tatar
Forum Replies Created
-
Však nehovorí Sandrik ale Szandrik, és az egy pici más
Aj keď je to trochu inak, ale na to je tu expert rotor
-
tatar
Member15. novembra 2016 at 19:26 in reply to: Vápenná omietka z miestneho zdroja na starý domKvalitnú vápennú omietku z priemyselného hydrátu neurobíš a určite nie tvojim spôsobom. Ak nechceš zahasiť vápno (Cao), ani trebárs použiť horúcu maltu, tak si to rob s čím chceš.
-
tatar
Member15. novembra 2016 at 19:09 in reply to: Vápenná omietka z miestneho zdroja na starý domVápenné omietky sa robili z haseného vápna, nie z hydrátu. Dá sa aj s hydrátom, ale treba tomu prispôsobiť technológiu a vyrobiť vápenú kašu s konečnou konzistenciou zmäknutého masla. Kvalitu nedosiahneš ako u haseného vápna, takže je na zváženie, či radšej nezahasiť vzdušné vápno.
-
Výrobca je jasný – Hollóházi Porcelángyár alebo Holloházi porcelán manufaktúra.
Napriek tomu, že sa zvykne uvádzať vyše dvestoročná tradícia, samotný porcelán sa v obci Hollóháza začal vyrábať až po znárodnení v roku 1948 a samotný užitkový porcelán až v roku 1957.
Tvoje šálky majú modernejší tvar, tipujem 80-te roky, možno ešte mladšie. Svedčí o tom aj značka, viď
históriu značenia tohto porcelánu
http://www.hollohazi.hu/logok.php
a trochu histórie, v slovenčine
http://www.newprofile.sk/sk/pages/Hollohazi_porcelan_manufaktura-10.html
-
V zásade áno, ale toto bude už novšej výroby, moja mala pekné hladké červené líčka s rafinovanými fialovými očnými tieňmi
Ešte strieška komína, ja som to robil takto
-
Niečo pre inšpiráciu, alebo aj nie, (myslím tým priložené foto)
Cementové mlieko – ani vo sne.
Makadam – zbytočne ťažký, obyčajne sa dávala zemina zrejme z výkopov, alebo stavebná suť, otlčené staré omietky kúsky tehál…. v prípade nutnosti to vyrovnať stačí tenkou vrstvou “makadamu” napr. 4-8, na to voľne položiť hranoly, do výšky hranolov tepelná izolácia, dlážka, alebo záklop na to parkety……
-
tatar
Member7. mája 2016 at 23:43 in reply to: Metodika pre nové zábradlia opevnení – mestských či hradnýchAle no tak vlaDyka nestraš. Jednotná metodika ? Asi ako na Beckove, napočítal som tam päť typov zábradlia
Neviem, či to je nutné (a vôbec možné). Niekedy ide o repliku, niekedy o novotvar (aj keď novotvar to je vždy, aj pri replike), je na diskusiu, ako sa s tým vysporiadať. Najautentickejšie zábradlie je paradoxne na novostavbe kasární trenčianskeho hradu. Ale nepáči sa mi, forma akože replika, obsah moderný (o.i. železobetón….), klasické potemkino. Dokonca menej mi vadí spišský industriál (kov), k tomu množstvu betónu, aj keď je to rovnako otrasné. Ale to je môj subjektívny názor, ako hovorím, je to na diskusiu. Už si niekedy zažil na Slovensku vecnú diskusiu o hocičom ? Lebo ja nie.
-
Hej, poznám aj tento systém, ale ja som použil natĺkacie hmoždinky (pardon ujo Štúr) asi 6×50 s hríbovou hlavou, na ktoré som potom silikonom prilepil medené klobúčiky http://www.kpmetal.cz/produkty/kloboucky.jpg
-
Robil som komín aj s rímsičkou v Selmecbányi. Tehla plná pálená, (ale pamätám si lepšiu, komínovú s tromi otvormi kruhového prierezu, plná pálená komunistická bola na hovno, ale táto komínová bola super, aj čo do kvality vypálenia a dokonca presných rozmerov), murovacia malta vápená (3 ročné hasené vápno), plnivo riečny štrk 0-4, nastavená rýnskym trassom, pomer vápno piesok tuším 1 : 2 až 2.2, pomer trassu skôr filozofický.
Hrubá omietka detto, vrchná už spomínaný piesok tuším z Ipľa nevalnej kvality.
Cement osobne nepoužívam skôr z filozofických, ako praktických dôvodov, ale pri komíne si myslím, že lepšie je ho tam dať, ako nedať.
Komín je to začadené v pozadí, hore je Cu plech, pozink by som nedal, alternatíva skôr prijateľne farbený Al plech.
-
Nerozumiem.
Poznám v Pešťbudíne zopár secesných a art deco domov, kde sa dá cementová dlažba vidieť, mimochodom taká ako je aj na obrázkoch. Maďarskému kolegovi sa podarilo zachrániť v jednom kaštieli originál cementovú dlažbu, napriek tomu, že ju musel rozobrať a položiť znova. Aj vďaka tomu, že si dokázal zohnať zopár nových, iba vďaka tomu, že v Hu existujú malé manufaktúry s ručnou výrobou cementových dlaždíc.
V tom materiáli sa okrem iného píše :
“És ezzel el is érkeztünk egy kis gondolati rendbetételhez, hogyan is állunk most a cementlapokkal… Ma három csoportba sorolhatjuk őket – manufakturális gyártású valódi cementlapok, gépi gyártású, de részben még mindig valódi cementlapok, és gres alapú, mázas, cement jellegű lapok. A mai kézi gyártással készülő egyedi mettlachik motívum világában részben a több száz éves cementlapok eredeti mintái, részben pedig azoknak a mai trendek szín és formavilágához igazodó, újragondolt motívumokkal gazdagított minták jelennek meg.”
Ďalej, čo je dôležité : “Alapanyaguk , mint anno: cementpor, homok, pigment, és víz.”
http://sunrec.hupont.hu/11/cementlap
Vlastne som chcel iba povedať, že ja by som na tie dlaždice niečo namaľoval, namiesto oného.
-
Boli časy. keď ľudia poznali aj iné ako ľanový olej a včelí vosk a povrchová úprava cementových dlaždíc, resp. ich výroba bola povýšená na umenie.
http://www.inout-home.hu/blog/design-blog/design-targyak/szazadfordulos-cementlapok-romantikaja/
-
Dať si tam samozrejme môžeš čokoľvek, ale o účinnosti oboch spomínaných prostriedkov by som dosť silne pochyboval, zvlášť na cementových dlaždiciach. Neviem, prečo zrovna cementové a prečo za každú cenu niečo ako ľanový olej, alebo včelí vosk. pripadá mi to dosť “ujeté”.
Ak už, tak by som skôr použil nejaké tvrdšie oleje alebo vosky na drevené podlahy, alebo niečo takéto
-
Na zoznam pamiatok nešahať nech je (zatiaľ?),aký chce.
Jediné, čo mne chýba, je možnosť komentára nad fotografiou, ako tomu bolo a nie je. Možno radšej sa zaoberať takýmito “pitomosťami”, ako nejakými revolučnými zmenami.
-
Autor Juraj Tranovský, Piesne duchovné staré a nové, neznámy jazyk je čeština, trochu postaršia
1636 – Cithara Sanctorum. Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené (alternatívny názov: Tranoscius), kancionál; zbierka duchovných piesní; obsiahnuté sú aj osobné a sociálne piesne. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých vyše 150 preložil alebo zložil sám Tranovský. Tento spevník bol relatívne často vydávaný a doplňovaný, z pôvodných asi 400 piesní, bolo na konci 19. storočia piesní asi 1200. Do konca 20. storočia bol vydaný minimálne 215 krát, na Slovensku svojho času spevník dosiahol vyše 100 vydaní. Používali ho v evanjelických cirkvách v Česku, na Slovensku a na Dolnej zemi. Vo väčšine slovenských evanjelických zborov sa používal až do roku 1992.
zdroj
https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Tranovsk%C3%BD
Ja to poznám ešte z hodín slovenčiny, prečítať si to môžeš aj tu
cenu neviem, ani ma nezaujíma
-
To časové rozmedzie by som ešte zúžil na ten skorší dátum po roku 1923 a pred rok 1930, podľa futbalového zápasu
Újpest Budapest ŠK Žilina (1930) zdroj : fortepan.hu
Tvoja fotka č7. je tiež z 30-tych rokov