tatar
Forum Replies Created
-
Tak trochu zavádzaš. Medený plech ako krytinu poznáme už vyše tisíc rokov. Valcovne síce neboli, ale boli kováči.
A ak medený plech ako krytina bol, nedá sa vylúčiť, že bol niekde na nejakom hrade použitý.
Tak ako opláchnutý hrniec nie je ešte umytý, tak ani polopravda nie je pravda celá.
Táto plechová zapustená, či skrytá strecha chráni interiér budovy pred dažďom, snehom …. (spacáky sa len zviezli), nechránená je len koruna múrov a kúsok vonkajšej fasády.
Do hlavy sa mi snaží kdekto natĺcť naozaj všeličo, napriek tomu používam svoju .
Ale súhlasím s Tebou, že koncovka, je nedomyslená (a keby len koncovka, ono to nemá ani začiatok ani stred), úspešne tu ignorujeme vyše dvetisíc rokov staré poznatky Vitruvia.
Jediné, na čo sa tu odborníci zmohli, je cement, či už biely, alebo šedý, pritom vieme, že to nefunguje, najnovší príklad Topoľčany, od čistého betónu až po neviem aký mix.
Zákaz myslieť nie je, skôr to vidím na absolútnu ignoráciu už poznaného a to je viac ako frustrujúce.
Príkad použitia rôznych technológií a materiálov. napr. http://www.lidovky.cz/ln_veda.asp?c=A110609_184140_ln_veda_mc
Aj keď mi je jasné, že úplne to problém nevyrieši.
PS. Jozef, aj keď som počul názor, že tento prípad plávajúcej strechy (Lukov) je v pohode, môj názor je, že je to brutálne, aj keď až do absurdity to dotiahli Maďari. Sú v tom neprekonateľní.
-
Jozef, netreba až hen do Versailles, stačí k našim západným susedom. Pred vyše mesiacom so sa dostal k tejto publikácii, pre mňa akoby z Marsu,
-
Lietaš nad nesprávnym hradom. Lietava robí „prasiatka“ (do očí). To chce slnečné okuliare. Najlepšie ružové. Budeš ich potrebovať. Tessék parancsolni, ak sa Ti zažiadalo dreveného šindĺa, zalietaj si nad podchvíľou už zašindĺovanými Topoľčanmi.
Ak sa Ti zunujú, môžeš si to šibnúť nad Vígľaš. Nebude tam síce šindeľ, ale bridlica, prírodná, čierna, matná, dovozová. Prasiatka nerobí.
Predsa sa nedá porovnávať Orava pred 150 rokmi a Lietava dnes. Dokonca ani Lietava 2011 a Uhrovec 2011.
Ak si pozrieš skoro všetky zrekonštruované pamiatky, všetky, alebo takmer všetky sú prevalcované,
akoby sme chceli nad všetkými z neviem akého, (žeby poddanského) dôvodu vyhrať, nasilu im vtlačiť, ja vlastne ani neviem čo.
Lietava a Katarínka sú pre mňa azylom naozajstnej lásky k pamiatke a pokore, ale aj slobode prijať pamiatky také aké sú a nerobiť z nich niečo, čo nie sú.
Wericha, (teda to jeho řčení) dúfam poznáš, myslím, že to vyjadril jasne, aj keď je to o ľuďoch.
-
S tou mineralizáciou je to dobrá poznámka, samozrejme som s ňou počítal.
Mal som to šťastie?, že tam kde som býval bola dobrá voda, (aj keď ju v jej prirodzenej podobe nepijem).
Za tie roky by som mal byť už vlastne inkrustovaný minerálmi, že by som sa nemal ani zohnúť.
V detstve artézske studne v dedine, potom voda z vodárne nad Tajovskou kopou, teraz voda, ktorú plní Lucka a Coca cola.
Všetky majú ale jedno spoločné, po prevarení a odstátí sa vytvorí silný biely povlak spôsobený dosť veľkou mineralizáciou.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Art%C3%A9zska_voda
http://www.envigis.sk/geoporta/index.php?session=0&action=read&click=open&article=1125309265
-
1.1 Geotermálne vody na území Slovenska
Geotermálna voda je prírodná podzemná voda, ktorej tepelný obsah je možné využiť na energetické ciele. Geotermálne vody sú viazané hlavne na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence, resp. na neogénne andezity a ich pyroklastiká. Tieto horniny, ako kolektory geotermálnych vôd, mimo výverových oblastí, sa nachádzajú v hĺbke okolo 200 – 5 000 m a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 15 – 240 °C.
Na základe rozšírenia kolektorov geotermálnych vôd a aktivity geotermického poľa bolo na území Slovenska vymedzených 26 geotermálnych oblastí, alebo štruktúr (obr. 1), na získanie geotermálnych vôd. Tieto vymedzené geotermálne oblasti, alebo štruktúry, predstavujúce útvary geotermálnych vôd v súlade s Rámcovou smernicou o vode, sú nasledovné:
1. centrálna depresia podunajskej panvy,
2. komárňanská vysoká kryha,
3. komárňanská okrajová kryha,
18-Trenčianska kotlina – patrí do perspektívych oblastí, v ktorých nebolo doteraz realizované hydrogeotermálne zhodnotenie, okrem iného, to šrafované je 2. komárňanská vysoká kryha
http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2005/enviro4/07_aze.pdf
svedčiť o tom môžu aj , aj keď nie sú teplé
Osobne by som si tipol, že to nebolo spôsobené prehĺbením starej studne, ale vyvŕtaním novej, tých 14 stupňov nie je úplne bežných, ktovie aký hlboký je ten vrt, (a čiastočne si odpovedáš aj sám), že vyvŕtaním novej studne nejakým činom spôsobil, že v Tvojej studni sa objavil teplý prameň.
Mazoslavova odpoveď bola vysoko kvalifikovaná a nie sranda. Rozbor vody by určil okrem iného, či je bezproblémová pre použitie, zloženie, po vychladnutí by si ju mohol piť, pri varení menej zohrievať …. ale tiež uznávam, že to nie je také jednoduché.
Trvalo mi to cca 10 min.
A privítal by som foto Hložníkových malieb v miestnom kostole. Dík.
-
Neviem, Jozef, chcel si naznačiť, že riešenie sgrafita môže byť aj opačné, to jest od nárožného kvádrovania hore, (vyhli by sa určitej asymetrii)?
Prečo nie, ale čo potom s tým inkriminovaným ikonostasom, (puristi nech prepáčia), tam je to naopak.
Inšpirácia mi je úplne jasná iba v prípade „môjho“ Zvolena, aj keď toho nižšieho. Obrážťok vpravo hore mi je známy, iba si za svet neviem spomenúť odkiaľ.
-
Bratislavský hrad chceli po ničivom požiari zbúrať
Horí, horí, kráľovský zámok horí! rozliehalo sa Podhradím a celým mestom v utorok tesne pred svitaním. Požiar vypukol na viacerých miestach paláca, čoskoro zachvátil strechu a celá obrovská budova bola zrazu v plameňoch. Tak aspoň opisovali požiar, ktorý pred dvesto rokmi zničil Bratislavský hrad, vtedajšie noviny.Najviac ma zaujala táto, tuším predposledná veta.
Hlavný hrdina románu Krv od Ruda Slobodu tvrdí, že po návšteve Bratislavského hradu si musí zakaždým vypiť, lebo až natoľko mu ničí náladu. “Štát vynakladá obrovské sumy na opravu hradov a možno by bolo lepšie, keby ich všetky zbúrali, lebo máloktorý sa dostane do ľudského rozmeru,” myslí si Slobodov gazda.
Akurát slovo máloktorý by som nahradil číslovkou dva, a jeden nehrad, o tých by som kedykoľvek vedel povedať, že sú ešte v normálnych ľudských rozmeroch.
-
Aj na Turnianskom hrade je vždy lepšie byť potknuvším sa koňom, ako mudrujúcim oslom.
-
[quote=naj]
Mieril som vysoko a pochopený som bol asi nízko. Vetu: “Zachovať ruiny hradov je davová psychóza” je možno rôzne si vysvetliť. Vo mne slovo ruina vyvoláva hrôzu. Dav a hrôza majú k sebe blízko. Preto som to tak spojil. Som proti ruinám. Uniká mi ich zmysel. Ak majú niečo, tak silu povzbudiť nejakého puberťáka z nich odvaliť ešte niečo.
Pri vete “konzervovanie ruiny” bez udania času pokračovania jej rekonštrukcie vypínam internet, či hádžem knižku do popolnice. Som za vysoké múry, o nízke sa potkýnam.
[/quote]
Also sprach führer (prepáč, ale inak sa mi to nedá)
-
Dav nikdy nenarovná zvalenú vázu.Maximálne ju tak rozkope, pošliape.
A ak nám múr naozaj robí radosť, je predsa nepodstatná jeho výška, najdôležitejším atribútom je jeho samotná existencia.
(tiež odpoveď na 27)
-
Čo sa týka gotiky Kinižiho, ak tam niečo také bolo súhlasím, tiež si myslím, že armovacie kamene boli prekryté iba čiastočne, ale za éry Thurzovcov sa prikláňam skôr k môjmu názoru a hovorím, že Thurzovci boli prví slovenskí (uhorskí) graffiti, dĺa literatúry a domu v BB. Ale samozrejme to je len môj názor.
Ešte k tej rovnakej (nevodorovnej) úrovni, meračka sa mi páči, je dobrá, iba pri strmších výškových uhloch pri triginometrickom meraní výšok môžu byť (nemusia) aj určité nezrovnalosti, (nie je to chyba geodeta)
-
Tiež som čítal v múdrych knihách, že to gotické nárožné armovanie bolo aj, aj, aj, čiže neprekryté maltou, čiastočne prekryté, alebo úplne omietnuté, príklady si už nepamätám, súhlasím s Harpom.
Akurát to kvádrovanie by som kreslil iba do výšky rímsičky renesančného atikového oblúčku, vychádza to aj do výšky vrchnej špalety okna, (viď aj inkriminovaný a diskutovaný obrážťok), samotné oblúčiky mohli byť tak ako na Spišskom namaľované na červeno.
Kezét csókolom.
-
Absolútny súhlas, iba Ty si jej s hasnicou nedal šancu, ja áno, funkčnú a rokmi overenú, samozrejme jednosezónnu, čo si myslím je aj tento prípad. Ušetríš kopu zbytočnej práce a vlhký piesok do určitej miery plní funkciu hliny.