tatar
Forum Replies Created
-
Harp má pravdu, ale ja by som sa v tomto prípade nedržal až tak obyčajných zvyklostí. Ak si myslíš, že máš vápna dosť, tak ho nechaj kľudne aj v hasnici, iba by ho možno bolo vhodné prikryť vrstvou riečneho, alebo kopaného piesku a z času na čas poliať vodou.
[quote=misa]
nastastie vsak v jednom fajn krcmickokavierenskom knihkupectve sa stretavaju rozni ludia a medzi nimi i odborni poradcovia architekta, ktori poznaju vselijakych stuckmajstrov, tak dufam, ze oni nieco viac budu vediet, lebo minule sme sa na to pytali a oni ze je celkom tazke zohnat prach z kvalitnych tehal, takze by radsej volili primiesavat miestnu hlinu
[/quote]
Trochu si ma touto vetou zmiatla, ale zasa nie úplne, skúsila by si sa miestnych spýtať, aby Ti vysvetlili rozdiel medzi prachom z kvalitnej a nekvalitnej tehly a miestnou hlinou. Určite nechcem rýpať, iba som zvedavý a veĺmi by si mi tým pomohla. Ďakujem, nech sa Ti darí.
-
Preliezol som zopár, možno aj trochu viac, starých barabizní s drevenými dlážkovými podlahami, samozrejme všade boli fugy, ale musím povedať, že menšie. Veĺa záleží od kvality a druhu dreva. Poväčšine som sa stretol s dlážkami z červeného smreka, (mestské budovy, domy remeselníkov, vinárov), so smrekovou tuším vôbec.
Smrekovú sme mali doma, bola natretá takou hnusnou žltohnedou, či akou, tuším fermežovou farbou, podobnou, tmavšou boli natreté aj už spomínané dlážky, ale to šlo asi už o komunistickú jednotnú úpravu. Na našej smrekovej tiež boli menšie fugy, alebo vôbec, predpokladám, že to bolo spôsobené prirodzenou vlkosťou neodizolovaného hlineného domu, navyše sa neumývali(iba pri veĺkom upratovaní cca 2x do roka), inak iba utierali vlhkou handrou, lebo bol na nich koberec. Nejak podobne to mohlo fungovať aj v ostatných starších domoch.
Iné to je ale v dnešných domoch prípadne podkroviach, ktoré sú odizolované a suché. Ak je dlážka zo smreka a už v tejto dobe vyrobená, môžte mať akékoľvek suché drevo, smrek vyrobí aj skoro centimetrové fugy. Samozrejme opäť záleží aj od kvality dreva, čo som ale videl, to bolo nic moc, striedali sa dosky z hustého, ale aj naozaj “riedkeho” dreva, aj cca centimetrové ročné prírastky, to je skôr drevo na papier, ako na dlážku. Preto je lepší červený smrek, alebo aj borovica, keď už smrek, tak hustý, nehovoriac o tvrdých drevách.
-
Zdanlivo, nesúvisiace, ale keď si prečítate diskusiu trochu vyššie, zistíte, že ani nie, preto si myslím, že to sem patrí.
Holokaust v Seredi
Osvienčim, Dachau, Terezín. Nikomu netreba nešepkávať, že ide o známe koncentračné tábory. No miesto bolestivých slovenských dejín máme aj oveľa bližšie. V Seredi na budúci rok sprístupnia koncentračný tábor z čias holokaustu.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5881919/holokaust-v-seredi.html#ixzz1LfkBO9WD
-
Prvá polovica 17. storočia Prešov, tri prevládajúce živé jazyky, slovenčina, nemčina, maďarčina.
Maďarský evanjelický chrám na Slovenskej ulici, bol malý, mesto dalo postaviť väčší
http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=3086
Bratislava, koniec 70-tych, prvá polovica 80-tych rokov. Vravelo sa, že starí „prešpuráci” rozprávali tromi jazykmi, po slovensky, nemecky, maďarsky. Zažil som, pre mňa najúžasnejšia dáma, akú som kedy stretol, novinárka Marica Hajóssy-ová, v rozhovore plynule prechádzala z jedného do druhého a tretieho jazyka. Káromkodott mint csikós, (nadávala ako čikóš, pastier koní na maďarskej puste, pohonič) zásadne po maďarsky , keď sa chcela vyjadriť pünktlich, tak v nemčine, inak, koho nepoznala tak s tým sa rozprávala po slovensky.
Teraz k Turnianskemu hradu, je toho dosť, sú tu linky od Sašu, dobrý je od PeťaG, nájdeš tam kopec bibliografie, viažúcej sa k hradu.
Link, kde nájdeš skoro všetko, iba trochu staršie a bohužiaľ po maďarsky
Matej Bel,Mátyás Bél, Notitia Hungariae novae historico geographica, Historia comitatus Thornensis
Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku – životné dielo Mateja Bela, časť pojednávajúca o Turnianskej župe (stolici).
http://publikacio.uni-miskolc.hu/data/ME-PUB-40963/torna.pdf
Ja som Ti rozumel, dúfam, že rozumieš teraz aj Ty mne. A chcel by som aspoň z polovice vedieť tak čarovať ako Asomtam.
-
Dik Asomtam, (už druhýkrát).
Milý creature,
napriek Tvojej obrovskej prosbe, obávam sa, že nie je v mojich silách ju vyplniť. Reč tých škaredých, krpatých, šikmookých odkundesov je vo mne tak hlboko zažratá, že ani najlepší exorcista svätej stolice Rímskej nedokáže zo mňa tohto diabla vyhnať. Za pochopenie ďakujem.
Odkaz pre RudaM, na hrade sa už pracovalo, ale… prečítať si to môžeš na stránke kolegu Bibraxa
-
Nagyon szép, až taký gýčový, (neber to v zlom), iba by som Ťa poopravil, historicky je to abovsko-turniansky kraj, alebo abov. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/12/Aba%C3%BAj-Torna_county_map.jpg
-
Vlastne fakt asomtam, ja to mám širšie iba kvôli tomu, že som si podľa Tvojho návodu zväčšil písmo.
-
Šírka textu oproti tomu aká bola predtým je celkom v pohode, (môj názor), len som si myslel, že keď hovoríš na celú šírku, tak to je na celú šírku.
Neviem aký kontrast myslíš, ak taký ako je na törzsasztal, tak hej.
A neber to v zlom, ide mi len o určitú pohodu pre nás starších, čo už nemáme taký ostrý zrak na čítanie.
-
Možno ešte raz zopakujem, ako som to spomínal ja, Paĺo, rotor, mozilla firefox 3.6 bola a je pre Obnovu absolútne nepoužiteľná. Ja s Paľom už máme štvorku, až na tú šírku textu je v pohode.
Ešte zopakujem, šedé malé písmo na bielom podklade je maximálne tak na pokazenie očí a ešte raz
šedé malé písmo na bielom podklade je maximálne tak na pokazenie očí.
Ak je to písmo už čierne, tak sa ospravedlňujem, ale aj tak, potom je tenké a robí to presne tký istý efekt na tom bielom podklade.
Ak chceš dodám Ti posudok od troch nezávislých očných lekárov.
-
Je to reakcia na túto Tvoju vetu
Ako ste si vsimli zmenili sme dizajn diskusii. Su roztiahnute na celu sirku
Ani Asomtamov explorer ani moja mozilla sa týmito Tvojimi slovami žiaľ neriadia.
Celá šírka je toto
http://www.torzsasztal.hu/Article/showArticle?na_start=0&na_step=30&t=9038753&na_order=
alebo
http://hrady.sk/bzovik.php?comment=list
A chrome si kvôli tomu nenainštalujem, ani keby bol poniklovaný.
Inak náhľad v mozilla 4 funguje.
-
mozilla firefox 4
-
Niečo o metamorfózach, sublimácii a iných stratách, nielen hmotných.
-
Nie amatér, to, čo si videl bolo prvé kolo, K.O. bude až teraz v druhom.
-
Rudoarmejci jiščo adin raz.
Zámku v Děčíně říkali Sověti žumpa, jeho oprava už trvá dvacet let
29. dubna 2011 11:06Zámek v Děčíně se o víkendu otevře návštěvníkům. Naposledy si všechny prostory mohli projít před dvaceti lety, kdy ze zámku odešla sovětská posádka. Nyní budou moci porovnat, jak se zámek proměnil. Mladším tehdejší stav památky připomenou dobové fotky a filmy. -
Ja viem Porsena, veď z Trnovca (Vážskeho) pochádzam, bola to búda na teba ušitá. Veď kde by maďari škaredí tehliarsku hlinu vzali.
V tej tehelni vyrábali vápennopieskové tehly, piesku bolo vo Váhu neúrekom. Niečo si z tej továrne pamätám aj ja, ale neviem, či tam ešte niečo pôvodné stojí. Aktuálna foto na areál, pôvodná je robená zo strany, kde je už dnes železnica. Vladyka prepáč menšie odbočenie od témy.