Forum Replies Created

Page 13 of 15
  • tatar

    Member
    28. marca 2011 at 19:57 in reply to: Chrumanie cervotocov

    Lenže nikde nepíšeš aký pelyněk, (palinu) treba použiť. Na červotoče by potom možno pomohla aj

    palina pravá, artemisia absinthium vo forme absinthu, aj keď lepšie bude asi jej vnitřní použití, a pri čakaní na koniec červotočov si čítať Kvety zla od Charlesa Baudelaira, ten ním poctivo a asi aj úspešne vyháňal červíkov z tela.

  • tatar

    Member
    28. marca 2011 at 16:57 in reply to: Hrady v Maďarsku

    rudom kúsok vedľa napísal :

    http://www.schefferj.ps.hu/images/Hungary/Hu_Other/Hu_Godollo_Kastely_800.jpg

    takto by mal vyzerat Holicsky zamok, Zamok v Bernolakove atd.Hadam sa toho nasa generacia dozije a budeme v modernej a kulturne vyspelej krajine.

    Daj pan Boh!

    Isteže, maďari, aspoň čo sa týka kaštieĺov sú na tom podstatne lepšie, iba pre lepšie videnie súvislostí.

    Na summit v Gödöllő, mestečku neďaleko Budapešti, sa Orbánova vláda chystala ako na najprestížnejšiu udalosť maďarského predsedníctva v EÚ. Napriek finančnej tiesni venovala obrovské sumy na vynovenie miestneho Grassalchovichovho paláca, kde sa schôdzka s účasťou vyše tridsiatich prezidentov a premiérov

    http://spravy.pravda.sk/orban-dostal-diplomaticke-zaucho-dq0-/sk_svet.asp?c=A110324_120820_sk_svet_p29

    Sú na tom lepšie aj čo sa týka hradov, aj keď ich sa osmanské, stavovské, rakúske demolácie dotkli vo väčšej miere, ako u nás na “Felvidéku”.

    Dnes si ich “demolujú” po svojom a sami. Príklad murované silo pre medziplanetárnu raketu zrejme maďarskej proveniencie v Kisnáne.

  • tatar

    Member
    27. marca 2011 at 22:42 in reply to: Vápnenie – pomer

    Neviem, či som Ťa správne pochopil, ale asi hovoríš o omietke, plocha x hrúbka dáva 8m kubických malty, aj keď  tých 8 cm sa mi zdá byť veľa, (miestami nepoviem, že nie).

    Trochu ľahučkej matematiky.

    Pomer piesku a vápna je 3 : 1. Na jeden 200l sud zahaseného vápna treba cca 1 a pol vreca (1 vrece40kgCao).

    8:3x5x1.5=20ks(40 kg) vriec vápna, ale je to len zhruba, úplne presne to ja vypočítať neviem.

    Čo sa týka slamy, konopných vlákien, poznám (aj iné) netrúfal by som si tvrdiť, že je to normandské, môžeš dať, nemusíš, možno pri väčších hrúbkach omietky by to aj zmysel malo.

    Bernoit – kamoš – to po…, odstrániť, asi použiť aj nejaký prostriedok voči plesni a hubám, omietku buď hlinenú, alebo vápennú, maľovať vápnom, resp, použiť nejakú hlinku.

  • tatar

    Member
    22. marca 2011 at 21:38 in reply to: Detektorizmus – legálna záľuba?

    Ahoj Matej, najskôr si prečítaj na začiatku delenie detektoristov, ku ktorej skupine patríš. Ak ani k jednej, tak si skús vybrať jednu, ktorá Ti bude najbližšia a potom by som Ťa vedel niekam priradiť.

  • tatar

    Member
    22. marca 2011 at 21:25 in reply to: Lepidla pre drevovlaknite dosky

    Beriem to skôr ako básnickú otázku, lebo 2cm ekostyrenbeton (a ešte bohvie na akom podklade), je skôr ilúzia.

    Mokré procesy by som úplne hodil za hlavu, drevený rošt z fošní, cca 40 alebo 50 x150 na pol x xmm dĺžka medzery čímsi vyplnil nech to neduní, 2 alebo 5mm nášľapná fólia, palubovka bitá cez pero, vruty určite nie, ale to sám vieš aj lepšie ako ja.

  • tatar

    Member
    22. marca 2011 at 21:14 in reply to: Drevený vstupný portál

    Hele strombusi, nešlo by vložiť foto celej budovy a potom detailnejší pohľad na portál, takto je to na dve veci.

  • tatar

    Member
    6. marca 2011 at 9:07 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

    História zámku,(hradu,kaštieĺa) je napísaná tak, že v čitateľovi vzbudzuje dojem, že ide iba o ikskrát zničený, prestavovaný bezcenný chliev a stavia ľudí, ktorí tam ešte pamiatkové hodnoty videli do pozície totálnych idiotov.

    Je zaujímavé, že ako bol zničený, vyrabovaný a čojaviemčoešte predstavujú skoro do detailov, ale o naozaj hodnotných prestavbách ani riadok. Posledne menovaný http://cs.wikipedia.org/wiki/Bed%C5%99ich_Rakousko-T%C4%9B%C5%A1%C3%ADnsk%C3%BD

    prestava a z Vígľaša spravil naozaj reprezentačný lovecký kaštieľ.

    Skoro bezcenný chliev z neho spravili až teraz. Nielen, že by sa mu mal odňať status NKP, ale aj zakázať používanie názvu Zámok Vígľaš na túto nepodarenú atrapu.

  • tatar

    Member
    6. marca 2011 at 8:33 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš
  • tatar

    Member
    6. marca 2011 at 8:17 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

    http://www.montovanydom.inteligentne.sk/

    Po smrti Mikuláša Kissa v roku 1902 panstvo získal jeho syn Pavol. Od neho v roku 1905 odkúpil celé panstvo arcivojvoda Fridrich Habsburský. O jeho prípadných stavebných aktivitách na hrade doposiaľ nemáme presnejšie správy.

     

    1870-től Nemeskéri Kiss Miklós volt honvédezredes, majd utolsó tulajdonosa Habsburg Frigyes főherceg utasítására végeztek jelentősebb átalakításokat rajta. A fényesen berendezett és ismét vadászkastélyként használt épületet

    A véglesi vadászkastély belső termeiről sajnos csak egyetlen archív fotóra leltem, a Szlovák Várlexikon oldalain:

    D:DokumentyPreberanieveg1.jpg

    De, hogy Frigyes osztrák főherceg várkastélya nem szűkölködött pompázatos berendezésben, az biztos! Ennek szemléltetésére két fotó a XIX. századvégi magyarországi főnemesi rezidenciák belső helyiségeiről:

    D:DokumentyPreberanieveg2.jpg

  • tatar

    Member
    23. februára 2011 at 23:37 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Terén nenaznačuje, že by tam bola budova, tiež na stene podkovitej nevidno odtlačok strechy, ktorý by tam podľa mojej skromnej mienky byť mohol. Inak to okénečko má v pôdoryse zakreslené v encyklopédii
    aj pán Bóna. Lietavu poznám viac menej len z tejto témy, môj názor treba brať s rezervou, na čo slúžilo netuším.

  • tatar

    Member
    23. februára 2011 at 14:37 in reply to: Bratislava

    Mýtus 01: mohol stáť aj inde
    Ako vidno na starých dochovaných kresbách, na mieste, kde Nový most stojí, bol už za čias Rakúsko-Uhorska brod. Bratislava mala vtedy jediný most. Keď si dynamický rozvoj mesta začal vyžadovať potrebu premostenia Dunaja, vždy sa uvažovalo aj o starom brode. Zatiaľ čo Petržalka bola ešte malebnou dedinou, medzinárodná urbanistická s témou premeny Petržalky na satelitné mesto z roku 1967 určila polohu piatich mostov cez Dunaj. Prvý sa postavil práve Most SNP.
    “Ako architekti sme nepovedali: tu bude most. Na to bola súťaž na základe smerného územného plánu, kde sa presne stanovila jeho poloha. Na predmostie boli samostatné súťaže, do ktorých hovorili urbanisti a pamiatkári. My sme mali na starosti len samotné mostné teleso. Zhodnotili sme všetky funkčné a kompozičné náležitosti Starého mesta. Preto stojí nosný pilier na petržalskom brehu.”

    http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/mostsnp1016914185.phtml

  • tatar

    Member
    22. februára 2011 at 9:45 in reply to: Karlův most

    Vážení signatáři petice za záchranu Karlova mostu,

    jistě jste dnes zaznamenali zprávu o promlčení pokuty pro hl.m.Prahu za znehodnocení Karlova mostu:
    http://www.mkcr.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/pokuta-za-chyby-pri-rekonstrukci-karlova-mostu:-promlceno-83291/tmplid-228

    21.2.2011 je proto černým dnem pro české památky. V této souvislosti jsme vydali prohlášení:
    http://www.zachrante-karluv-most.cz/res/data/002/000400.pdf

    My však jedeme dál! Budeme požadovat vrácení všech zdravých původních kvádrů na svá místa. Více jak 300 z nich je zbytečně uložena v depozitáři na Šutce v Praze 8. Konečně, podařilo se nám zabránit pokračování ve stavebních pracích – výměně kameného pláště vč. kleneb a oblouků.

    Spustili jsme také petici za záchranu lázní Kyselka na karlovarsku – odkaz Heinricha von Mattoniho. Dětské lázně zde fungovaly ještě v roce 1990! Za jediný týden petici podepsalo 5.000 občanů z celé země. Přidejte se k nám, ať se nám podaří tento nádherný skvost zachránit.
    http://zachrante-lazne-kyselka.cz/

    Všem Vám moc děkujeme za podporu a srdečně Vás zdravíme,

    Martin J. Kadrman a Pavel P. Ries
    Asociace sdružení pro ochranu a rozvoj kulturního dědictví ČR
    http://www.asorkd.cz/

    podporující Petici za záchranu a opravu nádraží v Mladé Boleslavi
    http://petice-nadrazi.webnode.cz/podepsat-petici/

  • tatar

    Member
    20. februára 2011 at 12:19 in reply to: K A V I A R E Ň

    S maďarským kamarátom Tamášom sme od detstva radi čítali rozprávky o princeznách a drakoch. Princezné žili prevažne v hradoch alebo zámkoch.
    Tie hrady nám zostali, ale kým Tamáš je povedal by som, chodiaca encyklopédia histórie hradov bývalého Uhorska, mňa tie rozprávky doviedli skôr k literatúre a jazyku.
    Sám vlastne netuším odkiaľ a prečo, ale ten vzťah by sa dal opísať asi takto.

    Slovenčina à la Ferlighetti.
    Každé ráno pred školou
    rýchlo
    do obchodu a späť
    aby stihol jazykovú
    poradňu
    o päť minút sedem.
    Dnes sa už neveští, dnes sa gúgli
    tak mu dnes vraví novodobá
    Sibyla
    Mislovičová sexi hlasom, v sexi jazykovom okienku.

    (V tej básničke je dôležitá aj architektúra jednotlivých veršov, ale tie asi vložením na stránku kadejako poskáču.)
    Chcel som len povedať, že ak si prečítate napríklad Sládkoviča, Hviezdoslava, Urbana, Švantnera,
    Mináča, Válka, Hrúza, Kadlečíka, Dušeka…. tak zistíte, že slovenčina môže byť aj niečo iné, ako to, čo dnes čítate a počujete v rôznych médiách.

    Sibyla Mislovičová Pracuje v oblasti výskumu slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, sociolingvistiky a kultúry jazyka.
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Lawrence_Ferlinghetti

  • tatar

    Member
    19. februára 2011 at 14:16 in reply to: dlazkovica

    Iba jedna otázka, kam pôjde vlhko pod parozábranou?

  • tatar

    Member
    19. februára 2011 at 13:15 in reply to: Re: K A V I A R E Ň

    Samozrejme to s tým barbarom a ypsilonkami bolo na odľahčenie, ako skutočná výtka, ale to Vám asi hovoriť nemusím, je len, čo keby.

Page 13 of 15