tatar
Forum Replies Created
-
Si barbar, ale beriem, nakoniec Saša tam mal zasa 2 ypsilonky. (ja viem Saša som úchyl, ale čo už).
Niečo pohodové, aj keď správne má byť valahogy.
http://www.youtube.com/watch?v=HG_DMM96TpM -
Tiež ich hodnotím, veľmi pozitívne, čo som tu už raz spomenul. Antik, ale čo je až neuveriteľné, šéf združenia je pamiatkar. Vidiac slovenskú realitu, to bude asi nejaká čierna ovca.
-
Napriek tomu, že som pacifista, musím oceniť, prvá strela a hneď do čierneho, (červený smrek). Povrchovú úpravu by som radšej nechal na jirkuc, (čím, ale nechcem podceňovať Evi), nakoniec aj ja som zvedavý na ten orechový olej.
-
Toto som si nevšimol, až teraz, nedá mi.
Asomtam, skoro so všetkým súhlasím, ale Zuzanu aj Sashu (aj keď so Sashom môžeme mať na určité veci iný pohľad) pokladám za slušných ľudí, ktorí tieto problémy nebagatelizujú. Som skalopevne presvedčený, že ak by vedeli o pôvode problematického nadobudnutia vecí od židov, tak sa zasadia o inštaláciu informácie o nadobudnutí predmetov, aj keď by sa im to nemuselo podariť. V tejto problematike sa nevyznám, ale pokladám ich za tých lepších muzejníkov, (dúfam, že som sa vyjadril správne), ktorým skutočne ide o vec.
A Zuzana je tu perla,(nie je to kvôli maďarom) -
Nechcem byť ten najmúdrejší, môžem sa aj mýliť, iba si myslím, že aj slovenský jazyk je naše kultúrne dedičstvo, tak aspoň názvy tém v portáli o kultúre, by mohli byť logicky a gramaticky správne.
… a odpoveď.
Pokiaľ by sme sa mali na Obnove zaoberať logickými nezmyslami, pravopisom, štylistikou a podobne bolo by načim otvoriť diskusiu na toto téma s názvom “Kýho výra” alebo “S očami navrch hlavy”. Ako sám uznáš bola by to bohatá diskusia, na ktorú by sa dve tretiny návštevníkov urazilo :( . Sám som to zažil keď som vyčítal ľuďom, že píšu bez diakritiky, za ktorú máš u mňa veľké +.
Inou vecou je však príspevok, respektíve dva príspevky – výkriky, ktoré sa síce týkajú názvu ale s diskutovanou témou nemajú nič spoločné a sú teda mimo témy – OT. Viem, že takéto “výčitky” nie sú na Obnove zvykom, ale chystá sa nová verzia, kde sa návštevník bude môcť k svojmu príspevku vrátiť a doplniť, resp. opraviť ho. Takže treba pomaly začať s “výchovným” pôsobením a možno si si všimol, že som vyčítal aj ďalším – kompletná citácia predchádzajúceho príspevku atď.
Plne s Tebou súhlasím pokiaľ ide o dôležitosť kvalitného, zrozumiteľného a bezchybného písomného prejavu, zvlášť na tomto fóre. Ako však tento cieľ dosiahnuť bez redaktora, ktorý by zadarmo denno-denne visel na fóre a opravoval, korigoval a redigoval… a čo na to autori.
Nechcem byť ten najmúdrejší ale pre túto tému by som navrhol našu kaviarničku. Je to jediné miesto na Obnove kde žiaden príspevok nemôže byť označený ako Off-Topic.Saša
Toto je s prepáčením demagogická odpoveď. Nehovorím o jednotlivých príspevkoch, hovorím citujem:
“tak aspoň názvy tém v portáli o kultúre, by mohli byť logicky a gramaticky správne.
Príklady:
Detektorizmus-alebo legálna záľuba?? autor bol síce múdry ako televízor, ale nemal problém napísať názov témy, ktorý nedáva zmysel, nehovoriac o tom, že detektorizmus, keďže je postavený mimo zákon, nemôže byť ani omylom legálna záľuba.
Hrot šípu stredovejý alebo antický. Klasický preklep, dodnes to tam trčí.
Svojho času som Uskalienke posielal maily, čo by bolo dobré opraviť, myslím najkrikľavejšie chyby, ktoré, (za čo jej ďakujem) v pohode opravila. Lenže tiež ma prestalo baviť stále niekoho otravovať.
Pre istotu ešte raz, nemám problém, ak niekto v príspevku robí gramatické chyby a uvediem príklad, posledné dva strombusove (uvádzam jeho, lebo je to kamarát, a ak sa mu to nebude páčiť, môže mi dať po papuli).
Aj keď tam má pravopisné chyby, (robí ich skoro vždy) sú minimálne, strombus vravím minimálne, posledné dva obsahovo veľmi dobré. Posena má iný názor, ale je to pamiatkar a dobrý pamiatkar, takže je to v absolútnom poriadku.
Prežijem všetko, ale zverejnenie súkromnej korešpondencie nie. Ľutujem, ale nie.
Vége. -
Odkaz pre rotora a nielen,
Píšem vlastne už len preto, že si môj starý spoluhráč, asi aj tušíš odkiaľ, mimochodom dlžíš odpoveď
na jeden obrázok.
Letz go
od docenta vieme že, glej správny, herkules ešte prijateľný, duvilax neprijateľný
Glej, alebo duvilax (čo už áno a čo ešte nie)
z toho vyplýva glej áno, herkules už áno , ešte nie je neprijateľný zasa herkules, ale nerieši to duvilax, ktorý je neprijateľný.
Glej, alebo duvilax (čo áno a čo ešte nie), glej áno, ešte nie je nepoužiteľný herkules, detto
ako formulácia predtým
Glej, alebo duvilax (čo ešte áno a čo už nie) glej áno, herkules ešte prijateľný, duvilax už neprijateľný.
Podľa mňa najsprávnejšia a najlogickejšia formulácia.
Moja posledná formulácia je blbosť, snažil som sa výmenou slov glej a duvilax o niečo lepšiu formuláciu, vedel som, že to nie je úplne v poriadku, ale už som sa ponáhľal, opakujem je to moja blbosť.Po tretíkrát sa Ti ospravedlňujem, nemám vo zvyku niekomu hovoriť priamo, že je to zlé, moje formulácie sú, veľmi mierne, ako napríklad či by to nemohlo byť takto. Ďakujem
K niektorým veciam sa už vyjadrovať nechcem, nepovažujem ich za zvlášť dôležité a už nemám ani chuť.
Za dôležité považujem ale inú vec. Neviem, či je bežné a normálne zverejnenie súkromnej správy bez
súhlasu autora. Považujem to za neokrôchanosť najhrubšieho zrna, ktorá by sa asi nemohla stať ani
v Tatarstane, tobôž medzi vlkmi. Jednoznačne sa mi potvrdilo, že medzi kultúrnu spoločnosť nepatrím. Trochu ma predbehol asomtam, ktorého som si vážil a mal rád, lebo bol iný, rozhodnutý som bol však už pred jeho odchodom, odchádzam tiež, po tomto faux pas tu nemám ani najmenšiu chuť ostať, nakoniec o nič extra neprídete. Idem tam kam patrím medzi barbarov a vlkov.
Tatár, alebo ak chcete aj vĺčik-tĺčik
Moje nicky a registrácie prosím vymazať, nechcem zostať niekde ako štatistické číslo. Ďakujem -
Porsena, atómová bomba je len dôsledkom neriešenia príčiny jej vzniku a použitia.
Takže otázka, či je za, alebo proti je zbytočná a už nič nerieši, aspoň v tomto prípade. keď je ako Jozef hovorí už každé slovo zbytočné. Halič detto. -
Prepáč, fungujem n adosť zrýchlený režim, preto tieto dodatky. Bola to odpoveď na tieto Tvoje úvahy.
Nerozumiem, prečo sa rozpadáva aj malta na stĺpikoch. Možno je zlý aj piesok, alebo sa na stĺpikoch neodstránila všetka stará malta.
-
Neviem, kedy presne bol plot urobený. Ak som správne pochopil, stĺpiky od výšky sokla boli robené vápennou maltou.
Do pozornosti by som dal tieto dve informácie 9,10,11,12,13-teho októbra 2010 boli v noci mrazy, na Turci a nie len na Turci viem o namrznutej malte robenej zhruba koncom septembra, akurát dúfam, že to nebude mať takéto fatálne následky.
Harp na inom mieste napísal
Pozor by som si dal na dolomiticku drvinu. Zhorsuje mrazuvzdornost a paropriepustnost. Hlavne ked je obsah prachovych castic vyssi. V tomto pripad e by som ubral na vapne a miesal v pomere 1:4. Alebo pouzil uplne ine plnivo.
Moja poznámka: môže byť aj dolomitická drva, ale tá čo funguje pod názvom brizolit, frakcia 0 – 4 z mojich skúseností viem, že obsahuje viacej kameniva, frakcia môže byť aj iná, hrubšia, kameniva viac. Určitú negatívnu rolu by mohol zohrať aj cementový špric pod vápennú maltu, teda a k bol.
Dal so dve informácie, môžu pomôcť, nemusia.
Páči sa mi don Corleone, teraz by sa Ti zišiel, určite by presvedčil šéfa dodávateľskej firmy, že jeho technológia bola na figu, vrátane nopovky – pomohla by len čiastočne, ale určite by nezabránila tomu, čo vidíme, – a sám a „dobrovoľne“ by svoju fušerskú prácu opravil.
Škoda, dala si si ho asi neskoro. -
Minimálne mňa zaujíma Antikov pohľad. Názor je jedna vec, realita druhá.
Skopírované z PÚ.
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/data/File/ARCHIV/informator%2043_2010.pdf
Úryvok.
Veľkú pozornosť i polemiku vzbudil blok prezentujúci kontroverzne prijímanú obnovu hradu Vígľaš. V následnej diskusii poukázal pán* Tomáš Durdík na potrebu citlivejšieho prístupu k pamiatkam takéhoto významu už v projektovej fáze, pričom by sa mal prispôsobiť pamiatke účel jej využitia, a nie naopak pamiatku násilne prispôsobovať novému účelu. Do záverov konferencie bolo v tejto súvislosti zahrnuté aj varovanie, že hradom môže uškodiť rovnako ako nedostatok finančných zdrojov aj príliš veľký objem investícii v krátkom časovom úseku, vedúci k nadmernému tlaku na rýchly postup, ktorý sa často negatívne odzrkadlí v kvalite vykonaných prác a nedostatku priestoru pre výskum.Hasiť tam netreba nič, všetko cenné “zhorelo” do tla.
pán* – doplnil som ja, lebo autor článku pán Filip Jaššo je neokrôchanec.
Prof. PhDr. Tomáš Durdík, DrSc asi nebude len taký pobehaj. -
alebo ešte lepšie financovaných z grantov. Tých grantov je tuším viac.
-
Otázka z Bağçasaray. Nemohlo by byť radšej – “ničenie pamiatok financovaných z grantu” ?
-
…a čo už nie……………………………………..
tatar, tvoje ostatné dva posty sú OT a ostávajú tu iba ako výstraha. Každý podobný post bude z fóra odstránený.
sasha
-
Otázka z Bağçasaray. Nemohlo by byť radšej – “čo ešte áno a už nie” ?
-
Trochu by som sa prel, aj keď sa nechcem preťahovať o slovíčka, bola to radnica, preto som to nazval obecný úrad, je zboku.
Radnica Ľubietová
popis (originalne) Ľubietová bola členom zväzku stredoslovenských banských miest a výsady slobodného kráľovského mesta získala v roku 1379. Baníctvo pre vyčerpanie rudných žíl zaniklo v 17. storočí. V ďalších storočiach sa rozvíjalo ešte mediarstvo a železiarstvo, ale ráz mesta bol viac poľnohospodársky, a jeho zástavba aj dnes pripomína skôr dedinu. Od roku 1392 mala Ľubietová právo slobodnej voľby richtára, ku ktorého insígniám patril aj súdny meč. Meč sa ako hmotná kultúrna pamiatky zachoval dodnes. Spolu s maľovaným štítom bol uložený na radnici. Nájazdy Turkov si v 16. storočí vynútili väčšiu stavebnú aktivitu sústredenú na obranu mesta. Hradby sa však nepodarilo postaviť, iba mestský hrad, resp. menší opevnený dvorec s nárožnými vežami, ktorý stál na námestí na mieste dnešného Mestského domu. Slúžil obyvateľstvu ako miesto úkrytu v prípade vojnových akcií. Významnou udalosťou v živote mesta bolo spísanie ľubietovského slovenského memoranda, ktoré bolo schválené 1. apríla 1848 na zasadnutí magistrátu.
predm.heslo Kultúra; Národné kultúry; História; Miestne dejiny; Architektúra; Pamiatky
obdobie 20.storočie
kultúra stredoeurópska
miesta Európa
jazyk slovensky
http://www.michael-culture.sk/mpfsk/pub-mpf/document.html?base=dcollection&id=SK-DC-019