tatar
Forum Replies Created
-
Vďaka Jozef, trochu som si aj ja zaspomínal. V podstate by sme sa zhodli, na čosi lepšie čakám aj ja. Mal som ani nie tak dávno podobné názory ako Ty, ale keď vidím všetky tie zúfalstvá “pamiatkárskych” architektov, remeselníkov a iných tvorov (nielen firemných, ale aj niektorých dobrovoľníckych) stáva sa zo mňa “purista” a “minimalista”, že aj ujo MS je asi “relativista” (samozrejme nie je, a ani by som sa nechcel porovnávať, to sa ani nedá).
Skús prosímŤa PeťoviG vysvetliť, že takto ako to je, to jest naznačené podlažia a voľný priestor ako otvorená učebnica je lepšie, dať tam podlažia = zabiť ponúkanú možnosť interpretácie celého priestoru, resp. rozbiť a nevidieť súvislosti.
-
[quote=jozo]
Žijem takú dobu, tak budem aj tu hnusný :-)
keď už je to chválené – ako dobre a citlivo “sme” to zas po dlhej dobe na Slovensku “urobili”, musím sa pozerať na kovovú konštrukciu – či krov – či ako ten hnusný výkrik industriálneho “moderného” vkusu nazvať ? … Drevený krov, kde je? Kde je dáky vkus páni realizátori, projektanti, pamiatkári … Toto vaším “puristickým” očiam nevadí? Prečo musí byť za každú cenu drevo tabu … ?
[/quote]
Ja som zasa čakal, kto sa do toho “industriálneho” výkriku obuje.
Keď si prečítaš históriu tohto priestoru, tak dospeješ k názoru, že aj keď je tento objekt celkom slušne “zrepasovaný”, stále by sa mohol objaviť nejaký zádrhel, ktorý nevidíme. Preto zvolili konštrukciu krovu takú, aby čo najmenej objekt zaťažili. Preto paradoxne ľahký “industriál” a nie ťažký drevený krov, pretože to nie je technický problém, ale statický (museli by sa použiť trámy onakvejších profilov = ťarcha jak hovado).
Uznávam, že je to z núdze cnosť, ale neberiem to až tak tragicky. Dnešné konštrukcie oceľových krovov sú nielen funkčné, ale aj estetické a nevyskytujú sa len vo fabrikách.
Mne napríklad viac kolú oči tie drevené konštrukcie schodiska s čiernym?, kovovým zábradlím upevneným šróbami, (architekt sa hral, prehral).
Aj Bulsarov koncert v “industriáli”
PeťoG, povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo by mali postaviť, všetky výškové “levely”, toto nie je novostavba a architekt, pozri schodisko, dúfam, že ďalej hovoriť nemusím….
Strombus, čo a ako bude prezentované, nato by som si počkal, a potom trebárs v zuboch rozniesol.
-
Neviem, či sa všetko dá merať iba peniazmi. Dva počiny združenia považujem za prelomové, alebo zásadné.
Prvé bolo vydanie knižky Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine a teraz tento “filmík”.
Do pozornosti by som odporučil slová pánov Šimkovica, Fabiana a Kohúta..
Myslím, že jasnú odpoveď dostali aj dostavovači, prekrývači, aj keď mi je jasné, že im je to jedno, kto, čo hovorí.
Po všetkých tých balastoch v periodikách konečne niečo smerujúce k podstate, prečo je dôležité zachovanie kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade spôsob, akým by sa to malo diať.
Preto nechápem, a nepochopím Beckov…………a bohužiaľ aj tie nasledujúce bodky.
Neviem, koho nápad bol natočiť tento filmík, ale je k nezaplateniu.
-
Nehľadal by som problém tam, kde nie je, ak je niečo pol, tak to nie je celé, je to pol.
Schválne som si vygúglil mojich obľúbených maďarov, félpillér – polpilier a vždy som sa dopracoval k jednému výsledku, polovičnému profilu, v podstate pilastru.
Ak je to pilier alebo polpilier, je to jedno, tlaky naň pôsobiace sú rovnaké,či má profil celý, alebo polovičný, tam by som psa ani vĺčika tĺčika nehľadal.
Jaj a ešte by som dodal, ak je pricapený k stene otázna je aj jeho nosná funkcia, tiež môže byť len pomocná, alebo aj iluzórna.
-
jediné čo mi napadá polpilier prístenný = pilaster
pilier prístenný – ucelený pôdorys piliera prifajčený k múru – štvorec, kruh……., pri obdĺžniku by mohol byť problém
-
Megjelent a váras újság decemberi száma:
Tartalma:
— A keleméri Mohosvár
— Római őrtornyok Dácia keleti határán
— Cikó – Eszterpuszta “eltemetett” temploma
— Élet a várban – egy Jagelló-kori lakószoba
— Kuruc világ Nagyenyeden
— Fetislam – egy török erődítmény a Vaskapunál
— Nedec várának vitéz védelme 1848 őszén
— Tiba vára
— Az ünnepi asztalnál
— Kismarton
— A Bolza Pál-féle kastély Szarvason
— Őszi túra Gimes várához
— Fotópályázat, médiaismertető, a 2011-es évfolyam tartalma, szerzőink voltak,
eseménynaptár és rejtvény
-
Možno by som len upresnil o čo vlastne ide.
Je to litografia z knihy od Császár Ferencz , Vágvölgyi hét tájkép,(Sedem krajiniek z Považia) vydaná Szerelmei(y) Miklós kőnyomd Pesten, (Pesten = v Pešti) v roku 1855
Jedná sa o sedem krajiniek z údolia Váhu, (Považia) od Thomasa Endera z roku 1845 so sprievodným slovom Császár Ferenca.
(Természet után rajzolva 1845-
ben. Magyarázó szöveggel kisérve Császár Ferencz által. Pest, 1855.) a ešte link na Endera
http://artcopy.atw.hu/?p=productsList&iCategory=29&PHPSESSID=d76a8c2e9992dfb95297befde799d13e
a ešte čosi, neviem, či poznáte
http://www.forumhistoriae.sk/main/texty_2_2010/lengyelova.pdf
-
keby si hĺadala určite na túto tému niečo nájdeš.
http://www.obnova.sk/diskusia/vyrovnanie-konzervovanie-koze-na-sedaku-stolicky
-
Predstavu máš dobrú, až na to zateplenie, budem sa tváriť, že som to prehliadol. Určite sa tu niečo o tejto téme nájde, treba len hľadať.
-
Tak potom sú tie fondy zle nastavené, alebo nevhodné, je to vlastne jedno. Tá krčma ma nevzrušuje, je to len mentálny horizont bežného slováčika, zaň sa nikdy nedostane, ani keby sa rozdrapil.
V každom prípade Rado, dík za informácie.
-
Zasa raz konzervácia s čiastočnou rekonštrukciou na slovenský spôsob. Naozaj nechápem prečo je nutné zasierať hrady kadejakými stavbami. Ak chcem ísť do disneylandu, tak pôjdem tam, ak chcem ísť na hrad, tak chcem ísť na hrad. Tie kiosky mohli byť kľudne pod hradom aj lepšie architektonicky poňaté. Šindľom obité domčoke som v tomto regióne nikdy nechyroval, ani pôvodné neboli omietnuté sterilnou hladkou omietkou, natreté fasádnou akrylátovou či silikónovou farbou. “Umelina na hrad”. Neviem, či starosta je zrovna tá správna osoba, ktorá by mala určovať, čo na hrade bude a čo nie, (tak mi to totižto pripadá) a tie domčoke sú kompromis za opravu už “konzervovaných” častí.
Pre starostu (starostov) by som mal jedinú odpoveď. Ak si všimnete, kaplnka mala čiastočné prestrešenie na konzolách. Požičal som si fotku od Harpa, možno ich vidieť v dezolátnom stave. Stačilo sa o ne trochu starať, prípadne s tým iniciatívne niečo robiť, tých pár korún by ich nezabilo a nie len somrovať peniaze a vymýšľať hovadiny. Tam by mali visieť.
Myslím, že by sme sa mali konečne prestať hrať na obnovu pamiatok, v našom, slovenskom poňatí to je len bezobsažná bublina. Každý sa tu vytešuje z peňazí, čo zohnal pán Krajcer, ja mám z toho hrúzu a des.
Namiesto skutočných vzdelaných profíkov (manuálnych) jasnou koncepciou, prioritami, technológiami…….
nezamestnaní, (nič proti nim).
Nagyszerű.
-
Statický zázrak toto podľa mňa je, aj keď treba povedať, že to asi držať bude. Ovšem z hľadiska celkovej kompozície a vylepšenia “fotogenickosti” žiada si to tie megabetónocelooperáky dzignúť aj dolu.
Foto zo spiatočnej cesty z BS.
-
Súkromná firma Andrej, na základe konkurzu, keďže drvivú väčšinu peňazí do toho vrazilo mesto, až na pár občasných injekcií zo štátu (2-3?), alebo v posledných rokoch AÚ SAV (archeo výskum).
-
Namiesto absolútne nevhodného slova modla, by som sa skôr priklonil k pomenovaniu charizmatický náčelník. A poznám len dvoch, Ľuba a Petra Hercega. A pokračujúc v lietavskej hantýrke aj výrazných indiánov. Ich “výraznosť”
je vidieť v monumentálnosti vykonanej práce.