tatar
Forum Replies Created
-
Dík Antik, o použití metakaolinu v Cimburku, ale aj inde som nevedel, ale čo zišlo na um amatérovi zo Slovenska, to už češi majú dávno za sebou, ja stále hovorím, že všetko tu už bolo.
Možno by som sa vrátil k rozborom, v podstate sú dôležité pre lepšie poznanie. Ak by som to, zovšeobecnil, (neplatí to vždy a všade), zhodnotil, že v Horných Uhrách sa používala malta vápenná, či už z vápenca, alebo dolomitického vápenca, ktorá bola slabo hydraulická, ale skôr by som jej hovoril vápenná. Ale dnes treba koumať skôr ako s našimi možnosťami, a dnes používanými materálmi až po know how z toho vybŕdnuť tak, aby sme sa k nim aspoň čiastočne priblížili. Tu sa dostávame k tomu, čo spomínal Harp technológii, teda ako na to.
Názor na to mám, ale o tom potom.
-
Niečo pre kolegu na “marótke”, tuším sa nudí ako pes.
Okénečko v spojovacom trakte? nad prejazdom gotickej brány
Zväčšujúca sa diera nad prejazdom
Srdečná vďaka brigádnikom z jednej soboty a ujovi MS za sprostredkovanie.
3 B-éčka na Gýmeši včera
-
[quote=naj]
Vraciam sa ešte ku “Greischerovej” rytine Lietavy. Podľa mňa je to vzácny dokument z doby Kinižiho. Niekto si pomýlil 4-tku so 6-kou a miesto 1480 napísal rok 1680 k tej rytine. [/quote]
Eszterházy Pál szerezte meg 1681-ben. A nádor udvari grafikusa (Greischer Mátyás)
- Esterházy Pál (nádor) gróf, birodalmi herceg (1635–1713): katona, Magyarország nádora
- Kedy sa Greischer narodil neviem, ale zomrel v roku 1712.
- Potom z prsta cucať musel si, ale necucal videl to, čo videl léta páně 1680.
-
Niečo pozitívne, aspoň ja to tak beriem
Po troch rokoch prác sa na Ľubovnianskom hrade skončila oprava renesančného paláca. Celá obnova významnej časti hradu stála asi 1,7 milióna eur.
-
[quote=harp]
Reagoval som na metakaolin, lebo toto som v poslednych dnoch riesil. [/quote]
Zaujímavé, metakaolin som nespomínal, ale pripúšťam, že v skrytej forme tam bol. Inak metakaolin sa spomína aj v ďalšej veľmi dobrej knižke Ochrana hradov v kultúrnej krajine čo boli vydali lietavci, a ktorej si aj spoluautorom.
Metakaolin, ako určitej alternatíve riešenia korún murív som mal v hlave už dávnejšie, ale k činu ma dokopali až náštevy troch hradov. Szádváru,Uhrovca a Topoľčianskeho hradu.
Vlani sa mi Pišta z Uhrovca sťažoval, že malta ktorou murovali je síce dobrá, ale na korunách múrov sa veľmi neosvedčila. Tak som mu sľúbil, že o rok niečo donesiem, čo by mohlo koruny múrov vyriešiť. Síce som im ho doniesol, len sa akosi k tomu nedostali, takže metakaolin odpočíva kdesi v pokoji na hrade. Škoda, lebo už na rok by sme mali určitú skúsenosť ako by sa na korune múrov choval. Ale neobesím sa, človek sa má spoľahnúť iba sám na seba a je mi jasné že to nie je riešenie na furt, iba sa mi zdá byť lepšie, ako to, čo sa doteraz používalo. A kto chce, môže to zatrávniť.
Porovnanie korún múrov na Szádváre a Topoľčanoch, Na Szádváre vrecovaná hydraulická malta z horúceho leta
2009 foto z leta 2011, Topoľčany zhruba tiež, murované vlani, pre objektivitu treba ale povedať, že minulý rok bol čo sa týka počasia extrémne nepriaznivý. Malta na Szádváre drží aj keď je popraskaná, rýchlo vyschla, popukala, stačilo ju občas po zatuhnutí navlhčiť, ale sú to čo sa týka murovania, dosť diletanti.
Nerozumel som vete bavme sa o technológii nie materiáloch. Podľa mňa technológia vychádza z použitých materálov.
-
Dovolil som si presunúť.
Antik, môže sa tu urobiť aj milión rozborov mált, tu to s nikým ani nehne, každý tu predsa vie svoje, a čo mu má do toho kafrať nejaký vedátor, čo nikdy nedržal kelňu v ruke. A ešte aj tak sú tu súčasní šamani naordinujúc do nich kus cementu (nepoznajúc iné), pre pokoj duše a zachovanie novodobej tradície, ako keby tu pred nimi nebola staršia, rokmi overená, ktorá z nich robí iba nič netušiacich amatérov.
Harpova reakcia
Tatar pekne napisane. Horsie zrealizovatelne pri roznych okolnostiach. Zaorven ti garantujem ze ani historicke aditiva (tusim ze hovoris najma o metakaoline) niesu vseliekom na vsetky situacie. To je vsak na inu debatu.
Moja reakcia na Harpovu reakciu.
Prepáč Mišo, ale je to tak trochu demagogická odpoveď.
Daj mi prosím Ťa príklady z praxe, kde by sme mali odskúšané historické aditíva v praxi a ich výsledky.
V praxi to totižto vypadá skôr opačne, na historické aditíva sme rezignovali, a konečné riešenie je cement, šedý, a ako úplná bomba biely.
Daj mi teda príklady, kde by sme mali odskúšané historické aditíva v praxi a ja Ti na oplátku dám príklady použitia cementu. Príklad, (síce nie úplne posledný) Topoľčiansky hrad. V podstate by mi to mohlo byť ukradnuté, ale keď som to videl… Neviem presne popísať ten pocit, ale charakterizoval by som to asi výrokom zbohom zdravý rozum, pre mňa nepochopiteľné.
Nebolo to o metakaolíne, bolo to o, podľa mňa veľmi dobrej knižke aj o „konzervovaní“.
Vlastne som ju chcel odporučiť Antikovi a ostatným lepičom kameňa.
Mne napríklad pomohla pochopiť a objasniť niektoré veci, ktoré som mal odskúšané a fungovali, iba som nevedel, prečo je to tak. Napríklad taká sódovka, pri vyššej koncentrácii CaCO3 rozpúšťa, pri zrejme slabšej pomáha premieňať Ca(OH)2 na CaCO3.
A nie som ani Heydrich ani Höss, endlösung nepoznám iba sa oň (samozrejme iný) snažím, aj keď mi je jasné, že neexistuje. Život a prax sú na to príliš pestré.
A ešte raz odkaz na knižku
-
Reakciu som si dovolil presunúť na
http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#new
-
Ja som sa učil o turbínach v škole, mená mali po svojich vynálezcoch, peltonova , kaplanova a po vynálezcovi James B. Francis- ovi, francisova.
Francischiho turbína? Potreboval by som dovzdelať.
-
S odstraňovaním politúry nemám žiadne skúsenosti.
Polituri Lacistr, morituri te salutant!
-
Takže by už malo byť zakonzervované.
Pochybujem, že by sa tam vo väčšej miere konzervovalo trochu prezretejšie i keď stále tvrdé ovocie, ako sú napr. hrady. Keby mal ešte niekto chuť konzervovať, veľmi dobrá príručka od dámy, (priznám sa dobrú príručku na konzervovanie od chlapa som ešte nečítal).
Publikace pojednává o přípravě staveništní vápenné malty cíleně pro potřeby památkové péče a profesionální údržby a obnovy historických fasád s vápennými omítkami. Je příspěvkem k znovu oživení již téměř zapomenuté tradiční řemeslné dovednosti přípravy
a používání staveništních nehydraulických vápenných malt a k posílení prestiže vápna jako stavebního pojiva. Úvodem se připomínají základní fyzikálně chemické děje při přípravě a používání nehydraulických bílých vápen, upřesňují podmínky pro používání vápenných nehydraulických malt. Publikace seznamuje s některými historickými postupy přípravy vápenných malt a uvádí základní technologické kroky, které přispívají ke zlepšení vlastností nových vápenných malt. Stručně připomíná i obecnější principy přístupu k historickým
stavebním materiálům. Je určena zejména stavebním firmám, které se specializují na údržbu a obnovu stavebních památek, restaurátorům, pracovníkům památkové péče, odborným školám a vzdělávacím institucím v oboru stavebních profesí i v oboru restaurování. Užitečnou pomůckou bude i pro projektanty v oboru stavební památkové péče a pro zájemce o environmentální stavění. Přínosem bude v neposlední řadě i pro investory.http://www.martinus.sk/?uItem=59095
ale je to tu kdesi aj na Obnove
Myslím, že docentovi rozumiem čo chcel povedať a súhlasím, nejde o “inžiniera konzervátora”, ale o fabriku knihofruct.
Antik, môže sa tu urobiť aj milión rozborov mált, tu to s nikým ani nehne, každý tu predsa vie svoje, a čo mu má do toho kafrať nejaký vedátor, čo nikdy nedržal kelňu v ruke. A ešte aj tak sú tu súčasní šamani naordinujúc do nich kus cementu (nepoznajúc iné), pre pokoj duše a zachovanie novodobej tradície, ako keby tu pred nimi nebola staršia, rokmi overená, ktorá z nich robí iba nič netušiacich amatérov.
Osobne mám problém zaradiť konzervačný priemysel do ľahkého alebo ťažkého priemyslu.
Slovenčina a ja iba nechápavo krútime hlavičkami. Nech, aj tak sú už dávno odkrútené a kotúľajú sa mimovoľne po rodnej hrude. V pohybe ich udržiavajú mamľasi, ktorí majú potrebu občas si do nich kopnúť.
-
Aj keď to sem úplne nepatrí.
http://www.epiteszforum.hu/node/19877
Ak by som mohol, tak tejto obnove, revitalizácii poslednej zachovanej bašty, (v tomto prípade je to bastión) v Temešváre by som cenu určite dal. V porovnaní s našimi počinmi za európske peniaze je to ako z inej planéty, viď Topoľčany, Vígľaš aj keď nie celkom sa to dá porovnávať. Porovnať by sa to dalo ale s Novou a Starou pevnosťou v Komárne, zrekonštruované sú iba obe brány (za 20 rokov úspech), staršia Ferdinandova a nápis na Leopoldovej bráne. Sprístupnená je tuším iba nepodstatná časť Novej pevnosti, kde je výstava. Len tak mimochodom moje spojenie Temešvár – Komárno je zámerné, 7. apríla 1820 sa v Temešvári narodil Görgy, ak chcete aj Juraj Klapka, neskorší hrdina od Komárna.
-
Dík Jozef, východ je pre mňa terra incognita, mal by som to zmeniť. Neviem síce prečo tu zasa veže nazývajú baštami, ale….
Mňa to osobne štve, veci by sa mali nazývať správnymi menami, ak ich majú, ale zasa asi je doba, keď nemusí platiť už nič, potom to aj tak vyzerá.
A torión je torión, iný nebude, (dúfam).
Obnova blbne, nie Ty.
-
Netrápi Jozef, už som zvyknutý, šlo mi skôr o to či veža, alebo bašta. Maďaríci ma úplne zblbli, pretože oni to nazývajú ágyú torony, čiže delová veža, ale ja tam vidím iba to čo Ty, delovú baštu (severozápadnú). Naviac som tvrdil, že my to nazývame bašta, chcel som to skontrolovať a bác rondelová veža, tak to som si myslel, že som už úplný debil, ešte aj v noci som nad tým rozmýšľal – ako blbec.
Netráp sa s tými baterkami, dáme to kamsi inam.
Karpatska, dík, nie to sme mysleli, ale veĺmi pekný príklad renesančnej polygonálnej bašty, dokonca s tromi palebnými poschodiami, ešte raz ďakujem, veľmi dobré.
-
Ráno múdrejšie večera, takže za Kinižiho, alebo Kostku sa dá hovoriť povedzme o delovej bašte, po prestavbe Františka Thurza sa hore tuším dostaval byt provízora, čím vlastne vznikla veža, keďže hore sa priestor uzavrel, aspoň takto som to pochopil. Len potom neviem, či to možno považovať za batériovu vežu, to už asi nie.
Vedel by mi uviesť príklad batériovej veže v teritóriu Slovenska, ale myslím tým iba vežu v rámci opevnenia ako povedzme táto rondelová,čiže nie s pôdorysom uzavretej veže. Dík.
-
Ahoj Jozef vidím že Greischeruješ, som zvedavý koľko vydržíš s druhým nickom. Ale iné som chcel, rondelová veža, prečo veža, aj keď som sa pozeral na Tvoje rekonštrukcie, veľmi nevytŕča z davu, (priľahlých múrov).
Podobné čudo svojou mohutnosťou a funkciou na Plaveckom hrade nazval, tuším MS, ale to neviem isto, delovou baštou, tam sú dokonca dve v úrovni priľahlých múrov. Hľadal som v slovenskej terminológii a našiel som iba baštu, vežu,
delovú vežu vôbec. Jediné čo som našiel, samozrejme u čechov je batériová veža. S týmto termínom som sa stretol aj v Encyklopédii hradov, ale treba povedať, že tam išlo o skutočné veže, Šášov, Šomoška..
definícia od čechov
bateriová věž součást pozdně gotických dělostřeleckých opevnění umožňující aktivní dělostřeleckou obranu. Nejčastěji okrouhlá či polookrouhlá věž se silnými zdi značně převyšuje hradbu a umožňuje velkou koncentraci děl. Ve větším počtu může tvořit hlavní obranné stavby objektu (Doubravská Hora, Hartenštejn) či jeho části (severní fronta Pražského hradu). Mohla také přestavovat hlavní objekt předsunutých bašt (Český Šternberk, Vimperk, snad Libštejn). Nejstarší užití známe z přestavby nárožní věže hradu Hradiště (Kotnova) v Táboře. Povedzme, že ten rondel bol trochu vyšší, ale aj tak…
Mám v tom icehockey, dúfam, že mi to niekto vysvetlí. Vďaka.