tatar
Forum Replies Created
-
[quote=jozo]
“Trošku” to preženiem, ale architektom-projektantom by sa zišla mengeleovská selekcia na tých, čo majú pokoru pred historickou hmotou a tých ostatných … do plynu …
[/quote]
Otázka “endlösung”-u slovenských architektov by dopadla veľmi kruto. Za obeť by padli aj naozaj šikovní architekti,
(kupodivu aj takých máme), ale tých s pokorou pred historickou hmotou nepoznám, na Slovensku ani jedného, nemal ich kto vychovať, nie je tradícia, možno dakedy boli 1-2 výnimky.
Inak nepochopil som celkom na základe čoho je udeľovaná cena za arch. v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov,
pretože vidíme iba výsledok, ale nie stav predtým, a v čom teda tkvie geniálnosť toho ktorého riešenia.
Porsena hezky tos napsal, ale či sa tam dostaneš je otázka, skúšal som to s nulovým efektom.
-
K väčšine patriť nebudem nikdy, ani keby som sa veľmi snažil, ale necítim sa byť lepší.
Vĺčik-tĺčik, tatar je len moja interpretácia výroku viem, že nič neviem.
Ticho som chcel byť iba kvôli tomu, že sa občas cítim ako chrobák truhlík, čo sa musí ku všetkému vyjadriť.
K veci.
Aj pohrebné šaty sú šaty napriek tomu, že si ich (povedzme) kúpi budúci majiteľ a visia mu v skrini, použije, použijú mu ich len raz.
Truhla je nábytok slúžiaci na odkladanie, v tomto prípade je to plastika JK, môže to však byť ktokoľvek iný, tak ako sa napr. filetovací nôž odkladá do príborníku.
Kolieska sú primontované k truhle natrvalo a sú zrejme staršieho dáta, lebo nie sú otáčacie, keby ich vtedy poznali, tak tam sú, tak ako napríklad na tomto servírovacom stolíku.
Ale môžem sa aj mýliť.
-
Ešte váženejší kolega, ktorého nick vyslovujem Saša,
svojim príspevkom som chcel iba upozorniť na, podľa mňa veľmi zaujímavú tému, aké sú obyčajné nábytkové kolieska. Síce neviem sa stotožniť so všetkým, čo si napísal, ale som ticho. Platí veta z môjho predchádzajúceho príspevku.
Neviem, či je to nábytok, osobne by som ho zaradil medzi sakrálny, ale to by som radšej nechal na múdrejších. (Čo v tomto prípade platí aj na Teba).
A zaujíma to aj mňa, dokonca by sa dalo povedať, že sa na Tvoj príspevok teším, tak ako vždy.
-
[quote=asomtam]
Zrejme toto?
Svätý Kliment I. (tiež Klement) (* ? – † 97/101 ?) bol v poradí 4. rímskym pápežom (od r. 88/92). Zomrel vo vyhnanstve na Kryme, údajne ako mučeník.
Kliment mal zomrieť mučeníckou smrťou pri Chersone. Jeho údajné ostatky našiel Konštantín v januári roku 860. Odniesol ich doCarihradu (r. 861), v roku 863 na Veľkú Moravu a odtiaľ v roku 867 do Ríma. Zdá sa, že Klimentove ostatky pomohli Konštantínovmu sprievodu dosiahnuť u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie a ďalších cirkevných požiadaviek. Konštantín zložil kultu ostatkov Klimenta tri náboženské skladby.
Klement zaviedol do liturgie pozdrav Dominus vobiscum.
V rokoch 860 – 880 v Ríme prežíval Klimentov kult renesanciu. Od raného kresťanstva je uctievaný ako svätec.
[/quote]
V podstate áno.
Nalezené ostatky sv. Klimenta odnesl sv. Konstatin – Cyril do Říma a předal papeži Hadriánu II. Byly uloženy v bazilice sv. Klimenta na hlavním oltáři. O nalezení ostatků sv. Klimenta sám sv. Cyril napsal:“ Slovo o přenesení ostatků přeslavného Klimenta.“ Písemným dokladem o nalezení ostatků sv. Klimenta je také dopis papežského knihovníka Anastasia, účastníka sněmu v Konstantinopoli v r. 869-870. Tento dopis se uchovává v Lisabonu v Portugalsku.
Slavnostního přenesení ostatků světce do Říma se zúčastnil kardinál Gardenik, který stál po boku papeže Hadriána II. a jeho diákon Ivan napsal dílo:“ Život sv. Klimenta s přenesením ostatků.“
Kyjevský kníže sv. Vladimír po dobytí Chersonesu přinesl část ostatků sv. Klimenta do Kyjeva a přál si být pohřben i se svou manželkou Annou v kapli sv. Klimenta, jak o tom píše německý kronikář Dietmar z Meserburgu.
viac
http://reckokat.cz/exarchat/katedrala-sv-kliementa.html
Ak teda existujú dokumenty o prenesení časti pozostatkov sv. Klimenta do Ríma, čo tá pyxida pri Čiernych Kľačanoch,
že je vzácna nepochybujem, že nie je Konštantínova tiež nepochybujem, zostáva iba otázka ako sa sem dostala a to aj otázkou zostane.
Možno ešte poznámka ku Dvořákovej koštrukcii, že C+M prišli k Rastislavovi s bohatými darmi, medzi ktorými mohla byť aj pyxida.
„Boh, ktorý prikazuje každému, aby k poznaniu pravdy prišiel a na vyšší stupeň sa pozdvihol, uvidel tvoju vieru a snahu, urobil to teraz za našich čias, keď zjavil písmená pre váš jazyk, ktoré od začiatku neboli, ale len v nedávnych rokoch, aby ste sa aj vy pripočítali k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojim jazykom. A tak sme ti poslali toho, ktorému ich Boh zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi vzdelaného a filozofa. Prijmi teda dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato a striebro, kamenie drahé a bohatstvo pominuteľné a snaž sa spolu s ním upevniť reč a z celého srdca hľadať boha.“
-
Na základe písomných prameňov sa domnieva, že pyxida bola dovezená na Veľkú Moravu prostredníctvom cyrilometodskej misie ako schránka na relikvie sv. Klimenta.5 (M. Vančo)
Asomtam a o tomto vieš niečo?
-
Neviem, či je to nábytok, osobne by som ho zaradil medzi sakrálny, ale to by som radšej nechal na múdrejších.
Pánska truhla na kolieskach symbolizujúca boží hrob. Jedná sa o gotickú truhlu z obdobia okolo roku 1480.
Pôvodne pochádza z kláštorského kostola benediktínov v Hronskom Beňadiku, slúžila pri Veľkonočných obradoch. Vtedy k božiemu hrobu patriacu sochu Krista sňali z kríža a uložili do truhly (hrobu). Na zmŕtvychvstanie vybrali sochu Krista z hrobu, a truhlu tlačiac na kolieskach pred sebou ukazovali po kostole.
v roku 1881 ostrihomský arcibiskup Ján Šimor boží hrob preniesol do Ostrihomu.
Podľa mňa sú kolieska staršie, ako tie, čo uvádza Saša, dilema je iba to, či to možno za nábytok považovať.
(Chystal som sa to zavesiť už dlhšie, pôvodne o tom písal (ale nie o kolieskach) kamarát na maďarskom fóre, kde som si dovolil nazvať pána biskupa, samozrejme nie úplne vážne zlodej=tolvaj.)
http://hu.wikipedia.org/wiki/Garamszentbenedeki_%C3%BArkopors%C3%B3
http://www.hung-art.hu/frames.html?/magyar/zmisc/faragvan/15_sz/urkopors/index.html
http://lexikon.katolikus.hu/G/garamszentbenedeki%20%C3%9Arkopors%C3%B3.html
-
Dom z pieskovca, dá sa ponechať pieskovec bez vonjakšej omietky, ako?
V podstate aj áno.
Všetko, alebo skoro všetko tu už raz bolo.
Viď aj mazoslavom v inej téme zavesený link
http://is.muni.cz/th/175309/prif_m/
Píše sa tam okrem iného aj toto:
2) Pravidelně provádět „napájení“ plastik vápennou vodou, která zajistí v první řadě zvýšení jejich
soudržnosti, ale také zvýší odolnost vůči abrazi a kyselým dešťům a částečně také zamezí prostupu nežádoucích chemikálií do hmoty kamene.
(Poznámka, jedná sa o reštaurovanie plastík z pieskovca.
Čiže , odstrániť zbytky omietky, mechanicky očistiť pieskovcové kvádre, ideálne by bolo prešpárovať stenu vápenou maltou, x násobný postrek steny vápenou vodou, čím je premenná x väčšie číslo, tým lepšie, záleží od stavu pieskovca.
Viem, že v praxi sa využívali, využívajú? rôzne hydrofobizačné prostriedky, osobne by som si to nikdy nedal.
Akokoľvek sú tie múry z pieskovcových kvádrov krásne, mňa až tak veľmi nedojímajú, o takú krásu sa na našich hradoch potkýnam skoro denne.
A všetka tá krása bola omietnutá vápennou maltou. S omietkami sa dá tiež pohrať, dá sa dosiahnuť rôzna štruktúra povrchu, najviac sa mi páči jednovrstvová gotická roztieraná iba kelňou.kopírujúca skaly.
Omietka môže byť vápenná, klasická hlinená, určite nie vylepšená disperzným polymérnym pojivom, ktorého funkciu nie veľmi chápem. Klasické hlinené omietky boli vystužené slamou, plevami senom ….. a následne boli opatrené voči poveternostným vplyvom vápenným náterom z kvalitného vápna, bez akýchkoľvek disperzií a roky to vydržalo.
V každom prípade by som niečo robil s tým dreveným štítom, asi najväčšou príčinou zlezenia omietky, osadil strešné žĺaby, zvody.
Lícové murivo z Plaveckého hradu, Ostrého Kameňa. -
Paľo aj ja, videl som ich v Blave, na dnes už neexistujúcich domoch postavených po prvej svetovej, ale určite ich robili aj neskôr, lebo som sa s nimi stretol aj v domoch po II. svetovej.
-
Požičiam si kúsok textu od Petra ôsmeho.
Pivo varili a držali v samostatnej budove, ktorá stála vpravo od hradnej brány, pod hradnými múrmi. Táto budova mala aj pivnice a bola v nej i krčma. (Budova bola na skale, pivnice sotva, iba ak niekde bokom).
Včera (dnes už predvčerom), som mal hektický deň, možno nie úplne najlepšia reakcia, pardón.
V mnohých súpisoch inventárov hradov sú spomínané „varne piva”- malé pivovary spojené s krčmou, ktoré boli v XVI. storočí zriadené pre potreby západoeurópskych žoldnierov.
Takže táto budova, pivnica v exteriéri hradu Šášov, (pivovar sa spomína aj na Vršatci,či zrovna v tejto súvislosti neviem), ako miesta budovania západoeurópskej kultúry?
Inak jedna z interpretácíí dôvodu výstavby dvoch kamennozrubových budov na Starom Zvolene, (sú to budovy hneď vedľa cisterny na západ, sú v nich naznačené krby, Jozef to určite pozná), je, že na valónskych žoldnierov sa sťažovali mešťanostovia, že im opití obťažujú manželky, tak ich dali ďalej od mesta.
Obom vďaka.
PS. Jozefa mám rád, aj preto, že nepreberá informácie mechanicky, ale rozmýšľa, autonómne.
-
Čítajúc lemonu, radšej nepočkám na jej genealogickú prácu, pretože Kanižaji nerovná sa Kiniži a kľudne sa spoľahnem na tých ľavých maďarských historikov.
Kinizsi Pál pochádza možno z http://hu.wikipedia.org/wiki/Temesken%C3%A9z
Rod Kanizsai pochádza z rodu Osl z maďarského Kőszegu, meno Kanizsai dostali až po nadobudnutí hradu Kanizsa v dnešnom HU meste Nagykanizsa a je to rod starší ako bol rod Kinizsi
http://hu.wikipedia.org/wiki/Kanizsai_csal%C3%A1d
http://lexikon.katolikus.hu/K/Kanizsai%20csal%C3%A1d.html
Rod Kinizsiho vymrel smrťou Kinizsi Pála majiteľa Lietavy, takisto rod Kanizsai vymreli po meči aj praslici.
Grófka Kanižaji z dolnej zeme neutiekla pred turkami, ale ak lemona myslí na Magyar, neskôr Kinizsi Benignu dcéru
Magyar Balázsa (Blažeja), tak tú kráľ poslal do vyhnanstva keď zavraždila svojho v poradí tretieho muža Kereki Gergelya. Mala dostať trest smrti, ale ju poslal iba do vyhnanstva (na Strečno) inak jej majetok po P. K. vzhľadom k tomu, že bola dcérou a ženou tak významných bojovníkov.
http://hu.wikipedia.org/wiki/Magyar_Benigna
A ešte môj obľúbený maďarský hrad s typickým sopúchom, pozrite majiteľov
-
Myslím, že vo svojich príspevkoch 349 a 355, dokonca aj na http://www.torzsasztal.hu/Article/showArticle?na_start=60&na_step=30&t=9038753&na_order=
som sa vyjadril dosť jasne, zhodli sma sa na tom aj s Jozefom, ktorý tu kdesi nakreslil aj palisádu od brány až po Cibuĺník. Či už na Cibuľníku bola nejaká budova kamenná, alebo kamennozrubová (skôr) ma netrápi.
Samotný Kočiš ma nezaujíma, iba by si mohol zoskenovať tie jeho odkazy na zdroje č 217, 218 , 219 , trebárs aj celú stranu. Dík.
-
Takže osvedčené schémy viď Levice, Košice, Žilina…. neprešli, baby (nech mi je to pomenovanie odpustené) z KPU
sa štorcli, (nevídané, neslýchané), treba to ešte skúsiť na všetkého schopných (nie všetkých) súdoch.
Ušlý zisk, to je ako čo…..v historických centrách sa dá pri kopaní naraziť na hocičo, jednoducho treba rátať aj s tým, že sa stavba nepostaví, aj keď na Slovensku je to vec nepoznaná. Tu sa to akosi vždy nejako vybaví, iba sa nerátalo s postojom pamiatkarov. V každom prípade, le a kalappal, (klobúk dolu).
-
Jozef na pravdu sa už roky nehrám. Maďaríci nič nové, čo som aj predpokladal.
O Lietave som čítal čo sa týka maďarskej proveniencie dostupnej aj nedostupnej neúrekom, ale nič, čo by sa všeobecne nevedelo. Ani v jednom sa táto vežička nespomínala, ani Könyöki sa ňou nezaoberá, jedine žeby sa niekto prehrabal v maďarských, domácich? archívoch.
Ja by som veril Menclovej (& spol), nakoniec to miesto (tie miesta, poloha A, aj poloha B) sa dajú tiež overiť archeológiou.
Úprimne povedané, tiež sa mi poloha B, Cibuľník zdá byť jednoznačne výhodnejšia, významu vežičky v polohe A, veľmi nerozumiem, (ale to ešte nič neznamená, iba moju obmedzenosť), dá sa chápať tak, ako som už písal priamej obrane vstupu do hradu.
Chce to len čas, chuť a peniaze (na archeológiu). Ale aj tak je zaujímavé, že na oboch miestach už nič nie je, žeby miestni? Predsa len tá vežička bola menej autoritatívna ako hrad.
-
Vežička stála tam, kde ju umiestnil Heretic. (a pred ním mnohí iní), podľa mňa ako priama ochrana vstupu do Kinižiho Lietavy, nepoznám presne terén otázka (drevený most?)
Jožova potreba podobnej vežičky na Cibuľníku je legitímna, viď hrady v tej dobe (Šášov,Vígľaš, dokonca Hanigovce, Kamenica…..) – aké také opevnenia na vyššie položených, pre obranu hradu kľúčových pozícií.
Kamenicu by som zdôraznil, pretože v blízkosti hradu je kopec, z ktorého by mali prípadní dobyvatelia hrad ako na dlani (tak ako na Lietave), to že na tom kopci dnes už nič nevidno ešte neznamená, že tam nič nebolo.
Zaujímavá z hľadiska delostreleckej obrany je konštrukcia a orientácia bastiónu na Tematíne. Je postavený tak, aby mu delostrelectvo z hľadiska obrany z takisto neuralgického hrebeňa čo najmenej ublížilo.
-
Nebude rotor, keby harp nepísal terminus technicus internetovou hatlaninou, ale spisovnou slovenčinou, tak by sa dopracoval k takýmto výsledkom, ja na písanie čas nemám, požičal som si z Wikipédie (musel som opravovať) , vlastné obrázky, popis aj keď hneď ten prvý je Porsenov.
-
Väzné trámy prenášajú zaťaženie stĺpikov a vzpier. Konce sú uložené v nosných stenách na dištančnej podložke, alebo na pomúrnici
-
Stĺpiky podopierajú väznicu krovu.
-
Vzpery vystužujú krov priečne. Sú zapustené do väzných trámov a stĺpikov.
-
Väznice sú nesené stĺpikmi a podporujú krokvy.
-
Odkvapová väznica – v blízkosti odkvapu
-
Stredná väznica – nesená stĺpikmi.
-
Vrcholová väznica – Podopiera krokvy pod hrebeňom.
-
-
Pomúrnice Osadzujú sa na obvodovú nosnú stenu. Kotvia sa do muriva alebo stužujúceho venca, pri starších samonosných sa nekotvilo
-
Krokvy Sú nesené väznicami a pomúrnicami. Pri väznicových sústavách smerujú kolmo na odkvap. Pri starších vlašských sústavách sú krokvy vodorovné.
-
Klieštiny vystužujú priečne. Spájajú krokvy tesne pod, alebo nad strednými väznicami a sú spravidla zdvojené.
-
Pásiky odľahčujú väznice. Sú začapované do väznice a stĺpika.
Vešadlo
Niekedy dispozícia podlažia s veľkým rozponom neumožňuje, aby sa dlhý väzný trám vhodne podoprel. V takom prípade sa dá použiť konštrukcia vešadla. Princíp spočíva v odľahčení väzného trámu prostredníctvom roznosu zaťaženia pomocou šikmých vzperiek čo najbližšie k podpore. Podľa počtu väzníc delíme vešadlá na jednoduché, dvojité alebo trojité. Pri dvojitom a trojitom vešadle sa medzi stĺpy umiestňuje vodorovná rozpera na symetrický roznos zaťaženia.
Vzperadlo
Princíp je obdobný ako pri vešadlách. Do šikmých vzpier, prípadne do rozpier sú ukotvené skrátené stĺpy podopierajúce väznice.
Strecha2, Porsenov obrázok, je na ňom okrem iného odkvapová väznica, rozpera, môže byť položená aj na stredových väzniciach
Obr. Vzperadlo, stojatá stolica, vertikálne trám – stĺpik, (stojka), na ňom horizontálne stredová väznica, na väznici priečne uložená klieština tvorená v tomto prípade dvomi fošňami zvierajúcimi zĺava krokvu, vzperu, krátky stredový stĺpik, ktorý nesie hore vrcholovú väznicu.
Obr. Väzný trám – horizontálny zľava doprava uložený na pomúrnici (nevidno) idiotsky preplátaný,
šikmo doĺava tuším vzpera, medzi preplátanými väznými trámami výmena, do ktorej sú začapované krátčatá, ktoré sú zároveň uložené na pomúrnici, nesú krokvu, za krokvou už taký idiotský námetok z lát, pôvodne to bol určite trám ako krokva ale pekne šikmo zrezaný a oprený o krokvu a upevnený buď dreveným klinom, alebo železným klincom.
Obr. Výmena krokiev trám medzi krokvami do ktorého sú votknuté skrátené krokvy pri nejakej prekážke, kde by krokva nemohla pokračovať, napr. komín.
Správne preplátaný väzný trám (hrad Bečov)
Na záver kríž, po našom andrás kereszt, na slovenskom (už teraz) kaštieli
-