Forum Replies Created

Page 7 of 15
  • tatar

    Member
    21. septembra 2011 at 23:38 in reply to: Veniec na starý dom

    Nebude rotor, keby harp nepísal terminus technicus internetovou hatlaninou, ale spisovnou slovenčinou, tak by sa dopracoval k takýmto výsledkom, ja na písanie čas nemám, požičal som si z Wikipédie (musel som opravovať) , vlastné obrázky, popis aj keď hneď ten prvý je Porsenov.

    • Väzné trámy prenášajú zaťaženie stĺpikov a vzpier. Konce sú uložené v nosných stenách na dištančnej podložke, alebo na pomúrnici

    • Stĺpiky podopierajú väznicu krovu.

    • Vzpery vystužujú krov priečne. Sú zapustené do väzných trámov a stĺpikov.

    • Väznice sú nesené stĺpikmi a podporujú krokvy.

      • Odkvapová väznica – v blízkosti odkvapu

      • Stredná väznica – nesená stĺpikmi.

      • Vrcholová väznica – Podopiera krokvy pod hrebeňom.

    • Pomúrnice Osadzujú sa na obvodovú nosnú stenu. Kotvia sa do muriva alebo stužujúceho venca, pri starších samonosných sa nekotvilo

    • Krokvy Sú nesené väznicami a pomúrnicami. Pri väznicových sústavách smerujú kolmo na odkvap. Pri starších vlašských sústavách sú krokvy vodorovné.

    • Klieštiny vystužujú priečne. Spájajú krokvy tesne pod, alebo nad strednými väznicami a sú spravidla zdvojené.

    • Pásiky odľahčujú väznice. Sú začapované do väznice a stĺpika.

    Vešadlo

    Niekedy dispozícia podlažia s veľkým rozponom neumožňuje, aby sa dlhý väzný trám vhodne podoprel. V takom prípade sa dá použiť konštrukcia vešadla. Princíp spočíva v odľahčení väzného trámu prostredníctvom roznosu zaťaženia pomocou šikmých vzperiek čo najbližšie k podpore. Podľa počtu väzníc delíme vešadlá na jednoduché, dvojité alebo trojité. Pri dvojitom a trojitom vešadle sa medzi stĺpy umiestňuje vodorovná rozpera na symetrický roznos zaťaženia.

    Vzperadlo

    Princíp je obdobný ako pri vešadlách. Do šikmých vzpier, prípadne do rozpier sú ukotvené skrátené stĺpy podopierajúce väznice.

     

    Strecha2, Porsenov obrázok, je na ňom okrem iného odkvapová väznica, rozpera, môže byť položená aj na stredových väzniciach

    Obr. Vzperadlo, stojatá stolica, vertikálne trám – stĺpik, (stojka), na ňom horizontálne stredová väznica, na väznici priečne uložená klieština tvorená v tomto prípade dvomi fošňami zvierajúcimi zĺava krokvu, vzperu, krátky stredový stĺpik, ktorý nesie hore vrcholovú väznicu.

    Obr. Väzný trám – horizontálny zľava doprava uložený na pomúrnici (nevidno) idiotsky preplátaný,

    šikmo doĺava tuším vzpera, medzi preplátanými väznými trámami výmena, do ktorej sú začapované krátčatá, ktoré sú zároveň uložené na pomúrnici, nesú krokvu, za krokvou už taký idiotský námetok z lát, pôvodne to bol určite trám ako krokva ale pekne šikmo zrezaný a oprený o krokvu a upevnený  buď dreveným klinom, alebo železným klincom.

    Obr. Výmena krokiev trám medzi krokvami do ktorého sú votknuté skrátené krokvy pri nejakej prekážke, kde by krokva nemohla pokračovať, napr. komín.

    Správne preplátaný väzný trám (hrad Bečov)

    Na záver kríž, po našom andrás kereszt, na slovenskom (už teraz) kaštieli

  • tatar

    Member
    21. septembra 2011 at 23:32 in reply to: Hrady v Maďarsku

    Najvyšší kopec vpravo Zsoldosov Temetvény, viď hrad Tematín, tu na Obnove.

                                                                                                                                                 temetvényi farkas

  • tatar

    Member
    21. septembra 2011 at 23:32 in reply to: Hrady v Maďarsku

    Najvyšší kopec vpravo Zsoldosov Temetvény, viď hrad Tematín, tu na Obnove.

                                                                                                                                                 temetvényi farkas

  • tatar

    Member
    19. septembra 2011 at 20:08 in reply to: Lietavsky hrad

    Pôvodne tu bol text, ktorý sem vlastne ani nepatril, pretože nebol priamo adresovaný Lietavcom, ale niekomu úplne inému, iným. V trochu inej forme ho možno ešte niekde a niekedy zverejním.

    Vaša práca sa mi vždy páčila a vždy Vám budem držať palce.

  • tatar

    Member
    19. septembra 2011 at 20:08 in reply to: Lietavsky hrad

    Pôvodne tu bol text, ktorý sem vlastne ani nepatril, pretože nebol priamo adresovaný Lietavcom, ale niekomu úplne inému, iným. V trochu inej forme ho možno ešte niekde a niekedy zverejním.

    Vaša práca sa mi vždy páčila a vždy Vám budem držať palce.

  • tatar

    Member
    18. septembra 2011 at 17:48 in reply to: Oprava dvierok na kachliach

    [quote=rotor]

    (Ach ten cement, známy už pred Kristom.)[/quote]

    Isteže rotor, ale bol vypaľovaný pri cca 900 – 1000 stupňoch Celzia, a to je povedal by som svinský rozdiel od 1450 stupňov, iné stupne iné vlastnosti.

    Možno by sa patrilo povedať, že zrejme aj trochu iné chemické zloženie, ale tie stupne sú dôležité.

  • tatar

    Member
    18. septembra 2011 at 17:48 in reply to: Oprava dvierok na kachliach

    [quote=rotor]

    (Ach ten cement, známy už pred Kristom.)[/quote]

    Isteže rotor, ale bol vypaľovaný pri cca 900 – 1000 stupňoch Celzia, a to je povedal by som svinský rozdiel od 1450 stupňov, iné stupne iné vlastnosti.

    Možno by sa patrilo povedať, že zrejme aj trochu iné chemické zloženie, ale tie stupne sú dôležité.

  • tatar

    Member
    14. septembra 2011 at 8:04 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

    Pár slov, ktoré sem v inej téme poslal Paľo, zdá sa, že nie je hrad ako hrad. Pôvodne používané vápno som nevidel, asi bolo v režime utajenia, zato cement, cestu do pekla áno.

    „Sú už spracované technológie na záchranu pamiatky, kde budeme rešpektovať pôvodný stav a dopĺňať ho materiálmi, ktoré nenarušia historické murivo,” povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Miroslav Sura.

    Táto technológia by mohla byť podľa neho univerzálne platná aj pri obnove objektov horného hradu, kde sa v minulosti využíval cement. „Čas ukázal, že táto technológia je cestou do pekla. Murivá, ktoré boli takto konzervované, sa postupne rozpadajú,” dodal riaditeľ.

    nedeľa 13. 6. 2010 18:23 | Kveta Fajčíková
    Čítajte viac a pozrite si videoreportáž: TU.

    Jozef inak Tamás autor fotografií, čo si sem zavesil príde aj s perepúťou hunov z torzsasztal v piatok večer na Lietavu.

    Posledná moja fotka, umieráčik vo Vígľaši.

  • tatar

    Member
    13. septembra 2011 at 20:21 in reply to: Doporuceny postup zakladnej konzervacie hradu

    O Kamýku viem od pánov Durdíka, Girsu……. je tam okrem iného aj toto:

    Ing. Arch. Miloslav Hanzl, Girsa AT, Atelier obnovy a konzervace historických staveb: My si myslíme o torzální architektuře, že si má zachovat maximum své vypovídací hodnoty. To znamená, že musí zůstat torzo, ten profil toho hradu.

    Rovněž musí zůstat zachovány konstrukce a nesmí se zasahovat do korun zdiva a do osazení v krajině, protože takto zříceninu znali už naši dědové a pradědové.

    http://www.ceskatelevize.cz/porady/10121359557-port/588-hrad-kamyk/video/

    http://www.rozhlas.cz/leonardo/historie/_zprava/vylet-do-stredoveku-video–747588

    A ešte niečo od pána Tomáša Durdíka.

    Kde je podle vás příčina? Ve špatných zákonech? Nebo v malé vůli prosadit průchod práva?

    Jde spíš o celkové klima. Společnost prostě tyhle věci necítí jako nějaký velký problém. Díky tomu pro naše památky představuje častou hrozbu i jev jinak pozitivní — nárůst různých občanských aktivit. Jestliže se o nějaký hrad začnou dobrovolně starat soudní lidé, kteří si nechají poradit, nic lepšího tu památku potkat nemohlo. Bohužel se to většinou nestává. Obvykle jde o nadšence, kteří mají pocit, že do jejich dobrovolné a bezplatné práce nemá nikdo co mluvit, chtějí hrad vykopávat, dostavovat a všelijak vylepšovat. A nikdo je nezastaví, protože hradům u nás rozumí každý. Kdyby se někde v Horní Dolní ustavil kroužek mladých chirurgů a zkoušeli řezat břicha kolemjdoucím, tak je zavřou. Když ale tamtéž vznikne Spolek přátel hradu Šutrštejn a začne provádět neodborná zvěrstva té zřícenině, ještě se jim zatleská.

  • tatar

    Member
    13. septembra 2011 at 16:57 in reply to: Pamiatky v Čechách a na Morave

    Odpoveď pre JirkuC priamo od pana presidenta.

    Kyselka není Karlštejn, odbyl prezident bojovníky za záchranu lázní

    13. září 2011  14:20
    Desítky demonstrantů bojujících za záchranu bývalých lázní Kyselka u Václava Klause příliš pochopení nenašly. Petici za obnovu lázní, kterou podepsalo 14 tisíc lidí, označil při návštěvě zchátralé památky za manipulaci.

    Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/kyselka-neni-karlstejn-odbyl-prezident-bojovniky-za-zachranu-lazni-11v-/domaci.aspx?c=A110913_134919_vary-zpravy_sou

    Výroky pana prezidenta som mal vždy rád pre svoju neodškriepiteľnú originalitu.

  • tatar

    Member
    12. septembra 2011 at 17:07 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Tí detvanci sú liptáci, ale nie to som chcel. neviem či dobre vidím, ale zdá sa mi že ten bastión nemá nárožie, ale akoby ten múr pokračoval ?

    Opravím sa tu, pravda je taká, že už zle vidím.

  • tatar

    Member
    11. septembra 2011 at 20:15 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Strombus ma poprosil, aby som sem zavesil fotografie, ale nepovedal aké. Dúfam, že bude spokojný.

    1. Noc je dobrá aj na to, že odhalila, čo to mám za kolegov, jeden je schizofrenik, druhý sa v noci úplne stráca, tuším mu tam zostala iba duša.

    2. Pri fotografovaní okolia som čosi objavil.

    3.Odhalený ufón, tak ako každý ufón vedel po maďarsky.

    Odkaz pre Imricha a Ľubicu, ďakujeme, köszönjük.

  • tatar

    Member
    9. septembra 2011 at 14:54 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Dík Jozef, logiku to má. Pochopil som to presne tak, iba opticky sa to zdá byť prifajčené k múru bastiónu a ako vždy,

    čakal som od Teba nejaký úskok zprava (alebo aj zľava).

    A tá maďarčina, to bola predpríprava aj pre Ľuba na 16 tohto mesiaca.

  • tatar

    Member
    9. septembra 2011 at 13:31 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Možno to bude aj tým, že ja všeobecne ľuďom nerozumiem. Farba mi je ukradnutá, iba som sa chcel spýtať, ako si prišiel k takto situovanej palisáde, ktorá sa dá nazvať aj golyófogó, lapač gúľ, ja ju nespochybňujem, iba sa pýtam.

  • tatar

    Member
    8. septembra 2011 at 23:17 in reply to: Pustý hrad vo Zvolene

    Zato ja by som sa aj dotkol, je vidieť, že vo Zvolene je buď akútny nedostatok talentovaných architektov, alebo silná betonárska loby, (viď o kúsok vyššie), alebo silná chlievostavačská loby, viď asomtamov predposledný príspevok

    http://www.obnova.sk/diskusia/zvolen-vybagrovane-centrum?page=11#comment-61652

    Je mi jasné, že ľudia svoje chlievy a hry potrebujú, ale betónové rakvy priamo na Národnej kultúrnej pamiatke, ak je navôkol v prírode kopa dreva, neviem. A čo na to herr oberpamiatkar, odporca cementu ?(viď tiež tu niekde v diskusii). Keď už toto prešlo o Vígľaši nevraviac, Halič bude zrejme jakbysmet prejde všetko, lenže potom je tu otázka, čo a ako chceme pamiatkovo chrániť.

     

    Do protikladu by som dal Dolný hrad, je úplne prirodzené, že v lese rastú stromy, aj keď v hradnom areále, ak ničomu a nikomu nezavadzajú, na ničom dôležitom nerastú, nevidím dôvod, aby tam nezostali. V ich tieni sa určite lepšie kopalo aj študentom, mimochodom srdečná vďaka za odvedenú prácu. Pekná a dobrá práca, ešte krajšie výsledky – nálezové situácie, samotné nálezy som nevidel.

    (Dúfam, že tam „architektov” nepustia), horný hrad by aj stačil.

    Vstupná brána je excelentná, myslím, že v takomto stave ju nečakal nik.

Page 7 of 15