tatar
Forum Replies Created
-
[quote=jan harustiak]
Tusim som zatal do ziveho. Pokusim sa odpovedat na vsetky tri odpovede.
§ 36
Archeologický výskum
(3) Ministerstvo udelí oprávnenie na archeologický výskum právnickej osobe, ktorá zabezpečuje vykonávanie výskumu prostredníctvom fyzických osôb s osobitnou odbornou spôsobilosťou získanou podľa § 35 ods. 3, z ktorých najmenej jedna je zamestnancom právnickej osoby v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas.
tatar:
Serióznosť archeologa a kvalita práce študentov nieje podmienkou spôsobilosti na vykonávanie arch. vyskumu. Zial to osvedčenie treba mať. A za robotu musi niesť niekto zodpovednost a to je osoba sposobila na vykonávanie výskumu.
[/quote]
Nezaťal si do živého, skôr si šliapol vedľa.
Paragrafy poznám, a zopakujem, na mene a serióznosti archeológa záleží, pretože žiadny seriózny archeológ by nekopal, ak by nebola dodržaná litera zákona. Už podľa obrázkov možno vidieť, že to kope archeológ a nie divá sviňa, preto ma táto súdiaca veta vytočila.
Ahojte chcel by som sa opytat kdo bol veducim vyskumu? Vyzera to ze asi vsetci:)
Mám prehľad, kto na ktorom hrade kope, poznám ich prácu, preto si dovolím poznamenať, že na troch hradoch súdiac podľa sond kopú, kopali divé svine a nie archeológovia. Jeden z výskumov bol aj medializovaný, bola to sláva, až na to, že vykopaný objekt bol dve zimy vystavený poveternostným podmienkam, takže ešte rok a bude po sláve, ale aj po vykopanom vzácnom objekte. Pozri si aj košickú Hradovú a potom vynášaj súdy.
-
Ad1.
Nejde o klasický archeologický výskum, ale o archeologický dohľad nad odstránením popadanej sute.
Dokonca nevidím ani žiaden bager.
Ad2.
Netuším kto je vedúci výskumu, ale mená zúčastnených v počte 1. dospelý seriózny archeológ a dvaja študenti archeológie dávajú podľa mňa dostatočnú záruku, že všetko je v kostolnom poriadku.
Poznám ich robotu, všetko je tak, ako má byť.
-
Včera sme sa zúčastnili zasadania miestneho zastupiteľstva v Plaveckom Podhradí v počte 4 ks, samozrejme okrem domácich.
Iluzionisti z a.b.c. group napriek tomu, že starostu v telefonáte ubezpečili o účasti, neprišli.
Či nejaká verejná prezentácia projektu celkovej rekonštrukcie súdiac (podľa apartmánov a bieločervených okeníc) ešte bude netuším, ale zrejme starosta na nej bude trvať. Zatiaľ iba toľko, v každom prípade som mal zo starostu a miestnych obyvateľov dobrý dojem.
Celý ten projekt je holý nezmysel, ktorý nemôže prejsť podľa mňa ani v takej gubernii, ako je Slovensko.
-
Technicky nerealizovateĺné, jedine ich tam namaľovať.
-
Zaujímavé, plech, druhotne prírodný vadí, umelohmotný šindeľ nie. A čo tak bitúmenové strechy na takom skvoste ako Uhrovec vrátane cigánskej búdy, alebo lepenie úplne cudzorodých skál na Lednici……..ajajaj bolo by toho.
Som s tým absolútne vyrovnaný, cítim sa dostatočne technicky aj inteligenčne zdatný, aby som to pochopil.
-
Áno, je to tak, íba som si to trochu uľahčil, nechcelo sa mi to vypisovať celé, môj je príspevok č. 37 a moje fantazmagórie som určite nijako nechcel spájať s Tebou, za čo sa ospravedlňujem.
-
NHL darhmann, NHL. Toto všetko mám naštudované, zhruba o tom píšem tu
http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#comment-57438
príspevok č. 37. Paľo tam zavesil aj obrázky na ktorých si môžte pozrieť čo to porobí, keď na neodizolovaný múr dáte tvrdú vápennocementovú omietku.
Rado potom budeš druhý, kto ma v tomto roku poteší, za pokus to určite stojí, v talóne mám ešte dva celkom dostupné materiály.
“Hrad je z vápenca, mohli by sme si aj dovoliť nadstavovať cementom, no túto surovinu nemám v láske.”
Chemicky asi áno, fyzikálne skôr nie.
Keď počujem, alebo čítam “obnova hradov” dostávam žalúdočné kŕče, normálne sa mi začnú triasť ruky a mávam ťažké depresie, nechcem to zbytočne rozvádzať, ani komentovať. Tento týždeň som mimo, ale nabudúci sa zastavím, môžme to skonzultovať, si šikovný murár, prípadne Ti ak na to príde čas, osobne zamiešam maltu aj s príslušnými ingredienciami, som v tom celkom dobrý.
-
Som len laik, odpoviem ako laik, vidím tam rozdiel ako divá sviňa.
-
Ešteže je blízko cementáreň v Rohožníku, Plavecký hrad je veĺký, tam sa toho betónu zmestí…viď Harpov chorobopis.
Tak ako hovorí Jozef, inteligencia nášho ľudu je nekonečná, najmä tých, na určitých postoch sediacich a pengö oplývajúcich.
Aspoň bude naveky zabetónovaná láska Žuži Forgách a Petra Bakiča.
http://mek.oszk.hu/05600/05619/html/index.htm
Sajnos, csak magyar nyelven.
-
V podstate by som s darhmannom aj súhlasil, až na pár detailov.
Je vidno, že je laik, to som aj ja, ale povedzme lepšie informovaný.
Vápno s označením HL (hydrated lime) Ca(OH)2 – je u nás bežne predávané vápno vzdušné biele hasené, tzv. vápenný hydrát, ktorý ale nemá hydraulické vlastnosti, tvrdnutie Ca(OH)2 + CO2 → CaCO3 + H2O
Hydraulické vápno nemôže byť hasené, lebo v styku s vodou tvrdne, (ako cement).
NHL – natural hydraulic lime – je hydraulické vápno, tvrdne pri styku s vodou, unás sa nevyrába
CL – calcined lime – CaO, vzdušné biele vápno nehasené
STN EN 459-1 je už zrušená, http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=90355
ale aj keby nebola je to jedno, hydraulické vápno sa u nás nevyrába, (čo je podĺa mňa škoda).
U nás sa hydraulicita malty dosahuje pridávaním cementu do vápennej malty, obyčajne robenej z vápenného hydrátu. Na novostavbách mi je to ukradnuté, ale na starších budovách by som to nepoužíval, príkladov, že to nefunguje z praxe je iks, ale ja hovorím tzv. odborníkom je to fuk, do nemoty budú predpisovať cement do malty,
Hydraulicita malty sa dá dosiahnuť aj pridaním pucolánov, medzi ktoré patrí aj tehlový prach.
http://www.studioaxis.cz/images/pamatky/rovnanikovapavla.doc
Na zvetralé steny by som ale tvrdšou hydraulickou maltou nešiel, lepšia je mäkšia čistá vápenná.
Ale parabolova stena sa mi zdá byť kompaktná, preto by som kľudne sokel cca do metrovej výšky urobil z vápennej malty obsahujúcej cca 10 %, nie viac, tehlového prachu, (prachovitejšej drvy, antuky).
Použil by som, buď horúcu maltu, alebo mesiac odležané vápno zahasené z vápno vzdušné biele 90 nehasené – Feinkalk, od calmitu, (nie nie som díler, iba sa mi zdá byť lepšie ako Varín), a ako plnivo riečny štrk, frakcia 0-4.
Špric pod tieto malty netreba, pomer vápna a piesku 1 : 3.
Určite treba ale niečo robiť s tým sprchovaním steny, ak je teda Tvoja strecha vyššie a máš žĺab a zvody, navrhni susedovi, že ich premontuješ na jeho strechu, ak nemáš, tak zainvestuj a namontuj jemu, ak toto neodstrániš môžeš tam dať čo chceš, bude to na tri veci na a na a na …
Použitie soli pri schodoch do svätostánku, čert to ber, rozumiem, aj sa nenanosí.
-
Teba som priamo nikde a nikdy neurazil, a ak dovolíš ľudí (samozrejme vynímajúc starých, chorých, postihnutých…), ktorí posýpajú poľadovicu soľou budem nazývať vždy bláznami.
Paradoxne po svojich kočovných predkoch som zdedil úctu k pôde, Zemi, takže poľadovicu posýpam zásadne , pieskom, dolomitickou drvou alebo popolom z čistého dreva, ale uznávam, môže to byť aj otázka citu, výchovy.
Napriek tomu, že som podĺa Teba nedochôdča, (mimochodom mám 52) aj na prvý pohľad bez pomocného komentára rozoznám plynovú trubku od zábradlia.
Na tomto fóre sa venujem hradom, na nich používaným maltám, omietkam, vápnu, takže viem, čo o nich kto napísal.
Preto skoro detailne poznám Paľove aj Harpove názory na túto problematiku, ktorých považujem za odborníkov, aj keď na niečo mám názor iný.
Prirovnani k strážnemu psíkovi mi príde úsmevné, kto ma pozná vie prečo, to pokračovanie bolo voči tu prispievajúcim ľuďom nie príliš šťastné, pretože Obnova to nie som ani ja a dokonca ani Harp.
Neviem, prečo spomínaš dr Uwe Ehrfurtha, ktorý je síce znalec, ale nie veľký vyznavač vápna, vápenných omietok, to už by som skôr spomenul rakúskych odborníkov.
Ale k veci.
“Stena nema ziadnu izolaciu.Chcel by som ju niecim omietnut. Ide mi o to aby o to, aby to tam drzalo, aby napr dom po naneseni nepriepustnou vrstvou nevlhol (vzlinajucou vodou) a zaroven, aby nebol problem stekajuca voda. Najradsej by som pouzil nejake lahko zohnatelne materialy.”
Určite nie nepriepustnú vrstvu, ak dom nie je odizolovaný, ale aj ak by bol, pochybujem, že by sa Ti podarilo vytvoriť naozaj nepriepustnú vrstvu vzlínajúca voda by vystúpila ešte vyššie vzhľadom k tomu, že by sa cez nepriepustnú vrstvu nemohla odparovať, uzavrel by si ju v stene.
“planujem hlinu zoskrabat, vycistit kamene a tehly, nafrkat na to spric”
V poriadku, až na ten špric – netreba, použil by som vápennú maltu a dolu asi do metrovej výšky
by som ja osobne, aj keď sa mi možno bude niekto už smiať) dal vápennú maltu s 10 % obsahom tehlového prachu, tehlovej drvy (trebárs prachovitejšia antuka).
Skúšal som to iba nedávno, malta je lepivejšia. dal som aj rôzne pomery tehlovej drvy, rýchlejšie tuhne, s väčším obsahom teh. drvy je teda tvrdá fest, (tu neodporúčam).
Podľa jednej tety je pórovitejšia, paropriepustná, počasiu odolnejšia.
Nakoniec otázka, či máte rýny a či by sa nedal vyriešiť ten potok, pri prudšom lejaku, uberal by som sa aj týmto smerom.
-
Ty si ma prekvapil asi viac.
-
V pozadí zprava doľava severný palác, bránová bašta Jozefa H. (mnou zvaná, bez vedľajších úmyslov).
Inak Jozef, dosť mi to pripomína Lietavu, severný palác ako Kinižiho palác, tunajšia gotická ako VSB-éčka, na Lietave mal Kiniži predpolie, predsa by si nenechal rýpať do erbu, a tunajší Kiniži mal asi čo? Ibaže by tam nemal erb.
-
PeťoG kdesi napísal.
Vlcik sa ukazal s madarskymi priatelmi cisto propagacne
Celkom si ma pobavil, nebudem rozvádzať prečo.
Dúfam, že sa chlapi neurazia, ale v momente mi napadlo toto.
Ľubo nevie kresliť, tak šéfuje, Jozef nechce šéfovať tak kreslí.Ty vieš murovať, tak muruješ, ja neviem nič, tak sa propagujem.
Ale iné som chcel, v sobotu, nedeľu a pondelok sa uskutočnila I. Spoločná hradná túra prispievateľov webovej stránky Várak, várromok (hrady, hradné ruiny, zrúcaniny), inak známej akotörzsasztal.hu, kde občas čosi napíšem aj ja.
V sobotu boli na Gýmeši a Oponiciach, večer prišli ku mne prespať. V nedeľu sme vybehli na Tematín, Topoľčiansky hrad večer na Uhrovec, kde chlapi aj prespali, ja som sa vrátil domov. V pondelok si pozreli ešte Hrušov a Živánsku vežu.
Kto by čakal, že prišli na malých koníkoch dáki aziati by sa sklamal. Koňov mali síce až 150, ale nemeckých do jednej oceĺovej opachy zakliatych. Výzor takisto načisto ľudský, ako my, iba jeden bol počernejší, (nie nebol to cigán), ale potomok Aba Samuelových kabarov, ktorí akosi prežili neustálym sa skrývaním v kopcoch a lesoch, (áno aj také tam majú) poblíž Egeru.
Keďže vlastním iba menšiu chalúpku pre troch, baby som vyhnal na mráz, aby chlapi maďarskí mali kde spať, ako sa ukázalo zbytočne. Raz darmo, gény sú gény, nezaprúc v sebe krv hunov zabili na dvore štyri šiatre, namiesto ohňa vosková fakľa, vytiahli liehový varič otvorili konzervy a zohrievali si večeru. Mojim gulášom ohrdli, vlastne dvaja si dali, aby akože neurazili. Čo už, pomaly ho celý týždeň jeme.
Obr. č 1. Maďari sa maďarujú, aj s tým našim na Gýmeši.
Obr. č 2. Hore zĺava zsoltikapék, eric7, nagyonvárbarát, vigi 68,karako híd, sprava dole Carlos San Marcos, polomaďar, čechoslovakista.
-
Ešte mi povedz, ktorý blázon si vo dvore posýpa chodník soľou. Asi si z mesta, lebo žiadneho starého dedinčana by takáto pochabosť nenapadla.
Možnosť zasolenia, (ale nie Tvojou soľou) je Harpovi známa, čudoval som sa, že to vôbec napísal, pretože on nie je veľký zástanca recyklácie opadanej omietky. Ale ak bola zmytá vodou nevidel by som problém ani ja.
A ešte jedna poznámka, táto strana nie je od chodníka, ale na hranici parcely so susedom.
Én úgy látom.