Forum Replies Created

Page 23 of 98
  • uskalienka

    Member
    26. marca 2011 at 8:47 in reply to: Nové objavy v paleontologii

    BRAZÍLIA: Objavili fosílie bylinožravého šabľozubého plaza
    BRATISLAVA 25. marca (SITA) – Brazílski paleontológovia vedení Juanom Carlosom Cisnerosom z Universidade Federal do Piauí objavili fosílie bylinožravého plaza, ktorý mal šabľovité zuby. Nezvyčajného tvora, ktorý žil pred približne 260 miliónmi rokov, pomenovali Tiarajudens eccentricus.

    Tiarajudens eccentricus dorastal do veľkosti veľkého psa a živil sa rastlinnou potravou. Jeho veľké tesáky pravdepodobne slúžili na ochranu pred predátormi alebo na vzájomné súboje o teritórium, potravu alebo samice. Tiarajudens patril do skupiny Anomodontia, ktorá je podradom radu Therapsida. Práve z tejto skupiny plazov sa neskôr vyvinuli cicavce. “Ak by ste sa ma spýtali, ako veľmi som bol prekvapený po objave tejto fosílie, ktorá vyzerá akoby bola poskladaná z niekoľkých iných zvierat, tak by som povedal, že to bolo ako nájsť jednorožca. Tiarajudens eccentricus nám ukazuje ako veľmi je príroda kreatívna,” uviedol Cisneros, ktorý o svojom objave informoval v časopise Science.

    Informácie pochádzajú z agentúry AP a webstránky livescience.com.

  • uskalienka

    Moderator
    26. marca 2011 at 8:32 in reply to: Zmena casu

    Zmeny času spôsobujú problémy i zachraňujú životy
    BRATISLAVA 25. marca (SITA) – Počas svojej existencie obdobie letného času ovplyvnilo množstvo nepredstaviteľných udalostí, uvádza stránka webexhibits.org/daylightsaving. Znemožnilo teroristický útok, údajne znižuje účasť vo voľbách a množstvo Halloweenskych obchôdzkárov a z rôznych dôvodov komplikuje život mnohým ľuďom, niektorým ale naopak, život zachránilo.

    Keď v USA verbovali mladých mužov do vojny vo Vietname, istý mladý Američan sa tejto povinnosti vyhol práve vďaka tomu, že sa narodil po polnoci v deň, keď sa menil zimný čas na letný. Argumentoval tým, že v štáte Delaware, odkiaľ pochádza, sa vtedy narodenia zaznamenávali podľa bežného času, nie letného. Preto sa teda vlastne narodil o deň skôr. Keďže tento deň mal pri povolávaní do služby vyššiu číselnú hodnotu, zachránilo ho to od nástupu do armády.

    V septembri 1999 bol na palestínskom západnom brehu ešte letný čas, zatiaľ čo Izrael sa práve preorientoval naspäť na bežný čas. Palestínski teroristi v tento deň pripravili bomby, ktoré dali svojim spolupracovníkom v Izraeli. Tí si ale neskontrolovali čas. Keďže bol na bombách nastavený letný čas, tie vybuchli o hodinu skôr, ako teroristi čakali – práve vo chvíli, keď ich inštalovali. Namiesto dvoch autobusov plných ľudí teda zabili troch teroristov.

    Za zmenu letného času na zimný až po Halloweene v USA dlhé roky lobovali najmä továrne na sladkosti. Množstvo detí, ktoré robia v tento deň tradičné obchôdzky a zbierajú sladkosti, totiž nesmie chodiť von po zotmení. Zároveň má úprava, ktorá vošla do platnosti v roku 2007, zabezpečiť deťom väčšiu bezpečnosť. Úmrtia detských chodcov boli totiž v tento sviatok štyrikrát častejšie než po zvyšok roka.

    Zmeny času spôsobujú problémy aj majiteľom barov, ktoré majú otvorené dlhšie ako do 2:00 ráno. Strácajú totiž hodinu tržieb a pre návštevníkov to znamená možnosť piť o hodinu kratšie. Posunom zmeny času na zimný až po dni volieb chcú Američania zabezpečiť aj zvýšenie účasti vo voľbách. Predpokladajú totiž, že ľudia by išli k volebným urnám radšej za svetla, ako po tme.

    Zmeny času v celom svete ovplyvňujú aj dopravu. Vlaky a autobusy totiž musia na jeseň hodinu čakať, keďže pri posune získajú hodinu navyše. Cesta preto napokon trvá o hodinu dlhšie než zvyčajne. Na jar zase vlaky prichádzajú do cieľových staníc ako zmeškané.

    Jednou z prvých inštitúcií, ktoré posúvanie času postihlo, bola berlínska opera – 30. apríla v roku 1916 sa ručičky všetkých hodín v Nemecku posúvali o hodinu dopredu – o 23:00 sa čas zmenil na polnoc. Berlínska opera vyšla v ústrety svojim návštevníkom, keď sa predstavenie Die Meistersinger začalo o hodinu skôr ako zvyčajne, aby diváci stihli svoje zvyčajné spoje.

    V Antarktíde síce nie je v zime žiadne denné svetlo a v lete tam dni zase trvajú 24 hodín, ale množstvo výskumníkov, ktorí tam pôsobia, stále dodržuje zmeny času, aby boli synchronizovaní s výskumnými stanicami v Čile a na Novom Zélande.

    Zaujímavá situácia môže nastať aj na pôrodnej sále. Dvojčatá narodené o 23:55 a 00:05 majú automaticky iný dátum narodenia, no posun času môže “papierovo” zmeniť aj poradie ich narodenia. Keď sa na jeseň o tretej ráno posúva čas naspäť na druhú, prvé dieťa sa narodí o 2:55 a druhé o desať minút neskôr, jeho čas narodenia je 2:05.

  • uskalienka

    Moderator
    26. marca 2011 at 8:31 in reply to: Zmena casu

    V nedeľu prejdeme na letný čas
    V nedeľu 27. marca o 02:00 si ručičky hodiniek posunieme na 03:00

    BRATISLAVA 25. marca (SITA) – Stredoeurópsky letný čas (SELČ) začne tento rok platiť v noci zo soboty 26. marca na nedeľu 27. marca. O druhej hodine stredoeurópskeho času (SEČ) si ručičky hodiniek posunieme na 3:00. Na SEČ opäť prejdeme v nedeľu 30. októbra.

    Prvým, kto myšlienku striedania letného a zimného času koncipoval, bol Benjamin Franklin. V roku 1784 napísal štúdiu An Economical Project. Vážne však túto tému nastolil až londýnsky staviteľ William Willett vo svojom pamflete Waste of Daylight v roku 1907. Navrhoval posunúť hodiny o 20 minút dopredu v každú zo štyroch aprílových nedieľ a rovnakým spôsobom z nich uberať v septembri.

    Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke v roku 1979 začal platiť opäť. V roku 1999 sa po prvý raz končil letný čas v októbri, dovtedy sa zimný čas na Slovensku začínal v závere septembra. Niektoré krajiny ale letný čas nemajú. Okrem toho nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. Naopak, čím bližšie je krajina k pólom, tým dlhšie trvá obdobie letného času.

    Rusko, kde sa striedanie času používalo od roku 1981, by malo v nedeľu prejsť na letný čas naposledy. Rozhodol o tom začiatkom roka prezident Dmitrij Medvedev s tým, že na jeseň už si Rusi nebudú hodinky posúvať naspäť. Medvedev vo februári skonštatoval, že zmena na “stály letný čas” eliminuje zbytočnú záťaž, ktorú pre ľudí predstavuje pravidelné striedanie času.

    Hlavným zámerom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Podľa webovej stránky webexhibits.org/daylightsaving sa každý deň počas obdobia letného času takýmto spôsobom v celých USA ušetrí približne jedno percento energie. Na Novom Zélande poklesne počas tohto obdobia spotreba o približne 3,5 percenta. Faktom ale zostáva, že ľudia, ktorí vstávajú pred siedmou hodinou ráno, minú takýmto spôsobom viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer. Štúdie množstva dopravných nehôd z USA a Veľkej Británie zastávajú názor, že zvýšenie ich počtu počas tmavých rán kompenzuje ich zníženie počas dlhších večerov. Keďže je večer dlhšie svetlo, znižuje sa údajne aj množstvo spáchaných násilných trestných činov. Ľudia sa menej pohybujú po tme a tak sa vraj nevystavujú riziku.

    Diskusia má ale aj druhú stránku. Ľudia sa sťažujú na zmenu denného rytmu. Pre niektorých to nepredstavuje veľké problémy, ale ľudia s poruchami spánku toto obdobie prežívajú veľmi citlivo. Podľa niektorých vedcov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti. Iní ale tvrdia, že zmena času nemá na psychiku človeka taký vplyv ako niekoľkodňový dážď alebo búrka. Ďalšie sťažnosti pochádzajú od ľudí, ktorých práca sa viaže práve na východ Slnka, napríklad farmárov. Istý kanadský chovateľ hydiny to vysvetľuje tým, že “sliepky sa neriadia podľa zmeny času.

  • uskalienka

    Member
    25. marca 2011 at 13:46 in reply to: Nové objavy v paleontologii

    ARGENTÍNA: Popísali nový druh dinosaura
    Leonerasaurus taquetransis predstavuje chýbajúci evolučný článok medzi prosauropodmi a sauropodmi.

    BRATISLAVA 24. marca (SITA/AFP) – Fosílie nedávno opísaného dinosaura objaveného v Argentíne, ktorý dostal vedecké pomenovanie Leonerasaurus taquetransis, predstavujú doteraz chýbajúci evolučný článok medzi prosauropodmi a sauropodmi. Tvrdí to Diego Pol z Museo Paleontológico Egidio Feruglio, ktorý spolu s Albertom Garridom a Ignaciom Cerdom Leonerasaura objavil.

    Leonerasaurus taquetransis žil pred približne 199 miliónmi rokov, čo je približne o desať miliónov rokov skôr, než sa objavili prvé sauropody. “Dôležitosť tohto nálezu spočíva v tom, že ide o nový druh, ktorý nám poskytuje informácie o pôvode sauropodov,” uviedol Pol, ktorý spolu Garridom a Cerdom objavil fosílie tohto dinosaura na juhu Patagónie. Všetky objavené kosti patria jednému nedospelému jedincovi, pričom sa nepodarilo nájsť niektoré časti lebky a chvost.

  • uskalienka

    Moderator
    23. marca 2011 at 15:59 in reply to: Vtip dna

    … týždeň pred “naj” dátumom :)

    Daňový úrad píše…

    Vážená pani,

    vraciame vám na prepracovanie DAŇOVÉ PRIZNANIE.

    V kolónke: Vyživované osoby – ste uviedli nespravávne hoci pravdivo:

    vláda, parlament, štátni úradníci a cigáni.

  • uskalienka

    Moderator
    20. marca 2011 at 21:33 in reply to: Naši krajania – ako sa im darilo/dari vo svete

    Zomrel spisovateľ Štefan Dováľ
    Rodák z rumunského Nadlaku skonal v sobotu 19. marca vo veku 60 rokov.

    BRATISLAVA 20. marca (SITA) – V sobotu 19. marca skonal vo veku 60 rokov slovenský spisovateľ a publicista Štefan Dováľ. Príčina úmrtia nie je známa.

    Štefan Dováľ sa narodil 11. decembra 1950 v rumunskom meste Nadlak. V Bukurešti vyštudoval slovenský a rumunský jazyk. Po ukončení vysokej školy pracoval na Slovenskej základnej škole v Starej Hute, neskôr na Lýceu Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. V roku 1990 bol zakladajúcim členom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a zakladajúcim redaktorom časopisu Naše snahy. O štyri roky neskôr spoluzakladal Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku. Je autorom viacerých zbierok krátkych próz a románov.

    Agentúru SITA informoval Vlado Dolinay.

  • uskalienka

    Member
    12. marca 2011 at 8:33 in reply to: Kniha: Krajina hradov (2010)

    citacia z clanku zo SME…

    „Pocity nostalgie vyvolané majestátnym pokojom hradov a zrúcanín, z ktorých mnohé sú už minulosťou a takisto aj ukážka noblesného krasopisu v napísanom posolstve, sú v dnešnej uponáhľanej dobe príjemné snáď každému čitateľovi.” 

  • uskalienka

    Member
    11. marca 2011 at 14:10 in reply to: Nitra

    V Nitre sa pokúsia o svetový rekord v degustácii vína
    Pokus o rekord bude spočívať v tom, že čo najviac ľudí bude naraz na jednom mieste degustovať jednu odrodu vína.

    NITRA 11. marca (SITA) – O zápis do Guinnessovej knihy rekordov sa pokúsia 4. júna v Nitre na Svätoplukovom námestí. Pokus o rekord bude spočívať v tom, že čo najviac ľudí bude naraz na jednom mieste degustovať jednu odrodu vína. Degustáciu bude usmerňovať odborník z pódia. Účasť na pokuse o rekord bude bezplatná, ochutnávať sa bude rizling vlašský od rôznych výrobcov z Nitrianskeho kraja. Organizátori budú mať k dispozícii 1 500 vínnych pohárov, ktoré získali od sponzora. „Podľa našich informácií zatiaľ takýto rekord nikdy nikto nerobil, takže pravdepodobne sa zápis do Guinnessovej knihy podarí, aj keby prišlo menej ľudí,“ povedal dnes na tlačovej besede Anton Živčic z oddelenia kultúrnych aktivít Nitrianskeho samosprávneho kraja.

    Pokus o rekord bude súčasťou tretieho ročníka Dňa svätého Urbana, ktorý organizuje kraj, Agentúra EPS, Nitrianska vínna cesta, Nitrianska kráľovská vínna cesta a Požitavská vínna cesta. Rizling vlašský si organizátori vybrali preto, že je to najrozšírenejšia odroda vína pestovaná v Nitrianskom regióne. Zároveň je to odroda, ktorú si zatiaľ žiadny štát neprivlastnil. „Chceli by sme, aby sa stal odrodovým vínom tohto regiónu a možno aj celého Slovenska,“ povedal Daniel Balko z agentúry EPS.

    Cieľom Dňa svätého Urbana je podporiť imidž Nitrianskeho kraja ako regiónu kvalitných vín a prezentovať tunajšie kulinárske špeciality. Tento rok budú priamo na námestí vyrábať Pukanské párance. Záujemcovia budú môcť ochutnať aj langoše, štrúdle, mäsové produkty a ďalšie výrobky z dvora. Vo vínnom stane bude degustácia najlepších vín z kraja, ocenených zlatými, striebornými a bronzovými medailami na rôznych súťažiach. Hrať bude rómska a cimbalová kapela, o kultúrny program sa postarajú špičkové tanečné kluby Novum z Topoľčian a Jumping zo Šale. Súbor Novum je majstrom sveta v tanečnom divadle, dvojnásobný vicemajster v kategórii muzikál a desaťnásobný majster Európy v muzikálovom tanci a showdance. Tanečný klub Jumping je päťnásobný vicemajster sveta a trojnásobný majster Európy.

    Organizátori Dňa svätého Urbana by v budúcnosti chceli spojiť všetky vínne akcie v Nitre do jednej veľkej, ktorá by mala mať reklamnú kampaň po celom Slovenku. Cieľom je dosiahnuť, aby si ľudia spájali Nitriansky kraj s vínom a podporiť domáci cestovný ruch. „Zároveň by sme chceli z toho urobiť výročný trh špeciálnych regionálnych gastronomických výrobkov,“ doplnil Balko.

  • uskalienka

    Member
    10. marca 2011 at 21:09 in reply to: PKO v BA a jeho osud…

    Aktivistom sa petícia za Nové PKO nepozdáva
    Aktivisti sú presvedčení, že jedine korektná a otvorená verejná diskusia môže pomôcť revitalizovať dunajské nábrežie v prospech všetkých Bratislavčanov. Verejný priestor má byť prispôsobený potrebám širokej verejnosti a nadväzovať na kontinuitu kultúrneho vývoja Bratislavy.

    BRATISLAVA 10. marca (SITA) – Aktivistom z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene sa nepozdáva petícia za Nové PKO, podľa nich manipuluje verejnú mienku. Ako povedala Ľubica Trubíniová z Bratislava otvorene, ide v skutočnosti o projekt výstavby komplexu River Park II, ktorý má nadviazať na River Park I, za cenu zbúrania dnešného PKO. Podľa nej autori petície prevzali viaceré myšlienky i postupy kampane za záchranu PKO, ktorú už roky vedie občianska iniciatíva Bratislava otvorene. “Zjavne preto, aby urobili projekt River Park II stráviteľnejším pre kultúrnu verejnosť,” uviedla Trubíniová. Agentúra SITA osloví aj spoločnosť Henbury Development, s.r.o.

    Iniciatíva tvrdí, že už názov „Petícia za dobudovanie projektu bratislavského nábrežia“ zavádza. Podľa Trubíniovej nie sú splnené zákonné náležitosti ako napr. územný plán zóny a proces vypracovania a schvaľovania územného plánu zóny môže úplne zmeniť pohľad na dané územie, priniesť nové prístupy a návrhy. Dobudovanie bratislavského nábrežia si podľa nej želá každý občan a to že má slúžiť všetkým občanom je samozrejmosť, ktorá nepotrebuje petíciu. „Náhrada za PKO nie je ani plnohodnotná, ani racionálna. Vybudovanie nového zariadenia je podmienené zbúraním súčasného PKO,” uvádza Trubíniová. Súčasné PKO má podľa nej kapacitu, akú nemá žiadne iné zariadenie v Bratislave a štruktúrou priestorov vytvára ideálne podmienky pre záujmovú umeleckú činnosť, kultúru či spoločenské aktivity všetkých občanov. “Tzv. „náhrada“ by mala asi tretinu kapacity PKO, neplnila by všetky jeho dnešné funkcie, nepatrila by mestu, stála by nás všetkých vyše 440 mil. eur a po 20 rokoch by s ňou majitelia naložili tak, ako by chceli iba oni sami,” uviedla Trubíniová.

    Podľa Trubíniovej je pochybný aj spôsob zberu podpisov pod petíciu. Ako ďalej uviedla, iniciatíva Moderná Bratislava musí mať bohatého sponzora, keď si môže dovoliť zbierať podpisy cez masívnu inzerciu a platených brigádnikov. Platení anketári podľa nej navyše podávajú zavádzajúce informácie, napr. že ide o rekonštrukciu PKO a nie jeho zbúranie a pod.

    Aktivisti sú presvedčení, že jedine korektná a otvorená verejná diskusia môže pomôcť revitalizovať dunajské nábrežie v prospech všetkých Bratislavčanov. Verejný priestor má byť prispôsobený potrebám širokej verejnosti a nadväzovať na kontinuitu kultúrneho vývoja Bratislavy.

  • uskalienka

    Member
    10. marca 2011 at 8:40 in reply to: Košice

    Na Hlavnej ulici pribudli nové informačné panely
    Informačné panely budú umiestnené na frekventovaných miestach v meste.

    KOŠICE 9. marca (SITA) – Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika priniesol do Košíc nové interaktívne informačné panely, ktoré budú slúžiť všetkým návštevníkom mesta. Ako informovala marketingová špecialistka združenia Košice – Turizmus Lenka Zajacová, ide o prvé hmatateľné výsledky zlepšovania návštevníckeho servisu v meste. Informačné panely budú umiestnené na frekventovaných miestach v meste. V súčasnosti už sú na Hlavnej ulici pri návštevníckom centre, pred vstupom do parku pri spievajúcej fontáne a na Letisku Košice pred príletovou halou. Do konca mesiaca pribudnú na hlavnej železničnej stanici pri výstupe z budovy, pred budovou sídla Košického samosprávneho kraja na námestí Maratónu mieri.

    Panely sú obojstranné. V prednej časti nájdu záujemcovia mapu s vyznačením dvadsiatich hlavných pamiatok v centre mesta. „Po kliknutí na určitý bod na dotykovej obrazovke sa spustí prezentácia pamiatky, a to v troch jazykoch – v slovenskom, maďarskom a anglickom. Texty a ďalšie miesta na mape budeme postupne dopĺňať, aby pre Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011 boli tieto panely čo najinformatívnejšie. Na zadnej časti panelu budú premietané videá o meste, prípadne hokejové spoty,“ uviedla Anna Hein, manažérka návštevníckeho servisu organizácie Košice – Turizmus, ktorá má na starosti rozvoj cestovného ruchu v meste.

    V prípade záujmu návštevník získa ďalšie informácie v Návštevníckom centre Košice, alebo na internetovej stránke http://www.visitkosice.eu.

  • uskalienka

    Member
    28. februára 2011 at 1:24 in reply to: Myjava

    Výstava pripomenie kníhtlačiara a nakladateľa Pažického

    TRENČÍN 27. februára (SITA) – Mesto Myjava a Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád pripravili výstavu venovanú Danielovi Pažickému. Pripomenie 130. výročie narodenia a 70. výročie úmrtie známeho nakladateľa a kníhtlačiara. Ako uviedol vedúci oddelenia mládeže, kultúry a športu Mestského úradu v Myjave Michal Maliarik, vystaviť by mali približne 200 kníh, ktoré vyšli v nakladateľstve Pažického. Pôjde o literárne diela, monografie i náučnú literatúru. Okrem toho budú verejnosti sprístupnené aj listy, účtovné knihy či denníky, ktoré súviseli s jeho prácou. Výstava bude sprístupnená verejnosti do 11. marca, jej vernisáž je v utorok 1. marca o 16: 00 v Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.

    Súčasťou výstavy, ktorá je venovaná Pažickému, bude aj expozícia Ako vzniká kniha. Tá bude zameraná na vývoj výroby kníh od staroveku až po novovek. Počas výstavy si pripomenú aj 100. výročie vydania prvej monografie Myjava, ktorú spísal Július Bodnár. Kniha vyšla v roku 1911 práve v tlačiarni Daniela Pažického. “Patrila medzi najvýznamnejšie monografické diela na Slovensku,” uviedol Maliarik.

    Daniel Pažický bol myjavský rodák, pracoval ako kníhtlačiar a nakladateľ. V rokoch 1906 až 1951 fungovala jeho tlačiareň, v ktorej vyšlo približne 500 titulov kníh a 10 titulov periodík.

  • uskalienka

    Member
    27. februára 2011 at 10:56 in reply to: Nitra

    Staré divadlo oslávi svoje 60. narodeniny

    NITRA 23. februára (SITA) – Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre oslávi 4. marca 60. výročie svojho založenia. Narodeninová oslava potrvá celý deň a jej program bude určený pre priaznivcov divadla aj divadelných odborníkov. Pripravené sú interaktívne prehliadky zákulisia, vernisáž výtvarnej tvorby detí na divadelnom múre, seminár o histórii a postavení Starého divadla v kontexte stredoeurópskej kultúry. O 19:00 sa začne galaprogram Takí sme boli, takí sme, spojený s vernisážou rovnomennej výstavy vo foyer divadla. Po galaprograme sa začne narodeninový večierok.

    Za 60 rokov svojej existencie divadlo uviedlo 185 premiér. V poslednej skončenej divadelnej sezóne odohralo 190 predstavení, z toho 154 v Nitre. Predstavenia videlo 29 723 divákov. V aktuálnej sezóne už uviedlo premiéry inscenácií Čintet alebo more na konci sveta a Absolvent. V druhej polovici sezóny ešte chystá hru v spolupráci so študentmi Vysokej školy múzických umení a inscenáciu pre najmenších divákov.

    História Starého divadla Karola Spišáka siaha do roku 1960, kedy vzniklo Západoslovenské bábkové divadlo, neskôr nieslo meno Bábkové divadlo Nitra. Od roku 1999 fungovalo pod hlavičkou Staré divadlo, v roku 2009 si k názvu pridalo meno zosnulého dlhoročného riaditeľa divadla Karola Spišáka.

  • uskalienka

    Member
    27. februára 2011 at 10:07 in reply to: Nitra

    Magistrát chce predať ďalšiu budovu v centre
    Mesto sa už v minulom volebnom období zbavilo budov na Kupeckej 10 a Kupeckej 16.

    NITRA 25. februára (SITA) – Nitra chce predať ďalšiu budovu na Kupeckej ulici v centre mesta. Na Kupeckej 7 sídli Kníhkupectvo a antikvariát Pod Vŕškom, Art Galéria a lekáreň. Zhruba 350 metrov štvorcových na prvom nadzemnom podlaží je nevyužitých. Na radnicu prišla žiadosť o odkúpenie týchto nebytové priestorov. Mestskí poslanci vo štvrtok rozhodli, že budovu predajú len ako celok. „Ja nepredpokladám, že by do roku 2013 došlo k nejakým prevratným zmenám na Kupeckej 7, vzhľadom k tomu, že sú tam uzavreté nájomné zmluvy, ktoré k tomuto termínu vypršia,“ povedal primátor Nitry Jozef Dvonč (Smer-SD). Zdôraznil, že mesto predaj Kupeckej 7 neiniciuje, ale muselo zaujať stanovisko k žiadosti záujemcu. O odkúpenie budovy môžu podľa jeho slov v roku 2013 požiadať aj samotní nájomcovia, pretože majú na ňu predkupné právo.

    Mesto sa v minulom volebnom období zbavilo budov na Kupeckej 10 a Kupeckej 16. Viceprimátor Ján Vančo (KDH) upozorňuje na to, že budova na Kupeckého 10 zostala po predaji poloprázdna. „Na pešej zóne je už teraz veľmi mŕtvo. Zničíme Kníhkupectvo Pod Vŕškom a ďalšie prevádzky a zostane nám tam prázdna budova,“ obáva sa. Lukratívnu budovu na Kupeckej 16 mesto vymenilo za priemyselný objekt na Štúrovej ulici. Podnikateľ doplatil rozdiel v cene nehnuteľností vo výške 513-tisíc eur. Zámenu hneď po schválení napadol nitriansky okresný prokurátor. Nepozdávala sa mu stanovená hodnota nehnuteľností, ako aj fakt, že nebola vypísaná verejná súťaž. Zároveň upozornil na to, že mesto pri zámene kultúrnej pamiatky neoslovilo prednostne štát, čo predpisuje zákon o ochrane pamiatkového fondu. Krajská polícia však vec odmietla, pretože nenašla dôvod na začatie trestného stíhania.

    „Mestský majetok zveľaďujeme a pribúda, i keď sa sem-tam niečo predá,“ tvrdí vieceprimátor Štefan Štefek (Smer-SD). Zdôraznil, že do budovy na Kupeckej 7 treba investovať nemalé peniaze. „Podľa mňa by sa nám ani za sto rokov prenájmom tieto peniaze nevrátili,“ skonštatoval. Budovu na Kupeckého 7 zastupiteľstvo zaradilo v roku 2008 medzi dubiózny majetok mesta.

    ————
    viac o zámene NKP a trestnom oznámení v tejto téme.. príspevky zo dňa 19.3.2010 a 13.10.2010

  • uskalienka

    Member
    27. februára 2011 at 9:58 in reply to: Bratislavsky hrad

    NR SR: Rekonštrukcia Bratislavského hradu pokračuje, bude lacnejšia
    Obnovené priestory hradného paláca Bratislavského hradu si bude môcť verejnosť prvýkrát prehliadnuť na jeseň počas Dňa otvorených dverí Národnej rady SR.

    BRATISLAVA 25. februára (SITA) – Rekonštrukcia hradného paláca Bratislavského hradu pokračuje. Vedenie Kancelárie Národnej rady SR vyrokovalo s firmou Váhostav o 7 miliónov eur (210 mil. korún) nižšiu sumu. “Som rád, že sme päťmesačné náročné rokovania doviedli k takémuto uspokojivému výsledku,” uviedol vedúci Kancelárie NR SR Michal Nižňan. Desiaty dodatok k čiastkovej zmluve o dielo podpísal s firmou Nižňan ako štatutárny zástupca v utorok 22. februára. Celkové náklady na rekonštrukciu hradného paláca tak podľa Kancelárie NR SR predstavujú 63 180 450 eur. Verejnosť si bude môcť prvýkrát prehliadnuť obnovené priestory počas Dňa otvorených dverí Národnej rady SR, ktorý je naplánovaný na 17. novembra.

    Rekonštrukčné práce na hradnom paláci pozastavila Kancelária NR SR po voľbách v lete minulého roka, aby prehodnotila rozsah niektorých prác ako aj zazmluvnené podmienky. S Váhostavom rokovala od augusta 2010. Sedemmiliónová úspora bola kompromisom. “Istú zľavu na práce dal Váhostav, zároveň sme my prehodnotili rozsah niektorých prác, ktoré boli v minulosti doobjednané v dodatkoch k pôvodnej zmluve,” povedal agentúre SITA Nižňan. Kancelária napríklad zredukovala efektné osvetlenie v interiéri, od čoho si do budúcnosti sľubuje aj úsporu na energiách. Nižňan vraví, že zmeny v dodatku konzultovali so Slovenským národným múzeom, aby podmienky vyhovovali aj muzeálnym zbierkam. “Garantujem účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť každého jedného eura vynaloženého na dokončenie rekonštrukcie,” uzatvoril Nižňan.

    Bratislavský hrad začali rekonštruovať v apríli 2008 a tender na obnovu vyhrala firma Váhostav. Ťažiskom rekonštrukčných prác je hradný palác, ktorý bol v zlom stavebno-technickom stave. Po rekonštrukcii malo v pláne predchádzajúce vedenie parlamentu umiestniť v suteréne expozíciu dejín Bratislavského hradu a sprístupniť tu originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy.

    Prvé poschodie malo zostať podľa plánov miestom štátnej reprezentácie ako aj nových výstavných priestorov. Na druhom poschodí sa počítalo s hradnou obrazárňou a na treťom s novou reprezentatívnou historickou expozíciou Slovenska a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. V podkroví na štvrtom poschodí plán počítal s depozitármi Slovenského národného múzea a pod Čestným nádvorím s lapidáriom – výstavou kamenných artefaktov. V jednej z hradných veží mala byť vyhliadka. Sprístupniť pre verejnosť sa mala aj pôvodná podzemná chodba spájajúca palác s cisternou. Pri rekonštrukcii sa počítalo s novým osobným výťahom pre bezbariérový prístup do všetkých častí paláca.
    V severnej časti areálu by mala pribudnúť baroková záhrada, ktorá zanikla po veľkom požiari v roku 1811. Pod ňou podľa plánu mali vybudovať jednopodlažnú garáž pre dvesto áut s vjazdom zo Zámockej ulice. Podľa vedúceho Kancelárie NR SR Michala Nižňana však aktuálna vláda garáže zrejme nepostaví. “Nemyslím si, že na tento účel v tomto vládnom období vyčlenia peniaze,” uviedol Nižňan. V pôvodnom pláne sa myslelo aj na znovupostavenie oranžérie z čias Márie Terézie. Finančne veľmi náročnou časťou rekonštrukcie mala byť stavba zimnej jazdiarne v jej historickej podobe. Viacúčelová 42 metrov dlhá sála s kapacitou 500 miest mala podľa plánu slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia.
    Rekonštrukcia mala pôvodne vyjsť na 3,8 miliardy korún (126,1 mil. eur), no postupne sa predražovala. Dôvodom boli podľa bývalého šéfa parlamentu Pavla Pašku archeologické nálezy z rímskeho obdobia. Verejnú súťaž na obnovu Hradu v roku 2007 vyhrala firma Váhostav, za ktorou stojí Juraj Široký. Vybrala ju Kancelária Národnej rady SR spomedzi dvoch uchádzačov. Posledná rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý sa týči 85 metrov nad Dunajom, sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968.

  • uskalienka

    Member
    27. februára 2011 at 9:51 in reply to: PKO v BA a jeho osud…

    Bratislavské nábrežie pri PKO bude regulované ÚPNZ

    BRATISLAVA 25. februára (SITA) – Bratislavský magistrát začal s obstarávaním územného plánu zóny Bratislavského nábrežia v území medzi mostom Lafranconi a tunelom. Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie zverejnil magistrát na svojej oficiálnej internetovej stránke. Do prípravy obstarávania sa môžu zapojiť aj dotknuté orgány štátnej správy, samosprávy, právnické a fyzické osoby, ktoré sa podieľajú na využití územia, ako aj občianska a odborná verejnosť. Svoje podklady, požiadavky, podnety, postrehy a odporúčania, ktoré by bolo možné využiť pri spracovaní územného plánu zóny, môžu posielať písomne do podateľne magistrátu alebo zaslať e-mailom na adresu mazurova@bratislava.sk do 30. marca.

    Hranice riešeného územia tvoria most Lafranconi, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu, Žižkova ulica, portál tunela, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu, tok Dunaja. Obstaranie územného plánu zóny umožní rozhodnúť o stavebnej uzávere v riešenom území. Nový územný plán zóny bude predovšetkým obsahovať formulované zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia. Bude taktiež riešiť umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch, zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnú vybavenosť stavieb, napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia a začlenenie stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkovej zóny a do ostatnej krajiny.

Page 23 of 98