[uskalienka]

OSCAR: História udeľovania cien Akadémie filmových umení a vied
Oscary udeľuje Akadémia od roku 1929, keď ocenili najlepšie výkony sezóny 1927/28. V nedeľu v noci bude v hollywoodskom Kodak Theatre už 83. slávnostný ceremoniál.

BRATISLAVA 25. februára (SITA) – Pozornosť celého sveta sa pravidelne od začiatku januára upiera k blížiacemu sa ceremoniálu udeľovania výročných filmových cien Akadémie. Po viac ako 80 rokoch je odovzdávanie Oscarov tou najznámejšou aktivitou Akadémie filmových umení a vied. Oscary udeľuje Akadémia od roku 1929, keď ocenili najlepšie výkony sezóny 1927/28. Oscara vytvorila Akadémia filmových umení a vied, ktorú v roku 1927 založili na propagáciu filmov. Keď Akadémia začala svoje pôsobenie, mala iba 36 členov a jej prvým predsedom bol herec Douglas Fairbanks. Súčasným prezidentom je Tom Sherak.

V roku 1929 bola Janet Gaynor jedinou ženou medzi pätnástimi ocenenými. O rok neskôr udelili len sedem cien – dve za herecké výkony a po jednej za najlepšiu snímku, réžiu, scenár, kameru a výpravu. Odvtedy sa ceny pomaly rozrastali, čo sa týka publika i počtu oceňovaných. Už od počiatkov ale Akademici pociťovali potrebu špeciálnych cien, ktoré by občas doplnili základné kategórie. V prvom ročníku putovala špeciálna cena do štúdia Warner Bros. za priekopnícky hovorený film Jazzový spevák (1927). Druhú dostal Charlie Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus (1928). V roku 1934 pribudli tri nové kategórie: strih, hudba a najlepšia pieseň. Práve v tom roku Akadémia podpísala zmluvu so spoločnosťou Price Waterhouse (v súčasnosti PricewaterhouseCoopers), ktorá je odvtedy zodpovedná za spočítanie hlasov a zabezpečenie utajenia víťazov.

V roku 1936 udelili po prvý raz Oscara za vedľajšie herecké výkony. Nasledujúci rok po prvý raz udelili Irving G. Thalberg Memorial Award – získal ju Darryl F. Zanuck. Kategória špeciálnych efektov pribudla v roku 1939. V roku 1941 sa na hlasovacích lístkoch objavila kategória dokumentárny film. Cudzojazyčné filmy dostali po prvý raz možnosť zapojiť sa v roku 1947. Špeciálnu cenu získal vtedy taliansky film Sciuscia (1946). Do založenia samostatnej kategórie cudzojazyčných filmov v roku 1956 rozdala Akadémia ešte sedem špeciálnych cien. V roku 1948 pribudla ďalšia kategória: kostýmy. Jean Hersholt Humanitarian Award vznikla v roku 1956 a získal ju Y. Frank Freeman. Rok 1963 znamenal rozdelenie špeciálnych efektov na dve kategórie: zvukové efekty a vizuálne efekty. Masky pribudli v roku 1981 spolu s Gordon E. Sawyer Award za technologický prínos. V roku 2001 po prvý raz v samostatnej kategórii ocenili aj animovaný film.

V súčasnosti sa každoročne rozdávajú ceny v 24 až 25 kategóriách. Vo väčšine kategórií sa o cenu uchádza maximálne päť nominovaných, v niektorých však majú šancu len traja, zatiaľ čo v 82. ročníku sa po prvý raz od roku 1944 o Oscara pre Najlepší film uchádzalo desať nominovaných. Každoročne sa udeľuje aj cena pre Najlepší cudzojazyčný film. Výber nominovaných v tejto kategórii má dve kolá – v prvom si niekoľko sto členov Akadémie zo všetkých odborných sekcií pozrie kvalifikované filmy a hlasovaním rozhodne o šiestich postupujúcich, ku ktorým môže špeciálna komisia pridať ďalšie tri. Akadémia k tejto zmene pristúpila po kritike, keď nomináciu nezískal rumunský držiteľ Zlatej palmy z Cannes 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (2007), ani úspešný francúzsky animovaný film Persepolis (2007). V druhom kole vyberú z deväťčlenného shortlistu päticu nominovaných. V 81. ročníku Akadémia zmenila aj pravidlá v kategórii pôvodných filmových piesní. Zatiaľ čo o nomináciu na Oscara sa môže aj ďalej uchádzať neobmedzený počet piesní z jedného filmu, nominované môžu byť maximálne dve. Nemala by sa tak už opakovať situácia, keď po tri nominácie získali piesne z filmov Dreamgirls (2006) a Začarovaní (2007), ale cenu napokon nezískali.

Okrem základných kategórií udeľujú aj špeciálne Oscary, ako napríklad Irving G. Thalberg Memorial Award, čo je bronzová busta legendárneho producenta. Udeľujú ju producentovi, ktorý pravidelne svetu ponúka kvalitné filmové snímky. Táto cena je považovaná za najvyššie uznanie, aké môže filmový producent získať. Jean Hersholt Humanitarian Award udeľujú osobnosti z filmového priemyslu, ktorá svojimi humanitárnymi činmi prispieva k jeho rozvoju. Gordon E. Sawyer Award je určená pre človeka, ktorý pomáha k rozvoju filmového priemyslu svojimi technologickými znalosťami. Obe majú podobu Oscara.

V prvom ročníku sa Ceny Akadémie odovzdávali 16. mája 1929 na slávnostnej večeri v Blossom Room hollywoodskeho hotela Roosevelt. Prítomných bolo približne 270 hostí a vstupenka stála päť dolárov. V súčasnosti sa už žiadne vstupenky nepredávajú a účasť na najprestížnejšom filmovom večere roka je možná len na základe pozvania. Prvé odovzdávanie Oscarov trvalo iba 15 minút a rozdali na ňom 15 sošiek. Už v nasledujúcom roku ale Akadémia povolila vysielanie hodinového priameho prenosu z udalosti v rozhlase. Televízia sa pripojila v roku 1953. Možnosť sledovať slávnostný večer tak dostali milióny filmových fanúšikov v USA a Kanade. Vo farbe si hviezdy filmového priemyslu mohli diváci vychutnať od roku 1966. Od roku 1969 sa slávnostný ceremoniál začal vysielať do celého sveta a v polovici 90. rokov 20. storočia si ho už mohli v pohodlí domovov vychutnávať diváci vo viac ako stovke krajín na celom svete. V súčasnosti môže odovzdávanie prestížnych filmových cien naživo sledovať niekoľko stoviek miliónov ľudí vo vyše 200 krajinách sveta.

Prvých pätnásť ročníkov sa konalo v Blossom Room a v hoteloch Ambassador a Biltmore. Po roku 1942, keď záujem o účasť na slávnostnom večeri stúpol, presunuli sa ceny do väčších priestorov. Šestnásty ročník sa konal v Grauman’s Chinese Theater a rozhlasový prenos vysielali aj pre amerických vojakov v zámorí. Po troch rokoch sa ceremoniál presťahoval do Los Angeles Shrine Auditorium. V marci 1949 sa 21. ročník konal v priestoroch Akadémie. Nasledujúcich jedenásť rokov strávil Oscar v hollywoodskom RKO Pantages Theater. Práve odtiaľ vysielala spoločnosť NBC 19. marca 1953 prvý televízny prenos. V roku 1961 sa ceny presunuli do Santa Monica Civic Auditorium a na celých desať rokov sa ich vysielania zmocnilo ABC. V rokoch 1971 až 1975 šou vysielala NBC a v roku 1976 ju získala naspäť ABC, ktorá vlastní práva až do roku 2020. Štyridsiaty prvý ročník odovzdávania Cien Akadémie sa 14. apríla 1969 konal v Dorothy Chandler Pavilion losangeleského hudobného centra, kde ceny zotrvali až do roku 1987, keď sa na 60. a 61. ročník vrátili do Shrine Auditorium. Následne sa ceny presúvali medzi Shrine a hudobným centrom. Výhodou Shrine Auditorium je kapacita šesťtisíc sedadiel, pričom hudobné centrum ich má len 2 500. V roku 2001 sa 74. ročník odovzdávania cien konal v hollywoodskom Kodak Theatre s kapacitou 3 300 sedadiel. Tam našiel dosiaľ svoj domov.

Zlatá soška, ktorú svet pozná pod menom Oscar, je jedinou skutočnou hollywoodskou stálicou. Hovorí sa jej aj Cena Akadémie, Zlatá soška, Zlatá cena alebo Cena za zásluhy. Cena Akadémie za zásluhy vznikla v roku 1928. Za dnešnú podobu sošky je zodpovedný umelecký riaditeľ štúdia Metro Goldwyn Mayer Cedric Gibbons. Práve on je autorom dnes už svetoznámej zlatej sošky rytiera stojaceho na filmovom kotúči, ktorý v rukách pevne zviera meč. Prvé sošky boli vyrobené z bronzu pokrytého 24-karátovým zlatom a mali mramorový podstavec. Neskôr bronz vystriedala zliatina kovov – britanium. Počas nedostatku kovu cez II. svetovú vojnu boli sošky z plastu. V roku 1945 nahradil mramorový podstavec kov. Každá soška váži takmer 3,9 kilogramu a meria 34,3 centimetra. Vyrobené sú z pozlátenej zliatiny kovov. Počítať ich začali v roku 1949, pričom začali číslom 501. Odvtedy má každý Oscar svoje sériové číslo – vrátane 82. ročníka a Governors Awards udelených 13. novembra 2010 už odovzdali celkom 2 768 sošiek. V súčasnosti ich vyrábajú v Chicagu, kde každoročne vznikne asi 50 sošiek. Tie, ktoré nespĺňajú prísne štandardy kvality, okamžite rozrežú na polovicu a roztavia. Akadémia nikdy nevie, koľko sošiek budú v slávnostný večer potrebovať. Počet kategórií je síce známy vopred, ale až do otvorenia obálok nie je jasné, koľko sošiek bude skutočne treba.

Odpoveď na otázku, prečo cenu Akadémie pokrstili Oscar, patrí medzi najväčšie záhady Hollywoodu. Najznámejšia legenda hovorí, že sa soška podobala na strýka vtedajšej knihovníčky Akadémie Margaret Herrick, tak ju pomenovali podľa neho. Podľa iných sošku pomenovala Bette Davis po svojom manželovi. Meno Oscar sa po prvý raz objavilo v článku hollywoodskeho novinára Sidneyho Skolskyho z roku 1934. Písal v ňom o Katharine Hepburn, ktorá získala v tom čase cenu pre najlepšiu herečku. Samotná Akadémia začala túto “prezývku” používať až v roku 1939. Oscar príležitostne menil svoju tvár – bruchovravec Edgar Bergen dostal v roku 1937 špeciálnu cenu za mimoriadne komediálne dielo – prevzal si drevenú sošku s pohyblivými ústami. Walt Disney dostal v roku 1938 jednu veľkú sošku a sedem malých kópií, ktoré mali pripomínať jeho výnimočné animátorské dielo Snehulienka a sedem trpaslíkov.

V minulosti boli mená víťazov známe už pred odovzdávaním. V roku 1940 si už mohli dokonca prichádzajúci hostia o 20:45 prečítať mená víťazov v Los Angeles Times. Po tejto udalosti zaviedli systém so zapečatenými obálkami, ktorý sa používa dodnes.

Ceremóniu odložili počas jej existencie iba tri razy. O celý týždeň sa posunula pre záplavy v roku 1938. Po zavraždení bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga v roku 1968 sa odovzdávanie presunulo o dva dni – na 10. apríla. O 24 hodín sa odovzdávanie Cien Akadémie oneskorilo po neúspešnom atentáte na prezidenta USA Ronalda Reagana v roku 1981. V roku 2003 len štyri dni pred udeľovaním Oscarov začala Invázia do Iraku. Ceny síce udeľovali podľa plánu, no organizátori výrazne ubrali z jeho pompy – červený koberec skrátili na niekoľko metrov, pozvanie väčšiny zahraničných novinárov zrušili, a chýbali aj fanúšikovia. V 80. ročníku bol slávnostný ceremoniál ohrozený štrajkom scenáristov, ktorý sa skončil len 12. februára 2008. I keď vtedajší prezident Akadémie Sid Ganis niekoľkokrát zdôraznil, že ceny 24. februára odovzdajú s pomocou scenáristov i bez nej, hrozilo, že Oscary stratia svoj lesk a to najmä v prípade, že ho budú zo solidarity so scenáristami bojkotovať herecké hviezdy.

O Cenu Akadémie sa môže uchádzať každý film, ktorý sa premietal v predchádzajúcom kalendárnom roku – jeho premiéra v Los Angeles sa musí konať v čase od polnoci 1. januára do polnoci 31. decembra.

[uskalienka]

Čipkárky otvorili v Trnave Školu ľudových remesiel

TRNAVA 26. februára (SITA) – Školu ľudových remesiel otvorili dnes v Západoslovenskom múzeu v Trnave kurzom paličkovanej čipky. Nasledovať budú kurzy zdobenia kraslíc, tvorby výrobkov z drôtu, šúpolia a pečenia medovníkov.

Úlohy lektoriek dnešného kurzu paličkovanej čipky sa zhostili skúsené paličkárky z Klubu trnavských paličkárok. Podľa Heleny Krchnárovej je paličkovanie dosť zložitá ručná práca, na zvládnutie ktorej nestačí jednoduchý kurz pre začiatočníkov. Ona sama sa paličkovanej čipke venuje už pätnásť rokov, no stále sa podľa vlastných slov má čo učiť. Klub trnavských paličkárok funguje už približne pätnásť rokov, každý týždeň sa v ňom schádza okolo dvadsať žien.

Škola ľudových remesiel je podľa jej organizátorky Anety Cintulovej určená pre začiatočníkov, ktorí si chcú vyskúšať remeslá predkov. Jej úlohou nie je počas krátkych kurzov urobiť z laikov zručných remeselníkov, ale naučiť ich základy a prípadne inšpirovať k pokračovaniu v tradičnom remesle.

[uskalienka]

[uskalienka]

Sobota v B. Štiavnici bude plná detskej radosti

Od 23. do 27. februára sa v Banskej Štiavnici koná druhý ročník zimného festivalu určeného najmä deťom s názvom Zimomravenie. Príjemné zimomriavky by mali deťom behať počas celého programu, ktorý vyvrcholí v sobotu 26.2. v Kultúrnom centre.

V uvedený deň čaká na účastníkov akcie pátranie po stratenom obraze. Premenia sa na malých detektívov a prostredníctvom rôznych indícií a šifier budú blúdiť ulicami mestečka, aby vyriešili novú záhadu, ktorá na nich čaká po roku od vyriešenia prvej záhady počas vlaňajšieho podujatia.

Na svoje si prídu aj detskí fanúšikovia Richarda Čanakyho a Márie Podhradskej. Táto najúspešnejšia dvojica v tvorbe hudby pre deti sa predstaví v závere programu v sále Kultúrneho centra. Ešte pred nimi predvedú svoje umenie herci z divadla Babadlo a mím Miro Kasprzyk, ktorý svojim neopakovateľným šarmom vtiahne malých návštevníkov do sveta pantomímy. Deti budú mať zároveň možnosť uplatniť svoju kreativitu v tvorivých dielňach, ako aj so známymi aj neznámymi vyskúšať osvedčené spoločenské hry a aspoň na deň sa tak odpútať od počítačov. Chýbať nebudú ani rozprávky od V. Kubala, zaujímavá výstava hračiek a výtvarných diel študentov dvoch umeleckých škôl a interaktívna zábava s moderátorom.

Pre malých športovcov bude iste bonbónikom originálny klubový autobus FC Barcelona. Zrejme najdrahší európsky autobus, plný fantastického vybavenia a modernej techniky ešte pred pár mesiacmi vozil najväčšie hviezdy súčasného futbalu. Počas akcie si ho bude možné pozrieť a odfotiť sa na miestach, ktoré patrili svetovým futbalovým hviezdam.
Na podujatie srdečne pozývame!

Kompletný program Zimomravenia nájdete na: http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/kultura-a-dobra-zabava/zimomravenie/program-2.html

[uskalienka]

Kurz permakultúrneho dizajnu

Kurz permakultúrneho dizajnu prináša možnosť naučiť sa designérskemu systému pre navrhovanie trvalo udržateľných ľudských usadlostí. Tento systém je založený na spolupráci s prírodou, aplikovateľný na čokoľvek, od lesných systémov a organického pestovania plodín, až po primerané technológie a miestnu ekonomiku. Etiku a princípy permakultúry môžete použiť všade – vo svojom dome, na záhradke, na farme, či na pracovisku – čím pomáhate vytvoriť čestnejší a menej znečistený svet.

72 hodinový kurz je rozdelený do štyroch blokov a prebieha počas štyroch predĺžených víkendov v mesiacoch marec-jún 2011. Jednotlivé bloky sú v dňoch 4-6. marec 2011, 1-3. apríl 2011, 6-8. máj 2011, 3-5. jún 2011.

Všetky ďalšie informácie nájdete na: http://www.alter-nativa.sk/index.php?akcia=aktuality&id=252

Zdroj: http://www.changenet.sk

[uskalienka]

Poslanci o kúpe Warholových obrazov v deň výročia jeho smrti
Poslanci Prešovského samosprávneho kraja majú v utorok 22. februára na programe zastupiteľstva niekoľko bodov, ktoré sa týkajú školstva a racionalizačných opatrení. Rozhodnúť by mali aj o nákupe desiatich Warholových obrazov za 1,2 mil. eur pre múzeum v Medzilaborciach.

PREŠOV 21. februára (SITA)

[uskalienka]

Rekonštrukcia katedrály za štyri roky pohltila 100-tisíc eur

NITRA 20. februára (SITA) – Rekonštrukcia Katedrály svätého Emeráma na Nitrianskom hrade za štyri roky prác pohltila okolo 100-tisíc eur. Väčšinu prostriedkov vynaložilo z vlastných zdrojov biskupstvo, časť získalo od sponzorov a od štátu. „Minulý rok sme napríklad od štátu nedostali nič. Pýtali sme aj z Nórskych fondov a iných, obraciame sa na všetky možné strany, no väčšinou to financujeme z našich zdrojov,“ povedal riaditeľ Biskupského úradu v Nitre Štefan Vallo.

Rekonštrukcia interiéru hradnej katedrály sa začala v roku 2007. Bola v havarijnom stave, naposledy sa opravovala v rokoch 1931 – 1933. Najhoršie na tom boli fresky na strope kostola. Keby sa dlho váhalo s ich obnovou, časom by úplne zanikli. Horná loď chrámu sa už skvie v plnej kráse. Odborníci zreštaurovali hlavný oltár Krista Spasiteľa, fresky vo všetkých klenbách, výzdobu bočných stien, obrazy aj mobiliáre. V novembri 2009 tu posvätili nový pevný obetný stôl, v ktorom sú v striebornej schránke uložené relikvie svätých Andreja, Svorada a Beňadika, patrónov diecézy.

V ľavej strane presbytéria reštaurátori objavili najstaršie pastofórium v celom bývalom Uhorsku. Schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej pochádza z roku 1497 a s najväčšou pravdepodobnosťou ju zhotovili majstri z Florencie. Značne ju poškodili pravdepodobne Turci v Nitre. Celkovo sa na území bývalého Uhorska nachádzajú len štyri renesančné pastofóriá, nitrianske je z nich najstaršie.

V súčasnosti sa rekonštruuje Dolný kostol. Podľa reštaurátora Vladimíra Plekanca bola aj táto časť v dezolátnom stave a hrozil zánik významných diel. Rekonštrukcia katedrály by sa mala skončiť tento rok. Katedrála je prístupná verejnosti, uzavreté sú vždy len časti, na ktorých sa práve pracuje.

Katedrála sv. Emeráma pozostáva historicky i architektonicky z troch chrámových priestorov – horného kostola, dolného kostola a románskeho kostolíka, ktorý pochádza z prelomu 11. a 12. storočia. Jedným z najvýznamnejších diel katedrály je ranobarokový oltár z roku 1662, ktorého autorom je rakúsky sochár Jan Pernegger.

[uskalienka]

Návštevníci Oravského hradu uvidia viac
Počas jarných prázdnin je cez víkendy možné vidieť aj priestory, ktoré sú verejnosti inak neprístupné. Navyše tri nasledujúce piatky bude hrad otvorený aj večer.

ORAVSKÝ PODZÁMOK 14. februára (SITA) – Návštevníci Oravského hradu uvidia nasledujúce dva víkendy aj priestory, ktoré sú verejnosti bežne neprístupné. V súvislosti s jarnými prázdninami pripravuje Oravské múzeum aj večerné prehliadky hradu. „Tí, ktorí prídu cez prázdninové víkendy, budú môcť poodhaliť tajomstvo dobrého manželského súžitia Alžbety Coborovej a Juraja Turzu. Piatkový večer medzi 17:00 a 19:00 v dňoch 18. a 25. februára a 4. marca bude venovaný priaznivcom večerných prehliadok Oravského hradu. Tajomnú atmosféru večera oživí aj stretnutie s Bielou paňou,“ uviedla Viera Kucharčíková z Oravského múzea.

Pre snúbencov, ktorí sa chcú tento rok zosobášiť na Oravskom hrade, pripravilo múzeum v jarných prázdninových týždňoch súťaž o bezplatný sobáš. Každý pár, ktorý do 6. marca navštívi Oravský hrad a prevezie sa Oravskou lesnou železnicou, postúpi do žrebovania. Svadobný obrad na Oravskom hrade stojí 150 až 300 eur.

[uskalienka]

Hľadá sa 20 najvýznamnejších Banskobystričanov
Mesto vyhlásilo anketu o najvýznamnejšie osobnosti Banskej Bystrice

BANSKÁ BYSTRICA 19. februára (SITA) – Vedenie mesta Banská Bystrica vyhlásilo anketu o dvadsať najvýznamnejších osobností spätých s mestom, ktoré ho podľa jeho súčasných obyvateľov najvýraznejšie pozitívne ovplyvnili. Svoje tipy na už nežijúce osobnosti môžu občania posielať elektronicky na adresu mestských Radničných novín, poštou na mestský úrad alebo osobne do zberných schránok v klientskom centre mestského úradu a v Informačnom centre v priestoroch Radnice.

Anketa bude prebiehať pol roka a mesto bude v Radničných novinách každý mesiac zverejňovať tipy hlasujúcich. “Chceme počúvať hlas ľudu, hlas Banskobystričanov, koho oni pokladajú za dôležitého, ale zároveň som túto záležitosť predostrel aj pamiatkovej komisii, pretože chcem, aby sme do tej dvadsiatky dostali aj ľudí, ktorí sú významní, ale sú menej známi,” povedal primátor Peter Gogola. Ako príklad uviedol architekta Ladislava Hudca, ktorý je autorom viacerých významných budov v čínskom Šanghaji.

Výsledkom ankety by podľa primátora malo byť vybudovanie “banskobystrického panteónu” významných osobností, respektíve miesta, ktoré by ich aj výtvarnou podobou pripomínalo. “Nejde nám ani tak o pietu, ako o budovanie lokálpatriotizmu. Mohli by tam prichádzať návštevníci Banskej Bystrice, ale aj žiaci miestnych základných škôl so svojimi pedagógmi, aby spoznávali ľudí, ktorí šírili dobré meno mesta a jeho slávu,” dodal Gogola.

[uskalienka]

Dúbravka skončí s rekonštrukciou budúceho múzea v máji

BRATISLAVA 19. februára (SITA) – Rekonštrukcia viacúčelového objektu na ulici Pod záhradami v Dúbravke, kde má v budúcnosti sídliť aj Múzeum Dúbravky, stála do konca minulého roka 168 560,75 eura. Táto suma predstavuje polovicu celkového rozpočtu, ktorý na rekonštrukciu miestni poslanci schválili. Agentúru SITA o tom informoval hovorca mestskej časti Dúbravka Michal Kriško.

Zatiaľ na budove opravili vonkajšie steny, pribudli nové okná, dvere, opravujú rozvody, kanalizáciu, vodovod a vnútorné priečky, nechýba ani nová strecha. S rekonštrukciou mestská časť začala vlani v septembri, jej ukončenie je naplánované na koniec mája. Podľa starostu Dúbravky Jána Sandtnera sa objekt rekonštuuje podľa plánu. “S postupom prác dodávateľa stavby sme spokojní a je predpoklad, že rekonštrukciu dokončíme v predstihu,” povedal.

V objekte na ulici Pod záhradami bude sídliť Múzeum Dúbravky, Klub dôchodcov a Miestny odbor Matice slovenskej.

[uskalienka]

V súťaži Foto roka 2010 zabodovali Andrea Juneková a Martin Frič

Medzinárodná porota pod vedením známeho fotografa talianskej smotánky Settimia Benedusiho v utorok popoludní rozhodla o najlepších fotografiách za rok 2010 v súťaži Foto roka. Odmenu vo výške 4 000 eur v kategórii profesionálov si odniesla Andrea Juneková a najlepším amatérskym záberom sa môže pochváliť Martin Frič. Autor za záber dostal od Nadácie VÚB 2 000 eur. Témou tretieho ročníka súťaže bola „Príťažlivosť Zeme“. Výber najzaujímavejších fotiek si môžete pozrieť vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici v Bratislave do 4.marca 2011.

Nadácia VÚB organizuje súťaž Foto roka tretím rokom s cieľom podporiť talentovaných fotografov do 35 rokov. Generálny riaditeľ VÚB a predseda správnej rady Nadácie VÚB Ignacio Jaquotot o súťaži povedal: „Dávame šancu profesionálom aj amatérom. Fotografovanie je veľmi rozšírená záľuba a viacerí amatéri zaujali porotu kvalitnými zábermi.“ Porota ocenila rôznorodý prístup k téme, ktorou bola v tomto ročníku „Príťažlivosť Zeme.“ Finančnú odmenu 4 000 eur si za profesionálnu fotografiu s názvom „Eko ďalej?“ odniesla Andrea Juneková a v kategórii amatérov sa najvyššie umiestnila snímka „Kúpil som si pole“ od Martina Friča za ktorú získal odmenu 2 000 eur.

Súťaž prilákala 216 fotografov, z toho 41 profesionálov. Z vyše tisícky prihlásených záberov vybrala porota do finále najlepších tridsať. Keďže súťaž má ambíciu predstaviť najlepšie fotografie aj verejnosti, výber tých najzaujímavejších si môžete pozrieť vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici v Bratislave od 16. februára do 4.marca 2011.

V záujme zachovania objektivity sa zloženie poroty každý rok obmieňa a zastúpenie v nej majú aj odborníci zo zahraničia. Tento rok pozvanie prijal známy fotograf talianskej smotánky Settimio Benedusi, tvorca reklamných kampaní pre módne domy (Armani, Versace) a spolupracovník časopisov ako napr. GQ, Vogue, Elle a Sports Illustrated. Predložené snímky spolu s ním hodnotili umelecký fotograf Tono Stano žijúci v Prahe, Jana Hojstričová, vedúca Katedry fotografie na VŠVU a dokumentárny fotograf Alan Hyža.

Autori fotografií, ktoré sa dostali do finále (abecedne): Peter Ančic, Katarína Balúnová, Peter Cibák, Jana Čavojská, Anna Horčinová, Andrea Juneková, Dalibor Krupka, Petra Kubisová, Veronika Manga, Veronika Markovičová a Boris Németh v kategórii profesionálov a Katarína Acélová, Martin Baláž, Matúš Čikot, Martin Frič, Viktória Kollerová, Boris Kopaj, Martin Malovec, Mária Pinčíková a Ladislav Soós v kategórii amatérov.

Viac informácií o Nadácii VÚB a súťaži Foto roka nájdete na stránke http://www.nadaciavub.sk.

[uskalienka]

USA: Najväčšia zbierka hračiek na svete je na predaj
Zberateľ predáva Jerni Collection, ktorá obsahuje 35 000 hračiek vrátane vzácnych historických kusov

BRATISLAVA 17. februára (SITA/AP) – Najväčšia kolekcia hračiek na svete je do konca februára vystavená v aukčnom dome Sotheby’s v New Yorku. Zberateľ Jerry Greene sa ju rozhodol predať.

Zbierka, známa ako Jerni Collection, obsahuje 35 000 hračiek a vláčikov a je považovaná za najväčšiu a najkomplexnejšiu kolekciu hračiek na svete. Jej hodnota sa odhaduje na desiatky miliónov dolárov. Slovo “Jerni” v názve je kombináciou mien Jerry podľa zberateľa a Nina podľa jeho manželky. Greene zhromažďoval jednotlivé kúsky v priebehu 50 rokov a mal ich uložené v piatich pivničných izbách v jeho dome na predmestí Philadelphie. Zbierka je tak rozsiahla, že iba 5 000 hračiek zaplnilo jedno samostatné poschodie aukčného domu. Podľa Sotheby’s ale nebudú kolekciu dražiť a Greene by rád našiel kupca, ktorý by si ju vzal celú. Zároveň dúfa, že osoba alebo inštitúcia, ktorá zbierku kúpi, ju daruje múzeu.

V Jerni Collection sú hračky z rokov 1850 až 1940 vrátane vzácnych historických ručne vyrobených kúskov z Európy. Obsahuje repliky skutočných vlakových staníc, mostov a budov zničených počas dvoch svetových vojen. Rovnako aj dediny, kolotoče a ruské kolá. “Dával som to dokopy kúsok po kúsku a moje pátranie po najkvalitnejších vláčikoch a hračkách ma priviedlo na tisícky veľtrhov a výstav,” povedal Greene. Najlepšie hračky predstavujú kúsky od najznámejších európskych a amerických výrobcov zo zlatej éry výroby hračiek vrátane Marklin, Bing, Ernst Plant Carette a Rock & Graner.

[uskalienka]

V. BRITÁNIA: Gauguinov obraz sa nepodarilo predať
Napriek veľkým očakávaniam sa obraz slnečníc na londýnskej dražbe nepredal

BRATISLAVA 10. februára (SITA/AFP) – Historická maľba francúzskeho postimpresionistu Paula Gauguina sa v stredu na londýnskej dražbe nepredala aj napriek tomu, že bola vystavená prvýkrát po pätnástich rokoch. V aukčnom dome Christie’s odhadovali cenu na 10 miliónov libier (v prepočte 11,7 miliónov eur). Kupca si ale napokon zátišie Nature morte a ‘L’Esperance (1901) nenašlo.

Obraz, ktorý zobrazuje slnečnice ako poctu priateľovi Vincentovi van Goghovi bol vystavený v roku 1906 na výstave Salon d’Automne, ktorá silno ovplyvnila moderných priekopníkov ako Henriho Matissea a Pabla Picassa.

Dražbe v Christie’s sa podarilo celkovo zarobiť 61,8 miliónov libier (v prepočte 72,7 miliónov eur). Najdrahšou položkou aukcie bolo dielo Pierra Bonnarda Terrasse a Vernon (1928), ktoré sa predalo za 7,2 milióna libier (v prepočte 8,5 milióna eur). Maľba zobrazuje výhľad z maliarovho domu vo Vernone.

V stredu bola v Christie’s aj ďalšia dražba Art of the Surreal (Umenie surealizmu), ktorej sa podarilo získať ďalších 30 miliónov libier (v prepočte 35 miliónov eur). Najdrahším obrazom tejto aukcie bol Etude pour ‘Le miel est plus doux que le sang’ (Štúdia pre “Med je sladší ako krv”) od Salvadora Dalího predaný za štyri milióny libier (v prepočte 4,7 miliónov eur). Maľba z roku 1926 ohraničuje počiatky surrealistickej tvorby autora. Je to zároveň najvyššia zaplatená suma na dražbe za obraz excentrického umelca.

Aukcia impresionistického a moderného umenia v konkurenčnom aukčnom dome Sotheby’s, ktorá sa odohrala deň predtým, vyniesla 68,8 milióna libier (v prepočte 80,9 miliónov eur).

[uskalienka]

V Mlynoch najväčšia výstava modelov vláčikov
Výstava bude otvorená do 27. februára, denne od 10:00 do 18:00.

NITRA 10. februára (SITA) – Výstavu modelov vláčikov otvoria v obchodnom centre Galéria Mlyny v Nitre 20. februára. Najväčšia výstava svojho druhu na Slovensku predstaví modelové železnice rôznych veľkostí na rozlohe 800 metrov štvorcových, od tých najmenších (Z v mierke 1:220) až po najväčšie (LGB – záhradná železnica v mierke 1:22,5). Na výstave budú koľajiská rôznych veľkostí (od 1×1 meter až po 5×10 metra)s pestrým obsahom. K videniu tu budú klasické železničné trate so stanicami, úzkorozchodná banská i lesná železnica, električková trať, železničné trate so systémom Fallercar – pohybujúce sa autá a ďalšie miniatúrne atrakcie. “Niektoré železnice budú mať vlastných rušňovodičov z radov modelárov, atak sa určite nájde i priestor na zodpovedanie zvedavých otázok z radov malých i veľkých návštevníkov,” povedal Dezider Mészáros z Galérie Mlyny. Výstava bude otvorená do 27. februára, denne od 10:00 do 18:00.

Návštevníci budú môcť obdivovať tri veľké modulové systémy (H0 – analógový systém a2 xH0 – digitálny systém), ktoré budú mať dĺžku od 40 do 80 metrov. Chýbať nebude ani lego mestečko s rozmermi tri krát sedem metrov s pohyblivými vláčikmi a rôznymi zaujímavými objektmi. Súčasťou výstavy budú vitríny so vzácnymi expozíciami vlakov rôznych štátov. Medzi nimi budú aj ručne robené modely z rúk majstra Slovenska v železničnom modelárstve. Všetky modulové systémy sú vlastníctvom modelárskych klubov a nadšených modelárov-amatérov z dvoch štátov – Maďarska a Slovenska.

[uskalienka]

Mesto v kauze PKO vedome klamalo investora, tvrdí Henbury
Kým sa nevysporiada vzťah s pozemkami, investor neplánuje vydať mestu pozemky do 28. februára. Investor dúfa, že sa s mestom do 28. februára dohodne.

BRATISLAVA 17. februára (SITA) – Mesto vedome klamalo investora Henbury Development keď tvrdilo, že splnilo všetky legitímne predpoklady na to, aby investor mohol začať prípravu obrovskej investície na Dunajskom nábreží. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii právnik Alexander Kadela z advokátskej kancelárie Relevance zastupujúci investora. Za toto klamstvo musí mesto podľa advokáta niesť zodpovednosť v rovine morálnej aj právnej. Ak sa podľa právnika ukáže, že zmluvy medzi mestom a investorom v kauze PKO sú neplatné, bola by to tá najhoršia alternatíva pre mesto z hľadiska právneho postavenia. „Niekto musí niesť zodpovednosť za to, že investor bol poškodený,“ uviedol Kadela. Mesto preto musí podľa právnika zodpovedať za škodu, ktorá bola investorovi spôsobená. Tá ešte nie je vyčíslená, ale mala by byť vyššia ako 10 miliónov eur.

Kým sa nevysporiada vzťah s pozemkami, investor neplánuje vydať mestu pozemky do 28. februára. Investor dúfa, že sa s mestom do 28. februára dohodne. „Máme tam už určitú nedôveru. Primátor sám porušil status quo tým, čo hovorí, a tým ako koná,“ uviedol predseda predstavenstva J & T Real Estate, a.s. Peter Korbačka.

Podľa právneho názoru magistrátu sú zmluvy medzi mestom a investorom neplatné. Dôvodom je, že na podpísanie zmlúv bol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva, ktorý bývalý primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský nemal. Názor právnickej kancelárie, ktorá zastupuje investora, je taký, že zastupiteľstvo súhlas dalo. „Nakoľko mestské zastupiteľstvo schvaľovalo účel výstavby projektu Riverside City (dnes River park II), v uznesení mestského zastupiteľstva schvaľovalo aj predaj pozemku na účely tohto projektu,“ uviedol Kadela. Podľa neho nikto nemôže pochybovať o tom, že ak mesto schválilo, že sa postaví projekt River park II, dávalo tým súhlas aj na zbúranie PKO. „Súhlas síce nebol vyslovený výslovne, ale je potrebné, aby bol udelený určite a zrozumiteľne,“ uviedol Kadela. Investor si vôľu mestského zastupiteľstva podľa právnika nemohol vykladať inak a mesto aj následným správaním sa ubezpečovalo investora, že investor pochopil vôľu zastupiteľstva správne.

Podanie žaloby spoločnosti závisí od vývoja situácie. Ak by to podľa právnika malo zostať v tej rovine ako je to dnes, investor má pripravených niekoľko žalôb. Zaoberajú sa určením platnosti zmlúv uzatvorených s mestom či plnenia nároku na náhradu škody. Ak by súd rozhodol, že súhlas zastupiteľstva nebol daný, investor je pripravený podať žalobu na náhradu škody, ktorá bola spôsobená tým, že mesto zavádzalo investora a tvrdilo že súhlas daný bol. „Nie je úlohou investora kontrolovať mesto,“ uviedol

Primátor Milan Ftáčnik si stojí za svojimi vyjadreniami, ktoré konštatujú, že bývalý primátor išiel nad rámec svojich zákonných kompetencií. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Na vydanie budovy PKO za účelom búrania bol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva a poslanci nikdy taxatívne nerozhodli o tom, že investor získa budovu PKO a bude ju môcť zbúrať. Pozemky získal podľa Andrassyho investor s vedomím, že je na nich vecné bremeno – stojace objekty vo vlastníctve iných subjektov. V prípade, že investor do konca februára nevráti mestu budovu PKO, samospráva sa obráti na súd s podnetom na vydanie určujúcej žaloby. “Primátor je povinný obhajovať záujmy mesta a je jeho povinnosťou v prípade podozrenia na porušenie zákona aktívne konať,” uviedol Andrassy.

Kauza PKO má podľa Ftáčnika dve roviny – právnu a vecnú. Z hľadiska blízkej budúcnosti je vecná rovina rozhodujúca, pretože pozitívny rozvoj nábrežia Dunaja je v záujme nielen investora, ale i samosprávy či bratislavskej verejnosti. Základom pre ďalšie rozhodovanie mesta o budúcej podobe nábrežia musí byť podľa Ftáčnika otvorená a vecná diskusia mestského zastupiteľstva o Novej podobe PKO, do ktorej bude prenesený spoločenský a kultúrny odkaz dnešného objektu.