uskalienka
Forum Replies Created
-
Projekt “Oči verejnosti – PKO 24 hodín naživo” sa končí
Projekt „Oči verejnosti – PKO 24 hodín naživo“ uviedol 7. decembra do prevádzky päť kamier, ktoré monitorovali situáciu v budove a v okolí PKO.BRATISLAVA 17. januára (SITA) – Komunikačný projekt Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS), ktorého cieľom bolo umožniť nepretržitý prístup verejnosti k spoluúčasti na kontrole a ochrane objektov mestského PKO, sa končí. Pre agentúru SITA to uviedol Michal Hrčka z oddelenia obchodu a marketingu BKIS. Projekt „Oči verejnosti – PKO 24 hodín naživo” uviedol 7. decembra do prevádzky päť kamier, ktoré monitorovali situáciu v budove a v okolí PKO. “Za 37 dní sme dosiahli neuveriteľných 92 857 prístupov, ktoré svedčia o tom, že téma je živá a „oči verejnosti boli pri nás“. Ďakujeme všetkým, ktorí projekt vnímali ako priestor pre prejavenie svojho názoru a podporu iniciatív na záchranu PKO,” uviedol Hrčka. Výsledkom posledných rokovaní o PKO je nová dohoda, ktorá zaručuje status quo, a teda zastavenie búrania až do 28. februára.
Po prevzatí PKO do správy novovzniknutou mestskou organizáciou BKIS v roku 2004 podľa Hrčku každoročne pribúdal počet výstav, koncertov, prenájmov, ako aj iných kultúrnych podujatí. Ako Hrčka ďalej uviedol, organizátori záujmom o PKO potvrdzovali, že mesto Bratislava nevyhnutne potrebuje sály pre kultúru a že situácia, kedy sa za sedem rokov do roku 2010 nepodarilo zabezpečiť náhradu za sály PKO, je pre kultúru neudržateľná. “Veríme, že záujem nového vedenia mesta ako aj verejnosti víziu kvalitného stánku kultúry v meste zabezpečí. V dňoch 15. až 17. januára BKIS končí projekt „Oči verejnosti“ s vedomím, že oči bratislavskej verejnosti na kultúru a budúcnosť stánku pre kultúru budú pozorne hľadieť aj naďalej,” uviedol Hrčka.
-
Výťažok z plesu použijú na obnovu Šarišského hradu
Dobrovoľníci usilujúci o obnovu Šarišského hradu pripravili na sobotu 22. januára vo vysokoškolskom internáte v Prešove hradný ples. Hostia v dobových kostýmoch majú zľavu. Výťažok z podujatia pôjde na záchranu hradu.PREŠOV 16. januára (SITA) – Na prvý hradný ples do Prešova pozývajú 22. januára širokú verejnosť dobrovoľníci usilujúci o záchranu Šarišského hradu. Predstavia na ňom výsledky vlaňajších opráv, zaujímavosti z archeologického výskumu a ďalšie svoje plány na tento rok. Ako informoval vedúci skupiny dobrovoľníkov a hlavný iniciátor hradných aktivít Martin Sárossy, na plese ocenenia najobetavejších dobrovoľníkov. Výťažok z predaja vstupeniek je určený na obnovu Šarišského hradu.
Za tri posledné roky sa k dobrovoľníckej práci na hrade pridalo bezmála 600 ľudí. Boli medzi nimi aj zahraničné tímy. Vlani v lete tu pracovala aj sedemčlenná medzinárodná skupina mladých ľudí z Fínska, Nemecka, Španielska, Francúzska, Japonska a Južnej Kórey. Podľa hodnotenia Sárossyho, prácu dobrovoľníkov na Šarišskom hrade aj vidno. Potvrdením ich úsilia je stúpajúca návštevnosť a čoraz väčší záujem turistov zo zahraničia.
„Chceme sa zabaviť, ale tiež touto formou upozorniť na nedocenený fenomén hradných ruín, na ktoré je okolie Prešova mimoriadne bohaté. Poliaci i Maďari sú národy bažiace po objavovaní historických pamiatok a stred východného Slovenska im tento sen o peknej dovolenke dokáže splniť. Práve bohatosť okolia Prešova na hradné zrúcaniny predurčuje tento región na rozvoj hradnej turistiky,“ povedal Sárossy. Prvý hradný ples v Prešove preto považuje za dobrú myšlienku, ktorá aktivity na hrade iba viac zviditeľní.
Ples sa bude konať vo vysokoškolskom internáte na ulici 17. novembra v Prešove. Dobrovoľníci, ktorí vlani odpracovali na hrade aspoň jednu hodinu, môžu počítať pri vstupnom na ples so zľavou. Rovnako sa oplatí prísť na ples aj v dobovom oblečení. „Šľachta v róbe a poddaní v kroji dostanú rovnako zľavu zo vstupného,“ uviedol šéf doborovoľníkov. Návštevník plesu si môže uplatniť aj obidve zľavy súčasne. Ples je určený všetkým, ale hlavne milovníkom hradov, zdôraznil Sárrosy. -
Trenčiansky hrad vlani navštívilo 83 900 ľudí
Najpopulárnejším podujatím boli augustové Hradné slávnosti.TRENČÍN 14. januára (SITA) – Trenčiansky hrad navštívilo minulý rok 83 900 ľudí, čo je o 1 000 viac ako v roku 2009. Z celkového počtu návštevníkov bolo 13 577 cudzincov. “Považujem to za dobré číslo vzhľadom na to, že na jeseň sme mali niekoľkokrát skrátenú prevádzku alebo zatvorený hrad z bezpečnostných dôvodov pre rekonštrukčné práce,” konštatuje riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Zároveň pripúšťa, že sa obávala poklesu návštevnosti vzhľadom na zlú finančnú situáciu. „Našťastie, nestalo sa,“ tvrdí.
Ľudí na hrad najviac pritiahli augustové Hradné slávnosti. Návštevnosť však naďalej nedosahuje čísla presahujúce stotisícovú hranicu, na aké bol správca hradu – Trenčianske múzeum – zvyknutý pred rokom 2003, kedy spadla veľká časť narušenej hradby z 15. storočia.
Celková návštevnosť na všetkých expozíciách Trenčianskeho múzea bola 113 141 ľudí, z toho 16 130 tvorili cudzinci. Medzi najnavštevovanejšie objekty Trenčianskeho múzea patrí hneď po hrade Katov dom, ktorý je otvorený od marca do novembra. Katov dom je jedinou zachovanou stavbou tohto typu v Trenčíne, ktorá nebola výrazne narušená neskoršími prestavbami. Ľudí pritiahol aj Draškovičov kaštieľ v Čachticiach a rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci.
Trenčianske múzeum vlastní okolo 167 991 zbierok. Okrem svojej hlavnej budovy na Mierovom námestí (Župný dom) spravuje ešte aj Trenčiansky hrad, ktorý má viaceré expozície, Karner sv. Michala a Katov dom v Trenčíne. V Novom Meste nad Váhom je umiestnené Podjavorinské múzeum a ďalšia expozícia sa nachádza v Ambrovskej kúrii v obci Beckov. Tiež je správcom Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach, Pamätnej izby Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou a Pamätnej izby Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci.
-
V galérii sa bude spomínať na Deža Ursinyho
BANSKÁ BYSTRICA 13. januára (SITA) – Pripomenúť si výnimočnú osobnosť slovenskej umeleckej scény Deža Ursinyho (1947 – 1995) je cieľom spomienkového podujatia, ktoré bude v piatok podvečer v Bethlenovom dome na Dolnej ulici v Banskej Bystrici, sídle Stredoslovenskej galérie. Tvoriť ho bude diskusia s ľuďmi, ktorí boli Ursinymu osobne a profesionálne blízki, a premietanie dokumentu Momentky od režiséra Petra Krištúfka. Hosťami budú básnik Ivan Štrpka, autor väčšiny textov Ursinyho piesní, herec a hudobník Jakub Ursiny, Dežov syn, Juraj Solan, zvukový režisér posledných Ursinyho albumov, a producent Pavel Daněk, ktorý s Ursinym pôsobil v kapele Burčiak. Organizátormi stretnutia sú podľa vlastných slov “banskobystrickí obdivovatelia a ctitelia tvorby pána Deža Ursinyho” Juraj Havlík a Martin Novák.
-
Otvorili výstavu návrhov rekonštrukcie amfiteátra
Návštevníci si môžu pozrieť návrhy, ako by mal amfiteáter vyzerať po rekonštrukcii.KOŠICE 13. januára (SITA) – V priestoroch Východoslovenskej galérie na Alžbetinej ulici 22 v Košiciach je verejnosti prístupná výstava súťažných návrhov na rekonštrukciu košického letného amfiteátra. Objekt sa má zmeniť tak, aby sa mohol využívať celoročne. Do najvýznamnejšej urbanisticko-architektonickej súťaže za posledné roky v meste sa zapojilo 24 projektových kancelárií z celého Slovenska. Najviac hlasov získal návrh Olivera Csémyho z projektového ateliéru v Komárne. Výstava potrvá až do 30. januára.
„Dúfam, že výsledky tejto súťaže budú slúžiť nielen ako moderná učebná pomôcka pre študentov architektúry, ale budú pretavené do reálnej multifunkčnej haly, ktorá sa stane miestom významných kultúrnych podujatí, dôležitých vedeckých konferencií a jednou z architektonických dominánt Košíc,” povedal v stredu podvečer na vernisáži primátor Košíc Richard Raši.
Z nového amfiteátra môže byť dominanta nielen košickej mestskej časti Sever, ale celého mesta. Hlavný architekt Martin Drahovský považuje víťazný návrh za veľmi zaujímavý pre jeho expresívnu formu. Ocenil, že návrh sa zaoberá nielen samotným amfiteátrom, ale aj širším okolím. Návrh predpokladá zníženie súčasnej kapacity z 10 000 ľudí približne na polovicu. Rekonštrukcia amfiteátra s predpokladaným nákladom 8 miliónov eur je súčasťou investičných projektov realizovaných v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Košický amfiteáter patril medzi významné kultúrne body v meste v 20. storočí a s pôvodnou kapacitou 15 000 ľudí patril k najväčším na Slovensku. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa tu konali známe letné filmové festivaly. Po rekonštrukcii jeho kapacity klesla na 10 000. Okrem mnohých folklórnych podujatí či filmových festivalov sa tu za čias pôsobenia Rudolfa Schustera ako primátora konal aj jediný koncert svetovej hviezdy opernej scény Luciana Pavarottiho.
-
Deti majú cez súťaž objaviť prehistóriu sídlisk
BANSKÁ BYSTRICA 9. januára (SITA) – Objaviť históriu a tradície na sídliskách Banskej Bystrice, ktoré boli kedysi samostatnými obcami, je cieľom literárno-výtvarnej súťaže Čo bolo…, ktorú vyhlásila Komunitná nadácia Zdravé mesto. Určená je triednym kolektívom druhého stupňa základných škôl, ktorých úlohou bude nájsť a literárne aj výtvarne spracovať “pôvodný príbeh svojho sídliska”. Súťažné texty a ilustrácie môžu nadácii posielať do konca marca. Výsledky hodnotenia poroty nadácia zverejní do konca apríla a tri najlepšie práce ocení finančnou odmenou 300, 200 a 100 eur.
Ako uviedla riaditeľka Komunitnej nadácie Zdravé mesto Beata Hirt, všetky súťažné práce nadácia elektronicky spracuje na CD a svoju internetovú stránku, v júni zorganizuje verejnú výstavu príbehov a ilustrácií a najlepšie použije aj do kalendára príbehov a tradícií pôvodných komunít súčasných sídlisk. “Chceme motivovať deti, aby sa zaujímali o históriu a tradície, ktoré existovali, respektíve ešte existujú v rôznych častiach mesta, nielen o tie, ktoré organizuje mesto tradične v centre. Príbehy budú prerozprávané deťmi pre deti,” uviedla Hirt. Dodala, že hoci je tento projekt prioritne určený pre deti, v druhom rade aj pre rodičov, ku ktorým sa tieto príbehy dostanú cez ich deti.
-
Vyhynutý jamajský ibis používal krídla ako kyjak
Nelietavý ibis druhu Xenicibis xympithecus mal predĺžené záprstné kosti, čo mu umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom.BRATISLAVA 5. januára (SITA) – Americkí vedci z Yale University na čele s Nicholasom Longrichom zistili, že vyhynutý nelietavý ibis z Jamajky používal ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom svoje krídla, ktoré sa premenili na štruktúry podobné kyjaku. K tomuto tvrdeniu dospeli odborníci na základe objavu dvoch kostí, ktoré pravdepodobne zlomil úderom svojich krídel iný ibis.
Ibis druhu Xenicibis xympithecus, ktorého vedecky opísali v roku 1977, žil na Jamajke ešte pred 10-tisíc rokmi a dorastal do veľkosti sliepky. Jeho záprstná kosť bola predĺžená a omnoho väčšia než u ostatných príbuzných druhov, čo týmto ibisom umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň. “Nevieme presne, ako tieto “kyjaky” používali, ale súčasné ibisy sa navzájom chytajú zobákmi a udierajú krídlami. Analyzovali sme dve kostí, ktoré sa zlomili počas súboja, vrátane ramennej kosti, ktorá sa zlomila na polovicu,” uviedol Longrich, ktorý spolu s kolegami publikoval výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.
-
Investor sa zaviazal, že PKO nebude búrať do 28. februára
Na nebúraní PKO, kým za kauzou nedajú definitívnu bodku mestskí poslanci, do 28. februára budúceho roka sa po 19-dňových rokovaniach dohodli nové vedenie mesta a investor. O budúcnosti PKO by mala byť verejná diskusia. Mesto sa zároveň zaviazalo, že priestory PKO vyprace a odovzdá investorovi do 15. januára 2011.BRATISLAVA 27. decembra (SITA) – Objekty bratislavského PKO sa nebudú búrať kým o definitívnej budúcnosti PKO nerozhodnú mestskí poslanci. Tí by tak mali urobiť do 28. februára budúceho roka. Pre agentúru SITA to dnes uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy s tým, že ide o výsledok 19-dňových rokovaní nového primátora Bratislavy Milana Ftáčnika s investorskou spoločnosťou Henbury Development a predstaviteľmi investora projektu River Park II, ktorý by mal vyrásť na mieste súčasného PKO.
Investor a majiteľ pozemkov pod PKO podľa Andrassyho verejne vyhlásil, že napriek existencii právneho tituluzatiaľ nepristúpi k búraniu PKO a na druhej strane bude intenzívne rokovať s hlavným mestom o alternatívach riešenia. Na základe obojstrannej dohody by mal bratislavský magistrát predložiť do 24. januára 2011 tri alternatívy riešenia stavu okolo PKO spolu s ich finančno-ekonomickými podmienkami. Spoločnosť pritom opätovne deklaruje “dobrú vôľu” zachovať a zakomponovať strednú časť objektu existujúceho PKO do riešenia nového kultúrno-verejného centra. Mesto sa zasa podľa Andrassyho zaväzuje k verejnej diskusii o predložených alternatívach riešenia PKO.
“Mesto Bratislava bude poslancov mestského zastupiteľstva averejnosť pravdivo atransparentne informovať odokumentoch projektu River Park II, uzneseniach mestského zastupiteľstva a zmluvných dokumentoch, ktoré tvorili atvoria základ realizácie revitalizácie pravého nábrežia Dunaja od roku 2003 až doposiaľ,” zdôraznil Andrassy. Definitívna bodka za touto kauzou by mala padnúť na mestskom zastupiteľstve koncom februára budúceho roka. Dovtedy sa spoločnosť Henbury Development tiež zaväzuje, že sa zdrží všetkých právnych krokov a opatrení v súvislostis existujúcim porušením zmluvnýchzáväzkov hlavného mesta voči investorovi, ktoré vyplývajú z existujúcich zmluvných vzťahov. Akýchkoľvek právnych krokov smerujúcich k porušeniu zmlúv či k zrušeniu búracieho povolenia do konca februára 2011 sa zdrží aj mesto. Mesto zároveň vyprace a odovzdá priestory PKO do 15. januára budúceho roka, pričom okrem vypratávacích prác sa tu nebude vykonávať iná činnosť.
-
na strankach MK SR zverejnene dna 9.12.2010…
Stanovisko k žiadosti aktivistov, usilujúcich a o záchranu PKO
Vzhľadom na fakt, že na ministra kultúry Daniela Krajcera sa obrátili aktivisti bojujúci za záchranu PKO, ako aj predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, ministerstvo kultúry SR odoslalo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na Inšpektorát krajskej stavebnej inšpekcie a na Krajský stavebný úrad v Bratislave.
Ten by mal vydať rozhodnutie o doplnení búracieho povolenia v bode č.11, v ktorom sa hovorí, že stavebník je povinný pred zahájením búracích prác oznámiť na stavebný úrad firmu na odbornú demontáž a miesto uskladnenia výtvarných artefaktov (sochy, vitráže, obraz), o určenie presnej lehoty, napr. 3 týždne vopred, ako je to v iných častiach rozhodnutia. Do vydania tohto rozhodnutia by malo byť búracie povolenie pozastavené.
Minister Daniel Krajcer vytvorí aj komunikačný priestor pre aktivistov a pracovníkov pamiatkových úradov na spoločnú diskusiu. Minister je však presvedčený, že téma PKO je v prvom rade záležitosť hlavného mesta SR Bratislava a novozvoleného primátora, s ktorým telefonicky na túto tému komunikoval.
-
Neandertálci konzumovali aj rastlinnú potravu
BRATISLAVA 28. decembra (SITA) – Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) varil a konzumoval rastliny. Zistili to americkí vedci z The George Washington University a Smithsonian National Museum of Natural History, ktorí v zuboch neandertálcov objavili zvyšky tepelne spracovaných semien. Ide o vôbec prvý priamy dôkaz, že zástupcovia tohto vyhynutého druhu nekonzumovali iba mäsitú potravu.
Rozšírenú teóriu, že neandertálci sa živili iba mäsitou potravou, podporovali napríklad výsledky chemickej analýzy ich kostí, podľa ktorých títo ľudia takmer vôbec nekonzumovali potravu rastlinného pôvodu. Na základe týchto poznatkov niektorí vedci tvrdili, že neandertálci vyhynuli po tom, čo sa znížili počty veľkých cicavcov akými boli napríklad mamuty. Najnovšia štúdia zverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences je však s touto teóriou v rozpore. Vedci skúmali fosílie neandertálcov z Iraku a Belgicka a v ich zuboch našli zvyšky rastlinnej potravy, pričom niektoré boli tepelne upravené. Išlo napríklad o datľovníky, strukoviny alebo obilniny. “Už predtým sme našli na lokalitách s fosíliami neandertálcov peľové zrnká, ale pri nich nebolo isté, či pochádzali zo skonzumovaných rastlín alebo rastlín, na ktorých sa spalo. Teraz sme však objavili malé kúsky rastlín priamo v ústach neandertálcov, z čoho vyplýva, že sa živili aj rastlinnou potravou,” uviedla Alison Brooks z The George Washington University, podľa ktorej predchádzajúce chemické analýzy kostí zamerané na hodnoty proteínov túto skutočnosť neodhalili, pretože vedci sa domnievali, že proteíny pochádzali z mäsitej potravy. “Mali sme tendenciu myslieť si, že veľmi vysoké hodnoty proteínov musia pochádzať z mäsa. Niektoré proteíny však môžu byť aj rastlinného pôvodu,” dodala Brooks.
Informácie pochádzajú webstránky bbc.co.uk/news.
-
ORAVA: Dodnes je zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z jablka
V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím umožňovali v minulosti predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome.
ORAVA 24. decembra (SITA) – Dodnes je na Orave zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z prekrojeného jabĺčka alebo rozlúsknutého orecha. Ak sú zdravé, budú zdraví aj ľudia. Ak sú červivé, ľudia budú chorí. „V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím okrem estetickej funkcie umožňovali v minulosti aj predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome. Dodnes je tiež zvykom zdobiť si príbytky zelenými, prevažne jedľovými a borovicovými vetvičkami,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová.Zelené vetvičky, ktorými si zdobili nielen príbytky ale aj hospodárske stavby, od konca 19. storočia nahradil vianočný stromček, symbol šíriaci sa z nemeckého a rakúskeho prostredia. Stromček zdobili jabĺčka, orechy a rôzne slamené a papierové ozdoby, ktoré si ľudia vyrábali sami. Rôzne podoby vianočného stromčeka, na hornej Orave nazývaného aj podlas či podlažník, dodnes dotvára ľudový betlehem ako neoddeliteľná súčasť vianočných zvykov na Orave. Vianočný stromček ostával v dome podľa miestnych zvyklostí do Troch kráľov alebo až do Hromníc.
Ráno na Štedrý deň prinášali pastieri kráv do príbytkov polazník či brezovec, brezový prút ozdobený na konci klasmi ovsa a vetvičkou z jedličky. Pri vstupe do domu zavinšovali a popriali domácim zdravie a šťastie, za čo dostali ako odmenu chlieb. Gazda na jar týmto prútom vyháňal dobytok na prvú pašu, aby bol zdravý a aby sa nenavracal z paše.
„Štedrý deň bol pôstnym dňom. Často sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá pripravené prevažne z rastlinných produktov ako hrach, šošovica, ale aj gríska, ryža v mlieku, opekance s makom, pirohy s bryndzou, lekvárom či tvarohom a kapustnica, ktorá je dodnes tradičným vianočným jedlom. V katolíckych rodinách bola súčasťou večere ryba, kým u evanjelikov bolo prípustné konzumovať i mäsité pokrmy. V kresťanských domácnostiach veriaci dodržiavajú pôst aj v súčasnosti a ako štedrovečerné jedlo sa dodnes traduje vianočná kapustnica, často varená s hubami, prípadne údenou rybou. V mnohých rodinách ako tradičné štedrovečerné jedlo pretrvali aj opekance s makom a z koláčov záviny plnené najmä makom a orechmi,“ vysvetľuje Beňušová.
Jedným z dominantných symbolov Vianoc na Orave bol chlieb, pre ktorý sa zaužíval aj názov vianočný chlieb. „Magickú silu mu dodávali rôzne plodiny, hlavne cesnak, ktorý sa pridával do cesta alebo sa ním zdobil jeho povrch. Aj dnes v mnohých rodinách ostáva na stole počas celých sviatkov chlieb ale aj cesnak a pod obrusom peniaze, tie až do Nového roka, aby v budúcom roku nič nechýbalo, ale všetkého bola hojnosť,“ dodáva etnografka Oravského múzea.
Vianoce na Orave sa ešte aj dnes nazývajú hodmi, Štedrý deň niektorí stále volajú Dohviezdny večer, Vilija a v severnej časti regiónu Badňak.
-
dalsie info o rekonstrukcii hotela Tatra…
Trenčiansku atrakciu, rímsky nápis na hradnom brale neuvidia návštevníci mesta ani domáci na vlastné oči takmer rok a pol. Toľko bude trvať rekonštrukcia hotela, odkiaľ ho mohli vidieť. Proti niektorým stavebným zásahom namietajú aj pamiatkári.
Čítajte viac: http://trencin.sme.sk/c/5691988/k-rimskemu-napisu-sa-turisti-rok-a-pol-nedostanu.html#ixzz1945LNVPq
-
Na rekonštrukciu mosta do hradu mesto peniaze nenašlo
Historický most bude treba zrekonštruovať podľa historických technologických postupov pod dohľadom pamiatkarov.NITRA 22. decembra (SITA) – Na rekonštrukciu vstupného mosta do Nitrianskeho hradu mesto peniaze v rozpočte na rok 2011 nenašlo. Biskupstvo žiadalo príspevok vo výške 130 000 eur, celková hodnota projektu je 402 241 eur. Mestskí poslanci však na tento účel nepridelili ani cent. „Zatiaľ to nie je zahrnuté v rozpočte, pretože my sme sa snažili v prvom rade pokryť všetky základné funkcie mesta,“ reagoval primátor Jozef Dvonč. Biskupstvo pritom s finančnou účasťou mesta počítalo. „Prísľub je, že do tohto projektu pôjde spoločne Biskupský úrad, nitrianska župa aj mesto,“ povedal ešte pred schválením nového mestského rozpočtu pre agentúru SITA Nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Rekonštrukcia sa mala začať v roku 2011, či sa bude realizovať napriek neúčasti mesta na projekte, je otázne.
Most má narušenú statiku. Poškodené časti, ktoré sú aj pod príjazdovou cestou do hradu, bude treba premurovať a spevniť, rovnako aj bočné zábradlie. Riešiť sa bude aj problém vlhkosti múrov a dažďová kanalizácia. Ako informoval Judák, most bude treba zhotoviť podľa historických technologických postupov pod dohľadom pamiatkarov. „Celý most nebudeme môcť odstaviť naraz, pretože to je jediný vstup do hradu,“ podotkol biskup. Potrebné bude zabezpečiť prechod aspoň pre peších. Sochy svätých, ktoré zdobili most v minulosti, sú už niekoľko rokov zreštaurované, osadia ich až po oprave. „Mesto prisľúbilo, že na parkovisku pred vstupom do hradu vybuduje toalety pre verejnosť. Žiaľ, niekedy boli pod mostom a most tým veľmi narušili,“ dodal Judák.
Rekonštrukcii mosta budú predchádzať archeologické výskumy na dvoch miestach. „Jedna sonda nám obnaží vonkajšiu hradnú priekopu, kde sa nikdy výskum nerobil a druhá bude v blízkosti morového stĺpu, kde by v budúcnosti mali byť sociálne zariadenia,“ informoval riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay. Výskum priekopy prinesie informácie o tom, z akého obdobia pochádza a či bola v minulosti prestavovaná. Pri morovom stĺpe sa v minulosti našiel jeden z najdôležitejších hrobov hradného kopca. Pochádza z prelomu 8. a 9. storočia a našlo sa v ňom vzácne karolínske kovanie opaska. Ruttkay nevylučuje, že sa tu podarí nájsť celé pohrebisko.
-
ŠPANIELSKO: Našli fosílie neandertálcov, ktorých vyvraždili kanibali
Pozostatky dvanásťčlennej rodiny sa podarilo objaviť v severnej provincii Astúria. Vedci na základe stôp na kostiach tvrdia, že ich zabili a zjedli iní neandertálci.BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Archeológom v Španielsku sa podarilo vykopať zvyšky rodiny dvanástich neandertálcov, ktorých zabili pred približne 49-tisíc rokmi. Stopy na kostiach sú nepochybným dôkazom kanibalskej aktivity, uviedli výskumníci. Skupinu pravdepodobne vyvraždili iní neandertálci.
Fosílie sa podarilo objaviť v jaskyni v provincii Astúria. Hoci polámané kosti šiestich dospelých a šiestich detí našli vedci v jaskyni, vedci sa domnievajú, že pravdepodobne žili a zomreli na povrchu a až po ich smrti sa zem pod nimi prepadla. “Všetci členovia rodiny vykazujú známky kanibalizmu. Na mnohých kostiach vrátane lebky a čeľuste majú stopy po rezných ranách,” uviedol vedúci výskumu Carles Lalueza-Fox z barcelonského Inštitútu vývojovej biológie. “Dlhé kosti zlomili, aby sa mohli dostať k dreni, takže všetky známky kanibalizmu, ktoré sa opísali v iných náleziskách neandertálcov, sú u týchto jedincov prítomné,” dodal. Tvrdenie, že v prípade spomínanej skupiny neandertálcov ide o členov jednej rodiny, sa podarilo dokázať prostredníctvom analýzy mitochondriálnej DNA. Detaily o náleze publikovali vedci v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Opäť budú dražiť sedemnásťmetrové dielo maliara M. Medka
Obrazy dražili už pred ôsmimi rokmi, aukcia sa skončila neúspešne. Vyvolávacia cena tej zajtrajšej je 21 miliónov českých korún (asi 830-tisíc eur).BRATISLAVA 21. decembra (SITA) – Súbor štrnástich plátien, ktoré v rokoch 1963 až 1964 vytvoril český maliar Mikuláš Medek, budú už po druhý raz dražiť. Obrazy tvoriace celkovo 17 metrov dlhé a viac ako dva metre vysoké dielo, sú aktuálne vystavené v Košiciach a budú predmetom stredajšej aukcie v Prahe. Vyvolávacia cena je 21 miliónov českých korún (asi 830-tisíc eur).
“Odhadovaná cena plátien sa pohybuje okolo 39 miliónov korún (asi 1,54 milióna eur). Za koľko sa nakoniec vydražia, nedokážem v tomto momente odhadnúť. Je to veľmi špecifické dielo, má štyridsaťdva štvorcových metrov, a to si len tak do interiéru nezavesíte,“ uviedol riaditeľ pražskej aukčnej siene Miloš Hora.
Cyklus z Košíc sa dražil už v roku 2002, vtedy bola jeho vyvolávacia cena stanovená na 9,2 milióna českých korún. Pred ôsmimi rokmi sa však obrazy nepodarilo predať. “Trh s umením objavil Medka až v ostatných piatich rokoch, jeho cena ročne vzrastie zhruba o pätnásť percent,“ dodal Hora. Dielo nebolo v dobrom technickom stave, jeho vlastník, ktorý si praje zostať v anonymite, ho dal kompletne zreštaurovať u akademickej maliarky Veroniky Bartuszovej.
Informáciu zverejnila webová stránka iDNES.cz.
– o – o –
Redakčná poznámka.
Súbor 14-tich olejomalieb bol objednaný pre reprezentačné priestory Československých aerolínií v Košiciach. Mikuláš Medek tento súbor vytváral v rokoch 1963-1964. Súbor obrazov tvorí jedno monumentálne dielo o celkových rozmeroch 248 x 1701,7 cm. Jeden segment má v priemere veľkosť 248 x 121,7 cm. Ide o techniku olej a email na plátne. Dielo nie je signované.
Zdroj: BUSSMARK s.r.o. – Ocenění souboru investičních obrazů Mikuláše Medka (3.9.1926 Praha – 22.8.1974 Praha)