[uskalienka]

Trnavčania budú spomínať na kňaza a maliara Teodora Tekela
TRNAVA 21. januára (SITA) – Osobnosť katolíckeho kňaza a vynikajúceho maliara Teodora Tekela si pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia pripomenú počas budúceho týždňa obdivovatelia jeho diela v Trnave. Občianske združenie Trnavské fórum ´89 organizuje v stredu 25. januára o 16. hodine stretnutie pri umelcovom hrobe. Západoslovenské múzeum na druhý deň otvorí výstavu z jeho tvorby pod názvom Slobodný duch Teodora Tekela.

   ,,Tekelovo dielo zostalo hlbokým posolstvom kňaza-maliara o živote naplnenom láskou k Bohu a človeku. Toto posolstvo pripomína pamätná tabuľa vo františkánskom kostole v Trnave, ktorej osadenie realizovalo Trnavské fórum ´89,“ povedal Bohumil Chmelík z tohto občianskeho združenia. V Západoslovenskom múzeu budú vystavené diela zo súkromnej zbierky Trnavčana Jozefa Dendiša, ktoré vystavoval aj v Ríme. Dendiš už niekoľko rokov pripravuje súkromnú galériu, zameranú na prezentáciu Tekelovej tvorby.

   Jozef Teodor Tekel vstúpil ako pätnásťročný k františkánom, štúdiá teológie ukončil vysvätením za kňaza. So súhlasom predstavených študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri Maxa Švabinského. V roku 1950 bol spolu s inými rehoľníkmi umiestnený v internačnom tábore, potom sa usadil v Trnave, no vzhľadom na politickú situáciu v krajine nemohol tvorbu vystavovať. Venoval sa hlavne kresbe a pastelom, ale známe sú aj jeho akvarely, v menšej miere olejomaľby a niekoľko sochárskych diel. Podstatná časť pozostalosti Teodora Tekela sa po jeho smrti dostala do zbierok Galérie Jána Koniarka v Trnave.

[uskalienka]

HOLANDSKO: Šestnásťročná Laura Dekker dnes ukončí plavbu okolo sveta
Tínedžerka sa stane najmladším človekom, ktorý bez cudzej pomoci absolvoval plavbu okolo sveta.

BRATISLAVA 21. januára (SITA) – Holandská tínedžerka Laura Dekker dnes po vyše roku ukončí svoju plavbu okolo sveta. Šestnásťročné dievča sa stane najmladším človekom, ktorému sa to bez cudzej pomoci podarilo. Posledné mesiace prežila sama na jachte Guppy, kde sa po celý čas snažila nezanedbávať svoje školské povinnosti. Na rozdiel od doterajšej držiteľky rekordu Jessicy Watson sa však zastavovala na pevnine. Do Guinessovej knihy rekordov sa však nedostane – keď totiž ako trinásťročná oznámila svoje plány na plavbu okolo sveta, radšej prestali udeľovať titul pre najmladšieho samostatného jachtára. Na karibskom ostrove Svätý Martin ju dnes budú očakávať jej rodičia, starí rodičia a mladšia sestra.
   Dekker vyplávala z prístavu v Den Osse na juhozápade Holandska 4. augusta 2010 a smerovala do Portugalska. Do 20. augusta jej na palube robil spoločnosť aj otec Dick a pes Spot, potom sa už v túžbe prekonať rekord plavila sama. Svoje dobrodružstvo si musela najprv vybojovať, keďže s ním holandské úrady nesúhlasili. Vyhrala súdny proces, v ktorom sudcovi sľúbila, že si kúpi väčšiu loď s kvalitným navigačným zariadením, absolvuje kurzy prvej pomoci a bude študovať na diaľku.
   Informácie pochádzajú z webovej stránky http://www.telegraph.co.uk.

[uskalienka]

SPIŠ: Návštevnosť hradov vlani stúpla
Vyššiu návštevnosť zaznamenali Spišský a Ľubovniansky hrad. Minuloročná návštevnosť stále nedosiahla úrovne rekordného roku 2008. Menej turistov si prišlo vlani pozrieť len Kežmarský hrad.

POPRAD 18. januára (SITA) – O tri sprístupnené hrady na Spiši bol vlani väčší záujem. Spišský a Ľubovniansky hrad zaznamenali výraznejší nárast návštevnosti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Mierny pokles návštevnosti zaznamenalo v minulom roku len Múzeum v Kežmarku, ktoré spravuje Kežmarský hrad. Napriek nižšej návštevnosti aj tu zaznamenali nárast tržieb. Po krízovom roku 2009, kedy všetky múzeá zaznamenali pokles návštevnosti, v roku 2010 i 2011 návštevnosť múzeí rástla.
   Najvyššiu návštevnosť v minulom roku dosiahol už tradične Spišský hrad, ktorý patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Expozície Spišského múzea v Levoči, ktoré spravuje aj Spišský hrad, dosiahla vlani 192 693 návštevníkov, čo je o vyše 25 000 viac ako v roku 2010. V roku 2009 si expozície Spišského múzea pozrelo vyše 179 000 ľudí. Aj minuloročná návštevnosť bola stále za historicky rekordnou sezónou v roku 2008, kedy si expozície múzea pozrelo vyše 215 000 návštevníkov. Viac ako polovicu turistov tvorili Slováci. „Vrátili sa nám Poliaci a Česi a pribudlo aj Maďarov,“ uviedla pre SITA Dáša Uharčeková-Pavúková zo Spišského múzea.
   Expozície Ľubovnianskeho múzea si vlani pozrelo 113 000 návštevníkov, čo je približne 11-percentný nárast návštevnosti. Aj v roku 2011 sa potvrdil trend z predchádzajúcich rokov, keď najväčšiu skupinu, približne 50 percent, tvorili turisti zo Slovenska. Druhou najvýznamnejšou skupinou boli návštevníci z Poľska (30 %). Na treťom mieste boli s desiatimi percentami Česi. Zvyšok predstavovali turisti z ostatných krajín ako Maďarsko, Pobaltie či iné krajiny. Podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka ľudí prilákali hlavne na hrad Ľubovňa zaujímavé kultúrne podujatia, ktorých sa vlani uskutočnilo na hrade, ale aj pokračujúca obnova hradu. Turistov oslovili aj rôzne doplnkové služby v cene vstupného. Zaujímavosťou podľa Mikulíka je skutočnosť, že najviac návštevníkov mali v júli, kedy bolo najdaždivejšie počasie. Potvrdzuje sa tak skutočnosť, že múzeá a galérie predstavujú významnú alternatívu pre turistov v prípade nepriaznivého počasia.
   Múzeum v Kežmarku navštívilo v roku 2011 vyše 28 300 ľudí, čo je približne o tisícku menej ako v roku 2010. Tržby múzea napriek tomu vlani vzrástli asi o štyri percentá. Podľa riaditeľky múzea Eriky Cintulovej to bolo spôsobené pravdepodobné nárastom počtu platiacich návštevníkov a hlavne dospelých.

[uskalienka]

ŽILINA: Rok 2012 vyhlásili za Rok Bernoláka, Záborského či Palárika

ŽILINA 6. januára (SITA) – Rok 2012 bude v Žilinskom kraji Rokom Straussa, Záborského, Bernoláka, Palárika či Dadana. Každý z piatich regiónov Žilinského kraja bude aj tento rok oslavovať jedného zo svojich významných rodákov. Krajská samospráva chce takýmto spôsobom zapojiť miestne samosprávy, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, združenia či kluby do spoločnej marketingovej prezentácie regiónov a osobností. Na Liptove budú sláviť lekára, filozofa či esejistu Pavla Straussa, v Turci spisovateľa, historika a novinára Jonáša Záborského, na Orave jazykovedca a kňaza Antona Bernoláka, na Kysuciach dramatika a publicistu Jána Palárika a na Hornom Považí kníhtlačiara Jána Dadana.

   „Rozmanitosť aktivít, ktoré kultúrne organizácie Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s mestami, obcami, školami, cirkvami, Maticou slovenskou a občianskymi združeniami pripravili v minulom roku, sa stretla s pozitívnym hodnotením návštevníkov. Práve to nás utvrdzuje v presvedčení o dôležitosti prezentovania odkazu predkov a pripomenutia si významných dejateľov,“ povedal šéf Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Počas pilotného Roku osobností 2011 si na Orave uctili pedagóga a jazykovedca Martina Hattalu a na Hornom Považí básnika Jána Frátrika. Liptov a Turiec sa spojili v oslavách 200. výročia narodenia básnika a jazykovedca Michala Miloslava Hodžu a región Kysuce spomínal na astronauta Eugena Andrewa Cernana. Regióny si ich pripomenuli výstavami, literárnymi pásmami, workshopmi, prednáškami, súťažami či publikovaním medailónov a monografií.

[uskalienka]

Problémy so statikou na hrade sa už podľa biskupstva pominuli
Pred časom sa na Vazulovej veži aj gotickej priekope objavili trhliny a statici zistili, že múry sadajú.

NITRA 13. januára (SITA) – Problémy so statikou na Nitrianskom hrade už podľa Nitrianskeho biskupstva pominuli. Pred časom sa na Vazulovej veži aj gotickej priekope objavili trhliny a statici zistili, že múry sadajú. Pre možné ohrozenie ľudí tu zrušili aj divadelné predstavenie, ktoré malo mať svoju premiéru v hradnej priekope v júli 2011 v rámci mestských slávností Nitra, milá Nitra. Na Vazulovu vežu a múr pod ňou osadili čapové nivelačné značky. „Statici to pozorovali a vyjadrili sa, že je to stabilizované. Ono to nejakým spôsobom mohlo pracovať a asi sa to usadilo, zatiaľ sa to neposúva,“ povedal pre agentúru SITA nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Všetky priestory teda budú aj naďalej prístupné verejnosti. Na dôvodoch narušenia statiky sa odborníci nezhodli.

V múre gotickej priekopy východne od schodiska do Katedrály svätého Emeráma sa cez leto robil výskum, ktorého cieľom bolo odhaliť príčiny narušenia statiky. Sondu robili pre historickosť terénu archeológovia. V najbližšom čase chce biskupstvo túto časť okolia katedrály upraviť. Gotická priekopa je od leta 2011 zrekonštruovaná. Vznikol tu nový priestor s lavičkami pre organizovanie kultúrnych a náboženských podujatí. „V priekope by sme ešte chceli inštalovať nejaké premietacie zariadenie, ktoré by mohlo slúžiť na hudobné slávnosti, letné kino alebo divadelné predstavenia,“ doplnil biskup Judák.

[uskalienka]

Berlínska zoo chystá pamätnú sochu slávneho medveďa Knuta
BRATISLAVA 13. januára (SITA/AFP) – Populárneho medveďa bieleho (Ursus maritimus) menom Knut, ktorý minulý rok zomrel v berlínskej zoologickej záhrade, poctia pamätnou sochou. Dnes totiž zo 40 návrhov vybrali víťaza, ktorým je socha Knut The Dreamer od Josefa Tabachnyka. Ten vo svojom diele stvárni Knuta, ako leží vo svojom výbehu. "Knut bude navždy žiť v srdciach niektorých návštevníkov, preto chceme týmto pamätníkom vytvoriť niečo trvalé pre ďalšie generácie a tiež zachytiť výnimočnosť tejto zvieracej celebrity," vyjadril sa Thomas Ziolko, riaditeľ organizácie Friends of the Capital Zoos.
Knut uhynul 19. marca 2011, keď sa pred zrakmi návštevníkov zoo zrútil do vody. Ešte pred pádom dostal nekontrolovateľné svalové kŕče, ktoré spôsobila encefalitída. Na svet prišiel 5. decembra 2005 v berlínskej zoo. Jeho matka Tosca ho však po narodení rovnako ako jeho brata odvrhla. Ošetrovatelia obe mláďatá z výbehu odniesli, Knutov súrodenec však o štyri dni zomrel. Knut strávil najprv 44 dní v inkubátore, potom si ho vzal do opatery ošetrovateľ Thomas Dörflein, ktorý sa oňho staral 24 hodín denne. Medveď, ktorého si obľúbili ľudia z celého sveta, zdieľal svoj výbeh s tromi samicami. Tie naňho opakovane útočili, podľa vedenia zoo však išlo iba o prejav prirodzeného súperenia medzi jednotlivými medveďmi.

[uskalienka]

Veriaci si dnes pripomínajú krst Ježiša v rieke Jordán

BRATISLAVA 8. januára (SITA) – Veriaci si dnes pripomínajú krst Ježiša v rieke Jordán, ktorý je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti – Matúš, Marek a Lukáš. Implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára).

Od r. 1969 sa však tento sviatok slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Ak však táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi – z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniu druhej vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.

[uskalienka]

Synagógu otvoria neskôr, pokračujú reštaurátorské práce
NITRA/LEVICE 2. januára (SITA) – Synagógu v Leviciach otvoria neskôr, ako sa predpokladalo. Z eurofondov ju rekonštruuje mesto, v súčasnosti je hotová na zhruba 90 percent. „Požiadali sme príslušný riadiaci orgán o predĺženie termínu o jeden mesiac, čomu, predpokladám, vyhovejú, lebo sa trošku zdržali reštaurátorské práce, ostatné práce idú podľa harmonogramu,“ informoval primátor Levíc Štefan Mišák. Na prelome marca a apríla by synagógu podľa Mišáka slávnostne otvoriť.
Synagóga v Leviciach roky chátrala a po rekonštrukcii sa stane centrom kultúry a umenia. Budú sa v nej konať koncerty, výstavy a divadelné predstavenia. Vzniknúť by tu mala galéria so stálou expozíciou slovenského výtvarného umenia. Celkové náklady sú 1 597 506 eur, samospráva sa na nich podieľa piatimi percentami. Zrekonštruovaná synagóga bude prínosom pre mesto, ktoré doteraz stánok umenia a kultúry nemalo.

Rekonštrukcia zahŕňa obnovu exteriéru aj vnútra synagógy, vodovodnej, kanalizačnej a elektrickej prípojky, terénne a sadové úpravy, kamenné oplotenie a zriadenie parkoviska. „Ak by sme nedostali finančný príspevok, tak o dva-tri roky by synagóga nebola vôbec, lebo by spadla,“ podotkol Mišák.

Synagógu v Leviciach postavili v 50. rokoch 19. storočia. Počas druhej svetovej vojny prestala slúžiť pôvodnému účelu a vznikol tu sklad. V nasledujúcich rokoch sa zhoršoval jej vzhľad a čoraz viac sa narúšala jej statika. Havarijný stav pretrval až do roku 2010, kedy sa začala jej rekonštrukcia z eurofondov.

[uskalienka]

Stromy v košickom Mestskom parku sa zatiaľ nebudú rúbať

KOŠICE 31. decembra (SITA) – Stromy v košickom mestskom parku sa zatiaľ rúbať nebudú. Odklad spôsobilo odvolanie sa niektorých organizácií a občanov. Ide odvolania voči tomu, že niektoré osoby neboli účastníkmi výrubového konania, druhá skupina sa odvolala voči rozhodnutiu z októbra, na základe ktorého možno v parku vyrúbať 43 stromov. O odvolaniach rozhoduje Obvodný úrad životného prostredia Košice. Na rozhodnutie má lehotu 60 dní, ktorá ešte neuplynula. Podľa vyjadrenia hovorkyne košického magistrátu Martiny Viktorínovej aj mesto čaká na toto rozhodnutie. Stromy totiž možno rúbať iba v čase vegetačného pokoja, teda od októbra do konca marca.
Zeleň v Mestskom parku chce mesto Košice riešiť v rámci investičného projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 – Revitalizácia Mestského parku. Pôvodne bol podaný návrh na výrub 163 drevín, čo vyvolalo protesty ochranárov a širokej verejnosti. „Mesto Košice, ako správny orgán preneseného výkonu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny, vydalo rozhodnutie o povolení výrubu 43 stromov v prvej etape dlhodobého procesu revitalizácie mestského parku, u 22 stromov bol výrub zamietnutý. Rozhodnutie stanovilo pre žiadateľa povinnosť výsadby 145 kusov nových stromov a 14 734 kusov nových kríkov. Navrhovaný jednorazový výrub 43 stromov z celkového počtu 894 stromov je daňou za dlhodobé zanedbanie odbornej údržby drevín a koncepčnej náhrady dožívajúcich jedincov novou výsadbou,“ uviedla Viktorínová. Dodala, že rozhodnutie na výrub stromov v Mestskom parku bolo vydané 21.10.2011, momentálne je celý spis na Obvodnom úrade životného prostredia Košice na odvolacom konaní. Podľa jej vyjadrenia všetky ostatné výruby, o ktorých sa v súčasnosti nerozhoduje, boli zaradené do druhej etapy, ktorej realizácia je rozložená do horizontu približne desať rokov tak, aby bola možná prirodzená postupná náhrada dožívajúcich a nevhodných drevín novými.

Projekt revitalizácie Mestského parku vypracoval víťaz medzinárodnej verejnej architektonickej súťaže (2010) – spoločnosť JELA s.r.o., ktorá dostala od mesta Košice zadanie rešpektovať zásady Florentskej charty z roku 1982, ktorá „historickú záhradu“ charakterizuje ako „architektonickú kompozíciu, ktorej podstatné zložky sú predovšetkým rastlinné, takže živé, pominuteľné a obnoviteľné.“ Prirodzenou súčasťou takejto revitalizácie parku je aj nevyhnutný výrub chorých, prestarnutých, druhovo nevhodných drevín a taktiež výrub stromov, ktorý súvisí s obnovou pôvodnej historickej koncepcie parku. Filozofiou revitalizácie a rekonštrukcie mestského parku je zámer, aby sa z parku stalo najmä "pokojné a pomaly rastúce zelené srdce“, ktoré v budúcnosti bude slúžiť všetkým obyvateľom mesta.

[uskalienka]

Termín zasypania jamy si Rybníček už netrúfa povedať
Pôvodne mala jama na pešej zóne zmiznúť do konca tohto roka.

TRENČÍN 31. decembra (SITA) – Primátor Trenčína Richard Rybníček sľuboval, že jamu na pešej zóne zasypú do konca roka. Nestalo sa tak, celý problém momentálne rieši súd. Okresný súd v Trenčíne v novembri nerozhodol v prípade platobného rozkazu spoločnosti Tatra Real Trade voči mestu Trenčín, ktorá žiada odškodné vo výške viac ako 1, 2 mil. eur. Pojednávanie odročil na 25. januára 2011. Spoločnosť chcela postaviť na pešej zóne podzemné garáže a obchodnú galériu, pre archeologický nález však museli stavbu zastaviť a na mieste ostala len jama. "Priznávam otvorene, že som mal predstavu, že sa zasype do konca tohto roka. Je to tak ťažký právny problém, kde narážame na legislatívu a jej nedokonalosť v rámci stavebného zákona. Sám som si myslel, že to nemôže byť tak náročné. No pochopil som, že to vôbec jednoduché nie je, stojí nás to množstvo času," skonštatoval Rybníček. Na tomto probléme pracuje desať ľudí, z toho osem právnikov.

Trenčiansky primátor už presný termín zasypania jamy nechce sľubovať. "Domnievam sa, že v dohľadnej dobe budeme mať vo veci jasnejšie, ale poučený z minula si už netrúfam povedať konkrétny dátum, kedy jamu zasypeme," povedal pre agentúru SITA. Problém s "jamou" vznikol po tom, čo archeológovia pred Domom armády v hĺbke asi dva metre objavili zvyšky vonkajšej línie opevnenia mesta. Ide pravdepodobne o predsunutú časť mestského opevnenia, ktorá bola vybudovaná niekedy v 17. storočí. Podľa pamiatkarov ide o slovenskú raritu a nariadili nález zachovať na mieste. S tým investor nesúhlasil, pretože by zámer v projektovanej podobe nedokázal postaviť.
Spoločnosť Tatra Real žiadala nález vytiahnuť na povrch a tam ho prezentovať. S týmto návrhom súhlasilo aj mesto, pamiatkari však neustúpili a ministerstvo kultúry medzitým nález vyhlásilo za Národnú kultúrnu pamiatku. Investor odstúpil a jama ostala mestu, pretože pozemky mala spoločnosť na základe zmluvy s mestom získať až po kolaudácii garáží.

[uskalienka]

Zomrel Rambo, najstaršia labuť v krajine
BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Vo veku 30 rokov zomrela najstaršia labuť v Británii, ktorá si pre svoju agresívnu povahu vyslúžila meno Rambo. Vták totiž utopil dvoch malých psov preto, že plávali príliš blízko vajec jeho samice. Pravidelne tiež napádal kačice, ktoré prišli na jeho teritórium, a z tohto dôvodu dokonca zabil aj niekoľko labutí. V posledných rokoch sa však na ňom začala prejavovať staroba a trpel artritídou, ktorá mu už nedovoľovala lietať, dokonca sa už nedokázal vyšplhať na breh ostrovčeka v strede jazera.

Celý život bol atrakciou v Queen’s Park v Blackburne, kde aj zomrel. Zamestnanci parku ho našli ležať na brehu jazera. “Rambo bol obrovský a vzorne sa staral o svoje potomstvo. Bol posadnutý naháňaním votrelcov. Myslím, že vedel, že zomiera, lebo im dovolil ostať, dokonca aj samcovi, čo je nezvyčajné,” vyjadrila sa Liz Fields z organizácie Queen’s Park Supporters’ Group, ktorá labute pravidelne kŕmila. “Keď ho našli, vyzeral, že spí, čomu som rada. Bola to úžasná labuť a mala som ho veľmi rada,” dodala.

Väčšina labutí sa dožije 12 rokov, 30-ročný Rambo bol podľa odborníkov najstarší v Británii. Počas svojho života mal tri samice, prvú zabili psy, druhá podľa miestnych obyvateľov zomrela od smútku, pretože jej vajcia pravidelne rozbíjali vandali. V parku ostala jeho posledná samica Penny a jeho dve mláďatá.

Informácie pochádzajú z webovej stránky http://www.dailymail.co.uk.  

[uskalienka]

Štedrovečerný stôl symbolizuje hojnosť
Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby.

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Ak bolo jedla hojne, rodinu čakal priaznivý rok. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, pretože až do Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 platil na Štedrý deň prísny pôst. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu, krokvu alebo prasiatko. Pôstny obed zvyčajne tvorili zemiaky bez masti s riedkou nevarenou kapustnicou.

Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval charakter krajiny. Jedálne lístky sa rôznili v horských a nížinatých oblastiach, v ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, v meste a na dedine. K viac-menej univerzálnym jedlám patrili oblátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek.

Oblátky sú pomerne novou obyčajou, pochádzajúcou z mesta. Zvyčajne ich piekol miestny učiteľ. Žiaci ich roznášali podľa objednávok po domácnostiach a vinšovali. S rôznymi druhmi cestovín boli spojené mnohé povery. Varili sa rezance, pirohy, šúľance, halušky a najmä opekance, nazývané aj pupáky alebo bobáľky. Veľké pirohy a šúľance napríklad symbolizovali veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili. Do tradičnej kapustnice sa pridávali sušené hríby a slivky, nie mäso, pretože aj večera mala byť napriek hojnosti pôstna. Z toho istého dôvodu sa v katolíckom prostredí rozšírilo podávanie ryby.

Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby. Ryba je zároveň symbolom kresťanstva, odvodeným z doby starovekých prenasledovaní. Grécke slovo ichthys – ryba znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ – Iesus Christos Then Hyois Soter. Po rybe nasledovala v niektorých oblastiach “Ježiškova kašička”, čiže krupicová kaša, ktorú jedla celá rodina z jedného veľkého taniera. Rôzne koláče a zákusky sa pridávali až neskôr – našim predkom ich nahrádzal chlieb, ktorý bol pre nich vzácnosťou. Najmä v oblastiach severného Slovenska sa jedol len na veľké sviatky.

Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku “rozprávali ľudskou rečou”. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.  

[uskalienka]

Štedrosť večere bola v pestrosti, rybu mali len v meste
Základ vianočného hodovania na slovenských dedinách tradične tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Vianočné oblátky piekli a roznášali kňazi

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Večera na Štedrý deň bola na Slovensku tradične štedrá vďaka rôznorodosti jedál, ktorých bolo zväčša deväť, ryba však bola dostupná len mestu. Ako pre agentúru SITA uviedla etnologička Viera Feglová, na dedine jedálny lístok pozostával z toho, čo sa v danej oblasti urodilo. Základ vianočného hodovania tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Štedrovečerná hostina mala pôvodne charakter novoročnej slávnosti, ku ktorej patrilo mäso či alkohol, zmena nastala so zavedením cirkevného pôstu. Jediné jedlo, ktoré sa v minulosti nepripravovalo doma a dodnes patrí k symbolickým štedrovečerným jedlám, je vianočná oblátka. Mala funkciu hostie, posvätného chleba a pôvodne ich piekli i roznášali kňazi.

Ako Feglová uviedla, na Slovensku sa na Štedrý deň večera tradične začínala i končila modlitbou za zosnulých predkov, na východe ich dokonca pozývali na večeru slovami: „Dedo, baba, poďte s nami jesť.“ Pripravovali pre nich tanier, na ktorý sa kládla prvá lyžica z každého jedla, a zakaždým ich ponúkali. Spomínanie na blízkych zosnulých patrí aj dnes neodmysliteľne k vianočným sviatkom, v mnohých rodinách pre nich aj dnes prestierajú pri štedrovečernom stole. Na prípravu jedál sa používali všetky pestované druhy plodín. Jedálny lístok sa teda odlišoval podľa toho, čo sa v rôznych oblastiach Slovenska urodilo. Obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak tvorili základ vianočného hodovania. Piekli sa chleby, koláče, varili sa polievky a prívarky zo strukovín, kyslej kapusty, repy, sušeného ovocia a húb, varené cestoviny ako pirohy, rezance, šúľance, pečená cestovina, ktorá sa potom nalámala a máčala v cukrovej vode či mede, známa pod názvami opekance, bobaľky, púčky alebo lokša. Vo viacerých oblastiach patrila k záveru večere obradná kaša – krupičná, prosná, kukuričná, ktorej hovorili Ježiškova kašička. “Ak si k tomu primyslíme ešte množstvo koláčov, chlieb, hriate, pálenku a víno – hostina to bola parádna aj bez mäsa,” uvádza

Okrem jedál bola tradične venovaná zvláštna pozornosť aj úprave štedrovečerného stola. V tradičnej roľníckej domácnosti bol stôl umiestnený v kúte so svätými obrazmi a tešil sa mimoriadnej úcte. Nikto si naň nesmel sadnúť ani naň položiť ľubovoľný predmet či pri ňom sedieť. Na rozdiel od bežných dní ho pokrývali obrusom, v niektorých lokalitách Kysúc i plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Na stôl pod obrus alebo na obrus rozsypali či dali do taniera po troške zo všetkých pestovaných plodín. Okrem obilia a strukovín tam boli šípky, mak, rôzne byliny, peniaze, perie, šupiny z rýb či srsť. Pod stôl ukladali rôzne druhy pracovných nástrojov. Ich prítomnosť pri večeri mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky. Takmer na celom Slovensku stôl tradične omotávali reťazou uzamknutou zámkou, čo symbolizovalo rodinnú uzavretosť a vzájomnú súdržnosť. Pri večeri si na ňu kládli nohy všetci členovia rodiny, aby boli zdraví a aby na seba vo svete nezabudli. Dnes ju v mnohých rodinách nahradil povraz. 

[uskalienka]

Francúzske Vianoce sú najmä rodinným sviatkom

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Francúzi a Francúzky považujú vianočné sviatky predovšetkým za možnosť stráviť čas v úzkom kruhu blízkych. Štedrý večer je rodinnou udalosťou, 25. decembra sa ľudia stretávajú s ďalšími príbuznými. Náboženský aspekt je druhoradý, vianočnú omšu navštevuje iba malá časť obyvateľstva. Počas vianočného obdobia sa mestá a dediny menia, ľudia ich osvetlia a vyzdobia. V celej krajine sa koná zhruba 170 vianočných trhov a v decembri je väčšina obchodov otvorená aj v nedeľu.

Vianoce nazývajú Noel, pomenovanie pochádza z frázy les bonnes nouvelles (dobré správy) a odkazuje na evanjelium. Okrem vianočného stromčeka, ktorý nemá vo francúzskych domácnostiach dlhú tradíciu, si ľudia doma vystavujú malý betlehem. Niektorí, najmä na juhu krajiny, zapaľujú od Štedrého dňa až do 31. decembra polienko. Tento zvyk je pozostatkom starej tradície, kedy si tak farmári zabezpečovali dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. V Štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im zaplní darčekmi Pere Noel. Ráno okrem nich nájdu na stromčeku zavesené sladkosti, ovocie, oriešky a malé hračky. V severnom Francúzsku majú v tom čase deti darčeky už dávno vybalené, dostávajú ich totiž na sv. Mikuláša 6. decembra. Dospelí si navzájom venujú darčeky na Nový rok.
Štedrovečerné menu sa líši podľa oblasti. V Alsasku je hlavným chodom hus, v Burgundsku moriak s gaštanmi a v Paríži uprednostňujú ustrice s paštétou z kačacej alebo husacej pečienky. Súčasťou večere je aj hydina, šunka, šaláty, koláče, ovocie a víno. Medzi špecifické vianočné jedlá patrí koláč nazývaný Buche de Noël, ktorý v niektorých domácnostiach nahrádza spomínané polienko. V minulosti zvykli piecť koláč Troch kráľov, ktorý v sebe ukrýval fazuľu. Kto ju našiel, stal sa na jeden deň kráľom alebo kráľovnou. V noci z 24. na 25. decembra sa zvyšky večere nechávajú na stole, ak by na návštevu zavítala Panna Mária.
Štedrý deň niekde nazývajú aj Dvanásty deň. Kedysi to bol posledný deň dlhého Sviatku bláznov, kedy musel Pán zmätku odovzdať svoj trón a vrátiť sa k bežnému životu.

Zdroj: http://www.thehistoryofchristmas.com, prieskum spoločnosti GfK 

[uskalienka]

Bulhari sedia počas Štedrej večere na slame

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) – Na Štedrovečernom stole v Bulharsku musí byť sedem až 12 druhov jedál. Žiadne z nich však nesmie obsahovať mäso, mlieko a syr. Dôvodom je štyridsaťdňový predvianočný pôst. Podávajú sa najmä jedlá z fazule, rozličných druhov orechov, sušených sliviek, zákusky a tradičný koláč zvaný banitza. Najdôležitejším chodom je veľký okrúhly domáci chlieb, na ktorom sú vyryté vyobrazenia domov či dobytku, ktoré symbolizujú bohatstvo. Do chleba vkladajú mincu. Najstarší muž v rodine chlieb roztrhne a komu dá časť s mincou, ten bude v nadchádzajúcom roku najzdravší a najšťastnejší.

Počas večere každý sedí na slame a od štedrovečerného stola musia odísť všetci naraz. Bulhari počas Vianoc tiež zvyknú zapaľovať oheň, zhromažďujú sa okolo neho, niečo si želajú a jedia pritom krvavnice. Darčeky si rozdávajú 25. decembra.

V minulosti zvykli chlapci a slobodné dievčatá navštevovať domy v susedstve, spievať koledy, želať obyvateľom domov dobré zdravie, za čo dostávali peniaze alebo jedlo. Nosili so sebou aj dlhé palice zvané rkoledaris, na ktorých boli napichnuté okrúhle chlebové bochníky kravai s dierami.