uskalienka
Forum Replies Created
-
Primaciálny palác má nový vzhľad
BRATISLAVA 5. decembra (SITA) – Zo vstupnej brány bratislavského Primaciálneho paláca odstránili po takmer dvojmesačných opravách lešenie, vynovenie čelnej steny a oprava centrálneho balkóna stáli 57-tisíc eur. Ako agentúru SITA informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, mesto pôvodne rátalo s nákladmi až do 70-tisíc eur, podarilo sa mu teda ušetriť 13-tisíc eur. Objekt bol podľa hovorcu v havarijnom stave, následkom čoho zatekal balkón a bola poškodzovaná predná fasáda paláca. Projekt stavebných prác bol schválený pamiatkovým úradom.
-
Vyschol Kolárovský kanál, kde sa kedysi pestovala ryža
BRATISLAVA 6. decembra (SITA) – Vodohospodári odstránia z Kolárovského odvodňovacieho kanála približne 17-tisíc metrov kubických bahna. Do jeho intenzívneho čistenia sa pustila Správa povodia dolného Váhu, ktorá patrí pod Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), už v novembri. “Podmienky na vyčistenie kanála, ktorý sa tiahne od Tešedíkova po Kolárovo vytvorila tohtoročná dlhotrvajúca suchá jeseň. Šestnásťkilometrový kanál totiž len zriedkakedy vyschne tak, aby ho bolo možné bezproblémovo vyčistiť. Naposledy to bolo v roku 1995,” uviedla hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková.
Postupne, až kým neprídu silnejšie dažde, vyčistia pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku šesťkilometrový úsek, z ktorého odstránia zhruba 17 000 metrov kubických bahna. Kolárovský kanál odvodňuje viac ako 13-tisíc hektárové územie ohraničené v trojuholníku hrádzami Váhu, Malého Dunaja a Čiernej vody. “Čistiace práce sa musia vykonávať s čo najväčšou opatrnosťou, aby sa nezničilo tekutými pieskami vystlané dno kanála,” vysvetlila Hudáková. Dodala, že čerpacia stanica pri Kolárove dokáže prečerpať do Malého Dunaja až 12 metrov kubických vody za sekundu, a tak je najmä v čase intenzívnych dažďov a povodní mimoriadne dôležitým a strategickým protipovodňovým zariadením.
Hlavný Kolárovský kanál bol vybudovaný už v 19. storočí, jeho prvá čerpacia stanica s parnou turbínou prečerpávala vnútorné vody do Malého Dunaja od roku 1890. V roku 1958 nahradila parný čerpací stroj elektrická prečerpávacia stanica, ktorá až dodnes odvodňuje toto poľnohospodársky významné územie. Pre veľkú vlhkosť sa tu v 50-tych a 60-tych rokoch pokúšali pestovať aj ryžu.
Nízku hladinu vody využijú vodohospodári aj na čistenie ďalších kanálov. Odstraňovať budú nánosy zo sedemkilometrového úseku kanála Duša pri čerpacej stanici Raškovce, ktorý je v Správe povodia Laborca v Michalovciach.
-
Ružový hrad
V areáli starej Cvernovej továrne na pozemkoch v bloku medzi ulicami Záhradnícka, Miletičova, Trnavská cesta a Jégého ulica chce postaviť polyfunkčný komplex Immoeast, nadnárodná spoločnosť so sídlom vo Viedni.
V rámci neho mal zostať zachovaný celý objekt ružovej budovy starej pradiarne. Nadstavať ju chcú o dve podlažia a vybudovať apartmány loftového typu.
Budova je technickou pamiatkou. Ako prvú továreň na nite v Uhorsku ju dostavali anglickí podnikatelia v roku 1902. Mala osem budov a 580 pracovníkov, z toho takmer 400 žien. Objekt má architektonický štýl charakteristický pre prvorepublikové výrobné stavby.
-
nakoľko som sa z chuti zasmiala v závere správy o legendách kolo Dómu sv. Alžbety v Košiciach, mala som potrebu zdôrazniť životnú skúsenosť mužov i na tomto mieste :)
[quote=SITA]
“Zvonku z kostola trčia chrliče dažďovej vody. Jeden z nich má dokonca podobu ženy. Podľa legendy mal staviteľ chrámu za manželku alkoholičku a „xantipu“, a tak sa jej pomstil tým, že zvečnil jej podobu. Tento príbeh určite nie je pravdou, ale legendou. Navráva nám to životná skúsenosť, podľa ktorej zlé ženy neexistujú”, úsmevne hovorí ďalšiu legendu Kolcun. [/quote]
Milan Kolcun – autor knihy Potulky mestom Košice.
Plné znenie správy – 1. komentár k článku Dóm sv. Alžbety v Košiciach
-
Slovenskému veľvyslancovi udelil prezident Iraku pamätnú tabuľu
BRATISLAVA 2. decembra (SITA) – Slovenský veľvyslanec v Iraku Miloslav Naď si prevzal z rúk irackého prezidenta Jalala Talabaniho pamätnú medailu za pomoc, ktorú Slovensko vynaložilo na oslobodenie irackého ľudu od totalitného režimu. Veľvyslanec si prevzal medailu spolu s ostatnými veľvyslancami krajín, ktoré sa zúčastnili koaličnej operácie Iracká sloboda. Na slávnostnej ceremónii na počesť stiahnutia amerických síl z Iraku, ktorá sa konala na bývalej najväčšej americkej základni v Bagdade – Victory, sa ako čestný hosť zúčastnil aj viceprezident USA Joseph R. Biden. Všetky zostávajúce americké sily budú z Iraku stiahnuté do 31. decembra 2011.
Počas trvania operácie Iracká sloboda zahynuli štyria príslušníci Ozbrojených síl SR. Ministerstvo zahraničných vecí iniciovalo tento rok v súčinnosti s rezortom obrany a Úniou vojnových veteránov Slovenskej republiky návrh na postavenie pamätníka v Iraku. Pamätnú medailu prezidenta Irackej republiky pošlú do Siene slávy ministerstva obrany, kde sa stane súčasťou historickej expozície venovanej účasti Slovenska v operácii Iracká sloboda.
Agentúru SITA informovali z tlačového odboru rezortu diplomacie.
-
moja najobľúbenejšia rozhlasová hra… plná démonických i čistých bytostí… dobového opisu + skvelé spracovanie – klobúk dole pred slovenskými “rozhlasákmi” !!
Juraj Červenák – Kliatba na Zobore
Fantasy rozhlasová hra Kliatba na Zobore, ktorá vznikla na motívy poviedky Keď vyjde slnko nad Zoborom od Juraja Červenáka.
-
Nitra má svoj špecifický jazyk
Aj keď ste neni šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastau. Ňé šecci sa k nemu hlása s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej nitránčiny. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu, Medvedík a moja maličkosť. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí. Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu mäkké l neexistuje,
tam de je v spisovnej slovenčine “ľ”, nitrančan poví l, dvojhlásky neexistujú, namísto “ie” poví “é” resp. “í” (napr. “mléko”, “nevím”, “víter”), namísto “ia” použije “á” (napr. “vác”, výnimkú je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitranča˙w2n – Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto “iu” prečíta “ú” (napr. “najlepšú”) ô sa číta ako ó (napr. “vól”, “škólka”, “mócť”) “il” na konci slovés v minulom čase sa číta “eu”, u ortodoxnej nitránčiny dokonca “ev” (napr. “hovoreu” resp. “hovorev”, “peu” resp. “pev”), “al” ako “au”, resp. “av” (“nedovolau”, “pomáhav”), “el” ako “eu”, resp. “ev” (“dospev”, “natreu”) a pod.
“dl” sa číta ako dvojité l, “dn” ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: “Pallo myllo vella umývalla”
po nitránsky neni “chcieť”, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: “Steš – nesteš, nehaj tak” Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan samohláska “o” sa často mení v nitránčine na “e”. Na toto sú dva vzory – vzor “breskyňa” a vzor “švager”. Vzor “breskyňa” sa použije v prípade, keď sa “o” nachádza v prvej slabike slova, vzor “švager” pre “o” v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: “zeber”, “vepchau”, (zober, resp. vopchal polla v˙w2zoru breskyňa), “svoker”, “pátek” (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo “uterek”.
Ide sa “pri Tesco” a “pri štadión”, a ňé “k Tescu” či “ku štadiónu”
(nepripúšťa sa ani ponitránčené “ge štadiónu”).
Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. “gdo to bou?”, “to si de videv?”,- neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť) gu označeniu akejkoľvek osoby, miesta, času sa nepoužíva slovo kdokoľvek ale “bár do”, kdekoľvek je “bár de”, s “bár kým” je s kymkoľvek, “bár jako” je akokoľvek.
mäso je masso a deväť je devať, “ä” sa ale v nitránčine aj tak nepoužíva. A
peť(5) je peť.Pozn.: Slovo “ňé” sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s “ň”. Píše sa
preto, aby si neznalí veci nestotožňu˙w2vali nitránčinu s trnafčinou, lebo
mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo.
Nitránčina neni len o tom.V čom sa teda líša klasická a ortodoxná nitránčina? V zásade ide o prístup.
Ortodoxnou nitránčinou hovorá tí, kerí sa za ňu nehanbá a navyše ju sťú
presadiť, najmä v cudzom prostredí, a neváhajú pritom meniť aj místnu reč.
Napríklad ortodoxný Nitrančan (ako Kopitar lebo Buben), si Prahe nedá “řízek u Břevnovského kláštera”, ale rízek pri Brevnovskom kláštore (všimnite si vynechanú prelložku “v”, kerú ortodoxní Nitrančani nepoužívajú, poveďá “som meste”, “som Nitre”). Ortodoxní Nitrančani sa též volakedy blysnú vetú, že: “Pri maluvaní som mala problém ze stropem aj ze stenáma.” To je ale už ozaj ortodoxná nitránčina, s kerou keď sa cudzinec stretne, tak je v riti či si toto prečíta alebo ňé, takže to nejdem rozširuvať. V tomto krátkom pojennaní o nitránčine som sa též nevenuval ollišnej slovnej zásobe. To je pre každé nárečí samozrejmosť.Obyvatelstvo:
Obyvaťelá Nitry sú vesmes fotbaloví chuligáni a protimaďarskí extrémisti.
Tí, čo sa neoháňajú kovovýma palicáma, vaččinú chlemtajú jak dúhy. Morgoši (známi ťéž jako Cigáni) sa meste nachádzajú a významne oplyvňujú méstny slovník (napr. cháles, máres). Často sa též používa veta: “Ic mi ohráť cháles”, čo by sa dalo interpretuvať jako “Choď mi zohriať jesť”. A správne sa hovorí, móžeš byť aj z Paríža, keď né si z Nitry, aj tak si sellák.Povaha:
Trogári sú luďá velice kamarádski, volakedy dokonca aj Trnaváka nehajú
prejsť na stanici z jenného nástupišťa na druhé. Ťéž sú velice pyšní na
svoje mesto, históriu, fotbal, hokej, pivo, rodákov a hlavne nárečí, keré je
samozrejme najkrajšé v známom vesmíre.Geografické rozložeňé:
Pravoverní Trogári sú tradične hlavne z najstarších mestkých častí jako sú
Číneš, Palánek, Kalvária, Predmosťé, Vršek, Pod Vrškem a Párovce. Časti
Chrenová, Čermáň a Klokočina sa pridávajú až neskoršé, ich obyvatelá sa skór nazývajú Nitrančanmi, neni nezvyčajné ani pomenovaní Chrenovčan, Klokočinčan sa nepouživa lebo to zneje sprosto. Okrajové časti jako sú Molnoš (Mlynárce) a Krškany si ťéž místo v nitránskej komunite zaslúžá, ako obyvaťelá sa nazývajú skór polla místnych názvov, teda Molnošan resp. Krškančan. Neni isté, či sa k Nitre móžu zaraďuvať časti jako Janíkovce či Ivanka, keré si svoje místo v rámci mesta len hladajú. Drážovce do Nitry určite nepatrá, šak víme že Drážovčani sú sprostí a holá sa každú nedelu pri tom jennom zrkalle na rohu. Preto je zakrivené, aby sa tam šeci mestili. Ostatné dediny v rámci okresu sú Nitre blízke, pokál sa teda nesnažá byť Trogári. Nitránsky kraj, zvyšek Slovenska ani sveta nás
nezajímajú, lebo sú to selláci.Pamatihonnosti:
Medzi významné pamatihonnosti patrá mimo iného pohostinstvá U Špinavca a Na Tržnici, de prebíhá dlhoročná tradícia ranného zlívaňá gágorov nižšíma vrstváma obyvatelstva. Krem toho je tu voláky hrad na kameni nad parkem, lež to nikoho nezajíma. Ťéž tu nájdete žebrákov, kerý žebrú prennašim Tescom a od šeckých vypytujú peňáze na chlast polévku.Zname Nitránske pohosťinstvá: Pod Agátmi, Index bar Potkan, Mor ho, U Troch mrtvol, Konibar, Kravín, Papuča, Kocka U havrana, U špinavca
zdroj: prislo mi mailom… neznamy autor… aaa podla mna sikovny :wink:
-
Králik Otto si o sebe myslí, že je sliepka
Králik, ktorý celý život strávil v spoločnosti sliepok, sedí na vajíčkach, odpočíva na bidle a nemá rád mrkvu.
BRATISLAVA 2. decembra (SITA/Reuters) – Osemmesačný králik Otto sa správa rovnako ako sliepky, s ktorými žije v kuríne. Sedí na vajíčkach a odpočíva na bidle ako ony. Zmäteného králika dostal istý Ville Kuusinen do daru pri kúpe deviatich sliepok a jedného kohúta. “Keď som vošiel do kurína, všimol som si, že sedí na vajíčkach. Potom som cez okno sledoval, ako vyskočil na bidlo, spadol a potom to skúsil zas. Po dlhom nacvičovaní sa mu nakoniec podarilo zostať hore,” povedal majiteľ v rozhovore pre agentúru Reuters.
Otto nerád odpočíva v lone svojho majiteľa a neje mrkvu ako väčšina domácich králikov. Keďže žil celý život so sliepkami, uprednostňuje ich potravu, trávi s nimi čas na dvore a niekedy sa s nimi hrá tak, že ich preskakuje. “Sliepky ho vnímajú ako jedného z nich. Často sedí na bidle pod ich krídlami,” povedal Kuusinen. Ottove prirodzené inštinkty sa však občas prejavia, keď sa napríklad bojí cudzích ľudí. Vtedy sa schová, no dokážu ho vylákať na hrozienkové buchty.
-
V. BRITÁNIA: Šaty Amy Winehouse vydražili za vyše 43-tisíc libier
BRATISLAVA 30. novembra (SITA) – Šaty, ktoré mala na sebe speváčka Amy Winehouse na obale albumu Back to Black (2006), vydražili za 43 200 libier (v prepočte približne 50 480 eur). Šifónové bodkované šaty získalo Museo de la Moda, ktoré sídli v čílskej metropole Santiago de Chile. Peniaze, ktoré zaň získala návrhárka Disaya, poputujú na konto speváčkinej nadácie. Po jej smrti ju založil jej otec Mitch Winehouse. Ten bol prítomný aj na dražbe v Londýne, ktorú organizovala aukčná sieň Kerry Taylor Auctions. “Sme z toho úplne vedľa a návrhárke Disayi za to ešte veľa dlžíme,” povedal Mitch Winehouse.
Okrem šiat Amy Winehouse v metropole Anglicka dražili aj odevy ďalších svetoznámych osobností ako napríklad Elizabeth Taylor alebo Audrey Hepburn. Čipkované šaty Audrey Hepburn, ktoré mala herečka na sebe vo filme Prázdniny v Ríme (1953), sa mali predať za 40 až 60-tisíc libier (46 700 až 70 100 eur), avšak ich kupec sa nenašiel. Mimochodom, Hepburn získala za stvárnenie postavy princeznej Anny v tejto snímke Oscara.
Informáciu zverejnila webová stránka bbc.co.uk.
-
V. BRITÁNIA: Vydražili Hitlerovu posteľnú bielizeň
BRATISLAVA 30. novembra (SITA) – V aukčnom dome Dreweatts v Bristole vydražili v utorok za dvetisíc libier (v prepočte približne 2300 eur) posteľnú bielizeň, ktorá pravdepodobne patrila nemeckému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Konkrétne šlo o plachtu a obliečku na vankúš, na ktorých bola podobizeň ríšskeho orla, svastika a Hitlerove iniciály. Predpokladá sa, že ich z jeho domu vzal niekto zo služobníctva. “Hitler mal veľké množstvo služobníctva a myslíme si, že bielizeň niekto vzal z jedného z jeho sídel,” vyjadrila sa Stella Lyons z aukčného domu. Novým majiteľom bielizne sa stal nemenovaný záujemca.
-
USA: Komiks z roku 1938 vydražili za rekordnú sumu
BRATISLAVA 1. decembra (SITA) – Prvé číslo časopisu Action Comics z roku 1938 vo veľmi zachovalom stave sa v stredu v online aukcii predalo za rekordných 2,161 milióna dolárov (v prepočte 1,61 milióna eur). Ide o vôbec prvý komiks, ktorého cena presiahla dva milióny dolárov. Doterajším rekordom bola suma 1,5 milióna dolárov za inú kópiu Action Comics No. 1, ktorá však nebola v takom dobrom stave. Tú vydražili vlani v marci.
Doterajším majiteľom komiksu, ktorý od 11. novembra dražili na webstránke http://www.comicconnect.com, bol pravdepodobne herec Nicolas Cage. Túto informáciu však predstavitelia ComicConnect.com nepotvrdili, rovnako ako neprezradili, kto sa stal novým majiteľom vzácneho komiksu. Cageovi tento komiks niekto ukradol v roku 2000, časopis sa však tento rok v apríli našiel v úschovnej skrinke v San Fernando Valley. Práve vďaka zhode týchto informácií o histórii komiksu si väčšina zberateľov a odborníkov myslí, že ide o Cageovu kópiu.
Action Comics No. 1 sa v čase svojho vydania predával za desať centov a výnimočný je tiež tým, že sa v ňom vôbec po prvý raz objavila postava Supermana. Odborníci predpokladajú, že v súčasnosti existuje už iba približne sto kópií tohto komiksu, pričom iba niekoľko z nich je v dobrom stave.
Informácie pochádzajú z agentúry AP a webstránky http://www.hollywoodreporter.com.
-
Nelegálne vyrúbali 3 000 stromov, padlo aj trestné oznámenie
Výrubom drevín v Tatranskom parku Nízke Tatry vznikla škoda za 2,3 milióna eurBRATISLAVA 30. novembra (SITA) – Nelegálny výrub takmer 3 000 drevín, medzi ktorými boli aj vyše 150-ročné stromy, zistili v katastroch obcí Donovaly, Baláže a Podkonice strážcovia Správy Národného parku Nízke Tatry. Prevažne smreky a buky vyrúbali pravdepodobne pri čistení pastviny. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín a spôsobená škoda je vyčíslená na takmer 2,3 milióna eur. Pôvodca výrubu najskôr tvrdil, že dostal povolenie od obce Baláže, po prešetrení sa však zistilo, že to nie je pravda. Správa Národného parku Nízke Tatry preto podala trestné oznámenie.
Informáciou agentúre SITA poskytla Beatrice Hudáková z Odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
-
my sa tu bavíme o výrube jedného stromu a legislatíve s tým spojenej… a tu niekto si dovolí v takýchto množstvách :(
Nelegálne vyrúbali 3 000 stromov, padlo aj trestné oznámenie
Výrubom drevín v Tatranskom parku Nízke Tatry vznikla škoda za 2,3 milióna eurBRATISLAVA 30. novembra (SITA) – Nelegálny výrub takmer 3 000 drevín, medzi ktorými boli aj vyše 150-ročné stromy, zistili v katastroch obcí Donovaly, Baláže a Podkonice strážcovia Správy Národného parku Nízke Tatry. Prevažne smreky a buky vyrúbali pravdepodobne pri čistení pastviny. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín a spôsobená škoda je vyčíslená na takmer 2,3 milióna eur. Pôvodca výrubu najskôr tvrdil, že dostal povolenie od obce Baláže, po prešetrení sa však zistilo, že to nie je pravda. Správa Národného parku Nízke Tatry preto podala trestné oznámenie.
Informáciou agentúre SITA poskytla Beatrice Hudáková z Odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
-
Výmenu pozemkov pod PKO by musela odobriť vláda
BRATISLAVA 28. novembra (SITA) – Mesto Bratislava by mohlo zameniť pozemky pod Parkom kultúry a oddychu (PKO) za Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) na nábreží Dunaja, pozemok pod budovou výskumného ústavu aj samotnú budovu však vlastní štát. Ako agentúru SITA informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, ak by mesto chcelo investorovi Henbury Development ponúknuť výskumný ústav na výmenu za pozemky pod PKO, muselo by sa dohodnúť s vládou, za akých podmienok by bolo možné budovu výskumného ústavu a pozemok pod ním od štátu odkúpiť. Zároveň však dodal, že pre predčasné voľby má momentálne hlavné mesto v tejto veci zviazané ruky.
Ako uviedla hovorkyňa envirorezortu Beatrice Hudáková, ministerstvo životného prostredia (MŽP), ktoré je zriaďovateľom Výskumného ústavu vodného hospodárstva, so zástupcami mesta už o tejto veci rokovalo. Pre MŽP by podľa Hudákovej sťahovanie ústavu znamenalo zvýšené náklady, s čím rozpočet rezortu nepočíta. Prípadné nové pracovisko by navyše muselo byť vopred vybudované a plne funkčné tak, aby si plnilo úlohy bez obmedzení. Nové pracovisko by muselo byť v lokalite s dostatočným zdrojom vody. Ako Hudáková dodala, pracovisko výskumného ústavu na nábreží Dunaja je na Slovensku jedinečné, pretože má charakter trenažéra. To umožňuje testovanie rôznych variantov riešenia na vysokej odbornej úrovni.
Pre investora Henbury Development, ktorý vlastní pozemky pod PKO, nie je zámena za pozemky mimo nábrežia prijateľná, uviedol to vo štvrtok primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Budova PKO je od 10. novembra v správe mesta, poslanci mestského zastupiteľstva by sa mali stretnúť so zástupcami spoločnosti Henbury 8. decembra alebo 13. decembra, čo by malo prispieť k riešeniu situácie mimosúdnou dohodou.