Forum Replies Created

Page 85 of 98
  • uskalienka

    Moderator
    21. augusta 2008 at 1:09 in reply to: Svetové dedičstvo UNESCO

    :( ak mozeme v diskusii pokracovat iba po prestudovani cudzojazycnej web stranky, neostava mi nic ine, iba sa nadalej zmierit so skutocnostou, ze nadalej ostanem nevedoma v oblasti UNESCO…
    mnoo… hadam zato este chleba drahsi nebude :lol:

  • uskalienka

    Member
    20. augusta 2008 at 15:59 in reply to: Uvod do cistenia starych kramov – meď a jej zliatiny

    s osetrovanim medi nemam vlastne skusenosti, mnooo… co to som pre zvedavych a narocnych zistila u svojej staro-novej kolegynky…

    najskôr treba výrobky dôkladne odmastiť a oprať od všetkých nečistôt, opláchnuť vo vode a:

    moriť vo vodnom roztoku:
    kyselina sírová 10-15%,
    alebo
    kyselina chlorovodíková 7-10%
    teplota 20 – 25°C, čas ponoru 30 – 60 sec,
    opláchnuť vo vode a

    pasivovať v roztoku:
    oxid chrómový 200 g/l
    kyselina sírová, koncentr. 16 ml/l
    chlorid sodný 5 g/l
    teplota 18-25 °C, čas ponoru 30 – 60 sec

    Opláchnuť v destilovanej vode, potom v denaturovanom liehu a ihneď po osušení ponoriť do riedkeho laku (ako najlepší je osvedceny polyuretanový).
    Nechať vytvrdnúť.

    ALEBO

    je možné použiť opalovanie medi a jej zliatin v roztoku:
    250 ml kyselina dusičná, koncentrovaná
    150 ml kyselina chlorovodíková, koncentrovaná
    100 ml etanol(lieh)
    500 ml destilovaná voda,
    teplota okolia, čas ponoru 10 – 30 sec
    a ďalej postup ako po pasivácii…

    tieto postupy su pre vysledny leskly efekt… existuje vsak aj matne opalovanie alebo patinovanie medi v roznych farbach…

    kolegynka zdoraznuje…
    pred morenim, resp. opalovanim dokladne odmastit povrch, aby bol dokonale zmacany… ani len otlacky prstov… pretoze inak ostane povrch flakaty… skaredy a to sa uz neda ani naslednym morenim odstranit…
    na odmastenie pouzit prostriedky urcene na cistenie medi, prip. technicky benzin, aceton… vsetko zavisi od stupna znecistenia…

    uskalienka zdoraznuje…
    zvysana opatrnost pri praci s chemikaliami… zieravinami… dodrzat bezpecnostne postupy… ochranne pomocky…
    viac o bezpecnej praci s chemiou v prispevkoch od docenta, uskalienky v teme: Úvod do mechanického a chemického čistenia starých krámov
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=1270&postdays=0&postorder=asc&start=20&sid=bf3400345a734319abfeadb7d6f333a3

    ZAKLADNE PRAVIDLO – OPAKOVANIE JE MATKOU MUDROSTI :)
    vzdy vlievat koncentovanejsiu chemiu do menej koncentrovanej… napr. kyselina do vody… nikdy nie naopak!!!
    ak sa da, vzdy vlievat cez lievik ponoreny do vody, pripadne roztoku… vyhybat sa vlievaniu na povrch hladiny… hlavne u HCl…

    dostatocny pristup cerstveho vzduchu… gumenne rukavice… okuliare… respirator…

  • uskalienka

    Member
    15. augusta 2008 at 23:03 in reply to: Veterné parky

    ooo, administrator aky ohladuplny… ze omylom… ziadnym omylom, ale nemoznostou a nepozornostou uskalienky… :lol:
    saa ospravedlnujem a dakujem, ze som nebola pokarhana… ja sa polepsim :wink:

    inak, tak mi treba… kedysi byvavali casy, ze som chcela “ohlupnut” a mam to TU… cim som starsia, tym menej rozumiem svetu “rozumnych” dospelych…

    vcelku ma tema zelenej elektriny chytila… uz som spominala, ze jaa environmentalistka telom i dusou… ale asi niekde inde… nie tu na nasej Zemi, ale asi niekde tam vo vesmire… zakony nekonecna mi pridu jednoduchsie, prijatelnejsie a spravodlivejsie ako svetske zakony tu vo “vyspelej” spolocnosti…

    ked som v prvom prispevku pisala o minani “ekologickej” elektriny, schvalne som pouzila uvodzovky… vnutorne nie som stotoznena s tym, ze veterne parky su ekologicky zdroj v sirsom kontexte…
    a sledujem, ze nie som sama :wink:

    mno aj tak… zacala som surfovat po nete… ze co na to napr. greenpeace… maaa teda dosti sokli ich jednoznacnym… neprotestujucim postojom…

    Stanovisko Greenpeace k aktuálnej diskusii o veternej energii a budovaniu veterných parkov na území SR.
    Bratislava, Slovensko — Aký je názor organizácie Greenpeace na budovanie veterných elektrární? Organizácia Greenpeace vníma rozumný rozvoj veterných eletrární ako jednoznačne pozitívny krok. Vietor bol človekom využívaný od nepamäti. Táto forma získavania energie je mimoriadne zaujímavá aj dnes, pretože jej využívanie neprodukuje žiadne odpady a neznečisťuje ovzdušie. Vietor ako primárny zdroj energie je zadarmo a je ho možné využiť decentralizovane. Sme presvedčení, že budovanie veterných zariadení pri dodržaní prísnych environmentálnych kritérií môže znamenať prínos tak pre energetiku krajiny, ako aj pre rozvoj regiónov a miestne komunity. viac:

    zacinam o sebe pochybovat :? … greenpeace :?: ten co vacsinou s nicim, nikym nesuhlasi prezentuje veterne parky pozitivne?? mnooo… ale vytrvalo surfujem dalej… a je to tu…

    Menej znečistená príroda pre ďalšie generácie je motív, pre ktorý sa Európa rozhodla požehnať takzvaným obnoviteľným zdrojom energie. Motív silno presadzovaný environmentálnymi lobistickými skupinami.

    Slovensko zaviedlo výkup zelenej elektriny za vyššie ceny až tento rok. Efekt sa dostavil, možno až prehnane pozitívny.

    Hrozí totiž, že do elektrickej siete sa pripoja nové veterné elektrárne, ktorých výkon číta dovedna skoro toľko ako atómky v Jaslovských Bohuniciach. Na romantickej predstave plání posiatych stožiarmi s bielymi vrtuľami rozomieľajúcimi vietor na ekologicky čistú elektrinu nie je napohľad nič zlé. Kým nenastane bezvetrie. A pripojený výkon nezačne chýbať.

    Dnes na Slovensku fungujú tri veterné parky. Distribučné podniky od nich povinne vykupujú elektrinu za cenu takmer dvakrát vyššiu, ako platia za tradičné zdroje – jadro, veľké priehrady či fosílne palivá.

    Každou kilowatthodinou spotrebiteľ ich prevádzku dotuje. Zatiaľ rádovo v desiatkach, maximálne stovkách korún ročne. Nekontrolovaný rozmach môže zelenú alternatívu predražiť.

    Zaujímavá podpora

    V súčasnosti sa podiel výroby z alternatívnych zdrojov na spotrebe pohybuje okolo jedného percenta. Po započítaní veľkých vodných elektrární sa podiel obnoviteľných zdrojov zvyšuje na 16 percent. Plán Slovenska je do roku 2015 dosiahnuť 31 percent. Cieľ zadefinovaný počas prístupových rokovaní nie je striktne záväzný, no ministerstvo hospodárstva s ním počíta.

    Rozvoj ekonomicky menej efektívnych ekologických elektrární majú napomôcť vyššie výkupné ceny od začiatku tohto roka. Distribučné spoločnosti majú povinnosť zelenú energiu prednostne vykupovať.

    Má slúžiť na pokrytie energetických strát, ku ktorým prichádza vo vedení pri prenose elektriny. Výkupné ceny určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Kým cena bežnej silovej elektriny sa pohybuje nad 1 500 korunami, veterná sa vykupuje za 2 800 korún za megawatthodinu.

    Silná motivácia: Západoslovenská energetika už eviduje žiadosti o pripojenie veterných parkov s inštalovaným výkonom 1 500 megawattov.

    Toto číslo prekvapuje aj Ladislava Jediného z odboru regulácie elektroenergetiky ÚRSO. Úrad totiž spolu s rezortom hospodárstva odhadol potenciál Slovenska na výstavbu veterných parkov na približne 600 MW.

    Teda len niečo viac ako tretinu z aktuálneho záujmu. „Napriek tomu, že niektorí považovali výkupnú cenu za nedostatočnú, ohlas potvrdzuje, že je ekonomicky zaujímavá,“ konštatuje L. Jediný.

    Potenciálni záujemcovia o investície do veterných parkov v minulosti tvrdili, že pri cene 2 800 korún za megawatthodinu sa veterné parky nedajú prevádzkovať. Túto cenu podľa L. Jediného nastavil tak, aby aspoň čiastočne tlačila na ekonomickú efektivitu projektov.

    Ak by sa za rok neobjavil ani jeden zámer, cenu by upravili. Ale v takejto situácii nebude treba, myslí si. Do budúcnosti preto podľa neho zatiaľ ÚRSO počíta s úpravou výkupných cien iba o infláciu.

    Veľkí hráči

    S tým, že 2 800 korún je zaujímavá cena, súhlasí aj Tomáš Lacko, konateľ spoločnosti Green Energy Slovakia. Firma, ktorá na Slovensku zatiaľ ako jediná prevádzkuje tri veterné parky, má preto v pláne ďalšie projekty.

    Celkovo trinásť lokalít, inštalovať by chceli vrtule s výkonom 200 MW. Pri hodnotení reálnosti výstavby všetkých parkov, ktoré požiadali západoslovenskú distribučku o pripojenie, je skôr opatrný. „Časť môže mať problémy pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a časť nepustí samotná ekonomika,“ myslí si.

    V súčasnosti nastavená cena sa podľa neho pohybuje na dolnej hranici ekonomickej návratnosti „reálnych projektov“. Teda tých, ktoré sa pri daných poveternostných podmienkach v lokalite dokážu splatiť za 13 až 15 rokov.

    Veterné elektrárne v slovenských, ale aj vo väčšine európskych lokalít nedosahujú príliš vysokú efektivitu využitia. Green Energy pri projektoch počíta s približne 20 percentami… zdroj: http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=45707

    taaak a tu budem rada, ked ma niekto usmerni a vysvetli mi efektivitu a ekologickost projektov VP… 1 MWh zelenej elektriny je o 1300 SKK drahsia ako bezna… co je skoro dvojnasobna cena…
    teraz sa na to pozrime jednoduchou matematikou mojich oci… hypoteticky… niekto musi zaplatit tu vyssiu sumu… ten, kto to musi zaplatit, musi vlastne viacej penazi zarobit… predstavme si obchodnika… kedy obchodnik viacej zarobi?? ked preda viacej tovaru… tovar je spotreba, cize odpad… v akejkolvek forme, ale ODPAD… takze ten obchodnik za pomoci spotrebitelov vyprodukuje viacej odpadu… a mozno viac ako dvojnasobok…

    taaakze urcite ekologickejsie :lol: :lol: :lol:

    ma hlavu a patu to co som napisala? alebo clanok pise o niecom inom… :smt102

  • uskalienka

    Member
    13. augusta 2008 at 13:13 in reply to: Šarišský hrad

    Dobrovoľníci opravuju Šarišský hrad

    kolegovci su pri praci pristihnuti a zdokumentovani dna 6.8.2008 :wink:

  • uskalienka

    Moderator
    11. augusta 2008 at 1:05 in reply to: Vtip dna

    Život podle směrnic EU:

    Do obchodu přijde muž a žádál dvě plechovky krmení pro psa.
    “Máte psa, pane?” ptá se prodavač.
    “Jasně, že mám!”
    “Promiňte, pane, ale podle nové vyhlášky EU budete muset dokázat, že máte psa, než vám prodám psí žrádlo.”
    Muž s frustrovaným výrazem ve tváři zmizel a o půl hodiny později se objevil znovu a na vodítku táhl svého psa:
    “Tady je!”
    “Děkuji mnohokrát a tady máte ty dvě plechovky.”
    O pár dní později ten samý muž znovu přijde a chce dvě plechovky
    krmení pro kočky.
    “A máte kočku, pane?” ptá se prodavač.
    “Jasně, že mám!” odpoví muž.
    Promiňte, ale musíte mi ji ukázat, než vám pro ni prodám krmení.”
    Muž znovu vyběhne z krámu a za chvíli je zpátky a před prodavačem
    postaví přepravku a z ní vykukuje kočka.
    “Děkuji vám pane, # zde je vaše krmení.”
    Další den se muž opět objeví v krámě a postaví před prodavače
    krabici od bot s malou dírou ve víku.
    Prodavač se ptá: “Dobrý den pane, co pro vás mohu udělat?!”
    “Strčte prst do té díry.”
    “Promiňte?” udiveně se ptá prodavač.
    “Udělejte, co říkám!” odpoví na to muž.
    A prodavač opatrně strčí prst dírou do krabice.
    “Teď ho vyndejte a řekněte mi, jako co to vypadá!
    “Prodavač vytáhne prst a znechuceně si jej prohlíží:
    “Uf, vypadá to jako … HOVNO !!!”
    “Taky že je! Vzal bych si dvě roličky toaletního papíru.”
    odpoví muž.

  • uskalienka

    Moderator
    4. augusta 2008 at 13:20 in reply to: Hudba – prejav pocitov a nálad

    :arrow: Katku Knechtovú už vypínam, na film sa nechystám “vďaka” tejto piesni! Muoj Bože, prečo nás touto prepálenou kampaňou trestáš aj tam, kde rádio nemôžeme vypnúť :?:

    Chápem, že milión krát zahraná dobrá skladba môže už niekomu liesť na nervy, sám som to zažil niekoľkokrát. No pieseň od Katky sa mne zatiaľ veľmi páči, možno aj preto, že rádio skoro vôbec nepočúvam a neísť na film kôli piesni, hmm tak to má fakt logiku. Pohoda, každý sme originál.
    a je to tu :lol:… pre niekoho :cry:… pre ineho :D… aa pre niekoho :| …

    Na Pehu sa v posledných týždňoch jej existencie jednoducho nalepili všetky možné nepríjemnosti. Tá úplne najzvláštnejšia paradoxne s filmom „Bathory“, pre potreby ktorého napísala Katka Knechtová pesničku „Muoj bože“. Vo filme z nej totiž neodznie ani nota.

    Napriek tomu, že už od jesene minulého roka sa o tejto skladbe hovorilo ako o pesničke, ktorú si režisér Juraj Jakubisko u Katky Knechtovej priamo objednal a v tomto duchu sa nieslo aj jej promovanie v rádiách, v samotnom filme sa neobjavuje ani pri záverečných titulkoch. Na internetových stránkach filmu Bathory sú ako autori hudby uvedení Jan Jirásek a Simon Boswell, no figuruje na nich aj informácia o tom, že „skladbu z filmu naspievala slovenská speváčka Katarína Knechtová“. Už pri oficiálnej premiére skladby „Muoj bože“ na odovzdávaní Slávikov v decembri 2007 hovoril Juraj Jakubisko o Katkinom výkone v superlatívoch a prisľúbil, že k nej nakrúti aj videoklip.

    Video bolo skompletizované a zverejnené dva týždne po premiére „Báthoryčky“, vzniklo v ateliéroch Českej televízie, no sú v ňom použité aj zábery z filmu. V dokrútkach s Katarínou však takisto figurujú originálne rekvizity a kostýmy, dokonca Katka má tú istú parochňu ako filmová predstaviteľka Báthoryčky Anna Friel.

    Pesnička „Muoj bože“ získala na jar tohto roka slovenskú hudobnú cenu Aurel v kategórii Najlepšia skladba roku 2007.
    Podľa dostupných informácií sa Jurajovi Jakubiskovi napokon do celkovej koncepcie filmu „Bathory“ nehodila, a tak ju ani nepoužil.
    zdroj: http://www.metoo.sk/2712/skladba-muoj-boze-vo-filme-o-bathorycke-nie-je

  • uskalienka

    Moderator
    2. augusta 2008 at 21:26 in reply to: Co pocuvate pri prezerani Obnova.sk

    Carmina Burana je súbor stredovekých pijackých, ľúbostných a iných básní a piesní….
    Text bol veľakrát zhudobnený, najznámejšie zhudobnenie je bezpochyby z roku 1924, kedy Carl Orff zhudobnil 24 básní.

    viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Carmina_Burana

    :wave:

  • uskalienka

    Moderator
    2. augusta 2008 at 21:14 in reply to: Co pocuvate pri prezerani Obnova.sk

    taaak toto su pekne okamihy… a je jasne, ze sa podelim :wink:
    na jednom hudobnom festivale som sa zoznamila aj s kockou vo veku mojho syna… obe pocuvame rockovu muziku aaa casto i pritvrdenu… sem-tam sa kontaktujeme cez ICQ… fotecky… videoklipy…
    a dnes mi poslala linku:
    http://www.youtube.com/watch?v=sVKKrq7bOMI&feature=related
    ze ci neviem, co to za piesen…
    bola na festivale Pohoda a asi ju chytilo predstavenie londynskeho hudobneho telesa Royal Choral Society, ktore vystupovalo spolu s Operou SND…
    a ja jej odpisujem… asi to bude Orff… pozri si na google… to je nemecky skladatel vaznej hudby, ktoreho meno mi ostalo v podvedomi z cias vysokej skoly… mnoo, nedalo mi aaa taky som googlovala…
    a tu je vysledok:
    nazov piesne Carmina Burana – o Fortuna, z tvorivej dielne Carla Orffa… a na Youtube sa da najst i mnozstvo remixov…

    http://www.youtube.com/watch?v=C0i9uWNDvDg&feature=related
    + ina od C.Orffa:
    http://www.youtube.com/watch?v=SDayc8Vm054&feature=related

    + ine stredoveke piesne v roznom podani…
    http://www.youtube.com/watch?v=NXGh-F__J7s&feature=related
    http://www.youtube.com/watch?v=gVeUeGBkIFE&feature=related
    http://www.youtube.com/watch?v=IcugNIwgR3w&NR=1

    taaakze rockerka lenka mi dala podnet… a jaa dnes minimalne hodku stravila so stredovekou muzickou a selico sa o pojme “carmina burana” dozvedela… aaa hlavne :) nostalgia… krasne casy vysokoskolske, ked sme si rozne skladby od Orffa z kazetaku pustali… :) :smt020

  • uskalienka

    Moderator
    2. augusta 2008 at 15:37 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    ved prihod nejaku pomocku…

    :lol: jaaa chcela byt strucna… moj prispevok – iba hore uvedena veta… a cez system to nepreslo… ze min. 35 znakov… taaak sa rozpisujem 8)

  • uskalienka

    Member
    2. augusta 2008 at 15:15 in reply to: Odkaz Dusana Jurkovica

    vela zaujimavych a putavou formou spracovanych informacii zo zivota a tvorby Dusana Jurkovica…

    linku na film vkladam s nadejou, ze raz sa zmeni poznanie vnuciek Dusana Jurkovica… ze v Cechach a na Morave ich stareho otca ludia omnoho viac poznaju ako tu na Slovensku… bohuzial…

    http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/10095359188-dusan-samo-jurkovic/30629535014.html

    mnoo… neda mi nepridat zopar informacii, ktore vo filme neodzneli, ale mne ako rodacke z Brezovej pod Bradlom pridu veeelmi dolezite :)

    Bol brezovským Jurkovičom po meči i praslici. Otec Juraj sa zúčastnil slovenského povstania 1848, bol medzi zakladateľmi Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií, matka Emília, “skvelý vzor ženy, matky a vrelej Slovenky”, bola dcérou národného buditeľa Samuela Jurkoviča. Sám Dušan o rodičoch napísal: “Spomínam na otca, zvlásť ale na matku, ktorí mi vštepovali lásku k svojej vlasti v dobe najťažšej poroby Slovenska. Im môžem ďakovať, že som už ako mladík dobre videl všetky krásy, ktorými sa vyznačoval náš ľud na poli folklóru, jazyka a architektúry…” A práve tu nám prichodí zdôrazniť, že Jurkovičoveočarujúce umenie, osviežené mkrásou ľudových motívov, vyrástlo v rozhodujúcej miere z podnetného fondu ľudovovýchovnej práce oboch rodín a z hurbanovského odkazu revolučnej Brezovej v zápase o existenciu nášho národa.
    Do školy chodil v Brezovej, Šamoríne a Šoporni. Vo Viedni vyštudoval staviteľstvo, v spolku slovenských študentov Tatran sa zoznámil s krajanom Pavlom Blahom, neskorším vodcom hlasistov. Z pohľadu ďalšej Jurkovičovej celoživotnej orientácie to bolo stretnutie osudové. Podobne i fakt, že profesionálnu prax vykonal v Martine u architekta Bullu, a potom vo Vsetíne u staviteľa Urbánka.
    zdroj: casopis BRADLO, c. 48-49/2007,
    prispevok: Národný i náš
    autor prispevku: Mgr. Peter Uhlík
    motto prispevku: VŽDY ZOSTANE TVOJA ČESŤ, TVOJE MENO A TVOJE ZÁSLUHY. (Vergilius)

  • uskalienka

    Moderator
    2. augusta 2008 at 11:45 in reply to: Milan Rastislav Štefánik


    zdroj: casopis BRADLO, c. 38-39/2005

  • uskalienka

    Moderator
    1. augusta 2008 at 11:32 in reply to: Milan Rastislav Štefánik
  • uskalienka

    Moderator
    1. augusta 2008 at 11:31 in reply to: Milan Rastislav Štefánik

    Predstavia mapu a sprievodcu po stopách M. R. Štefánika

    TRNAVA 28. júla (SITA) – Turistického sprievodcu a mapu Štefánikova magistrála – zaujímavosti jej okolia predstavia vo štvrtok v Piešťanoch. Sú to vôbec prvé publikácie, ktoré sa zaoberajú špecifikami a zaujímavosťami tzv. Štefánikovho kraja. Mapa pokrýva celý úsek Štefánikovej magistrály od hradu Devín, cez rodisko M. R. Štefánika Košariská, až po jeho mohylu na Bradle. Obsahuje všetky značené turistické a cykloturistické trasy, ale aj historické, kultúrne či prírodné zaujímavosti. Turistický sprievodca poskytuje komplexné informácie o histórii miest a obcí aj v súvislosti so životom Štefánika. Informuje aj o významných historických osobnostiach regiónu. Prináša tiež prehľad ponúkaných služieb v okolí, popisy pamiatok a návrhy okružných výletov. Jedným z krstných otcov publikácií je cestovateľ, publicista a propagátor Štefánikových aktivít doma i vo svete František Kele.

    Štefánikova magistrála je súčasťou najvýznamnejšej turistickej magistrály na Slovensku Cesta hrdinov SNP a zároveň Európskej diaľkovej trasy E8. Úsek pomenovali podľa M. R. Štefánika v roku 1990.

  • uskalienka

    Moderator
    29. júla 2008 at 7:04 in reply to: Re: Ste tu prvy krat? Mate vela otazok?

    mily mfaaa,
    na zaklade svojich zivotnych skusenosti a skusenosti mudrych ludi, svetovo uznavanych autorit… som presvedcena, ze chyba prenosu informacii je v tebe, nie v okoli… zlyhava vysielac, nie prijimace… proste si vysielac inej, vyssej generacie a bud pockas, kym sa vyvinu a zdokonalia prijimace, alebo vyuzijes svoju adaptabilnost vyssieho vyvojoveho stupna, ktora dokaze pracovat aj v nizsom leveli a potom budes vypocuty…
    ktoru z tychto dvoch alternativ zvolis, je na tebe… moje odporucanie na zaklade vlastnych skusenosti… prestan obvinovat okolie, nie je na vine… je len v stadiu vyvoja (podotykam, ze sledujem tvoju konverzaciu aj na tebou spominanom portali…) nie kazdy je obdareny genialitou…

    nazorna ukazka pre blizsie vysvetlenie vyvojovych stupnov prijimaca a vysielaca…
    v decembri som si kupila novy pocitac, operacny system i novy office… keeedze bol koniec roku 2007… pracujem vo Worde i Exceli 2007… ked odposielam prilohy spracovane v tychto suboroch cize W/E 2007 musim ich pred odoslanim ulozit v nizsom leveli… moj pocitac pise, ze Ulozit ako… dokument programu Word / Excel 97 – 2003
    caaasto, ale vazne casto tak neurobim… poste zabudnem… a vies co nasleduje?? ziadna odpoved na prilohu mojho maila… hoci som ja vsetko spravila najlepsie ako som vedela… informacie spracovala a odoslala… a teraz mam vyvolavat riaditelom, ze jeho pracovnici nechcu so mnou komunikovat, ze mi neodpisuju, nedoplnaju tabulky a pod.
    NIE :!:
    svoju pracu spracovanu vo vyssom programe jednoducho musim odoslat v programe s nizsim stupnom…
    preco :?:
    pretoze nie kazdy ma v pocitaci nainstalovanu najnovsiu verziu spominanych programov…

    taaakze tolko k vysielacu a prijimacom…
    aaa este trosku mudrosti od autorit, ktore trosku pohli dejinami a ja viem, ze tym spravnym smerom:

    Lev Nikolajevič Tolstoj – Čím bližšie sú ľudia k pravde, tým sú znášanlivejší voči cudzím omylom. A opačne.

    Ľudovít Štúr – Musíme teda poznať najsamprv samých seba, svoje slabosti, viny a zlosti, jestliže ďalej sa chceme dostať.

    mily mfaaa,
    oddychni si trosku… naberes mnozstvo tvorivych sil a inspiracie k tomu, aku cestu zvolit, aby si bol vypucuty… nielen na tomto ci inych forach… ale vseobecne a vsade :thumbleft:
    uz sa tesim na tvoju temu… jaaa rada diskutujem… mnoo bez urazok a obvinovania okolia… vsetko co je ine… nie po mojej chuti ma uci spoznavat samu seba… aaa kazdy tu na Zemi ma svoju ulohu… aj ti “zli”… v uvodzovkach… v mojich ociach nic nie je zle… pretoze viem, ze svatske (nebeske) zakony su nadradene svetskym (pozemskym sudom)… Svatske zakony vedia preco sa veci deju tak ako sa deju a tiez maju svoj sposob odmenovania a “trestania”… ale to by si mal vediet… a ja stale nechapem preco si ty, minas svoju drahocennu energiu, na nieco tak nizke ako su svetske zakony…

    teraz by ma vaazne zaujimalo, ci mi niekto rozumie… aaa vlastne, ani ma to nezaujima… ved ja komunikujem s mfaaa :wink:

  • uskalienka

    Member
    27. júla 2008 at 21:26 in reply to: Hrad Hrušov


    viac info okrem ineho aj o hrade Hrusov na
    http://www.leustach.sk/

Page 85 of 98