vkotruszova
Forum Replies Created
-
a mapy z 1.vojenskeho mapovania, 2. ……. etc. a vobec, je to o priprave, nie len “pridem, kopnem a uvidim”
-
Pri posudzovani parcialnych situacii pravdepodobne absentovala pritomnost skuseneho architekta, ktory by kompetentne zhodnotil a rozhodol v sposobe “nakladania” s nalezom.
Prosím vás, diskutujte vecne a so zreteľom na reálne pomery praxe v SR a dupľom v gubernii (odpusťte).
Myslíte, že v prípade “nápadov” by o “skúseného architekta” bol ešte investorský záujem?? Nemyslíte, že v situácii bol oprávnený rozhodovať vo veci akurát a jedine
a) investor (= stavebník),
b) orgán ŠPS,
pričom spôsob a obsah ste opísali dostatočným spôsobom?Pan-e/i, predstavte si, ze som nemala na mysli architekta-projektanta, ale architekta-pamiatkara spoluposudzujuceho historicky nalez.
-
Pane, neskusite to predsa “neanonymne”?
-
Priprava stavby bola zo strany kompetentne nekompetentnych podcenena, nedostatocna (vratane Mesta, KPU, investora a projektanta). Neviem, ci prebiehalo zodpovedne posudzovanie vplyvov umiestnovanej stavby hotela do historickeho jadra, mam viac otvorenych otazok, ale predpokladam, ze formalne bude vsetko “osetrene”, ale az prilis “formalne”. Po vydani uzemneho rozhodnutia a majetkovopravnom vysporiadani pozemkov, mal prebehnut archeologicky vyskum – ako samostatna predstihova zachranna cinnost a az tento vysledok mal byt podkladom pre spracovanie realizacneho projektu. Nestalo sa. V uzemnom rozhodnuti sú zahrnute aj podmienky o nevyhnutnosti vykonat zachranny archeologicky vyskum (PU SR, KPU SR), avsak formulacie sú prilis vseobecne. Chyba sa stala ihned na zaciatku pri vytipovani lokalizacie prierezovych prieskumnych sond – jestvuje dostatocne mnozstvo historickych map a medirytin, ktore sa dali pretransformovat do sucasneho katastralneho podkladu a mozno, keby sa vyuzili rozne programy (o tom, ze projektant pomocou nich spracoval „lubivu“ dokumentaciu nepochybujem), boli by zistili, ze je vysoky predpoklad lokalizovania „zaniknuteho“ hradboveho systemu prave v dotknutom uzemi. Mozno je vsetko ale inak…
Tvrdit vsak, ze nie je (resp. nebolo) mozne ponechat nalez architektur in situ, je absolutne zavadzanie. V pripade nalezu architektur – palisady, hradba, basta – nastali nove skutocnosti a k vyrieseniu tejto situacie dava legislativa dostatocny priestor – nove konanie a v ramci neho ochrana a najma zachranu nalezu in situ, zmena projektu. Pri posudzovani parcialnych situacii pravdepodobne absentovala pritomnost skuseneho architekta, ktory by kompetentne zhodnotil a rozhodol v sposobe “nakladania” s nalezom. Platna legislativa predsa uvazuje s moznostou nalezu nehnutelnosti a urcuje dalsi postup. Velmi povrchny projekt-ant, spravajuci sa staby sa jednalo o zelenu luku, nevenoval pozornost skutocnosti ze navrhuje do historickeho jadra resp. potom si nevie poradit variantne operativne „tvorit“ pri zmenenych nalezovych skutocnostiach na pozemku. Podla fotografickeho chronologickeho dokumentovania obcanmi mesta, je pre mna dovodne podozrivou stavebna cinnost tazkymi strojmi bez jasneho vyhodnotenia ci ukoncenia archeologickeho vyskumu. Neviem, mame na nasom uzemi tolko zachovanych palisad, ze si mozeme dovolit hazardovat s nimi? Pamatam sa, ked na jednom seminari ci stretnuti archeologickej spolocnosti jeden z najviac medialne znamych archeologov rozpraval o problematike pri prezentovani palisad, tu boli priam ucebnicove, ale … dedrochronologia a konzervacia mimo je sice fajn, taktiez zdokumentovanie, ale predsa … Hradbovy mur a bastion a palisady – vrstvenie historie nastacilo, bude len jedna skatula, meritkovo absurdna. Niekde sa uvadza, ze pre hotel nie je potrebne take velke podorysne vymedzenie, preto v casti budu obchodne priestory. Ja si myslim, ze ani podzemie nebude natolko vyuzite, aby sa napr. 1/3 z neho nemohla vymedzit pre prezentaciu nalezu. -
Po baste potopa. Vcera som dostala plne cd fotiek, ktore zachytavaju chronologicku “cinorodost” (najma stavebnych strojov) na lokalite. Z ich analyzy som nadobudla presvedcenie, ze zainteresovani mali jednoznacny ne-zaujem zachovat akukolvek historicku architekturu.
-
… sposob spracovania mi pripomina program architekta Davida Vavru…?
-
velmi by ma zaujimalo odovodnenie veduceho archeologa smahom “bagra” dat znicit takyto nalez a samozrejme stanovisko predsedu Archeologickej rady MK SR, o stanovisku vedenia PU SR nepochybujem.
-
No, opat jedna likvidacia ako v pripade Ziliny. Prave som dostala informaciu, tak ju okamzite zverejnujem.
——————————————
Zvyšky mestského opevnenia (bašta+priľahlá časť opevnenia) sa začali
včera búrať(súhlas dal KPU NR-resp. jeho pani riaditeľka zo dňa na deň-všetci ostali zarazení ked včera prišli do stvebnej jamy ťažké mechanizmy a začali s demoláciou bašty) dnes po celý deň si chodili levičania i nelevičania fotiť to čo sa ničilo pre jeden sprostý hotel.Som ale hlavne sklamaný z prístupu KPU NR (ked sa jednalo o záchranu 300-ročnej Levickej kalvárie tak sa rozhodovalo 3 mesiace, ale ked sa rozhodovalo o osude min. 400-ročnej bašty tak na to stačilo 6 dní ) a pána Doc. Hošša.No a nasledujúce fotky hovoria za všetko.
Ešte pripomeniem ,že kameň z bašty mal byť odvezený na smetisko ale vdaka pani Kataríne Holbovej bude použitý pri konzervácií už spomenutej levickej kalvárií a lev. hradu.No a ešte jedna novinka- ked robili prístupovú rampu do stavebnej jamy narazilo sa na daľšie múry.S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o vnútornú stredovekú zástavbu mesta a nie o kostol z 13.storočia ako to začal rozširovať pán investor(názor investora na prípadnú záchranu bašty- “nech sú všetci radi že sme to nezbúrali skôr a v noci”).(najväčšia vdaka si myslím že patrí pánovi stavbyvedúcemu ktory včas spozoroval odkryté murivo stredovekej zástavby(?) a dal pokyn aby sa v tej časti nepokračovalo,takisto povolil odvoz kameňa na kalváriu a na LV hrad.)
——————————————–
K tomu sa da dodat len nasledovne: uz od pociatku bolo posudzovanie zameru vystavby hotela v tejto lokalite podcenene, neznalost situacie a z toho vyplyvajuca nekompetentnost v rozhodovani. Nasledne vynimocna nalezova situacia predsa davala moznost na obnovu spravnych konani – to by musel vsak jestvovat zaujem o prezentaciu najma zo strany “odbornikov”. -
Pripajam sa k Eo Ipso, prosim, nerypte za kazdu cenu. Ten posledny okoloiduci, urcite nie je pan Liptay. ksc – pokial viete nejake zmysluplne riesenie, napad, dajte do diskusneho placu, urcite sa viaceri z praxe pripojime k jeho vylepseniu a azda i k naprave stavu.
-
Zaujímalo by ma prečo sa uvádza napr.učebniiciach dejepisu že na našom území sídlil keltský kmeň Kotínov ,ked tu aj sidlil keltský kmeň Bojov.Napr. oppidum v Bratislave.Prečo učitelia neučia poriadne a kašlú na to?Prečo se decká majú učit dejiny sveta a prečo sa radšej viac neučia o historii Slovenska? Plno a plno otázok ked som sa pozeral do učebnice pre 6.ročník nebol spomínaný ani germánsky kráľ Vannius,a dalšie a myslím si žeby sa hlavne mali prepísať učebnice dejepisu pretože som sa dozvedel že bratri Montolfieri neboli vobec prvými ludmi ktorými leteli ! Prečo sa máme učit také smysly nesmysly?
Mozno je to aj v tom, ze v nasej skolskej metodike su ine priority. Viem si predstavit, ake by mali ucitelia problemy odpovedat na mnozstvo ziackych otazok z historie, ked by sami mali len povrchne vedomosti. Ja si myslim, ze hodin historie je veeeeelmi malo a okrem toho by mali byt obohatene o pamiatkarske suvislosti. Chybaju exkurzie a volne hodiny in situ. -
Jaj, ktoryze architekt ma tolky zmysel pre urbanisticku kompoziciu a architektonicke meritko?
-
Pokial "uskalienka" cerpala informacie od Jarky Zuffovej, su spravne, lebo ona zarucene pri svojich vyskumoch pouziva overene datovania.
1. pisomna zmienka o dnesnej Trnave pod nazvom Sumbot je z r. 1211 – in: Pramene k dejinam osidlenia Slovenska z konca 5. az z 13.storocia, I.zv., AU SAV Nitra 1989.Tiez ma zaujima, na zaklade coho "xixi" pouzil rok "1075 – Tornowa".
Myslim si. ze sa jedna o nespravnu interpretaciu niektorych udajov z donacnej listiny z roku 1075, kedy uh. kral Gejza I. obdarovava benediktinsky klastor pri Hrone – Hronsky Svaty Benadik, rozlicnymi majetkami a prave tu je zmienka o podiele na rybniku s abatisou z "Trnavy" – 1075 abbatissa de Tornowa.
Zapadne od Vespremu sa nachadza obec SomlyóVásárhely, kde bolo opatstvo benediktinok Apácavásárhely (www.bences.hu/z/paradisum/a68.htm#_ftn5).Najstarsi benediktinsky klastor na Slovensku bol na Zobore a potom v Hronskom Svatom Benadiku, z tohoto obdobia nie je znamy zensky klastor benediktinok na nasom uzemi, alebo sa mylim vo svojom nazore?
-
Bolo by zaujimave vidiet zakreslenie nalezu do katastralnej mapy. V Leviciach este existuje jeden dom, ktory svojou polohou a ciastocne aj svojou hmotou prizemnej casti (pravdepodobne aj v suterene) evokuje, ze moze byt este zachovalou sucastou z opevnenia. Tento predpoklad mi potvrdil kedysi aj pan Andrej Fiala, ktora niekedy v 60-tych rokoch robil pomerne dlho na hrade, aj pan Drenko, archeolog. Uzemie historickeho jadra Levic bolo sice dost poznacene asanaciami a socialistickymi stavbami, napriek tomu bol v 90-tych rokoch zaujem mestskeho magistratu o jeho pamiatkovu ochranu. Spracovavala som vtedy navrh na vyhlasenie pamiatkovej zony, ktory ale nebol schvaleny. Je sice pravdou, ze moj navrh na ochranu vymedzoval pomerne rozsiahle uzemie, ale bol prave preto tak koncipovany, ze som predpokladala, ze v niektorych priestoroch dojde skor ci neskor k vystavbe, zahustovaniu, ci zmene funkcii objektov s naslednymi velkymi zasahmi do hmotovo-priestorovej kompozicie. Napriek tomu, ze tento navrh nepresiel v pamiatkarskych kruhoch, neskor ho riesitel uzemneho planu v ramci prieskumov a rozborov uzemia akceptoval ako podklad a velka cast z toho navrhu sa stala sucastou UPD. Hrad ani ine kulturne pamiatky v Leviciach myslim nemaju vyhlasene ani ochranne pasmo, preto sa napr. len silnym verejnym tlakom podarilo zamedzit vystavbe LIDL-u v bezprostrednej blizkosti hradu.
-
Vyšla známka, ktorá zobrazuje pozlátené plakety z Bojnej
Plakety pochádzajú z deviateho storočia a dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území už pred príchodom Cyrila a Metoda.
Zacula som nejake pesimisticke sumy, ze plaketa bola perforovana, co by nejako malo spochybnit jej pravost v zmysle datovania.