vkotruszova
Forum Replies Created
-
S tou sklenenou plochou to je výmysel.
Zamerom spravcu hradu bolo uz dlhsie obdobie spristupnenie horneho hradu – gotickeho palaca, vyhliadkovou trasou so schodiskom. Cielom mala byt priestorovo pomerne stiesnena miestnost, kde by okrem vyhliadky, mohla byt eventualne aj rozsirena expozicia informativneho charakteru. Na hradne ruiny sa aj napriek vystrahe na tabuli splhali nedisciplinovani navstevnici, ci vandali. Spristupnenie priestoru navrhovali votknutim konstrukcie schodiska, ktore vsak malo byt ako novotvar pohladovo vnimany z dolneho nadvoria. Jedna cast mala byt z dovodu zrazkovych vod prekryta sklenenou stropnou konstrukciou tak, aby vobec nezasahovala do vonkajsieho vyrazu hradu. To riesenie bolo prezentovane projektantom kedysi niekolkym specialistom na pamiatky. Konecne riesenie nepoznam, malo vzist z pamiatkoveho vyskumu a navrhu pamiatkovej obnovy. Mozno by bolo zaujimave, keby vysledky vyskumu ako aj rozhodnutie KPU k tejto akcii bolo zverejnene na internete. -
mam seknute krize, spravia aj to? :)
-
To tanicka:
Som presvedcena, ze kazda informacia, ktora sa tyka akejkolvek snahy hladat prostriedky na obnovu historickeho stavebneho fondu je dobra – radsej ako taka, ktora hovori az o jeho asanacii, ci typu cierna kronika, alebo o celebritach. Chceli by ste systemovo riesit rozpocty spolocnosti, viete, ze sa to v tak sirokom zabere neda. System urcenia priorit v spolocnosti v tom ktorom obdobi nepusti. To vsak este neznamena, ze sa lady nehybu. Verejnost ma moznost uplatnovat si svoje pravo na dalsie informacie, a prave po zverejneni takychto priebezno-informativnych sprav, vyvodit konzekvencie. Verte, ze v Leviciach sa tak podarilo zamedzit silno lobovanej vystavbe stodoly Lidl do exponovanej polohy pri hrade. -
V diskusii k článku na SME ktosi napísal, že je hanbou, ak od roku 1989 sa na úrovni “samosprávy” nenašli ŽIADNE prostriedky na riešenie podobných prípadov – čím zdravíme ministerstvo kultúry a jeho prehlásenia o viazanosti Slovenskej republiky vrátane jej obcí a miest medzinárodnými záväzkami, a teda bez ohľadu na nejaké externé programy (EÚ)…
Prepacte, ale nechapem, co chcete tymto prispevkom povedat. Boli ste v tej synagoge? Ake konkretne riesenie navrhujete?
Zakladny prispevok (Copyright © TASR 2008, © 2008 Petit Press) som sem ako novu temu prilepila z dovodu priblizenia informacie Obnova-kom. Toto forum povazujem za specificke a som presvedcena, ze vacsine prispievatelov ide skutocne o sirenie zmysluplnych informacii o kulturnom dedicstve bez akejkolvek nadsadzky.
-
Kalvaria je narodnou kulturnou pamiatkou a dobre informacie su publikovane aj v nedavno vydanej reprezentativnej a kvalitnej knihe “Kalvarie a Krizove cesty na Slovensku”, PU Bratislava 2002. Aj v nej sa konstatuje uz pomaly zanikajuci stav kaplnky, ktora bola naposledy obnovovana v roku 1937!!!
-
Aktualita SAV:
Predsedníctvo SAV na základe výberových konaní vymenovalo od 1. februára na ďalšie štvorročné obdobie riaditeľov dvoch významných ústavov:* Novým riaditeľom Archeologického ústavu SAV v Nitre sa stal PhDr. Matej Ruttkay, CSc., doterajší zástupca riaditeľa pre terénny výskum.
* Riaditeľom Ústavu krajinnej ekológie SAV v Bratislave aj na ďalšie štyri roky zostáva Ing. Júliu Oszlányi, CSc.
-
in: http://www.sme.sk/c/3721713/archeologovia-nasli-unikatny-poklad-zo-14-storocia.html
Archeológovia našli unikátny poklad zo 14. storočia
TRNAVA. Unikátny poklad, ktorý ležal sedemsto rokov pod zemou, vykopali archeológovia pred niekoľkými dňami v Trnave. Počas predstihového archeologického výskumu v jednej z najstarších lokalít v historickom jadre mesta – Jeruzalemskej ulici – našli 114 mincí zo začiatku 14. storočia. Ležali v hĺbke asi 1,6 metra medzi spálenými pozostatkami dreveného obydlia.
“V poklade sa nachádzajú viedenské fenigy a bavorské razby. Nemajú síce bohatú umeleckú výzdobu, ale vyrobené sú z veľmi kvalitného striebra,” uviedol archeológ, riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Domnieva sa, že patrili pravdepodobne solventnému majiteľovi, ktorý mal potrebu ich skryť, pretože išlo o na svoju dobu vysoký peňažný obnos. Pôvodne boli uložené v koženom mešci, ale ten podľahol zubu času a zostal po ňom iba náznak.
Urminský sa domnieva, že trnavský mešťan chcel svoje peniaze ukryť pred vojakmi Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorí v tom čase robili nájazdy na slobodné kráľovské mesto Trnava za to, že sa počas bojov šľachty na území západného Slovenska nepridalo k nemu, ale k uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Majiteľ schoval svoje peniaze do kúta domu, ktorý stál v susedstve trnavských hradieb, ten však útočníci podpálili. “Nevieme, či majiteľ peňazí zahynul, alebo sa vrátil na zhorenisko a peniaze nenašiel. Dom však určite vyhorel tesne po uschovaní mincí, pretože na poklad spadli pri požiari steny a zhorené trámy,” povedal archeológ Urminský. Okrem mincí sa v časti domu nachádzala aj keramika, typická pre obdobie prelomu 13. a 14. storočia. Na vojenské aktivity odkazuje aj nález romboidnej strely s tŕňom, ktorá sa používala do kuší. “Očakávame ďalšie nálezy, táto lokalita nesie pečať najstarších dejín Trnavy a samotný skúmaný pozemok pozostáva z dvoch parciel,” konštatoval v rozhovore pre TASR.
Unikátny nález teraz podľa informácií Urminského poputuje do Archeologického ústavu SAV v Nitre, kde ho vyhodnotí odborník Ján Hunka, a potom bude súčasťou pripravovanej výstavy archeologických nálezov z posledného obdobia, ktoré chystá hlohovecké múzeum na apríl. Odtiaľ pôjde do depozitov Západoslovenského múzea v Trnave.
Poklad 114 mincí sa radí podľa hodnotenia Jozefa Urminského k takým mimoriadnym nálezom v Trnave, ako bol nález vyše stovky mincí, datovaných zhruba o 70 rokov skôr ako súčasný nález. Odkryli ho v rovnakej lokalite, v blízkosti gotického Dómu sv. Mikuláša v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, peniaze boli pravdepodobne ukryté počas tatárskych nájazdov na mesto. O niečo neskôr kúsok za hradbami mesta objavili mince z prvej polovice 14. storočia a v roku 2002 v dome priamo na hlavnom trnavskom námestí poklad zo 16. storočia. Ten však nebol v zemi ani v pivnici, ale majiteľ ho zamuroval na povalu do hlineného zásypu nad stropnou klenbou. “Nálezy sú to o to cennejšie, lebo pre krušnú dobu, ktorá bola, je ich výskyt viac ako ojedinelý,” dodal Urminský.
10. 2. 2008 9:33:00 | Copyright © TASR 2008
© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. -
Ako studentovi skoly akehokolvek umeleckeho zamerania, odporucam pozriet si kvalitne ceske publikacie napr.:
V.GIRSA, J.HOLEČEK, P.JERIE, D.MICHOINOVÁ: Předprojektová příprava a projektová dokumentace v procesu péče o stavební památky, NPÚ 2004, resp.
Operativní průzkum a dokumentace historických staveb, NPÚ, Praha 2005.
Urcite sa daju cerpat informacie aj z materialov zverejnenych na http://www.pamiatky.sk/pamiatky/ochrana-pamiatkoveho-fondu/na-stiahnutie/ -
Tato sprava ma najskor sokovala, zaroven mi to pripomenulo nieco zo studii. Kedysi sme robili klasak zo stavebnych konstrukcii u jedneho ucitela, ktory mal more titulov pred i za menom. Mozno aj bol nieco obzvlast vynimocne, neviem, len sa na moj vkus prilis zhora pozeral nielen na studentov, ale aj kolegov. Mali sme z neho riadny strach, ale boli sme aj naivni, ze ved on nas chce nieco naucit, odovzdat svoje vedomostne posolstvo. Prehnany respekt trval len do casu, kym sme zistili, ze jedno jeho realizovane dielo oznacovala vystrazna tabulka: Pozor zle schody! Vyzeral byt spokojny sam so sebou.
Poznam zopar skvelych restauratorov, z nich podaktori vsak nie su pocitacovo prilis gramotni, neprispievaju resp. nenavstevuju obnovu najma z tohoto dovodu, hoci by sa o svoje zistenia radi podelili. Prikazy, zakazy, ignorovanie a kastovanie formou ako vyssie uviedol harp, si sami “tvorcovia” vytvaraju obraz, na ktory je konzervacna metoda nepouzitelna, bude treba ist na zdrave jadro.
V nasej spolocnosti “vzdelanci” maju vacsinou problem, ako jednoduchym sposobom vysvetlit zlozite odborne veci. Myslim, ze tento portal je aj o tom, ako sa dozvediet od neodbornikov co ich prave v tejto branzi zaujima a nasledne posluzit spolocnej veci, prijatelnym sposobom (ti hanblivejsi dokonca aj anonymne) odovzdat nejake svoje skusenosti.
Som presvedcena, ze tento portal velmi uspesne rozsiruje odborne informacie a prakticke skusenosti a v konecnom dosledku je prospesnejsi pre zachovanie kulturneho dedicstva, ako mnohe institucie …….. -
Informacia o pripravovanom vyskume na hrade v Nitre dana do suvislosti s publikovanou informaciou o prideleni prostriedkov na archeologicke vyskumy, jasne indikuje objednavku archeologa. Nakoniec vo vlade sedi (byvaly?) archeolog a premier sa niekolkokrat verejne vyjadril o svojich viziach. Niet pochyb, ze terajsia vladna garnitura by sa rada prezentovala velkymi objavmi a laka ma dodat, ze mozno aj za kazdu cenu.
-
Prave som citala v v SME, ze “Archeológovia dostali po 16-tich rokoch peniaze na výskumy
NITRA 3. januára (SITA) – Slovenskej archeológii zrejme svitá na lepšie časy. Vláda schválila Slovenskej akadémii vied (SAV) na rok 2008 niekoľko miliónov na základný archeologický výskum. Stalo sa tak po prvý raz od vzniku samostatnej Slovenskej republiky s výnimkou minuloročnej päťmiliónovej účelovej dotácie na výskum v Bojnej. „Je to prelomová situácia, lebo SAV už 16 rokov nemala vo svojom rozpočte určené prostriedky na základný archeologický výskum,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta. Ako ďalej dodal, peniaze umožnia zastaviť rozkrádanie slovenských nálezísk ukrytých v horách, ich výskum, dokumentáciu a následnú prezentáciu. Doteraz sa na Slovensku robili len záchranné archeologické výskumy, ktoré hradia investori budúcich stavieb na daných pozemkoch. Nie vždy však šlo o lokality primárneho vedeckého záujmu a oveľa zaujímavejšie miesta zostali pre nedostatok peňazí nepreskúmané. Archeologický ústav SAV dostával prostriedky, ktoré stačili ani nie na pol roka jeho prevádzky, podčiarkol Pieta.
Peniaze od štátu chcú archeológovia použiť v prvom rade na financovanie výskumov v lokalitách, ktoré priniesli významné výsledky. Pokračovať budú v skúmaní náleziska Bojná v okrese Topoľčany, kde sa našli známe pozlátené plakety zo začiatku 9. storočia, ktoré sú prvým dôkazom šírenia kresťanstva a písma na našom území. „V uplynulom roku sme riešili otázky základnej logistiky veľkého systematického výskumu, teraz budeme môcť intenzívne pracovať na viacerých náleziskách, ktoré patria k tejto aglomerácii,“ uviedol Pieta. Nálezisko Bojná je totiž mimoriadne veľké, má až 11 hektárov. Archeológovia chcú rozbehnúť výskum aj na ďalších hradiskách z rovnakého obdobia ako je Bojná, ktoré doteraz pre nedostatok peňazí nemohli preskúmať. „Určite prinesú významné nové poznatky v kontexte s lokalitou Bojná,“ myslí si Pieta.
Vďaka štátnej dotácii budú môcť vedci pokračovať aj vo výskume hrobky germánskeho veľmoža v Poprade. „Naši partneri v nemeckom Schleswigu v súčasnosti konzervujú nájdené predmety na svoje náklady, vlastný výskum hrobky však musí riešiť Slovenská republika vo svojej réžii, čo by bez dotácie nebolo možné,“ skonštatoval Pieta. Vedecká analýza nájdených predmetov bude trvať zhruba tri roky, potom bude môcť verejnosť unikátne nálezy vidieť v Popradskom múzeu.
mp;bl;nr
3. 1. 2008 18:10:00 | Copyright © SITA 2008
© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. -
Môže sa jednať o mišpuľu obyčajnú, o tej sa píše aj v našej ovocinárskej literatúre.
-
No od poslednych volieb sa zacala pomaly skladat nova mozaika nasej historie, pekne kamienok ku kamienku a sme tam, odkial sme vysli strngotanim.
-
Skuste sa obratit o radu na pamiatkarov, napriek tomu, ze to pravdepodobne nebude kulturna pamiatka, urcite vam radi poradia. skuste tu prilozit nejake foto, ktore budu zachytavat najvacsie problemy.
-
Odpovedi na to mnozstvo otazok je urcite variantne niekolko. je si nutne uvedomit, ze vzdy vsak budu len vseobecne platne. Zda sa, ze hladate konkretne odpovede a rady, avsak to sa da len po podrobnej prehliadke a diagnostikovani stavby. Vypracovat vecny harmonogram rekonstrukcie by nebolo problemom, horsie to bude najst dobreho remeselnika, ktory sa do toho pusti. Upresnite lokalitu a aku mate predstavu o funkcii gazdovstva (byvanie? rekreacia?) a aky je predpokladany casovy horizont obnovy.