[vkotruszova]

Okrem spomenuteho archivu PU SR odporucam aj konzultacie v Bratislave s pani Ing. Veronikou Vagenknechtovou a Ing. Evou Semanovou z KPU Presov, ktora ma bohate skusenosti a zaroven je erudovana aj v sucasne platnej legislative.

[vkotruszova]

Termin seminara v Brazilii sa blizi, viete kto sa od nas na nom zucastni a s akym prispevkom?

[vkotruszova]

Velmi sa tesim, ze sa podarilo obnovu obnovit, na zdravie vsetkym zmysluplnym prispievatelom.

[vkotruszova]

AJ keď sa to neudialo u nas, ale ….

Kremeľ nechal “odstreliť” pamiatku UNESCO
Kremeľ
Moskva – Na Červenom námestí, priamo v Kremli, zmizla jedna z historických budov – pamiatka chránená UNESCOM.
Kvôli stavbe hotela posvätila jej zbúranie vláda.

Nákladné automobily vošli na Červené námestie jeden februárový deň po zotmení, aby takmer nepozorovane zbúrali budovu bývalého sovietskeho ministerstva obrany.

Počas jedinej noci tak zmizli z Červeného námestia štyri z piatich budov, ktoré susedili so slávnym obchodným centrom GUM. Na ich mieste vyrastie luxusný hotel a aukčná sieň konkurujúca Christie`s a Sotheby`s, píše nemecký týždenník Spiegel.
Historická pamiatka UNESCO je preč

Napriek tomu, že ide o historickú pamiatku architekta 19. storočia Romana Kleina, ktorú chránia ruské úrady aj UNESCO, demolácia prebehla bez akéhokoľvek povolenia.

Pre väčšinu stavebných prác v centre Moskvy je pritom potrebné množstvo potvrdení, o ktoré v tomto prípade údajne nikto nepožiadal.

Riaditeľ Múzea architektúry David Sarkisyan považuje jednanie vlády za “ukážku štátneho vandalizmu”. Kontakty medzi vládou, investormi a stavebnou firmou sú viac ako jasné.
Vladimíra Putina označujú mnohí, ako novodobého cára Ruska
Investorom plánovanej stavby je petrohradský bankár Sergej Pugačov, ktorý sa netají blízkymi kontaktmi na vplyvných Moskovčanov.
S dlhými fúzmi vyzerá Pugačov ako verná kópia cára Alexandra III., v ktorého dobe boli zdemolované budovy postavené. Na jeho strane stojí “ďalšia kamarátka Kremľu” a senátorka Ludmila Narusova.
Vyšetrovanie v plnom prúde

Vďaka záujmu novinárov začal najvyšší ruský prokurátor vyšetrovanie, či budova naozaj bola na zozname chránených pamiatok a prečo firma nemala k demolácii povolenie.

Napriek tomu, že postih pre staviteľa za súčasných podmienok a priamych prepojení na politikov Pugačovovi nehrozí, do celej záležitosti zasiahlo aj UNESCO. Červené námestie totiž figuruje aj na ich Zozname svetového kultúrneho dedičstva.

[vkotruszova]

Program 1 Obnovme si svoj dom 2007
Zloženie odborných komisií

Podprogram 1.1
1. akad. soch. Tomáš Lupták, Komora reštaurátorov, Bratislava
2. akad. mal. Miroslav Šurin, Komora reštaurátorov, Bratislava
3. akad. mal. Jozef Dorica, Komora reštaurátorov, Bratislava
4. Ing. Kristína Markušová, Krajský pamiatkový úrad, Košice
5. Ing. Katarína Vošková, Krajský pamiatkový úrad – pracovisko, Banská Štiavnica
6. Ing. Vladimír Kohút, Slovenská komora stavebných inžinierov, Bratislava
7. Prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity, Bratislava
8. Ing. arch. akad. arch. Jozef Smida, CSc., Slovenská komora architektov, Bratislava
9. Ing. arch. Eva Spurná, Slovenská komora architektov, Bratislava
10. akad. arch. Peter Peressényi, Slovenská komora architektov, Bratislava
11. PhDr. Katarína Kosová, Pamiatkový úrad SR, Bratislava

Podprogram 1.2
1. doc. akad. mal. Vladimír Plekanec, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
2. PhDr. Ingride Ciulisová, CSc., Slovenská akadémia vied – Ústav dejín umenia, Bratislava
3. Ing. Anna Valeková, Krajský pamiatkový úrad, Nitra
4. doc. Ing. arch. akad. arch. Peter Puškár, PhD., Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity, Bratislava
5. Ing. Jozef Závacký, Slovenská komora stavebných inžinierov, Bratislava
6. Ing. arch. Jaroslav Kilián, Academia Istropolitana Nova, Svätý Jur

Podprogram 1.3
1. Prof. PhDr. Ján Bakoš, DrSc., Slovenská akadémia vied – Ústav dejín umenia, Bratislava
2. PhDr. Peter Jurkovič, Krajský pamiatkový úrad, Bratislava
3. Ing. arch. Erika Horanská, Academia Istropolitana Nova, Svätý Jur
4. RNDr. Ľuboslav Škoviera, Pamiatkový úrad SR, Bratislava
5. akad. soch. Ján Gazdík, Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
6. Mgr. Jozef Medvecký, CSc., Slovenská akadémia vied – Ústav dejín umenia, Bratislava

Podprogram 1.4
1. PhDr. Mária Poláková, Krajský pamiatkový úrad, Prešov
2. Mgr. Peter Škulavík, Pamiatkový úrad SR, Bratislava
3. Andrej Kulik, Predsedníctvo ZMOS, starosta obce Dlhé Klčovo
4. doc. Ing. arch. Jarmila Lalková, Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity, Bratislava
5. Ing. arch. Jelica Janotová, Slovenská komora architektov, Bratislava
6. Prof. Ing. arch. Michal Šarafín, DrSc., Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity, Bratislava

[vkotruszova]

Boli ste medzicasom v meste ktore prislo o svoju dusu? Pisem tuto jednoduchu otazku ako podnet z jednoducheho dovodu. Je mi luto ze tato tema zapadla do zabudnutia.

Daju sa tu zaradit aj Nove Zamky. Je sice pravdou, ze mesto velmi utrpelo po velkom bombardovani cez II.sv.vojnu a socialistickou asanaciou ci vystavbou, ale pokracuje to dalej architektonickymi paskvilmi prezentujucimi nevkusne skalu farebnych vzorkovnikov a geometrickych tvarov. Objavil sa aj dalsi fenomen: zahustovanie za kazdu cenu (dotovanu) bytovymi domami v sirsom centre az natolko, ze napr. z okien bytu mate “perfektny” vyhlad na mur telocvicne, vzdialeny sotva dva-tri metre.

[vkotruszova]

Spravodlivo – ja som poziadala Lubosa o nejake foto na svoj email, ale svoj nazor poskytujem tomuto foru, mozno trosku dlhy, za co sa ospravedlnujem, ale snad zrozumitelny. Takze po poriadku, ako prve odporucam zistit vlastnika. Bude to pravdepodobne problematicky identifikovatelne vzhladom na polohopis a vyskopis (ziada sa mi dodat aj hlbkopis) – obydlia su zahlbene v skalnom masive, vstup do nich je v skalnej zlomovej stene. Skalny masiv (pozemok) ma svoju parcelaciu a pravdepodobne zlomova stena je hranicou pozemkov, co znamena aj pravdepodobne ine vlastnictvo. Kedze som presvedcena, ze vyhlbene priestory nemaju svoje parcelne cisla, ich vyuzivanie je viazane na dohode oboch vlastnikov pozemkov – horneho (aj v nom zahlbeneho) a dolneho (z ktoreho je spristupneny zahlbeny priestor). Vlastnik je dolezity pre akekolvek pravne ukony (o spravnosti tohoto kroku nepochybujem). Co sa tyka Brhloviec, tento problem je aj tu pravne nedorieseny. V starych katastralnych mapach z pol. 19.stor. v Brhlovciach zahlbene obydlia boli zaznacene (rimskymi cislicami) z dovodu danovych supisov, v novsich mapach sa vsak uz neevidovali. V polohopisnom priemete preto napr. vlastnikom skalneho masivu je obec (ci druzstvo), ktoreho vlastnictvo zavazuje starat sa o svoj majetok, defacto vsak zahlbene priestory su uzivane vlastnikmi parciel pred skalnou stenou, pritom vztahy su bez pravnej upravy. Otazkou je, komu vyplyvaju prava a povinnosti k zahlbenym priestorom, komu za stav skalneho masivu, atd.. Ujasnenie tychto vztahov povazujem za najdolezitejsie aj napr. z dovodu ziskavania financnych prostriedkov na ich prezentaciu. O hodnote ci uz historickej, technickej, technologickej, dokumentacnej ….. sice len na zaklade foto, som presvedcena.

[vkotruszova]

V SME sa vcera objavila sprava, ze sa v kastieli buduje reprezentacne medzinarodne sidlo polovnikov, mozno by bolo zaujimave v tejto suvislosti aj uvazovat s prezentaciou vodarenskej veze.

[vkotruszova]

V zozname prihlasenych projektov je opat kastiel v Bardonove, ktory dostaval takmer pravidelne granty, pritom asi ani na vodnych priehradach nie je tolko betonu ako tu. Skoda, kedysi to bol celkom pekny barokovy kastiel v rozsiahlom parku a tak nevhodne sa “obnovuje”.

[vkotruszova]

No otazka skutocne tazko zodpovedatelna a da sa suhlasit s predoslymi nazormi. Poznam aj take aspon dva pripady, kedy sa realizoval zaujimavy transfer ochrany – barokove trojicne susosie v originalnej hmote stratilo ochranu, pretoze vlastne ta presla na jeho umelecku kopiu. Povodne dielo, resp. plastiky a ich fragmenty su v jednom pripade v depozite muzea a maju sice svoj sposob ochrany, ale za NKP sa povazuje to novovysekane. Ironicke na tom je, ze podnoz susosia je ciastocne betonova a po jej poruseni, obnovu betonu musel realizovat restaurator na zaklade rozhodnutia KPU. Vek tejto tzv. NKP je 13 rokov.

[vkotruszova]

Najväčším nešťastím pre pamiatky je pamiatkár!Týmto zákonom si zaistili istý príjem ako pamiatkári tak aj reštaurátori.

V urcitom zmysle skutocne suhlasim, ale to je stale len o ludoch, ako pristupuju k vykladu zakona, ci sa tvaria ako pamiatkari alebo nimi skutocne su. Moc maju ti, ktori podpisuju a drzia v ruke peciatku, ktori podklady pripravuju potom hladaju varianty. Niektori zo strachu straty zamestnania sklonia hlavu (ako zvladnu potom pohlad na seba v zrkadle?), svedomiti, charakterni, odbornici si vytvaraju problemy. Je to stale len a len na ludskych vlastnostiach. Zakon to neovplyvni. Stretla som sa v pamiatkarskej praxi s tym, ze skutocne sa pamiatkari podielaju sofistikovane, bezdokazne, v ramci mamonu aj ochrany svojej stolicky, na likvidacii pamiatok. Skodna v reviri a dari sa jej. Nerobit problemy nikomu, nedat sancu uplatnit pravo odovolania, radsej nech padne pamiatka. Lobuje sa priamo ci nepriamo, a ak sa nahodou vyskytne nebodaj nejaky problem v hladkom priebehu uz dohodnutej zasadnej prestavbe, priam likvidacii hodnot pamiatky, tak sa len prehodi kabat a kludne sa pamiatka zrazu zachranuje. V com to je, ze sa tak macossky spolocnost stavia k dedicstvu, neucta?arogancia?karierizmus? nadutost? malost? Je to velmi smutne.

[vkotruszova]

Komisia pre Obnov svoj dom – v eteri sumi, ze aj tu bude figurovat tiez niekolko nekompetentnych ludi a lobistov.

[vkotruszova]

Pamiatkari su v poslednom case takpovediac v nemilosti a malokedy su pozitivne vnimani. Pozname to predsa vsetci, hoci majuc medzi sebou „skodne v reviri“ a roznych „tiezpamiatkarov“, niet sa niekedy ani co cudovat. Pamiatkari metodici prezivaju take zvlastne obdobie, vo vacsine pripadov su to statni uradnici. Niekde na urade maju len minimalny priestor pre odbornu metodicku cinnost, ved vydali rozhodnutie kde je vsetko napisane (sic!) tak co uz tam potom podielat sa operativne pri vyskume, ked su ine ulohy (aj operativne vymyslane) na poslednu chvilu, a ak nieco vlastnik nedodrzi, tak bude pokutovany (hoci neviem preco a zaco, ked nik nevidel aky rozsah a co znicil). Ten, co tusi rozsah skod, co sa vsetko znicilo a nezdokumentovalo, moze len plakat, avsak neskoro. No dnes chcem pisat pozitivne, je preco. Pochvaly sa u nas az na vynimky nenosia, to nejak nikto nemusi. Trnavski pamiatkari su podla mna prave takou vynimkou, kde treba chvalit a preto vyuzivam aj toto forum. V utorok som bola na seminari “Pamiatky Trnavy a Trnavskeho kraja”, ktory kazdorocne (teraz sa uskutocnil 13.) organizuju pamiatkari v spolupraci s Mestom Trnava a tak informuju (odbornu i laicku verejnost) o vysledkoch badatelskych aktivit na objasnovani stavebneho vyvoja mesta, resp. jeho blizkeho okolia. Prednesene prispevky su nasledne publikovane v zborniku (doposial 9). Pravidelne sa zucastnujem tychto seminarov (snad okrem 1-2) a uz teraz sa tesim na nove prispevky toho buduceho. Tentoraz som mala aj kratky casovy priestor pred zaciatkom seminara a preto som si pozrela aspon najblizsie centrum Trnavy v okoli radnice, kde sa posledne roky seminar uskutocnuje. Pri prechadzkovej prehliadke ma zaujalo niekolko kvalitnych realizacii pamiatkovej obnovy. Samozrejme ze som nepreliezla tieto objekty od strechy po pivnicu, ale napriek tomu, chcem upozornit aspon na dve prezentacie a obnovy objektov – v jednom na Hlavnej ul. je v casti objektu Lekaren U skorpiona, v druhom na Stefanikovej ul. v casti je knihkupectvo Artforum. V prvom pripade ma zaujala prezentacia vrstvenia slohovych historickych prestavieb, v druhom objekte ma zaujala klenba priechodu a jej restauratorska obnovena a obnova a funkcne vyuzitie suterennych priestorov (cajovna s predajnou). Tieto priklady pamiatkovej obnovy reprezentuju zjavnu kooperaciu fundovaneho metodika s vlastnikom a dodavatelom. Viem a verim, ze taketo realizacie nie su ojedinele na uzemi mesta a preto povazujem za uplne prirodzene, vzdat aspon touto informaciou uctu zodpovednej praci trnavskym pamiatkarom. Fotografie sa snad podari prilozit.

[vkotruszova]

Srdecne blahozelam, je velmi potesujuce zistit, ze bol oceneny niekto, kto si to skutocne zasluzi. Svojou mravencou aktivitou v tak rozsiahlom spektre prispievate k zachovaniu dedicstva a zaroven provokativne inspirujete. Prajem vsetko dobre.

[vkotruszova]

viete niekto, kto tam konkretne kopal?