[vkotruszova]

vsetku kvalitnu kamennu dlazbu vyhodime a dame tam krasnu zamkovu dlazbu … ach jaj, to snad nie :arrow: vznika dalsia jama … :-(((

[vkotruszova]

… mne sa to “drevene torzo” velmi paci, vadi mi pri nom ovela viac ta sterilna dlazba … mrzi jeho po(s)tupne umieranie …

[vkotruszova]

ake podlahy su v interieri? urcite je to vplyvom vzlinajucej vlhkosti a transport soli je aj z brizolitov, cementov a betonov zrejme aj v okoli …ja by som rozhodne netahala omietku a sokel az k zemi a oddelila by som to dilataciou aj sokel od hornej casti … najskor by som teda urcite otlkla sokel a nechala to preschnut … aspon sa mi to tak zda podla tych zopar fotiek …

[vkotruszova]

odporucam nastolit problem na novembrovej konferencii o vyskume a obnove hradnej architektury … viem si predstavit, aby ulohu zameranu na ziskanie informacii o zlozeni malt a kamena vsetkych hradov (minimalne vsak tych v prave prebiehajucej obnove) riesilo chemicko-technologicke oddelenie PU SR v statnom grante … vyskumna uloha s cielom aplikacie postulatov ratifikovanej Benatskej charty pri zainteresovani vlady, MK a samosprav … som naivna :-) , ale hradov nie je tolko, aby sa napr. aspon dumpingovymi cenami nemohlo vyjst v ustrety “snazivcom” … mal by to byt v kazdom pripade zaujem statnej spravy ako podklad k stanovovaniu metodiky … pri pamiatkostavacky “zabetonovanych” hradoch mozno postupovat selektivne, ale ruiny …uz neviglasujme :-(

[vkotruszova]

Pali … srdecna vdaka za prispevok, velmi zaujimava detektivka :-)

[vkotruszova]

Clanok napisany do Zvolenskych novin, ktory vsak zo znamych-neznamych dovodov redakcia nepublikovala:

PZ Zvolenčania majú právo7 6. -12. augusta 2010 pre Zvolenské noviny
16.august 2010 … po nezverejnení vo Zvolnovinách

Pamiatková zóna Zvolen patrí všetkým

Každý z nás má právo a zodpovednosť pochopiť, vážiť si a ochraňovať jej jedinečné hodnoty. Nepremrhajme vymoženosť demokracie, podieľať sa na uchovaní tváre a duše mesta, kde žijeme. Možnosť pripomienkovať návrh Územného plánu zóny Pamiatková zóna mesta Zvolen máme do 20. augusta 2010.

Historické jadro mesta sa vyvíjalo stáročia. Veď Zvolen je jedným z najstarších miest na území dnešného Slovenska. Prví mešťania si začali budovať mesto na trhovom mieste pri severojužnej diaľkovej ceste, smerujúcej k zámku. Domy stavali pozdĺž cesty z oboch strán a zároveň ďalej od nej, aby ostal veľký priestor pre trh. A tak po generácie dedíme jedno z najrozľahlejších historických námestí uprostred Európy. Štátom je chránené ako národná kultúrna pamiatka rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety s parkom.

Mimo kostola a radnice (vo Zvolene pristavaná zo severu Kostola sv. Alžbety) patrili k námestiu stredovekých miest tržnica, studne, ale tiež objekty, ktoré slúžili na pranierovanie a trestanie prečinov. Pranier a klietka hanby na námestí dávali všetkým najavo, aké je dôležité dodržiavať zaužívané morálne zásady. Právo a spravodlivosť pri trhu a obchodovaní symbolizovala maketa ruky, ktorú vykladali na stĺp počas trhov. Kde presne ktorý z týchto objektov stával, nevedno. Rekonštrukcia námestia (slovami zákona obnova pamiatky) trvá roky. Stroje vyhlbujú ryhu za ryhou, bagrujú jamu za jamou, odstraňujú kultúrnu vrstvu po kultúrnej vrstve. Zhmotnené spomienky na predkov nám miznú nenávratne pred očami. Lenže vysvetlenie vývoja starého Zvolena na podklade faktov z nových výskumov sme sa doposiaľ nedočkali. Ani pred začatím obnovy nebola pripravená dokumentácia tak, ako zákon káže. A pamäť miesta a ľudí sa rapídne vytráca…

Napríklad také studne. Zrekonštruovaná je jedna z nich. Pamätníci si ešte pamätajú, v ktorých miestach centrálneho mestského priestoru boli ďalšie dve. Starší ešte pamätáme časy, keď si Zvolenčania mohli centrum mesta užívať aj v letnej páľave. Námestie totiž štyri desaťročia 20. storočia oživovali tri parky. Ružový s dvoma fontánkami na juhu námestia, naň nadväzoval park medzi kostolmi (istý čas niesol meno po Štúrovi) a na severe jediný z parkov čo ešte žije, terajší Park Ľ. Štúra. Škandál okolo výrubu urastených stromov v najstaršom z parkov, ten všetci dobre pamätáme. Pred likvidáciou park nezachránilo 18 tisíc podpisov občanov, ani aktivisti vlastnými telami. Ľudia so vzťahom k svojmu mestu sme si prirodzene bránili svoje životné prostredie a dedičstvo, ktoré patrí každému z nás. I keď málokto vedel, že Zákon o ochrane pamiatkového fondu (č. 49/2002 Z. z.), čo zabezpečoval naše práva na ochranu 150 ročného mestského verejného parku – národnej kultúrnej pamiatky, platil od apríla toho roku.

Ten istý zákon ochraňuje súčasníkom, aj generáciám po nás, pôvodné hodnoty Pamiatkovej zóny Zvolen. Vymedzená je približne hranicou mestského a zámockého opevnenia. Historické jadro mesta je poza múry dookola rozšírené o ochranné pásmo zóny. Pamiatková zóna Zvolen bola za územie chránené štátom vyhlásená v roku 1991. Stalo sa tak kvôli ochrane jedinečného vývoja sídla Zvolenčanov pod kráľovským zámkom. Ako sa píše v návrhu územného plánu pamiatkovej zóny (cit.) predmetom ochrany je zachovanie pôvodnej historickej štruktúry a urbanistickej koncepcie sídla. To znamená, že základnou podmienkou pre plynulý rozvoj v chránenej pamiatkovej zóne je zachovanie pôvodnej siete parciel a ulíc, ale tiež zodpovedný prístup k národným kultúrnym pamiatkam a k archeologickým náleziskám. Ich výpovedná hodnota o spolužití človeka s prírodou je nekonečná. Je v závislosti nielen od stupňa poznania vedy, ale hlavne od vzťahu nás všetkých k hodnotám prírodného a kultúrneho dedičstva. Narušené pôvodné nálezové skutočnosti menia podzemné kultúrne vrstvy na kopu hlušiny.

Ak teda historické mesto Zvolen nemá stratiť svoj charakter, je dôležité, aby si zachovalo okrem siluety a pohľadov pôvodné hodnoty formované stáročia obyvateľmi sídla do pôdorysu, aký je. So všetkými stopami ľudí, čo sa podieľali na jeho vývoji. Výstavba nových objektov by sa mala vyvíjať harmonicky, v pokore s pôvodným prostredím kultúrnej krajiny. Veď mesto a krajina bez minulosti, je ako človek, ktorému chýba pamäť.
Skutočnosť je ale iná. Investori, čo získali historické budovy a územia v Pamiatkovej zóne Zvolen (lukratívne pozemky), očakávajú momentálny zisk a majú nároky, ktoré nie v každom prípade sú zlúčiteľné s verejným záujmom uchovania pamiatkových hodnôt v Pamiatkovej zóne Zvolen.

Je v záujme všetkých, z úcty k minulým a k samým sebe, s ohľadom na pokolenia detí a detných detí, aby sme prejavili záujem nás, občanov Zvolena o hodnoty kultúrneho a prírodného dedičstva, ktoré robia Zvolen Zvolenom a Zvolenčanov Zvolenčanmi.
Zora Myslivcová – Lehocká, Združenie Borová hora

[vkotruszova]

zo skusenosti viem, dodrzanie miery nastavenia cementom je obvykle problem dodavatela – murara … prisype obvykle viac cementu “len aby to drzalo” … treba to ustriehnut … pokial to v rozhodnuti ci stanovisku pamiatkar napise rovno, ze mozno maltu nastavit cementom, tak dodavatel to pochopi po svojom a je to nakoniec “betonovy veniec” … je to vec operativnej metodiky a osvetovej prace :-)

[vkotruszova]

naposledy som bola v HU v 2005 na niekolko super lokalitach … primarne ma zaujimali lokality na druhej strane Ipla a potom menny pandant Pastoviec … Ipoly Paszto u nas a Paszto v MR … v literature u nas aj v HU sa casto premiesavaju historicke udaje, cielom bola ich verifikacia :-)
Marianosztra – kostol so stredovek. jadrom a barok. prestavbou pri pov. klastore paulinov (nepristupna väznica) a kalvaria = putnicke miesto;
Nagybörzsöny – uzasny rom. kostol sv.Stefana a got. kostol banikov s unikatnou pecou;
Vamosmikola – kastiel Huszarovcov;
Kemence – zupny dom (pov. sidlo Hontianskej zupy), kostol (zial nebol pristupny) a archeologicka prezentacia pov. stredovek. kostola vo farskej zahrade;
Nograd – hrad;
Hollöko – dedina UNESCO, kostol sv.Martina a hrad
Paszto – muzeum v barok. klastore, postavili cisterciti po navrate do Paszto v r.1698 expozicia venovana cistercitom v EU (Unesco) …archeoprezentacia klastora pov. benediktinov (1138), neskor cistercitov (1190), v 17.st. zniceny …archeoprezentacia objektov pov. benedikt. a cistercit. opatstva – sklarska huta (1100), kovacska dielna (12.st.) … skolnikov dom (1428 od 17.st. kantorov) a pivnica s expoziciami … kostol sv.Vavrinca, pov. romansky, s gotickou prestavbou a barok. upravou;
Bernecebarati – tajhaz … hradisko – archeol. lokalita, zemny hrad … kostol stredovek. opevneny
Ipolytarnocz – paleontologicka expozicie in situ
Szecseny – kastiel vtedy v obnove (Kubinyi Ferenc muzeum)… frantisk. klastor (kaplnka a kostol)…archeoprezentacia stredovek. kostola
Belapatfalva – kostol cistercit. postaveny po tatar.vpade a archeol. vyskum byv. klastora cistercitov;
Tarnaszentmaria – kostol Sneznej Panny Marie, krypta a kostol z konca 11.st.;
Feldebrö – archeoprezentacia a kostol sv.Martina v krypte fresky z 12.st. (analyticka obnova objektu) … nedaleko je slusne obnovena sypka
Kisnana – archeo-prezentacia, hradisko, goticky hrad v strede dediny
Gyöngyöspata – goticky kostol z 15.st. s unikatnym oltarom vo forme stromu (drevený motiv zv. Fesse);
Visegrad – kral. palac (od 1323 sidlo krala Karola Roberta z Anjou, v II.pol.15.st. prestavba Mateja Korvina) …archeol. prezentacia, muzealna expozicia, lapidarium, historicka zahrada obnovovana;

[vkotruszova]

aby tema nezomrela, pridavam jedno old foto r.k. kostola sv. Michala, arch. v Malych Kosihach

[vkotruszova]

odkaz opat funguje :-) http://www.apsida.sk/c/1548/livina

[vkotruszova]

Tieto a podobne temy budem vytahovat z minulosti..

ABY SME NEZABUDLI… NA TIE SMERACKE OBLUDY A ICH KAUZY. Su to diabli, chladni, skorumpovani, a niciaci. Nikto ma nepresvedci o opaku.

najplnsie suhlasim …

[vkotruszova]

asomtam: aj mna slak triafa uz dlhsie … opat som raz nevydrzala a upozornila som mesto Levice na nasledky cinnosti uzasneho stavebnika z BB (konkretne aj na tuto diskusiu) …. vo Zvolene len lutujem sklamanie mladych, ktori velmi potrebovali Jamu zastavat … ja by som radsej videla krasny archeologicky vyskum a prezentaciu nalezu in situ … som presvedcena, ze by to bolo byvalo najlepsie riesenie, ale… takto nemaju Zvolencania (ale aj my vsetci) vobec nic :-(

[vkotruszova]

Dovolila som si upozornit noveho ministra, aby sa napr. pozrel na nazory k aktualnej teme trencianskeho vyskumu – nevyskumu na obnove.

bola nám doručená Vaša požiadavka elektronickou formou pre p. ministra, vo veci diskusie k aktuálnej téme „trenčianskeho archeologického výskumu“ pri Dome armády. Za sekciu kultúrneho dedičstva, odbor ochrany pamiatkového fondu Vám k tejto téme poskytujeme nasledovné stanovisko.

Od septembra 2008 bol v bezprostrednej blízkosti Domu armády v Trenčíne realizovaný archeologický výskum, cieľom ktorého bolo archeologicky preskúmať plochu pred realizáciou investičného zámeru postavenia podzemných garáží. Realizátorom výskumu bol Archeologický ústav SAV. V priebehu výskumu boli okrem stôp stredovekého osídlenia odkryté pozostatky mladších, novovekých architektúr, medzi ktorými dominoval múr, tiahnúci sa pozdĺž celej plochy výskumu. Z dôvodu predpokladu výnimočnosti tohto nálezu Krajský pamiatkový úrad Trenčín zvolal na 20.11.2008 odbornú komisiu, ktorej sa okrem zástupcov Pamiatkového úradu SR, mesta Trenčín a nezávislých odborníkov zúčastnili aj zástupcovia Archeologického ústavu SAV – vedúci výskumu PhDr. Matej Ruttkay, CSc. a Mgr. Beáta Černická. Odborná komisia skonštatovala, že na základe stavu výskumu nález patrí „základu líniového múru východo-západného priebehu k zvyškom vonkajšej línie opevnenia mesta vybudovanej pravdepodobne v priebehu 16.-17. storočia.“ Odborná komisia sa zhodla na podaní podnetu na spracovanie návrhu na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Interpretáciu nálezu ako „dočasného krátkodobého opevnenia“ obsahuje aj stanovisko Archeologického ústavu SAV č. R/v/2008/481 zo dňa 17.12.2008. Podobne znalecký posudok PhDr. Ivana Chebena, znalca v odbore archeológia ,č. 3/2008 zo dňa 17.12.2008 interpretuje nález ako „základové murivo, tvoriace zvyšok vonkajšej línie opevnenia mesta. Ide pravdepodobne o predsunutú časť mestského opevnenia, ktorá bola vybudovaná niekedy v priebehu 16.-17. storočia.“ Tieto materiály, ako aj získané grafické materiály a vyjadrenia nezávislých odborníkov boli podkladmi správneho orgánu pri vyhlásení múru za národnú kultúrnu pamiatku. V prípade potreby môže sekcia kultúrneho dedičstva všetky materiály predložiť.

Ministerstvo kultúry SR ponúklo Mestu Trenčín možnosť požiadať o finančný príspevok z grantového systému Obnovme si svoj dom na stretnutí 12.02.2009 v Trenčíne na dokončenie výskumu alebo (aj) konzerváciu nájdených častí múrov, táto skutočnosť je uvedená v zápisnici zo stretnutia, mesto doteraz o prostriedky nepožiadalo. Približne rok a pol na parcele neprebiehali žiadne aktivity, celá plocha výskumu bola oplotená a v jame sa usadila náletová zeleň. Ministerstvo kultúry chce zároveň upozorniť na skutočnosť, že vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky v roku 2009 nebolo samo o sebe bezprostredným dôvodom na nepokračovanie stavebnej úpravy námestia. V zámere úpravy námestia bolo a je možné pokračovať pri akceptovaní podmienok, ktoré stanoví v svojom rozhodnutí krajský pamiatkový úrad.

II. etapa výskumu bola realizovaná z prostriedkov mesta Trenčín v júni 2010. Na záverečnej komisii k výskumu sa okrem zástupcov Pamiatkového úradu SR, mesta, realizátora výskumu zúčastnili aj dvaja zástupcovia ministerstva – riaditeľ odboru ochrany pamiatkového fondu Ing. arch. Pavol Ižvolt a JUDr. Mgr. Tomáš Michalík. Na tejto komisii vedúci výskumu PhDr. Matej Ruttkay, CSc. na základe nových nálezov (najmä zalomenie múru smerom k historickému centru mesta) reinterpretoval nález na pravdepodobne ohradný múr bližšie nešpecifikovaného väčšieho pozemku. S touto interpretáciou sa však časť účastníkov komisie nestotožnila a reinterpretáciu nálezu považujú za predčasnú. Ministerstvo považuje vyjadrenie realizátora archeologického výskumu za jednu z viacerých možných interpretácií a odmieta ho brať do úvahy ako nespochybniteľný záver. Je dôležité, že sa (hoci so zbytočným časovým odstupom) archeologický výskum dokončil v rozsahu, ktorý umožňovali terénne podmienky. Každý ďalší archeologický alebo architektonicko-historický, či archívny výskum prináša nové poznatky, pričom je však dôležité rozlišovať medzi skutočne preukázaným nálezom a jeho ďalšou interpretáciou. V súčasnosti realizovaný archeologický výskum nepriniesol jednoznačné dôkazy, ktoré by potvrdili ani vyvrátili obrannú funkciu tejto časti predsunutej línie mestského opevnenia. Záverečná komisia rozhodla, že výskum bude pokračovať formou architektonicko-historického a archívneho výskumu a po jeho ukončení, bude zvolané stretnutie širšieho okruhu odborníkov, z viacerých príbuzných odborov.

Ministerstvo v súčasnosti na vyhlásení za kultúrnu pamiatku trvá, pretože neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že dotknutý múr nemá ako doklad historického a urbanistického vývoja mesta Trenčín pamiatkové hodnoty. Zároveň upozorňujeme, že v zmysle novelizovaného znenia zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu je oprávnený zrušiť vyhlásenie za kultúrnu pamiatku Pamiatkový úrad SR, nie ministerstvo. Kompetencia Pamiatkového úradu SR je formulovaná ako možnosť, nie ako povinnosť, je teda na Pamiatkovom úrade SR, či potvrdí taký zánik pamiatkových hodnôt, ktorý má za následok zrušenie vyhlásenia za kultúrnu pamiatku.

Následne boli v médiách (napr. v Televíznych novinách na Markíze, dňa 30.6.2010, príspevok č. 24 s názvom „Podľa výskumu nejde o vzácny nález“) uvedené zavádzajúce informácie, podľa ktorých odkrytý nález nemá prakticky žiadnu hodnotu. Sekcia kultúrneho dedičstva sa proti týmto tvrdeniam ohradzuje a uvádza, že vzhľadom na zámer investora pokračovať v zemných prácach bolo vyhlásenie múru za národnú kultúrnu pamiatkou jedinou možnosťou, ako tento výnimočný nález zachovať nepoškodený. K opísanému postupu nás viedli i ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva (revidovaného), ktorým je Slovenská republika viazaná od roku 2001, najmä na jeho ustanovenia čl. 4 bodu ii) a čl. 5 bodu iv), podľa ktorých je potrebné prijať potrebné opatrenia na zachovanie archeologického dedičstva priamo na mieste.

Rozhodnutie o vyhlásení nálezu múru za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2009 bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, na základe skutkového stavu. Proti rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, z čoho vyplýva, že účastník konania proti vyhláseniu nenamietal. Prípadná zmena v interpretácii alebo spresnení datovania nebude mať podľa názoru sekcie kultúrneho dedičstva vplyv na pamiatkové hodnoty, ktoré sa vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku chránia. Múr zostáva významným dokladom urbanistického rozvoja Trenčína v 16. – 17. storočí, o ktorom je pomerne málo archeologických dokladov. V prípade, keby do uvedeného procesu nevstúpilo ministerstvo, bol by nález a archeologická situácia ohrozená, resp. zničená.

Sekcia kultúrneho dedičstva vývoj situácie pozorne sleduje a v prípade podozrenia z nezákonného konania je pripravená zasiahnuť.

S pozdravom

Ing. arch. Pavol Ižvolt
riaditeľ
Odbor ochrany pamiatkového fondu

[vkotruszova]

Pavol Machovič | 14. júla 2010 9:20

Z barokového kostola v Skalici sa stane kultúrne centrum. Jednu z dominánt mestskej pamiatkovej zóny obnovia za dva a pol milióna eur. Kostol, ktorý bol v minulosti súčasťou jezuitského kláštora, už dávno neslúži na náboženské obrady.

čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/skalica-zmeni-kostol-na-kulturne-centrum-f1j-/sk_regiony.asp?c=A100714_092024_sk_regiony_p09

[vkotruszova]

nieco zle sa deje na nebi kulturneho dedicstva …
na konferencii o pociatkoch pamiat. ochrany hradnych zrucanin v nitre 2008 sme sa o trenciankej situacii rozpravali s kolegynou z trencina (DN), ako predist a pripravit sa na mozne a nepredvidatelne strasti zachrany architektonickeho nalezu … bolo to tesne po likvidacii nalezov v ziline a leviciach … z listu KPU TN je jasne, ze zvolili najvhodnejsie mozne postupy s ohladom na “ich” nalez …

zda sa, ze z poslednej kooperacie institucii rezultuje nielen ujma na kulturnom dedicstve, ale aj na prekarackach o “vine”.
na podporu pamiatkarov odporucam precitat si komentar martina bonu:

http://www.apsida.sk/c/1548/livina