[vladyka]

Na margo vyssie spominanej zastavby na Kollarovej ul.

V nie tak davnom aprilovom cisle trnavskych Noviniek z radnice bola uverejnena takato fotografia :

s popisom
Trnava 1892. Pohľad na mesto „od železnice“ zhotovil trnavský fotograf Edmund Violand v roku 1892. Obraz bol uverejnený vo výročnej správe Arcibiskupského gymnázia v Trnave na rok 1893.

Tu je vidiet rovnaky plot , komin, stavby ako na vyssie popisovanom pohlade z Treumannovej sladovne.

[vladyka]

Kryptu pri Bazilike sv. Mikuláša prvýkrát sprístupnia

Krypty sú takmer pod všetkými trnavskými kostolmi, pre verejnosť je väčšina z nich zatvorená.

TRNAVA. Výnimočnú príležitosť navštíviť kryptu pri trnavskej Bazilike sv. Mikuláša ponúka od utorka až do konca týždňa farský úrad. Ide o novšiu kryptu z 18. storočia, v ktorej našli miesto posledného odpočinku kanonici, farári a mešťania. Ani najstarší Trnavčania si nespomínajú, že by bola krypta niekedy v minulosti v takomto rozsahu otvorená pre verejnosť.

Čítajte viac: http://trnava.sme.sk/c/5619819/kryptu-pri-bazilike-sv-mikulasa-prvykrat-spristupnia.html#ixzz14FOA2hkZ

[vladyka]

Este jeden objekt ma napadol….
Primarne ide o hat pre regulaciu rie(c)ky Trnavka, pre potreby Cukrovaru a mal aj sekundarne vyuzitie – vyssi stav vody umoznoval vyuzivat tok ako, no dnes by sme to nazvali prirodne kupalisko (a potm dalsie, zvane “Kildajch”,…atd.).

Takto to vyzeralo pred rokom

a dnes ….:

[vladyka]

Znova chválim chválim :).
Upozorním na jednu zaujímavosť. Na tej starej čiernobielej pohľadnici je na ľavej strane v pozadí nejaká malá fabrička – pozdĺžna budova s komínom pre fasádou. Veľmi by ma zaujímalo, čo to pôvodne bolo. Budova stojí dodnes, je to na Kollárovej, hneď vedľa Irish pubu, aj v tejto budove je dajaká reštika, či jedáleň a dole je pohostinstvo Velvet. Vyzerá to tak, že tá skladištná budova, v ktorej je dnes Irish Pub, slúžila pôvodne tiež potrebám tejto “fabričky”.

Co som iba pocul, tak tam byval za sociku masokombinat (?, alebo nejaky masopriemyselny podnik) a pred tym, v zaciatkoch republiky sklad jacmena. Ale este sa posturam v archive…. :D

aktualny pohlad z Kollarovej ul. :

a zozadu – z ul Bozeny Slancikovej-Timravy/L. Podjavorinskej.

[vladyka]

Treumannova sladovna okolo r. 1920 – pohlad z najvyssej budovy tovarne.
Budova vpravo – prizemny dom s manzardovou strechou je vila tovarnika. Po r. 1948 tam bola materska skola, neskor ju prestavali na budovy banky (TB). Ta sa odtial medzicasom tiez odstahovala a budova je dnes prazdna. Ta vysoka budova dnes tvori ukoncenie bloku sladovnickych budov a ta nizsia budova v pravom dolnom rohu je dnes prestavana a nadstavana pre potreby hotela Prestige.

Dnes to z pohladu zo Sladovnickej ul. vyzera takto – vpravo spominana v. vila.

Sladovňu vybudovali v 2.pol 19.stor. v časti pôvodnej jezuitskej, neskôr univerzitnej záhrady nazývanej Stella (Hviezda – podľa hviezdicového tvaru cestičiek v tejto záhrade – viď. napr. mapa mesta z r.1727).
V r. 1810 v tejto záhrade dala rodina Valcovcov najrozsiahlejší pivničný komplex v okolí, ktorý dodnes využíva táto sladovňa.

[vladyka]

Kúpele Štós sa nachádzajú na juhovýchodnom Slovensku (56 km od Košíc) na hranici Spišského Rudohoria a Slovenského krasu. Ležia vedľa starej baníckej cesty z Medzeva do Smolníka, v malebnom prostredí zmiešaného lesa plného voňavých jedlí a smrekov. Prírodným liečivým faktorom Štósu je povzbudivá klíma (podľa švajčiarskej klasifikácie so stupňom 1) s typickými prvkami horského prostredia. Pre klimatickú liečbu majú kúpele mimoriadne vhodnú, na juh otvorenú polohu v nadmorskej výške 650 m.n.m s bohatstvom ihličnatých lesov v bezprostrednom okolí.

Tieto skutočnosti priaznivo vplývajú na klímu, ktorá vyniká neobyčajnou čistotou vzduchu, nasýteného ozónom a vôňou živíc. Zmiešaný les, teplotné inverzie, spolu s ostatnými činiteľmi vytvárajú veľmi dobré podmienky na liečbu akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest, ochorení pľúc, prieduškovej astmy, alergií.

Prírodné prostredie kúpeľov tvorí lesopark architektonicky dotvorený potôčikom s kaskádami a fontánou. Súčasťou kúpeľného lesoparku je vyše 200 druhov vzácnych drevín a kvetov.

Kúpele Štós majú viac ako 120 ročnú históriu. Nepriamo vďačia za svoj vznik tradičnému baníctvu a kováčstvu, ktoré už od 14. storočia prekvitalo na hornom toku Bodvy. Panovníkmi podporovaná kolonizácia priviedla do tejto oblasti v minulých storočiach veľa obyvateľov nemeckého a poľského pôvodu. Remeselná zručnosť kováčov, dedená z pokolenia na pokolenie, dala roku 1803 podnet na založenie prvej továrne na výrobu nožov v Štóse (SANDRIK). V tomto podniku pracoval ako nožiarsky majster aj istý Róbert Komporday, laický nadšenec a propagátor vodoliečby.

Róbert Komporday poznajúc blahodárne účinky vodoliečby, navrhol vybudovať kúpele. Jeho myšlienka našla pochopenie a na jeho podnet sa v marci 1881 schádzajú vážení občania mestečka Štós, aby ešte naposledy zvážili o čom sa radili už niekoľko mesiacov – založiť kúpele.
So stavbou kúpeľov sa začalo v roku 1882 a už o rok neskôr, v roku 1883 otvorili prvú kúpeľnú sezónu. Prvá hlavná budova tu bola postavená z dreva, a bola to vila Komporday.
Výraznejšie sa o štóskych kúpeľoch začalo hovoriť po roku 1888 za pôsobenia vynikajúceho lekára, kráľovského radcu Dr. Dezidera Czirfusza, ktorého početná klientela si vyžiadala výstavbu nových objektov.
Štós kúpele mali v roku 1895 štyri hlavné budovy a tri veľké súkromné vily.

Už za uhorských čias sa sem dalo dopraviť cestou z Košíc alebo železnicou zo stanice Smolnícka Huta. (Tá už dnes neexistuje) A už vtedy v kúpeľoch bola pošta a telegrafná stanica.

V roku 1927 sa po modernizácii kúpele opäť rozmohli.

Už pred 2. svetovou vojnou do kúpeľov zavítali umelci Beta Poničanová, režisér Max Frič, Karel Hašler, Václav Vydra, operná diva Margita Česányiová, tenorista Štefan Hoza, ale tiež spisovatelia Laco Novomeský, Karel Konrád, Ivan Olbracht, i politik Vlado Clementis. Rád sem prichádzal a tvoril tu národný umelec, akademický sochách Vojtech Löffler, ktorý je autorom sochy útleho dievčaťa situovanej pri jazierku v kúpeľnom parku.

Kúpele Štós boli prvé kúpele v Československu, ktoré postavili v roku 1962 tradičnú fínsku saunu podľa projektu Viherjuuri-ho.

linky :
http://hnonline.sk/c1-41842550-kupele-stos-stvorene-na-relax
http://lekari.sk/index.php?str=kupele&hladany_vyraz=&sprava=16&od=0
http://www.kupeleslovenska.sk/kupele-stos.php?id=146
http://www.oldmetzenseifen.de/index.php?page=105

mapa:
http://mapy.zoznam.sk/index.html#&zoom=30.0&centeroffset=-297547,-1239020&load_data=%C2%8At%C3%B3s%2C+Ko%C2%9Aice,,-297547,-1239020&az=true

Fínska sauna v Kúpel’och Štós

Vila Bratislava

[vladyka]

Letecky zaber z r. 1923

Momentka z 20.-30.rokov 20.stor.

Pohlad z r. 1948

a jeden starsi zaber z interieru rim.-kat. kostola

[vladyka]

prikladam jeden starsi pohlad na mesto – z juhu… predpokladam lokalitu cca od Treumannovej sladovne. Predpokladam, ze komin vpravo je spominana tehelna na Sladovnickej.

[vladyka]

Druh obrázok odspodu nie sú Coburgove závody, ale vozovka teda ŽOS. Otvorená boli tuším v roku 1925, bol to podnik štátnych železníc.

…hm…pardon :) vdaka za opravu…pravda, pravda.
Takze spravny popis (zopakujem) je

Vozovkárke závody ŽoS otvorene r.1925 ako podnik štátnych železníc. Ako si spolocnost v profile sama spomina:”…v auguste 1925 zamestnanci firmy Vozovka vykonali prvú revíziu nákladného vozňa CRN 111 885.”

pohlad v 30-tych rokoch

a dnes

[vladyka]

2 Porsena:
…neskoro som si vsimol, ze si link na Register tehliarskych znaciek par postov spat vlozil. Bohuzial, neviem editovat svoj post, takze iba takto. :(

A na “4. tehelnu” som v tej chvili zabudol (hanba mi) – jasne ze ide “Schenk a Roth”-ovu tehelnu…

Pre doplnenie tehliarskej temy pripajam zopar prikladov, pre uplnost informacii, ktore sme to nacali… (kliknite na obrazok pre vacsi zaber) :

tehla z Reidnerovej tehelne

tehla z Demeterovej tehelne

a nakoniec tehla z “Schenk-Roth” tehelne

************************
Pipajam k teme a vyssie uz uvedenym objektom, zopar dalsich prikladov trnavskej industrialnej architektury (z knihy Trnava 1238-1938 a dobovych pohladnic) :

Figaro – budova dodnes stojaca, i ked s pocetnymi pre-/nad-/pri-stavbami

Cukrovar – detto, i ked uz par rokov neplni svoju funkciu, a chatra. Patri sukromnemu vlastnikovi a uz dlhsi cas sa hlada vyuzitie nielen pre nu, ale i celeho cukrovarskeho arealu.

Mestske parne kupele – postavane r.1931 (ludove, parne, vanove, slnecne a ritualne odd.). Vybudované podľa projektov Ing.arch. Floriansa a Schreibera.
– Este za socializmu plnili svoju funkciu, no od 90-tych rokov pustnu – a tusim na prizemi je dnes svadobny salon, inak osud vnutra viac-menej neznamy…

povodna zeleznicna stanica – dodnes stojaca, po rekonstrukcii

Mestska plynaren – uz neexistuje, byvala v miestach za parnymi kupelni,za mestskou ubytovnou na Kollarovej. ul

Turbocentrala Zsl.elektrarni – postavena r. 1940

Coburgove zavody, dnes TAZ

Treumannova sladovna na Sladovnickej ul. – z roku 1893, areal zahrnajuci komplex klasicistických pivnic z roku 1810

…a pripajam napr. aj takyto clanok : http://trnava.sme.sk/c/5527703/technicke-skvosty-prehliadame-v-trnave-ich-je-dost.html

[vladyka]

predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej…. (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea…

Ten komín patril tehelni Schenk a Roth, ktorá vznikla v roku 1906. Staršia “tehliareň”, označená ako téglavető bola od nej ešte južnejšie.
Tehelňu Schenk a Rothy arizoval za slovenského štátu Dr. Ivan Kováč a jemu bola po druhej svetovej vojne znárodnená.
Vdaka za info…. zapisujem… ;)

A čo sa týka toho korcsolyató:
Po maďarsky je to doslova rybník na korčuľovanie. Bolo to verejné mestské klzisko. Dá sa predpokladať, že zaniklo niekedy najneskôr za 1. ČSR, pretože na mape z roku 1938 tam už stoja iné stavby.
Mozem ti 100% “povedat”, ze uz v 20.rokov (20.stor) tam nic take nebolo. Korculovalo sa na Rybniku ked zamrzol, a taktiez v Orolskej zahrade (za Kostolom sv. Heleny).
Na tej mape je niekolko zaujimavych veci (ktore su tiez mimo tuto temu, tazke to uz necham tak… )

Ale k teme – pokial sa to niekomu zide, pripajam Register tehliarskych značiek na Slovensku : http://www.laterarius.eu/

[vladyka]

trochu off-topic : na predošlej mape z 90.rokov 19.stor. je maď. nápis “Korcsolyató” – ak sa nemýlim “korčulovací potok” ? (na mieste pri dnešnej križovatke Hlboká-Špačinská/Rybníkova-Bučianska).
Pokiaľ viem, tadiaľto nikdy netiekla nijaká voda, či potok a tobôž nie na korčuľovanie…. Ale nemá niekto o tomto nejakú zmienku ? Prípadne foto tejto oblasti PRED povojnovým zbúraním a vybudovaním sídliska ČSZM ?
vďaka

[vladyka]

predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej…. (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea…

a detail

[vladyka]

dostavba veze opevenia – zabery z Michalskej ul.
(z konca septembra 2010)

[vladyka]

Mozno predsa… i ked tazsie citatelny zaber na Diamantovu tehelnu (ci ako vtedy vraveli – tehliaren) :