Forum Replies Created

Page 10 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    20. marca 2013 at 21:02 in reply to: Samé pekné veci

    Ťažko povedať, keď chýba pri takýchto témach, občas sa zjaví, možno má tvorivú pauzu. Škoda.

  • Na pamiatky sú najlepší nezamestnaní, na maltu patina. Great!

    http://www.npu.cz/netusene-souvislosti/literatura-k-tematu/

    http://heritagehelp.org.uk/

    Fuck ‘N’Rock’N’Roll.

  • Aj keby sa to niekomu nezdalo, jednoznačne to patrí sem.

    Památkáři na Vysočině chystají pilotní projekt, který by se mohl uplatnit v celé zemi. Pomocí třiapůlmilionového příspěvku od kraje chtějí vyučit řemeslníky citlivé práci při rekonstrukci památek.

            Zdroj: http://jihlava.idnes.cz/pilotni-projekt-ma-naucit-remeslniky-opravovat-citlive-pamatky-pxp-/jihlava-zpravy.aspx?c=A130319_1901906_jihlava-zpravy_mkk

    A co slovenští památkáři? No jo, barva dlažby nebo členění oken je taky veledůležitá věc. Přímo podstata, zvláště pak v tak památkám přejícímu prostředí, jako je tady. Dnes a denně.

  • vlcik-tlcik

    Member
    12. marca 2013 at 0:00 in reply to: Tradičná drenáž vs moderná

    Nehral by som sa na tradíciu, či modernu radšej na funkčnosť. Vyzerá to skôr na jarné stúpanie hladiny podzemnej vody. Samotné drenážne rigoly bez odvedenia vody sú nefukčné. Chcelo by to aspoň náčrt, cca výškový rozdiel potok – pivnica, zakresliť aj studňu, aký je výškový pomer hladiny vody v studni a pivnici, pôvodné resp. staršie koryto potoka, či je vôbec možný prirodzený odtok vody z pozemku v prípadnom drenážnom rigole. Ak to šlo pradedovi, či komu, teoreticky by to malo ísť aj dnes.

  • vlcik-tlcik

    Member
    10. marca 2013 at 10:17 in reply to: Pamiatky v Čechách a na Morave
  • vlcik-tlcik

    Member
    5. marca 2013 at 18:00 in reply to: Historická strešná krytina

    Takto to vyzerá, keď škridle robia hrnčiari.

    http://csinyalohaz.hu/index.php/orsegi-jelkincs/225-velemeri-rajzos-sinduek

  • vlcik-tlcik

    Member
    4. marca 2013 at 7:50 in reply to: Manufaktúry

    Ja som sa zasa nechcel naťahovať zrovna s Pipom, podľa mňa má slovo manufaktúra viac významov a nedá sa vtlačiť iba do jednej, povedzme tejto definície, aj keď zrejme prapôvodnej

    http://sk.wikipedia.org/wiki/Manufakt%C3%BAra

    Aj slovníky uvádzajú, napr. Otvorený slovník cudzích slov
    manufaktúra

    remeselnícka dielňa; podnik s manuálnou – ručnou – výrobou

    manufaktura (čerpané z českého slovníka*)

    řemeslnická dílna; typ výrobního podniku založený na ruční řemeslné technice a na dělbě práce

    manu facere, čo v preklade znamená „pracovať rukami“

    manu – manuálne – ručná práca

    môže byť aj factory – veľká továreň, ale aj dielňa

    Takže Harp súhlas, prečo nie.

  • vlcik-tlcik

    Member
    4. marca 2013 at 4:40 in reply to: Manufaktúry

    Samozrejme, že máš pravdu Pipo, bol som si vedomý tohto nedostatku, iba som vždy doslova unesený, ak sa niečo dnes vyrába ručne a z núdze som to strčil sem.

    Už len výrok minimanufaktúra, niečo ako “trpaslík – videl som väčšieho”.

  • Neviem, ako si si to dal dokopy, ale vyrobených bolo 100 000 kusov, výroba začala v roku 1957. Z rôznych dôvodov neboli pustené na trh. Či boli zošrotované alebo sa uskladnili v nejakom sklade sa nevie.

    Zrejme sa nejakým spôsobom dostali do rúk pána hodinára Otto Schichta, ktorý ich spojazdnil a dal si svoju vizitku, či značku na druhú stranu budíka. Koľko ich takto spojazdnil sa nevie, to by bola možno otázka na neho (ak ešte žije). alebo na jeho firmu. V každom prípade pôjde skôr o raritné hodiny, nech ich je na trhu koľkokoľvek, čo ich asi nie je.

    http://groups.google.com/group/alt.horology/tree/browse_frm/month/1997-01/04a8af29ef05da19?rnum=41&_done=%2Fgroup%2Falt.horology%2Fbrowse_frm%2Fmonth%2F1997-01%3F

    This is a long shot, but it can’t hurt to try;.

    Junghans produced 100,000  alarm clocks with the name “Bivox”,
    starting in 1957.  For various reasons none of these clocks were ever
    released onto the market.  (D J Boullin, Horological Journal,September
    1995, pp 311-13)

    These clocks utilized a resonant reed and spring driven magnetic
    escapement.  I don’t know if the entire batch of 100,000 clocks were
    melted down as scrap (Sigh!), or if they reside today, forgotten  in
    some warehouse in Germany. 

    I’ve corresponded with Dr. Boullin, he was most kind and helpful, but
    he wasn’t sure what became of the clocks.  Obviously, I’d love to get
    my hands on one.  I wonder if some member of the “Deutsche
    Gesellschaft fur Chronometrie” might take up the quest as well?   

    Michael Rainey
    Roxbury, Vermont

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. marca 2013 at 13:34 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Nechcel som vôbec reagovať iba ma vytáčajú poznámky, že sa to nemohlo rozpadnúť samo od seba.

    Samo určite nie, ale teta zima má svoju moc a vôbec nechcem hovoriť, kto, čo a ako urobil alebo neurobil. Pätky záklenku su obe v poriadku. Horné tri skaly iba voľne položené, pod nimi na tehlách kamene sú zamurované len čiastočne. Hneď po prvom mraze, keďže všetko bolo prevlhnuté zdvihlo a oddelilo od malty práve tie tri kamene, pri rozmrznutí sa voda dostala dole na maltu a tehly. Kľudne to mohlo jednu tehlu roztrhať, môžte si všimnúť , že aj prvá ľavá tehla už má predný líc ohlodaný.

    Podľa mňa žiadni obľúbení sionisti, voľne poletujúce kamene, ale teta zima. Opakujem, stalo sa to druhé najlepšie (prvé je, že by to nebolo drislo), čo sa mohlo stať, všetko ostatné mohlo byť iba horšie.

    Možno by pre druhý prípad pomohla aj fotka na zem, ako a v akom stave to popadalo.

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. marca 2013 at 5:09 in reply to: Manufaktúry

    Minimanufaktúra.

    Až keď naozaj držíte v rukách ručne vyrobenú knihu, cítite, aký je to rozdiel oproti knihám vyrobeným strojovo. Miesto, kde vznikajú, nájdete aj v Žiline. Knihársku dielňu tu viac ako dvadsať rokov vedie Lida Mlichová.

    Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/6719294/kralovne-medzi-knihami.html#ixzz2MRljoN8L

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. marca 2013 at 4:36 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Prvý typický slovák, druhý typický inžinier. Pri tomto spôsobe zimy, (intenzívne zrážky, zamŕzanie, rozmŕzanie) na takomto extrémne namáhanom mieste, nakoniec na poslednom obrázku je vidieť, kde je to vlhké, kadiaĺ doslova stekala voda. Je lepšie, že sa ten záklenok spravil aj s rizikom, že drisne, čo sa aj stalo. Jednoducho sa to opraví.

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. februára 2013 at 7:55 in reply to: Kevely

    Jedna forma mena Kevely, podľa mňa správnejšie Kevély.

    kevély – pyšný, namyslený, nadutý,

    Dostal som sa potiaľto, ďalej už len pre predplatiteľov, ale to sú veci, ktoré ma absolútne nezaujímajú.

    http://www.radixindex.com/hu/nev_index/vezeteknev/kevely

  • vlcik-tlcik

    Member
    25. februára 2013 at 20:41 in reply to: Francúzske hrady a zámky

    Sehr romantisch, kruhy boli, aspoň pod očamismiley

    Díky Péťa, pekné príklady, rybäcinou si asi myslel ako starší a múdrejší bratia vravia klasové zdivo, čili opus spicatum, jak pravíme my latináři. U nás nie, ale videl som ho na zrúcanine akéhosi hungary kláštora a tu

    http://hrady.dejiny.cz/stary_hroznatov/000928-096.htm

    A celkom zaujímavé zrejme dubovými trámami šalované I. NP veže v Torockószentgyörgy.

    Dá sa pozrieť aj tu

    http://jupiter.elte.hu/terkep+lista2.php

    Pod Listázz si skopíruj Torockószentgyörgy + enter

  • vlcik-tlcik

    Member
    24. februára 2013 at 16:00 in reply to: Francúzske hrady a zámky

    Tie majú, aspoň mne sa zdá trochu väčšie rozmery, ale sú ako by ich jedna mater mala. (Myslel som kvádre).

Page 10 of 72