[vlcik-tlcik]

Čaro nechceného, opus nazvaný baladou. Áno, je to balada.

Balada je epický útvar ľudovej slovesnosti.Vyznačuje sa jednoduchým dejom. Dej je smutný, pochmúrny a zväčša sa končí tragicky. Hrdina balady obvykle zahynie alebo podstúpi iný krutý trest (tragika).

[vlcik-tlcik]

Práveže znárodnenie, resp. úkazy od roku 1948, (fyzicky cca 1950) bola fatálna chyba.

Štát v tomto (a nielen), absolútne zlyhal dokonca dvakrát, pri odstúpení kaštieľa FVÚ, (bez akýchkoľvek poistiek) a pri predaji parku a pozemkov súkromnej firme, takže sa bezprecedentne vzdal akéhokoľvek vplyvu na jeho ďalší odsud. Aký-taký vplyv môže mať iba KPÚ, ale v tejto skorumpovanej republike je tento vplyv len symbolický, až nulový.

[vlcik-tlcik]

Myslela si si dobre.

Tu je odpoveď.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kastlov%C3%A9_okno

[vlcik-tlcik]

Ale no tak, chlapi, ak by sme začali takto uvažovať, tak by sa neurobilo nič. Nakoniec pre cigánikov je to dlhá štreka, ako tak je to vykosené, a Bacil nie je lazar.

Súhlas Jozef s etážou, ale pre plynulý odtok vody je to najlepšie možné riešenie.

Ale aj tak, prednosť by som dal trochu zložitejšiemu, elegantnejšiemu, chcelo by to ale najskôr sa pohrať s korunami múrov. Zdá sa mi to byť šité horúcou ihlou. Škoda.

[vlcik-tlcik]

http://www.sme.sk/c/6597305/zamok-kunerad-chatra-peniaze-nan-nema-majitel-ani-stat.html

[vlcik-tlcik]

Nedalo mi, keď som počul herr Púdelku hovoriť o obstarávaní v režime „núdze“ tak trochu sa vrátiť a vybrať to najdôležitejšie, čo to vlasne tá “núdza” obnáša.

10. marca 2012
došlo k nepredvídanej mimoriadnej udalosti, k požiaru na objekte hradu Krásna Hôrka, čoho dôsledkom bolo úplné zničenie krovových a strešných konštrukcií na  všetkých úrovniach hradu v celom rozsahu.

30. marca 2012
generálny riaditeľ  Slovenského národného múzea vydal Štatút komisie, uskutočnil menovanie 7 členov komisie – zástupcov Slovenského národného múzea (2 zástupcovia generálneho riaditeľstva, 2 zástupcovia múzea Betliar a zmluvný statik), Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Krajského pamiatkového úradu Košice;

14. mája 2012
Krajský pamiatkový úrad Košice vydal rozhodnutie pod číslom KE-12/491-04/2444/SM ktorým schválil rozsah Zámeru obnovy kultúrnej pamiatky, Hrad Krásna Hôrka v rozsahu podľa špecifikácie predpokladaných zmien v nasledovnej hmotnej a priestorovej skladbe: komplexná obnova striech, vrátane opravy koruny murív a ríms, ……………………

5. júna 2012
bola doručená verejnému obstarávateľovi projektová dokumentácia na 1. etapu sanácie národnej kultúrnej pamiatky v súlade so schváleným zámerom obnovy Krajským pamiatkovým úradom Košice.

12. júna 2012
Krajský pamiatkový úrad Košice vydal záväzné stanovisko, ktorým súhlasil s predloženou prípravnou projektovou dokumentáciou, vypracovanou hlavným projektantom Ing. Igorom Zigom a v ktorom určil ďalšie požiadavky záväzné pri obnove národnej kultúrnej pamiatky.

4. júla 2012
bol SNM doručený dokument s názvom odborný odhad investičného nákladu pre potreby spracovania súťažných podkladov vypracovaný projektantmi.

11. júla 2012 
verejný obstarávateľ uskutočnil postup rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní  na uskutočnenie stavebných prác  : „ Sanácia havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky hradu Krásna Hôrka – RKbZ – 1. časť havarijné prestrešenie a lešenie“ zaslal výzvy na rokovanie  šiestim komisiou odporúčaným subjektom.

24.júla 2012
verejný obstarávateľ zaslal výzvy na predloženie ponuky a súťažné podklady na predmet zákazky : „Sanácia havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky hradu Krásna Hôrka – RKbZ – 1. časť havarijné prestrešenie a lešenie“.

1. augusta  2012
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť stavebné povolenie na stavbu : „ Sanácia havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky hradu Krásna Hôrka“ časť
stavby : „Havarijné prestrešenie a   lešenie“ vydané Obcou Krásnohorské Podhradie ako príslušným stavebným úradom dňa 30.7.2012; Právoplatnosť nadobudlo v skrátenej lehote, nakoľko bolo zabezpečené, že všetci účastníci konania sa vzdali odvolania.

Názov stavby : „Sanácia havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky hradu
                          Krásna Hôrka – 1.časť – havarijné prestrešenie a lešenie.“
Termín začatia diela 20.10.2012
Termín ukončenia diela 1.3.2012
Cena diela je stanovená dohodou zmluvných strán: 2 057 053,83 € s DPH

Medzi 1. augustom a 20 októbrom už len prebiehal folklór zvaný výber dodávateľa.

Do pozornosti by som dal dátum 12. jún 2012 Krajský pamiatkový úrad Košice vydal záväzné stanovisko, ktorým súhlasil s predloženou prípravnou projektovou dokumentáciou

Nič nebránilo začať s výberom dodávateľa na základe tohto rozhodnutia, samotné stavebné povolenie bola už viac menej formalita, aj keď dôležitá.
Projekt pre stavebné povolenie určite obsahoval aj výkaz výmer, na základe ktorého sa dá naceniť materiál aj práca na samotnej sanácii objektu.

Možno miesto úzkoprsej „korektnosti“ by bolo načim aspoň v niektorých prípadoch použiť obyčajný zdravý rozum a zabrániť tak ďaľším prípadným škodám.

Som zvedavý, kedy začnú s výberom dodávateľa definitívneho zastrešenia. Zaujímalo by ma, čo by bolo s lešením a žeriavom, ak by prípadne vyhral iný, než terajší dodávateľ. Alebo bude terajší dodávateľ automaticky pokračovať ?

[vlcik-tlcik]

Netvrdím, že som bezbreho tolerantný, už len napríklad Hvoreckého si určite neprečítam, lebo mi akosi nesedí, dokonca ho vyslovene nemám rád, (aj keď na obnove som sa ho zastal, uznávam slobodu slova). Ale iné som chcel.

Čo si myslíš, čo má devastačnejšie účinky, povedzme “pološialený” počin jedinca, resp. skupinky, alebo dlhodobejšia establišmentom forsírovaná ignorancia kultúrneho dedičstva raz z ideologického potom trebárs z finančného a bohvieakého hľadiska.

V tomto prípade mám problém s toleranciou ja, ale na túto tému už končím.

[vlcik-tlcik]

Medzi najobľúbenejších slovenských spisovateľov boli (sú), Švantner, Rázus, Urban. Poslední dvaja menovaní boli vtedy povedzme v nemilosti, Urban bol dokonca šéfredaktorom Gardistu, čo som sa dozvedel až neskôr, ale …

neurobilo to so mnou nič, iba som ho začal čítať ešte pozornejšie, a … zasa nič.

Vždy keď mi bolo najhoršie čítal som si Dostojevského a počúval Griega, Sibelia alebo Wagnera. Jedna trochu známa, krásna dáma mi povedala, že raz sa z toho zbláznim. Neviem, ale poznačilo ma to určite. Za určitý druh “sadomasochizmu” sa dá považovať aj čítanie hrúz dejúcich sa kultúrnom dedičstve na tomto portáli.

Myslím, že kadejakého black a čojaviemčoho stačilo, ak “metal” tak death. Potom ešte raz skoro to isté, iba od povedzme typu dámy pre ktoré mám slabosť, aj v tom, že je ruska.

http://www.youtube.com/watch?v=2aKxf1h5r4g&feature=related

http://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=2AZL0FcQDV0

[vlcik-tlcik]

To bola bleskovka, klobúk dolu. Inak ten kopista sa naozaj vyhral, od podstavca, vázy, motívu na váze………… akoby si z každej van Huysum-ovej kytice čosi požičal.

[vlcik-tlcik]

Black metalisti boli podľa mňa už Grieg, Ibsen a Munch, takže v Nórsku nič nové, iba kontinuita.

Varg Vikernes, nesúdil by som ho, jediné, čo mi vadí je pravicový extrémizmus.

[vlcik-tlcik]

Úvod

Češi sú sklári, takže čosi od nich :

Vitráž je především okenní výplň, která již v antickém světě počala v oknech nahrazovat vypnuté vydělané kůže, mastné pergameny, dřevěná bednění, slídové destičky či v nejlepším případě drobné skleněné tabulky osazené do masivních dřevěných konstrukcí, jenž sice chránily temné místnosti před vnějšími klimatickými vlivy, ovšem světlo nepropouštěly vůbec, nebo jen v minimálním množství – musíme si uvědomit, že dostatečně veliké tabule skla jsou vymožeností teprve posledních dvou století.

Vitráž – nebo také vitraj – je označení pro nejstarší způsob prosklení oken. Také první zprávy o českém skle se týkají vitráží. V sázavské kronice je k roku 1162 zmínka o opatu Regnardovi, který se vyznal “v umění vysazovati skelnou mozaiku”. Z roku 1276 je doklad o dvou skleněných oknech kostela sv.Víta na Pražském hradě s malbou výjevů z bible, která nechal osadit pražský biskup Jan III. O vitrážích máme z dalších let řadu zpráv, které ukazují, že toto umění bylo u nás značně rozšířené. Roku 1367 dostal skla do oken nově založený klášter v Třeboni a krátce poté i zámecká kaple v Českém Krumlově. Kardinál Piccolomini ( pozdější papež Pius II.) v roce 1451 napsal “V celé Evropě žádné království nemá tak nádherných a lépe okrášlených kostelů jako české … s okny ze světlého a umě zhotoveného skla. A to vše nachází se nejen ve městech a městečkách, nýbrž i ve vsích “.

Nie, že by som to stopercentne vedel, ale masívnejšie rozšírenie by som datoval do neskoršej gotiky, pri prestavbách hradov z rýdzo obranných na honosnejšie až reprezentačné obytné. U nás (vtedajšom Uhorsku) do poslednej štvrtiny až konca 14 a zač.15 storočia, napríklad pri výstavbe kastelov vo Zvolene, Vígľaši, Stiborovskej prestavbe Beckova…………ale tiež by ma zaujímalo, aké boli okenné výplne románskej kaplnky na Uhrovci.

http://www.vitraz.org/zajim1.htm

http://is.muni.cz/th/152900/pedf_m/Veronika_Vaska_Umelecka_vitraz.pdf

[vlcik-tlcik]

[quote=asomtam]

co je toto?[/quote]

Ani len netuším, ale aby som pravdu povedal, najviac ma zaujíma Tvoj názor, ak pravdaže nejaký máš a nejedná sa o niečo náhodne nájdené.

[vlcik-tlcik]

Pod heslom schicht szappan sa dá nájsť aj toto :

http://www.das-mcp.cz/muzeum/inc1/ve1109.pdf

Dúfam, že som nič nepokazil, ak áno, umývam si ruky.

[vlcik-tlcik]

[quote=Sasha] My sem ťaháme turistov na Tatry a akosi nám uniká, že niekto by si rád prišli zamaškrtiť, napríklad na takých pajgloch.

[/quote]

Saša vďaka za obrázky.
Pajgel, tak tento názov sa mohol „upiecť“ iba v nemeckomaďarskožidovskoslovenskom Prešporku, ak teda pajglami myslíš bratislavské rožky.
To máš ťažké, všeličo bolo aj sa pominulo, takže dúfam, že sa zasa vrátia, tak, ako sa znovu vrátili do Budapešti žerbó rezy.

A ako bonus úsmev a ochota.

Inak, ja som pajgle v Bratislave ešte zažil, aj doma, ale akosi sa vytratili.

[vlcik-tlcik]

Aj keď ja som Ťa už veľmi nezažil, bolo “sladké” opäť Ťa čítať. Máme tu asi dosť “sacheristov”, (minimálne Paľo, Evi a ja), aj keď recept nie je bohvieaký a aby Ťa tu Dorotka neobvinil niekto z maďarónstva pre istotu recept preložím.

Potrebujeme 16 dag Visan-u, (zrejme dobový margarín)
15 dag cukru
8 dag kakaa
6 vajec
15 dag múky
Sacherov maslový krém (pozri pod heslom maslový krém)
čokoládový fondant (pozri pod fondant – neviem preložiť, nie je podstatné, trebárs čokoláda)
Postup:
             Visant (maslo) vymiešame s cukrom do penista, pomaly pridávame žĺtka. Potom dohusta vyšľahaný sneh z bielkov, nakoniec múku. Pečieme na miernom ohni, (strednej teplote). Po vychladnutí napol prerežeme. Plníme Sacherovým maslovým krémom. Potrieme čokoládovou polevou a na každý selet dáme čokoládovú pralinku.
Na čo dáme pozor? Tortu plníme až na druhý deň
Kde môže nastať chyba? Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie, cesto sa od formy ľahšie oddeľuje.

Osobne pred maslovou plnkou dávam prednosť lekváru, aj keď nie pôvodnému marhuľovému, ale egrešovému.

Ale aj to tu už raz je