vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Možno nevedia zabezpečiť dostatočnú ochranu, tak je to v depozite. Bol som tam 2x , ďalej nepokračujem.
-
V tomto prípade by som to obmedzil iba na prívlastok tzv (takzvaná malta).
Článok nebol veľmi šťastne napísaný. Príliš sa vyzdvihovala „dovednost starých mistrú“ pri pálení vápna, ako keby dnešné bolo úplne na figu, čo samozrejme nie je pravda. Aj s dnešným vápnom sa dajú dosiahnuť slušné výsledky, je to však otázka skôr technológie ako materiálu.
Ospravedlňujem sa Paľovi a Harpovi, že som ich sem zatiahol, aj keď som presvedčený, že by s mojou vetou súhlasili. Vtedy (V Štiavnici) šlo viac – menej iba o ukážku starých technológií.
O výnimočnosti horúcej malty som hlboko presvedčený, my ju nepoužívame iba z toho dôvodu, že naša prítomnosť na hrade je limitovaná voľným časom. Napríklad jediná podmienka môjho kývnutia chlapcom bolo absolútne vylúčenie používania cementu. Koniec koncov aj na Gýmeši používali horúcu maltu.
Všimni si obrázok denná špára http://www.obnova.sk/diskusia/hrad-gymes-jelenec?page=23
Denná špára je zaužívaný názov, ukončená bola zahladenou maltou, Ktorú zvykli (nie vždy a nie všade i keď je to tá istá)) ako vidno na obrázku „posypať drvou, príp. pieskom).
Už na pohľad je dosť prachová, resp. obsahuje zeminu. Samozrejme nerobil som si žiadne ilúzie o čistote pôvodne používanej drvy, piesku, ale dosť ma to zaskočilo, keďže nie som zrovna vyznavač zahlineného plniva.
V tomto prípade, keďže predpokladám, že šlo o drvu normálne používanú do malty je zaujímavá aj otázka hydraulicity malty. Pretože z rozborov sa nedá určiť či použité vápno bolo slabo hydraulické, alebo pri hasení vápna (čistého) priamo s plnivom (horúca malta) nemohlo dôjsť k rôznym reakciám a takto k vzniku slabo hydraulickej malty, ktorá ako vieme je odolnejšia proti poveternostným vplyvom, aj proti premŕzaniu.
Zaujímal by ma Tvoj názor.
Určite nechcem nikoho a nič spochybňovať ani rýpať iba sa v rámci diskusie pýtam, lebo ma to veľmi zaujíma a ospravedlňujem sa za tykanie, ktoré by som obmedzil iba na túto diskusiu.
Ešte odpoveď vrchného technológa Calmitu, na moju otázku na čistotu vápna a teplotách pálenia.Vapenec sa pali vo vsetkych peciach pri rovnakych teplotach v rozsahu 1000-1300°C bez rozdielu, ci vyslednym produktom bude vapno, alebo vapenny hydrat. Vysledne chemicke zlozenie vypaleneho vapna musi splnat normu v kazdom zavode, materialove listy najdete i na nasej www stranke.
Rozdiel je v aktivite (rychlost reakcie s vodou), co urcuje krystalicka struktura vypaleneho vapna. Tieto “rychlosti“ su dolezite pre priemyselnych zakaznikov, nakolko dnes je potreba rychlych, aktivnych vapien. Vapna s pomalou aktivitou sa vyrabaju vylucne len pre porobetonarsky priemysel. Firma Calmit je vyrobcom oboch typov.
Pre ilustraciu: aktivita sa urcuje casom, v ktorom vapenna zmes s vodou dosiahne teplotu 60°C. Pomale (tvrde) vapno t60= 7-12min, rychle (makke) vapno: t60=1-2min -
http://www.obnova.sk/diskusia/vapno-kalk-lime?page=2#comment-65953
Jedno z “viac” by mohlo byť aj toto.
-
Vďaka Antik za článok. Síce samotný nie je bohviečo, ale tá informácia je pre mňa veľmi zaujímavá. Nechcem paušalizovať (to sa ani nedá), ale osobne vidím rozdiel medzi “dakedy” a “teraz” dĺžkou pálenia a teplotou. Predtým pálili dlhšie pri nižších teplotách cca 900-1050 stupňoch, dnes kratšie pri cca 1000 – 1300 stupňoch. Samozrejme rozdielov je viac.
Paľo a Harp by Ti ešte napísali, že samotné dobre vypálené a zahasené vápno ešte kvalitu a dlhovekosť napríklad omietok nezaručí. Chce to ešte čosi viac.
Chcel by som ešte pripomenúť, že vápno sa pálilo aj v Štiavnici a zároveň tam bol tuším workshop o výrobe a použití horúcej malty a ešte raz zatuším, že prsty v tom mali aj vyššie spomínaní. (To som si raz šplhol).
-
Na toto mám iba jedinú odpoveď. Skončí sa to ako to už v živote býva potrestaním nevinných. Skutoční vinníci si namastia bruchá. Život “poddaných” v stredoveku bol krutý, ale ani v 21. storočí sa nič nezmenilo.
-
Teda súhlas s tým ak by bola podlaha neoizolovaná, ak odizolovaná je, tak by som sa až tak nebál.
-
Možno ešte by bolo dobré povedať aj pre menej chápajúcich, či je to prízemie, alebo poschodie. Ja som to totižto pochopil tak, že je to na poschodí a nie sú to parkety ale dlážka. S vŕzganím je to dosť problematické, skôr som náchylný povedať až neriešiteľné (teraz hovorím o parketách) a 3 cm.
Ak je to prízemie Harp súhlasím, aj s kobercom.
-
Nášľapná fólia + plávajúca podlaha by to podľa mňa nevyriešila. Jediné, čo mi napadá je 5 mm nášľapná fólia mirelon (alebo podobná) 15 alebo 18 mm eko OSB doska s perodrážkou opäť 5 alebo 2 mm mirelon, 1 cm kvalitná viacvrstvá drevená plávajúca podlaha. Pomôcť by to mohlo, ale či 100% neviem.
-
[quote=palo]
Presnejšie by preto bolo hovoriť o miere zasolenia – ktorá je pre naše potreby ešte prijateľná a ktorá už nie.
[/quote]
Súhlasím Paľo, ale okrem chemických sú tu aspoň pre mňa aj mechanické, resp. fyzikálne vlastnosti.
Napríklad suť obsahuje aj kúsky malty ochudobnenej o vápno, čiže dosť degradovanej. O “refrešingu” horúcej malty
viem, tam by som sa ani tak veĺmi nebál, ale tu sa používa hasené vápno. Otázka, vidíš v tom nejaký rozdiel?
Ešte aby si niekto nemyslel, že chcem spochybňovať používani sute na Uhrovci. Určite nie, iba mám otázky na ktoré nepoznám odpoveď, preto to je pre mňa otázka skôr viery, ako skutočného poznania. Ako som už poznamenal, ja tomu verím, iba nie bezvýhradne.
Otázku resp. konštatovanie, či mám svojho Boha na Uhrovci by som nechal na pánov Horanského a Matejku, Paľa a Pištu.
-
Ja viem, nakoniec si to tu už spomínal, iba mi nie je úplne jasné, či to má byť “zimovisko”, alebo iba ” letovisko”.
Polievať samozrejme áno, svojim mongolským spôsobom som vodu privolával aj ja. Dohodnime sa na 50
Keď pominie slnečná intenzita a prídu monzúny nevnímam to až tak tragicky.
Chcel som iba povedať, že treba najskôr porozmýšľať ako to čo najlepšie spraviť, ako potom hasiť (nie vápno).
Určitý faktor tu zohráva neskúsenosť, v každom prípade vždy držím palce.
-
Vďaka Rado za vyčerpávajúcu odpoveď. Samozrejme tie kamene vidím aj ja, (nepoznám ich podľa mena ako Ty, iba z videnia, aj to nie všetky).
Slušná práca, (čo som Vám nakoniec už raz povedal) aj s tým otvorom rozetového okna (mne nevadí).
Bol som tam za slnečného dňa, keď sa slnko opieralo do fasády. Bol som doslova oslepený tou belobou a iba veľmi pomaličky som začal rozlišovať murivo. Preto ten názov.
-
Kdeže, zasa až tak dobrý (a ani starý) nie som. 1959+ je rok + čosi čo som sa na ňom vozil.
-
Je to stále o Uhroveckom hrade, nebol by som reagoval, ak by neboli napísané kľúčové slová :
lacnejšie, ušetrí, kopu, peňazí, nenávratno, desiatky eur.
[quote=harp] ….nepovazujem za stastne pouzivat sutinu pre akekolvek ucely.
Mam vsak taky nazor ze v pripade nedostupneho hradu akym Uhrovec je, a pri objeme prac na tomto hrade je luxux vozit tam pre ucely murovania piesok.[/quote]
Možno, že je to cnosť z núdze. Lenže všetky skutočné cnosti sú cnosťami z núdze, cnosťami z prinútenia: na takýchto cnostiach budú stáť objekty Uhrovského hradu.
(Mnou zákerne upravený text baťku Vlada Mináča Dúchanie do pahrieb)
[quote=harp]
piesok, ktory sa fyzikalnymi vlastnostami blizi preplavenej sutine. Som toho nazoru a potvrdzuju to aj realizacie na tomto hrade. Ze upravena sutina tu funguje.[/quote]
Ak je to otázka viery, tak ja tomu verím.
PS: Kamennú drvu som spomínal iba z piety k najbežnejšiemu stavebnému materálu aj Hornouhorských hradov.
Písané pre smutného a naštvaného Harpa, letné uhorky (a uhrov) nielen na Uhrovci. Všetky protesty sú vopred zamietnuté.