Forum Replies Created

Page 23 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    31. mája 2012 at 23:45 in reply to: Maľovanie fasády kamenného domu

    Skoro všetko tu už bolo aj brizolit

    http://www.obnova.sk/diskusia/ako-omalovat-brizolit

    Úplne klasický brizolit to nie je, je dosť hrubý a tiež sa mi zdá ako Radovi, že je už omaľovqný vápnom.

    Harp by Ti poradil to isté ako moja babka. Najlepšie je zahasené kusové vápno aspoň rok odležané vo vápenej jame. Ak nezoženieš kusové môže byť aj vrecové najlepšie od calmitu, zahasené odležané, kľudne si ho zahas a odlož, aj keď už nie najlepšie vidím, nezdá sa mi, že by dom potreboval akútne omaľovať.

    Maľovka z odležaného kusového vápna má najlepšie vlastnosti, zvyklo sa pridávať aj trochu fermeže, ja osobne to nerobím.

  • vlcik-tlcik

    Member
    25. mája 2012 at 21:53 in reply to: Hrad Beckov

    Ja ich zasa chcem brániť, zjavne robili niečo čo nevedia a nerozumia tomu. Zlé tam je všetko, od absolútne nevhodného zloženia pôdy až po dnes už seno na koreni. Pritom stačilo jedno, trochu otvoriť oči a myseľ.

    Na skalách na ktorých je hrad postavený prípadne trochu vyššie nad hradom stačilo pozrieť, ako takéto prípady rieši príroda, ktorá je ďaleko múdrejšia ako my všetci dohromady od pôdneho zloženia až po druhy flóry.

    Za paradox považujem to, že starým slovákom – poľnohospodárom to musí ukázať potomok ázijských kočovných privandrovalcov.

  • Práveže použitie pomlčky namiesto čiarky, čo nakoniec aj z ďaľšieho Peťovho textu vyplýva je správne.

    Pomlčkou vyčlenil tú časť textu, ktorú chcel zdôrazniť, čo sa mu aj podarilo.

    Už dávnejšie sledujúc obnovu pamiatok som si diagnostikoval Yossarianov syndróm, že ma touto činnosťou chcú zabiť. Aj by som navštívil psychologickoprávne centrum pomoci, ale ak bude sídliť v tejto budove v rámci zachovania akého-takého duševného zdravia radšej aj nie. Páči sa mi architektov zmysel pre rytmus, asi nejaký morseovkár.

  • vlcik-tlcik

    Member
    11. mája 2012 at 0:30 in reply to: Historická strešná krytina

    [quote=Miro Čársky]

    Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.[/quote]

    Myslieť si samozrejme môžeš čo chceš, ale netolerantní rk veľakrát dali pocítiť evanjelikom svoju obmedzenosť, napríklad pri povolení stavať artikulárne kostoly.

    Jedna z artikúl

    musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov, (a to vrátane prichytenia šindľov, boli používané agátové, dubové, gaštanové klince, (kolíky), nebožiec poznáme vyše 2000 rokov.

    To čo napadlo nejakého ideológa koncom 17 storočia, mohlo napadnúť normálnemu človeku kedysi skôr, aj keď netvrdím, že to tak bolo.

    Skôr si myslím, že ak poznali pred 4700 rokmi pílu, i keď bronzovú, v siedmom storočí slovania poznali klinec, napr. od keltov a aj ho mohli kľudne už vtedy použiť, hlavne na významné stavby.

  • vlcik-tlcik

    Member
    10. mája 2012 at 1:38 in reply to: Historická strešná krytina

    Neviem, či som historicky vzdelanejší, s úplnými začiatkami to nemám jasno ani ja, ale použitie drevených šindľov by som nepodmieňoval klincami, ale skôr nástrojmi umožňujúcimi ho vyrobiť.

    Pálená strešná krytina, škridle poznali už gréci pred 2300 rokmi pr. n. l, doba železná sa datuje cca od 2500 rokov pr. n. l., používanie a výroba železa slovanmi od cca 8-9. storočia.

    Slovanské hrady resp. hradiská sa datujú už od 7. storočia. Boli to drevené stavby, pokryté ale mohli byť už dreveným šindĺom, alebo menšími latami, ktoré boli zrejme upevnené drevenými klincami, kolíkmi.

    V Bojnej, pokiaľ si pamätám sa našlo dosť železných predmetov z 9 storočia, aj keď klince ešte mohli byť dosť vzácne, takže ich ešte vo väčšej miere používať nemuseli.

    Najstaršie škridle nájdené na našom území sa spájajú s rimanmi, ale vyrábali sa už vo Veľkej Morave, čiže nejaké významné stavby mohli byť pokryté škridlou, alebo šindĺom.

    Klasické kamenné hrady sú od konca 12 storočia, masovejšie od polovice 13. storočia, krytina striech, predpokladám, že v tomto regióne je to drevený šindeľ (pribitý klincom).

  • vlcik-tlcik

    Member
    5. mája 2012 at 15:35 in reply to: Bratislava

    Ako žili: slúžky mali, peniaze nie

    Keď po zrušení poddanstva Bratislava, teda Prešporok, stratila postavenie korunovačného, sídelného a snemového mesta,  vymizli z nej viaceré úrady a inštitúcie. Kedy sa to zmenilo?

    „Zmena nastala najmä od 70. rokov 19. storočia, keď sa naše mesto stalo priemyselným, obchodným, bankovým centrom. Prvou veľkou továrňou bola tabaková továreň na Radlinského ulici, ktorú teraz likvidujú. V roku 1873 mala 1200 zamestnancov a práve v tejto oblasti bol objekt, ktorý bol prestavaný na malé byty pre robotníkov.“

    Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/6361859/ako-zili-sluzky-mali-peniaze-nie.html#ixzz1u09eJNqv

  • vlcik-tlcik

    Member
    5. mája 2012 at 11:32 in reply to: Historická strešná krytina

    Pokud vás napadne, že název Červená Lhota má svůj původ v barvě zdiva a střechy, máte pravdu. Do červeného se dřívější Lhota oblékla na začátku sedmnáctého století, kdy šindelovou střechu nahradily pálené tašky. Je to vysvětlení pravdivé, ale poněkud nudné. Mnohem zajímavější jsou pověsti, které charakteristickou barvu zámku přisuzují.

    http://www.obecolbramice.cz/turista/turistika/zamky-hrady/nejpohadkovejsi-hrady-a-zamky-v-cr/

  • vlcik-tlcik

    Member
    4. mája 2012 at 13:55 in reply to: Ochrana a obnova hradov

    [quote=jozo]

    To snáď je z inej galaxie … Rozprávka … v tejto “krajinke zázrakov” nemé a neviditeľné duše [/quote]

    Trochu som sa pohral s Tvojim textom. Napriek všetkej mojej skepse, dejú sa aj zázraky, jeden z nich.

    http://www.facebook.com/photo.php?fbid=169822453077311&set=a.161640530562170.36693.100001486719660&type=3&theater

  • vlcik-tlcik

    Member
    4. mája 2012 at 0:13 in reply to: Čachtický hrad

    Ale Rado,

    Ľuba netreba brať smrteľne vážne a doslova. Napríklad množstvo vápna určil s absolútnou presnosťou – bude ho treba dosť.

    V románskych historických maltách na Slovensku je v priemere pomer vápna ku piesku 1 : 0.9, teda dá sa zaokrúhliť 1 : 1. O kvalite románskej malty snáď nepochybuje nikto. Aj keď sa vápno vyrábalo inou technológiou ako dnes, množstvo čistého CaO bolo cca 50 %, dnešné je cca 90 %, dostaneš sa k pomeru 1 : 2, čiže pomeru, ako používajú chlapci na Tematíne aj Lietave. S množstvom vápna problém nemám, v tomto prípade je dôležitejšie plnivo (piesok).

    Ak kvalitu, tak radšej drahšiu značku, ako sračku.

    Nemám toľko peňazí……. však to poznáš, sú veci a veci, a na veci škoda peňazí nie je.

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. mája 2012 at 23:54 in reply to: Ochrana a obnova hradov

    Obaja sme sa narodili v Dvojkrajinke. V jednej najskôr mysleli a potom robili, v druhej iba robili.

    Funkcie – koho by si tam preboha dosadil, nejsou na to lidi a chybí to podstatné – tradice.

    Pavlu ani Dagmar nemáme, Girsov teoretici na architektúre nevyrobia.

    A …….. už by som sa opakoval.

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. mája 2012 at 23:43 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Niekto vydáva blu-ray-ká,

    niekto sa s h(R)adom hrajká.

    Pre mäsiara je sekaná hračka,

    pre básnika makačka.

    Môže chutiť,

    môže…

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. mája 2012 at 9:25 in reply to: Ochrana a obnova hradov

    Aj keď to tu omieľame iks + iks krát, zasa trochu hrachu na stenu.

    http://prehravac.rozhlas.cz/audio/2617670

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. apríla 2012 at 16:27 in reply to: Vznik Slovenského štátu

    Somár, aj keby bol akýkoľvek somár by stružliny nezožral, ibaže by mal na ne chuť. Zato kopa iných somárov tieto žvásty zožrala aj s chlpami vydávajúc sa za korunu tvorstva.

    Somár je jediné zviera, ktoré sa slepo nepodrobuje vôli človeka. Preto sme ho vyhlásili za symbol hlúposti.

    / Stano Radič /

    Bastard bude vždy iba bastard, nikdy nie vlk, tobôž osamelý.

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. apríla 2012 at 21:45 in reply to: Nádherné hrady v strednej Európe …

    Hezky. Niekto má terakotovú armádu, iný arkádu. Navyše formálnu záhradu.

    http://www.schallaburg.at/en/garten/geschichte

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. apríla 2012 at 21:18 in reply to: Trnava

    [quote=VKotruszova]

    Trnava – Leonardo

    architekti obvinuju pamiatkarov = “netvorivych” architektov a kunsthistorikov, ze subjektivne a uradnicky sabotuju pracu “tvorivych” architektov.[/quote]

    Niečo z kreatívnych prác “tvorivych” architektov.

    Čitatelia HN nám pomohli vybrať kontroverzné stavby, ktoré mnohí nenazvú inak ako architektonický „paškvil“.

    http://style.hnonline.sk/vikend/c1-55508620-hypermarket-v-kastieli-alebo-sedem-divov-slovenska

Page 23 of 72