vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Vďaka za doplnenie.
Inak čo ste hovorili o týchto percentách tak sa mi to veľmi nezdá. Pokiaľ viem tak toto percento určuje najnižšiu závodom garantovateľnú hranicu obsahu vápna, pričom zvyšok nie sú nedopalky, ale prímesi pochádzajúce zo zdroja nerastného ložiska (železo, hliník….).
Vzdušné vápna sú dostať 80% a 90%, tým je daný aj obsah čistého CaO aj keď pripúšťam, že obsahuje aj väčšie percento zomletých, ale aj celých (v kusovom vápne) nedopalkov.
Myslím, že som to napísal tu. Spomínam síce iba nedopalky, lebo sa mi už nechce hubu drať a pretože nie každé vrece vápna reaguje tak isto a ja to dělám vždycky jako vždycky, myslím si, že je to nedopalkami, alebo “prepalkami”, ale môžu to byť aj prímesy, či je tam rovných 90 alebo v inom 95 či 87 percent CaO nedokážem určiť, ale bývajú rôzne, spýtaj sa Aliho, možno to potvrdí. (Hovoril som o 90 perc. CaO)
S dolomitickým vápnom naozaj môžu byť problémy kvôli objemovej stálosti, nie je to výmysel a ku kremičitým plnivám, či čistému riečnemu piesku osobne preferujem CaO, ale na Tematíne je tuším dolomitický vápenec, presne neviem.
murujeme na skelet nie na plnivo.
Nechcem Ťa chytať za slovíčka, muruje sa na maltu, ale rozumiem Ti, kameň je to čo drží, Paľo píše o plochých kameňoch (šíbroch), ktorými sa vypodložia kamene nad, hovorí o hrubozrnnej malte, dokonca sa píše aj o pomere
veľkosti kameňov v malte ku murovaciemu kameňu, na Gýmeši v románskej malte sú aj vyše 8cm v priemere, takže kameň leží na kameni, resp. hmotnosť sa prenáša cez kamene, nie samotnú maltu.
Spomínané prímesi oxidy Si, Al, Fe sú hydraulické prímesy, vylepšujú vlastnosti malty.
Ešte raz vďaka za doplnenie, osobne som rád, keď niekto pri murovaní aj rozmýšľa, nie je to u nás pravidlo.
Písať o malte by sa síce ešte dalo, ale v týchto zemepisných končinách to považujem za zbytočné.
-
[quote=harp]
Vychadza sa z laboratornej praxe cisteho CaO, kedy CaCo3 vypalom na Ca(OH)2x znizuje svoje vahu 3j nasobne stratou viazaneho CO2 a v malom mnozstve vody. Tak vznikla klauzula 3jnasobne zvatsenie.
[/quote]
Pálenie vápna má vzorec CaCO3 → CaO + CO2, určite nevzniká Ca(OH)2
Iba si sa sekol, nepochybujem o tom, že sa v tomto vyznáš lepšie ako ja. Ja som iba laik, Ty profík musíš o tom vedieť viac, aj keby si nechcel.
Ak by som sa bavil o technológii napíšem to inak. Šlo v podstate aj o to, že sa tam voľne hádzalo tonami a kubíkmi, iba som chcel trochu upresniť vzťahy.
Vzdušné vápna sú dostať 80% a 90%, tým je daný aj obsah čistého CaO aj keď pripúšťam, že obsahuje aj väčšie percento zomletých, ale aj celých (v kusovom vápne) nedopalkov.
Okrem granulometrie je dôležitá aj tzv. ostrosť piesku. Tiež som tomu dakedy dávnejšie nerozumel, ale iný je pomer vápna ku trebárs kopanému ílovitejšiemu piesku (menej vápna) a trebárs mal som piesok z bane pri BB, skoro čistý kremeň tam, aby to lepilo na stenu šiel pomer vápna ku piesku pomaly 1 : 1.
Ešte poznámka o dolomitickom vápne, ak by niekto chcel robiť horúcu maltu dával by som si pozor na správny pomer.
-
Myslím si, že to neboli žiadne rozpravy o technológiách. Boli iba vyslovené dva povedzme nesúhlasné názory. Chcel som iba povedať, že za určitých predpokladov sú oba v poriadku.
-
Za určitých predpokladov má pravdu aj Uskalienka aj Chobi.
Uskalienka
skúsenosťou som dospel k názoru, že kvalitou najlepšie vyhasené mleté vápno dostaneme pri pomere
na 100kg vápna 150l vody, to je spolu 250 kg,
z 1 t CaO dostaneme 2.5t Ca(OH)2, z 200t CaO dostaneme 500t Ca(OH)2.
Objemová hmotnosť piesku je rôzna, zoberiem si voľne sypaný piesok, objemovej hmotnosti 1,5t na m3.
500t Ca(OH)2 = 500m3 Ca(OH)2 + 500m3 x 1.5t = 1200t malty
Chobi
merná hmotnosť CaO = 3,316 t/m³
8t CaO = cca 2.5m3 CaO, lenže lietavci používajú kusové vápno aj to hasené v nedostatku vody tzv. horúcu maltu.
Niečo podobné som skúšal a dospel k názoru, že takto hasené vápno nezväčší svoj objem 3x, ale menej, ešte menej ako to moje predtým uvádzané mleté vápno (2.5x).
Povedzme (je to aj dosť pravdepodobné a asi dosť presné), že z 2.5m3 zväčší svoj objem na cca 6m3
Pomer vápna piesku 1 : 2.5 – 3 to jest cca 20m3 malty je síce na 40m3 muriva dosť, ale sú to dosť hrubé miery a moja skúsenosť s horúcou maltou nie je bohvieaká.
Treba ešte povedať, že dolomitické vápno (Dolvap Varín) zväčšuje svoj objem ešte menej.
-
Uskalienka niečo na rozmýšľanie, mňa vždy inšpirovalo. Spomienka na Paulínov.
-
Miznúť sa dá rôzne.
-
Vidím, že Antik symbolicky láme palicu (barlu) nad Slovanom. Tá istá magnólia v noci pred siedmimi rokmi, hotel momentálne slúži ako významný dodávateľ rýchlo rastúcich drevín pre drevoštiepkový priemysel (trebárs).
-
Len v najbližšom okolí mám 4, resp. 5 historických parkov. Dva v Piešťanoch, mestský a na kúpeľnom ostrove, parky pri kaštieľoch v Moravanoch, Lúke – NKP, Novom meste – mestský park, ak ak sa to dá nazvať park pri kaštieli v Brunovciach a v trochu vzdialenejšom okolí by sa určite ešte niečo našlo.
Pre mňa potešiteľné je nový majiteľ kaštieľa v Lúke začal niečo robiť aj s parkom pri kaštieli, ktorý bol v katastrofálom stave, zarastený, vlastne to už nebol ani park, ale džungľa. Som zvedavý, čo z toho nakoniec vznikne.
-
Aj keď nie také ako v zahraničí, ale sú, napr. parky v Bratislave, B. Bystrici, NM, ale aj inde, len sú akosi zabudnuté, kašle sa na ne tak, ako na všetko. Príkladov je iks + iks, pri kaštieľoch, kúpeľných mestách…..arboréta v Kisyhýbli, T. Mlyňany…..iba sa zrazu objavujú, tak ako sme si iba toť spomenuli, že existuje aj industriál.
-
[quote=Rado z MT]
Grant “Obnovme si svoj dom” má už niekoľko rokov a asi ho niektorí ľudia už berú ako samozrejmosť. Boli roky hojna a teraz je v porovnyní s tým ho..no. Len za tie roky hojna som akosi nikde nezaregistroval slová vďaky.
[/quote]
Už mi nedalo, nič v zlom Rado, ale hrady kde sa pracuje, sú NKP. Nebudem tu po x+1 krát citovať zákon, ale pokiaľ štát pamiatku vlastní, je jeho psou povinnosťou sa oň aj starať. Výnimka je Lietava a Lednica, ktoré sú už v súkromných rukách, kde je na zvážení štátu, či projekty na tieto hrady podporí. Nemusí, nehovorím, že sa mi to páči, ale treba rátať aj s touto alternatívou.
A ďakovať, by mal štát, nie chlapi.
-
Nie som Boh, aby som niekoho súdil, ale tá “Jozefova naj”, alebo “Tvoja” nešťastná riaditeľka, je v tom až až až.
Neočakával by som od nej aby zopakovala pre mňa posledného romantika Pierra Bérégovoy, ale fráza po vojne…….
je žalostne málo.
-
Óvatosan (opatrne) narábaj jazykom naj, a lepšie čítaj, od Paľa, tuším príspevok č.44.
Mgr. Július Barczi napísal/a: …podpaľač, teda človek, ktorý oheň založil, nie je priamo zodpovedný za to, že hrad vyhorel. Okolo hradu sa nachádza prebujnelý krovinatý porast, spadnuté stromy a suchá tráva, čo je ideálne prostredie pre vznik lesného požiaru. Pred niekoľkými rokmi bol zavŕšený spor medzi SNM – Múzeom Betliar a Štátnymi lesmi o hradný kopec, ktorý napokon získalo múzeum. Jeho údržba a čistenie boli teda v plnej kompetencii betliarskej administratívy, ktorá dokonca v rámci svojej štruktúry má aj „oddelenie historickej zelene“. Toto oddelenie pracuje, alebo by malo pracovať, v úzkej súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom, ktorý riaditeľstvu Múzea Betliar v minulosti doručil rozhodnutie na papieri, v ktorom požaduje výrub a očistenie hradného kopca, práve kvôli ochrane pred možným požiarom.
Viac na: http://www.obnova.sk/diskusia/hrad-krasna-horka?page=4
O primátoch, naparovacích žehličkách radšej pomlčím a rozum pre istotu vynechám úplne.
Ale si naj-lepší hasič na Obnove – to je fakt.
-
amfiTiátro Pistiensis
-
Ďalší industriál, z ktorého mám radosť.
Ostrava otvára mimoriadnu pamiatku – vysoké pece
V strednej Európe nič podobného a v takom rozsahu nenájdete. Ostrava otvára návštevníkom areál bývalých vysokých pecí Vítkovických železiarní.
Špeciálnym výťahom vyjdete až na vrchol pecí, ktoré patria k Európskemu kultúrnemu dedičstvu. Areál plný technických pamiatok tiež ožije kultúrou
Čítajte viac: http://cestovanie.sme.sk/c/6308334/ostrava-otvara-mimoriadnu-pamiatku-vysoke-pece.html#ixzz1pmdQJkIT