Forum Replies Created

Page 28 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    5. februára 2012 at 9:35 in reply to: DIY – Zlate ceskoslovenske rucicky

    Tak, ako nepoznám československý národ, československý jazyk, tak nepoznám ani výraz československé zlaté ručičky, toto pomenovanie sa vždy spája s čechmi a ich zlatými ručičkami.

    Veľa nechýbalo, a dnes píšeme nejakou českoslovenčinou

    http://spravy.pravda.sk/slovencina-sa-nestala-slabym-odvarom-cestiny-fae-/sk_domace.asp?c=A120203_233416_sk_domace_p29

  • vlcik-tlcik

    Member
    31. januára 2012 at 22:07 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Jozef, neber to osobne, bola to len slovná hračka.Nevyužiť, to by bol hriech, aspoň pre mňa.

  • vlcik-tlcik

    Member
    31. januára 2012 at 22:00 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    [quote=jozo]

     v duchu ideálov veľkého Tomáša Durdíka , snažím sa rovnako poctivo, švindeľ za švindľom …  :-)

    [/quote]cheeky

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. januára 2012 at 16:58 in reply to: zistenie autora obrazu – kone podľa podpisu

    Skôr Ilečko, ale či to je ľudovít netuším, nepoznám jeho diela.

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. januára 2012 at 1:07 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    Aby som nebol nespravodlivý, na Lietave, Uhrovci, Zborove nezamestnaní význam majú.

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. januára 2012 at 1:04 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    Nič sa nedeje Peťo, a Jozefa si nepochopil, práve, že Francúzov chválil, (to sú Tí inteligenti, nerozumie im občas ani vlastná mater), iba zasa porovnával neporovnateľné, ale to asi aj ja.

    Nemyslím si, že by sa tu ľudia rozdeľovali, nazval by som to skôr podľa Vaška Havlú, že všeobecne panuje "blbá nálada", zo stavu pamiatok, nekoncepčného kampaňovitého riešenia problémov, fondy namiesto kvalitnej konzervácie devastujú. Neexistuje žiadna koncepcia, trebárs  viď Paľov príspevok v téme Bystrica….

    jednoducho kto sa tejto problematike venuje a rozumie jej vidí to skôr v čiernych, ako svetlých farbách. Iba príklad, niekto má plastové okno na veži či kde, ten túto nenormálnosť víta, z nás keby dal niekto na Gýmeši plastové okno už nežije, lenže nás by to ani nenapadlo, asi tak.

    Je to na hovno, bude to na hovno a končím aj ja, iba sa opakujem a páčilo sa mi Tvoje spravodlivé rozhorčenie.cool

  • vlcik-tlcik

    Member
    26. januára 2012 at 8:13 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    Pardon, pomer vápna a cementu 4:1, používal sa suchý vápenný hydrát a neviem posúdiť či to cementové špárovanie bolo oficiálne, alebo partizánčina vtedajšieho dodávateľa.

  • vlcik-tlcik

    Member
    26. januára 2012 at 2:34 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    [quote=antiK]

    Ono v dôsledku je jedno či hrad przní niekto nezamestnaný, alebo pseudoremeselník, ktorý sa ulakomil a podcenou polepí nejaké to "lastovičie hniezdo"(myslím, že netreba zdôrazňovať ako remeslo upadá aj vďaka tomu, že nie je adekvátne ohodnotené, veď vždy sa nájde nejaký "lepil", ktorý prácu spraví aj podcenou), alebo aktívny dobrovolník s jedinou ideou v have, že hradu treba za každú cenu nejako pomôcť(napr. viď diskusia Branč a ing.Praženka a neospravedlňoval by som to dobou v ktorej sa to dialo a naviac takí dobrovolníci existujú aj dnes) a najhoršie dopadá ak na pamiatku nabehne firma bez skúseností[/quote]

    Spomenul som si ešte trebárs na metodiku špárovania. Na Starom Zvolene sa začalo tuším v roku 1992, ale to murovanie je asi o rok staršie, to je jedno, medzi pôvodným a novo vymurovaným prebiehala širšia špára, ktorá ich oddeľovala, vtedy ešte z cementovej malty, zatiahnutá špachtličkou za líce muriva a malta bola špachtľou vyhladená. V 95 keď som tam začínal bolo detto, iba malta bola vápennocementová. V 96 sa už hubá špára medzi starým a novým prestala robiť a až tuším od 97 je to tak ako dnes, teda až na maltu, tá obsahovala viacej cementu, pomer vápno cement cca 2:1, malta sa zatiahla za líce, nechala trochu zatuhnúť a chlapci ju cirokovou metličkou zdrsňovali, aby nebola hladká. Čiže ten cement v špárovaní trval cca do 94 roku, aspoň tam.

    Aj to kyklopské murovanie nie je bohviečo, chlapci boli naozaj šikovní murári, (videl som ich domy), iba ich nemal kto dokopať k niečomu lepšiemu, aj keď som nemuroval, síce viem, ale ma vrcholne nebaví, tak som sa podieľal na prznení hradu, takže už by som mal byť asi ticho.

    (Pre istotu, Antik, to určite nebolo nič proti Tebe, iba som zalovil v pamäti.)

  • vlcik-tlcik

    Member
    26. januára 2012 at 1:15 in reply to: Porovnávačky trochu inak…

    Tak to sem dám ešte raz, bola tam budova s tou vežičkou, v nej bazén, v tridsiatych rokoch postavili novú budovu zrejme s väčším bazénom. Vedľa akože najvzácnejšej pamiatky, mohlo byť snáď aj niečo lepšie. Tebe to nevadí, mne to vadí, znamená to iba toľko, že máme trochu posunutý prah citlivosti, nič viac. Mám toho aj viac, aj histórie, ale došla chuť, aj to nejak komentovať, do nenávratna tam spejú onakvejšie objekty.

    Použijem vetu zo starého dobrého Saroyana:

    Ako mám, dočerta, písať veľkú poéziu, keď žijem na vtáčom zobe.

  • vlcik-tlcik

    Member
    25. januára 2012 at 2:50 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    [quote=strombus72]

    Nechcel som odpovedať, ale…

    Vĺčik, neviem prečo tak vehementne zastávaš to isté "len v ružovom", keď sa jedná o hrad v osterajchu a prečo tak strašne odsudzuješ v podstate tú istú vec na slovensku???

    [/quote]

    Ani ja som už nechcel reagovať.

    Myslím, že moje názory sú jasné a konzistentné. Ak chcem ísť na hrad, chcem vidieť iba hrad, žadny western ani panoptikum. Dovolil som si iba nie úplne súhlasiť s tým rakúskym hradom, na ktorom napriek tomu, že tá krčma kričí zďaleka, kričí menej, ako panoptiká na Topoľčanoch a Beckove, ktoré zvonku nevidno, a na rozdiel od nich tam vidím dokonca akú takú architektúru. Je to samozrejme môj názor a nikomu ho nevnucujem.

    Nie som malomyseľný, ale ani jedna, opakujem ani jedna krajina nemá tak zdevastované a to aj také konzervatívne oblasti ako je Orava, Zamagurie…čo sa týka architektúry, dokonca ani to posr…Maďarsko, na ktorého hrady, kam šiahla ich ruka sa nedá ani dívať. Budem sa opakovať, niekto tu spomínal, že patríme (slováci) k tomu najstaršiemu, čo v Európe existuje, ale správame sa tak, ako keby sme sem padli z mesiaca včera a to priamo na hlavu, viď naše správanie sa ku kultúrnemu dedičstvu etc………..škoda slov.

    Trochu sa zopakujem, tá tisícročná kontinuita stavania tradičných čínskych mostov tu chýba a tým je povedané všetko.

    Ešte odpoveď Antikovi, za Čachtice, myslím tým Báthoryland bude zodpovedné ministerstvo, lebo sa k tomu vyjadruje, povedala pani starostka, a za projekty na ktoré sa  vypracovali, vypracovávajú, budú vypracovávať tiež.

    Neviem, či obsahujú aj také fajnovosti ako trebárs rakúsky Griffen, ktorý inak tiež spadá do tejto agendy projektov s nezamestnanými a fondami, ak áno, môžem iba skonštatovať smola, a to je asi tak všetko, čo môžem.

    Peter prvý, RadoMT je súvislý, až mi je to divnô (nie, nie je mi to), vie čo hovorí, aj o tom, že nie je to iba prachsprosté lepenie skál, ako by sa to niekomu mohlo zdať.

    Hrady by mali konzervovať odborníci, čo majú za sebou adekvátnu školu, zopár už znalých dobrovoľníkov, pár nezamestnaných iba ako pomocná sila, tak by to v kultúrnej a civilizovanej krajine malo byť, ostatné reči sú len naozaj zbytočné reči a že nie sú, treba sa spýtať na kompetentných miestach, čo s tým robili, prípadne čo s tým chcú robiť.

    Vége.

  • vlcik-tlcik

    Member
    25. januára 2012 at 0:02 in reply to: Banská Bystrica

    [quote=palo]

    "Jeho výška a podlažnosť, ako aj všetky architektonické prvky fasády a materiálové riešenia stavby sú prispôsobené k lokalite historického centra s modernou a štýlovou architektúrou."[/quote]

    Toto je vtip, alebo iba zle napísaná veta? Lebo neviem, že by v tejto ulici  tuším okrem jedného domu bola moderná ale neviem či štýlová architektúra.

  • vlcik-tlcik

    Member
    24. januára 2012 at 23:47 in reply to: Banská Bystrica

    Aby bolo všetkým jasné, čokoľvek, kdekoľvek a le pozor, tu bola výška dôležitá. Toto by v civilizovanej krajine nemohlo prejsť ani cez stavebné konanie. Toto mi ušlo, darmo v Raku som nebol už dávno.

  • vlcik-tlcik

    Member
    24. januára 2012 at 1:34 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    [quote=naj]

    Chlapi, veď ten minister Krajcer si pomyslí: pre dobrotu na žobrotu. Podľa mňa, on predpokladal, že hradológov tu je veľa.[/quote]

    Ja som si zasa pomyslel, keď ten pán Krajcer hovorí o rodinnom striebre, tak na tie šperky pošle zlatníkov a nie kováčov a to nie som hradológ, iba laik, možno trochu lepšie informovaný.

    Beriem Antik, ja som zasa vychádzal z reality. Hrad je pri ceste a dedine, pod hradom jaskyňu, zrejme sa tam premelie dosť ľudí, dnes človek bohužiaľ musí brať do úvahy aj ekonomickú stránku, aj keď riešiť sa to dá aj inak.

    Ten zásah sa mi nezdá až tak brutálny, ani to riešenie. Nehovorím, že je to zázrak, niektoré detaily aj mne kolú oči, ale k maďarom by som to neprirovnával. A ešte som bral aj do úvahy, že sa tam už niečo robilo tuším 1953 roku, čo tomu hradu určite nepridalo. Ak by som to mal prirovnať trebárs k Beckovu, toto sa mi pozdáva viac.

    (nehovorím o remeselnom spracovaní ani o betóne)

    Ak romantika, tak radšej nedotknuté zrúcaniny, ale určite mi nevadí ani Gýmeš, Lietava, Tematín, Katarínka a ešte by sa niečo našlo.

  • vlcik-tlcik

    Member
    23. januára 2012 at 19:36 in reply to: Ako sa dá sprzniť hrad!

    Jozef, Ty uber pary, Herr Krajcer mi je ukradnutý presne ako všetci politici pred a po okrem pár, ale tí nie sú, neboli naši.

    Myslím, že som problém pomenoval jasne dokonca aj s riešením. Jednoducho už som sa nezdržal, pretože som pomaly dennodenne počúval a budem počuť o obnove hradov.

    Nie, nie je to geniálne, je to presne tak ako všetko, forma bez obsahu.

    Jedno mu však neupieram, pochopil, že do pamiatok sa investovať oplatí, ale to je vo svete známa vec.

    O čom píšeš vyššie, možno by som sa Ťa spýtal, čo proti tomu urobil on, ale nespýtam sa. Nechcem aby odstúpil, za všetko, čo urobil dobré, za to vďaka. Nakoniec je to úplne jedno, kto tam bude, To by sa tu muselo zmeniť úplne všetko, alebo skoro všetko, čo je utópia.

    Vrátil by som sa k téme a spýtal sa strombusa, antika v čom sa im zdá to rakúske riešenie café, WC, výstavné priestory neprijateľné, prípadne nejakého architekta na názor, vďaka.

  • vlcik-tlcik

    Member
    23. januára 2012 at 18:30 in reply to: Zilina, Marianske namestie – za co by ste zahlasovali?

    Ja Viem Pali, práve to bolo meno, pri ktorom som si myslel, že je to záruka, že sa tam neudejú také zverstvá, ale……čo už.

    Inak ten architekt L. B. Alberti, je pre mňa ten druhý, hneď po Vitruviovi.

Page 28 of 72