vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Odpoviem ešte tvrdšie!
Priority sa meniť nemusia, sprejazdní sa prechod, to nakoniec vymysleli Zolo s Peťom (strombusom).Osobne to kvitujem, lebo veľakrát sa stalo, že starší ľudia zostali na nádvorí, tie stupáky už pre nich neboli, ďalej nešli, čo bolo aj mne ľúto. Miest, kde treba hasiť, doslova už po dvanástej je dosť, pokračovať sa bude na hranolovej veži….
takže skôr to vidím na hasičský rok, ako systematický. Niečo ucelenejšie, vlastne sa čiastočne začalo na spojovacom trakte nad prejazdom gotickej brány, snáď fixnúť ešte existujúce dve minimalistické nárožia gotickej bránovej veže….ale toto nechávam na chlapcov, majú pre ten hrad naozaj nevídaný cit. Rozumia mu ako málokto.
Samozrejme všetky práce boli a budú konzultované s pánom Bónom, a budú musieť byť schválené pamiatkármi.
Čo sa týka projektu, zatiaľ ho nemáme, ak bude a autor bude súhlasiť, nevidel by som problém.
Škoda, že sa Peťo vybíja v nepodstatných veciach, bol by som radšej, keby toto bol písal on.
Nakoniec niečo budovateľské pre mladších.
-
[quote=strombus72]
Pretože je historik, zažraný v minulosti, prepáčim mu ten "veľký jednoslovný prešľap" z článku. Som zvedavý kolko ľudí príde na to o čo sa jedná !?
[/quote]
Nechcem sa tu hrať na jediného najmúdrejšieho, ale nedalo mi, myslel som si, že sem píšu iba deti nad šesť rokov.
Ja, a myslím si nielen ja, tam žiadny prešľap nevidím. Ktokoľvek, kto bude písať históriu hradu Gýmeš bude musieť písať aj o združení Leustach, pretože tam patrí.
A existuje niečo také ako zotrvačnosť, takže ešte dlho sa bude spájať Gýmeš s Leustachom, a je to v poriadku.
-
2000 sec. co je 33,333 minut po odoslani. Figu borovú.
-
Veď som sa na tie obrázky díval, nechal som sa uniesť….
Šindeľ odkedy? Predpokladám, že od rekonštrukcie v roku 1907.
Dokedy? Pokiaľ dobre vidím, tak hneď na prvej foto je Škoda Popular 937, vyrábaná od roku 1939, gróf Albert zomrel v roku 1943, vdova tam bývala do 1945, to by bolo datovanie 1 fotky. Šindeľ je už látaný, v roku 1949 pripadá kaštieľ družstvu, ten plech dali možno začiatkom 50-tych rokov, keď tam umiestnili pálenicu a mlyn.
http://hu.wikipedia.org/wiki/Toporc
A kastély 1943-ig Görgey Albert haláláig jó állapotban állt, később mezőgazdasági célokra használták. Szeszfőzde és malom működött benne, majd a helyi termelőszövetkezet tulajdona lett.
-
Potom som si všimol, že sa to dá pozrieť aj v slovenčine.
Ale nie to som chcel, spomínaný päťdesiatnik, neviem čo mu môžem veriť, keď spomína drevený šindeľ, pritom z maďarských, či akých fotiek jasne visí zinkový plech. Hát nemtudom
-
Neviem prečo mi nejde upravovať vlastné príspevky, tak len toľko, že v tom maďarskom odkaze pre zobrazenie viac foto kliknúť na képek.
-
Iba na doplnenie.
Görgeyovské staré rodinné sídlo, postavené konci 13. storočia, v 16. storočí prestavané v renesančnom slohu v roku 1760 Laszlóm Görgey-om prestavaný v barokovom štýle. V roku 1907 bola budova kompletne zrekonštruovaná.
Görgey – meno odvodené z názvu obce Hrhov, Spišský Hrhov, asi najznámejší bol Artur Görgey, počas revolúcie 1848 armádny generál, dva mesiace minister vojny. Samozrejme viac o ňom je v maďarčine, ale predsa čosi
http://www.navychod.cz/articles.php?id=f6b3ef32-8e23-11df-aa30-00304830bcc4
Vysoko v Kremnických vrchoch na starej baníckej ceste medzi Kremnicou a Banskou Bystricou stojí starodávny tunel známy ako Görgeyho alebo skomolene, Gergelyho tunel.
-
Pre vyznavačov holých hradných kopcov.
Naozaj odstrašujúci príklad priamo nad turisticky vyhľadávanou? Štiavnicou. Chodím tam pravidelne už tretí rok, teraz bude štvrtý. To, čo bolo zarastené, je ešte zarastenejšie, chodník bol ešte v rokoch 2009-10 ako tak vykosený, posledný ani to, pritom, keby to bolo v Čechách, alebo v Maďarsku, tak tam vedie vyšľapaná autostráda.
Koľko Štiavničanov si bolo pozrieť tieto vzácne pozostatky kostolíka?
Toto bude jeho tretia zima, čo je odkrytý a nezakonzervovaný. V meste, kde existuje škola taká aká existuje, pre mňa nepochopiteľné. Pritom by naozaj stačilo pár peňazí a poprosiť kompetentných o spoluprácu. To by však musel asi niekto otvoriť ústa.
-
Pretože za tejto konštelácie tam už jednoducho Weinwurmova budova nemala miesto.
Pri pultových strechách bol ako tak akceptovateľný, siluetou.(pre mňa nie), ale tým, že tam dali sedlové strechy, už s ním nepočítali a mali ľahšie zdôvodnenie, ako ho dať preč.
Ja by som ho ale už nebúral, malo to zostať tak, ako bolo, nemyslím si, že to, čo tam stojí dnes je adekvátna, alebo nebodaj lepšia alternatíva.
Ešte korekcia, teraz mojej obmedzenosti, hore sa mi to vložiť nedalo.
Žilinu mám rád, jej funkcionalistické budovy menej, Piešťany akosi rád nemám, ale funkcionalizmus je tam rádovo na inej úrovni.
Mohlo byť maximálne, že mi je piešťanský bližší, ako žilinský.
-
Ktory z domov by ste si vybrali dnes? Funkcionalizmus ci postmodernu?
Občas ma Tvoje otázky fascinujú, alebo im nerozumiem.
Weinwurm nebol najšťastnejším riešením ani vtedy, ani dnes. Dnešné námestie, teda domy so štítami má byť akože návrat pred rok 1886. Silne pochybujem, že tam takéto štíty boli, išlo hlavne o podkrovné priestory, teda o peniaze, nič iné.
Nepáči sa mi ani jedno riešenie.
Odkaz pre génia nado mnou, to , že Ty vo funkcionalizme nevidíš ducha je len Tvojou obmedzenosťou a nehádž ju na iných. Žilinu mám rád, jej funkcionalistické budovy menej, Piešťany akosi rád nemám, ale funkcionalizmus je tam rádovo na inej úrovni.
-
Jasné Rudo, nikto Ti to neberie, ale my bez fantázie dávame prednosť Uhrovcu, tam o autentický stredovek priam zakopávaš. A pre mňa je vlaňajšou bombou dolný Pustý hrad, aj keď tam dokopy oproti spomínaným nič nie je.
-
Uhádla si, nevidno nič, ale so 100% istotou viem rozoznať fotky pred a po rekonštrukcii.
Vyzerá to v pohode, domček vyzerá byť utopený, nie sú s tým problémy, čo plot neopadá, aj keď táto zima je zatiaľ milosrdná?
A ešte zákerná otázka, aký je to stromček vo dvore a krík, či čo to je na druhej foto vľavo.
-
Po Jozefovom vzrušení z digitálu, späť k realite.
Prznenie hradu Füzér v slede času.
-
Celkom slušný príklad, že sa to dá aj normálne, a ten bolwerk je sladký ako stollwerck.
Chcel by som upozorniť na jeden hrad, s príkladom ktorého si ako uhorský nacionalista nevystačím. Nie, že by sme nemali, iba sú také….postuhorské, nechutne zrekonštruované, alebo nechané napospas zubu času, nie kamenné ale tehlové, Gyula, Kisvárda, Szigetvár, ale napríklad aj východoslovenský Parič.
Napriek tomu že som odporca dostavby hradov, už druhá výnimka, aj keď ixkrát rekonštruovaná, podľa mňa vzácny svojho druhu, gotický tehlový hrad rádu nemeckých rytierov Marienburg, alebo Malbork.