vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Chlapci (nezer, peterg), zjavne nemáte o práci pamiatkárov ani šajnu a Vaše tvrdenia ste postavili na domnienkach, nie faktoch. Ak neviete nič dokázať, tak radšej mlčte, alebo hovorte trochu kultivovanejším jazykom a konkrétne.
Nič v zlom Peťo,ale ako to mám chápať, naši pamiatkári sú podľa Vás úplatné svine, ale úplatkár poliak je hrdina, lebo dotiahol vec až do konca.
To je ako s tou Dostojevského úžerníčkou, zavraždiť ju je dobrý skutok, lebo aj tak je zlá, zdiera ľudí.
Autenticita, tak tejto utópii sa venovala aj jedna konferencia, ale to asi len kvôli tomu, že vedátori nevedia čo od nudy robiť
1994 Dokument o Autenticite (Konferencia o autenticite vo vzťahu k Dohovoru o ochrane svetového dedičstva v Nare, Japonsko)
Inak na Uhrovci to vedú páni Horanský a Matejka, ustráchané, nekompetentné, úplatné pamiatkárske svine. Hrôza.
Ale možno patria k tým 5%, potom pardón.
-
[quote=peterg]
(mame my nieco take zname a historicky vynimocne zo svetskych budov, ako je napr. Vladislavska sala?.. kludne ma poucte :)
[/quote]
Stačí si prečítať históriu Bratislavského hradu najmä za Žigmunda Luxemburského a Márie T. čítať aj ďalej skúsiť si porovnať našu a českú históriu a potom by si možno aj niečo pochopil, ale iba možno.
A už len pre zaujímavosť, za kráľa Žigmunda Luxemburského boli plány prestavať Budínsky hrad pôvodne Bela IV…. Mala sa tam vybudovať okrem iného aj sála 70 x 17.5 až 20m, čo by bola väčšia ako spomínaná Vladislavská. Prestavba sa nakoniec neuskutočnila až v takom rozsahu, Žigmund dal prednosť práve Bratislave.
Vladislavský sál dal postaviť Vladislav II. Jagellonský v neskorogotickom štýle. V tom čase uhorský kráľ Matej Korvín dal veľkolepo prestavať Budínsky hrad, už v modernejšom renesančnom štýle. Bol to zlatý vek Budínskeho hradu, potom prišli Turci a rok 1686, keď si v boji proti Turkom maďari (nielen) v podstate zrovnali hrad so zemou, rok 1849, II. svetová, komunizmus.
-
Už nič iného nám tu nechýbalo len politické školenie, nemôže niekto tie kvázi politické kydy zmazať a s nimi aj tento príspevok. Budem to brať ako darček pod stromček. Ježiško vďaka.
-
Teraz mi nejde ani tak o hudbu, aj keď je dobrá, ale prostredie, kde bol klip točený. Hľadiac na speváčku vidím krásnu drevenú dlážku. Voľakedy to museli byť nádherné veľké stromy. Pozdravujem všetky zvery, čo sa odobrali na zimný spánok.
-
Je veľa vecí, ktoré maďarom nezávidím, ale sú veci, ktoré im závidím. Aj oni majú svoju virtuálnu kaviareň na facebooku, volá sa Krčma “Pamiatka”, ktorá ale existuje aj skutočne. Je ňou Cafe Živágo, na Paulay Ede ulici, v Budapešti. Každý druhý piatok tam usporadúvajú rôzne prezentácie archeologických, architektonicko-historických výskumov, o zaujímavých historických miestach, stavbách, pamiatkach…….
Do krčmy obyčajne nechodím, ale tu by som bol asi varený pečený.
Druhou vecou, čo im závidím je združenie Castrum bene, každoročne konaná konferencia tematicky zaoberajúca sa hradmi, na ktorej sa môžu účastníci či už odborníci, alebo laici dozvedieť najnovšie poznatky z archeologického, architektonického, historického skúmania hradov, opevnení, kaštieľov….
Každý rok sa usporadúva na rôznych miestach, tematicky sa venujúc tomu ktorému regiónu.
Zhodou okolností sa konala na včera na “Višegráde”. Preto veľmi poteší, že po gratulácii k 60-ke, duši tohto projektu dr Istvánovi Feldovi (bez ktorého vedomia sa na maďarských hradoch ani lístok nepohne), najviac zaujala prezentácia výskumu Starého Zvolena od pána J. Beliaka a dámy Noemi Pažinovej. Páčila sa nielen výborná prezentácia, ale aj podanie v ich reči od už spomínanej mladej dámy.
Dobre sa to počúva, resp. číta od mojich maďarských kolegov z torzsasztal (napr.)
A születésnapi köszöntő mellett a nap legjobb része a zólyomi előadás volt!Nagyon szuper!Remek képanyag került kivetítésre,és csodálatosan adott elő a régésznő.
Jest! U temi zvolensky Pusty hrad, gornji i donji! Bilo je divno! :-)
Pozdrav pre dr. Felda
-
To som si všimol tiež, maliar Eo Ipso trochu retušoval murára Ea Ipsa, ale je to tak, ako má byť.
-
Nazval by som to poľudštenie Polyféma, aspoň keď pôjde Odysseus okolo bude to mať teraz trochu ťažšie.
Na to, že si to robil pri petrolejke je to v pohode, všimol som si aj úpravu fasády k lepšiemu a tie ťahy štetkou sú profesionálne, ako keby ich robila moja babka.
-
Nemusíš sa báť, už som skončil……………………..
-
Mali ste pravdu chlapci, tie strielne mali hornú hranu rovnú, zaujímavé Jozef, že si to podľa mňa nesprávne zinterpretoval, ale dospel k správnemu výsledku. prišiel som na to ešte pred vstupom MS, poučil ma iba v tom, že išlo o inétypy, pre iné zbrane.
koľká je to brána, čo sa o nej bavíte netuším, povedzme druhá, maďari na popise majú vnútorná.
Hovorte si čo chcete, ale je to tam mätúce, je rozdiel, keď sa vyjadruje niekto, kto to nosí v hlave a niekto kto to síce pozná, ale má plnú hlavu iných vecí a do určitej miery MS nôže mať aj pravdu, tou jeho interpretáciou.
Veĺká vežička vĺavo je jasná bašta, malá k nej prifajčená je brána a tá tretia a strecha medzi nimi je potom čo.
V pokračovaní od bašty, je brána, vedĺa nej ešte čosi zhruba toho istého pôdorysu potom preluka a polygonálka.
Potom tá vežička úplne napravo je čo, nejaká “Jozefova” kikibúdka, či ? -
Chce sa to len nebáť. …………………
-
Szia József,
jelentkezik a szlovák kém a magyar internetes fórumokon.
Samozrejme, ten opis vyššie sa týka Spišského hradu, Tebe to vysvetľovať nemusím, len pre istotu.
Čo sa týka Hochosterwitzu, myslel som na ten lomený arkier, podľa mňa to bol tak trochu úlet, ale to vieš aj sám, a lepšie ako ja. V podstate nemám na to žiadny relevantný argument, iba aj Tvoje konštatovanie o nie príliš valnej kvalite múru nárekov, brány a mne sa tak javí aj tá západná stena renesančného bastiónu. Takže aj keď ste tam mali, čiastočne máte veľký arkier z čias Feribáčiho od Thurzov, tu bol navyše.
Ešte jeden postreh k oknám
Aj keď s Hereticom hovoríte , že boli rovné, myslím si podľa tvaru degradácie muriva, že tam boli skôr záklenky a to aj napriek tomu, že na tom vyobrazení z tuším 18. storočia sú tiež rovné. Ber to s rezervou, lebo naživo si to už nepamätám, ani som nevidel nejaké lepšie fotky.
Ak mi tu naozaj niečo chýba, tak presne takéto diskusie, aj keď dnes to mohlo byť odo mňa lepšie, nie som zrovna v ideálnej forme.
Někdy příště a ešte aj k Hochosterwitzu, aj keď sú tam rôzne dobré architektonické prvky, čo som si tak letmo všimol. Chce to naozaj trochu poštudovať, prehrabať v dobrej literatúre potom sadnúť a kresliť, mal som určitú predstavu napr. o Považskom hrade a rozprával som o tom jednej mladej pipíške a potom som to videl naživo od Peťa Gutekav Kamenn…… -
Nemám síce čas, ale nedá mi.
Pokračujem, tak ako oňahdy Jozef v monológu, trochu obchvatom, cez Spišský hrad.V diskusii u bratov turulákov na torzsasztal.hu som nesprávne časovo zaradil tieto oporné stĺpiky palisádového opevnenia vstupu do hradu cez nádvorie zo 14. storočia do renesančnej prestavby z čias Thurzovcov.
Boli postavené neskôr, pri rozsiahlejšej Csákyovskej barokovej prestavbe zo 60-tych rokov 17. storočia.
Ale späť k renesančnej prestavbe hradu uskutočnenej Thurzovcami, píše sa o tom napríklad toto.
Na novostavbách, prestavbách a údržbe starších objektov sa však prejavovali nové výtvarné prúdy. Predprsne na korunách opevnení boli maľované na červeno, v podobe renesančných oblúčikových atík, aké mali pravdepodobne aj niektoré novostavby. Objekty na hornom nádvorí boli vybielené a ako dokladá polygonálny záver kaplnky, na nárožiach boli sgrafitá, ktoré napodobňovali nárožné kvádrovanie so striedajúcimi sa uhlopriečkami. Podobne boli lemované aj okná.
Jozef niekde vyššie spomína, že hrad bol do pol pása zmaľovaný sgrafitami, podobne ako Thurzovský dom v BB, ktorý má tie uhlopriečkové sgrafitá.
http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/thurzovdom.htm
Jozef, na Hochosterwitz zabudni, ale to neskôr. -
A tak ešte jedno PS. Čističom tém odkazujem, nech si idú vyčistiť hlavy, keby som usporiadal referendum, tak bude úspešné a skončili by s dlhými nosmi.
Otázka na záver, viem, že z h…a sa bič upliesť nedá, ale v podstate ho pletú všetci, okrem Frigyesa, ten má servis o akom sa nám ani nesníva, pokračuješ alebo kašleš na to. -
Tak do tretice, tá omietka sa mi zdá, ako keby ešte nevyzretá zmrzla, nepamätám si presne, ale začiatkom jesene boli relatívne dosť veĺké mrazy, (aj keď len deň, dva), následne extrémne vlhko, dažde, mrazy, ktoré dielo dokonali.
Čo ďalej, netreba nič vymýšľať, stačí si o kúsok vyššie poriadne prečítať Paľa.
PS. Na hydraulickú maltu v tomto prípade zabudni, horúcu už poznáš, Paľo ju síce spomína, ja mu rozumiem. -
Čau Jozef,
aj ja patrím k tým jednoduchším, čo sa im tie Tvoje obrážťoke páčia, aj keď sú amatérske, očas mystifikujúce, Nepotrebujem mať ani IQ ošúchanej stoličky, aby som pochopil, že opätovné vkladanie zdanlivo totožného obrázku nie je prejavom Tvojho exhibicionizmu, ale iba zúfalej snahy o pomoc, prípadne konzultáciu.
Tak ako je HOCH HOCHosterwitz, tak je u mňa HOCH Tvoja snaha amatéra, (ktorý sa napokon už ocitol aj medzi takými profíkmi ako PG. MM. MS, MB), aj preto, že rekonštrukcií som videl už ix, ale také detaily o aké sa teraz snažíš ešte nie, herr HOCH-el.S pozdravom Hände HOCH! v.t.v.l
PS. Pozdravujem uja Ľuba a ďakujem za letnú prehliadku hradu.