Forum Replies Created

Page 33 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    27. januára 2011 at 16:39 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

    Má byť Nagylajosových, plány sú celkom dole, PDF-ká

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. januára 2011 at 16:36 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

    K pozostatkom toho, čo bol dakedy vzácny hrad sa vyjadrovať nejdem, už len samotnú prezentáciu tejto skazy na konferencii o obnove pamiatok pokladám za nejapný žart, aj kvôli tomu, že tam boli pozvaní aj takí páni ako Durdík a Plaček, (ale aj slováci, čo majú všetkých päť pokope). To je ako by ste si pozvali kráľovné Alžbetu, Sofiu, Beatrix a začali im premietať tvrdé porno. Ale však sme Slováci bohajeho, nie!
    Teraz k tomu, podstatnému. Maďaríci sa chystajú obnovovať jednu z Nagulajosových trojičiek
    Diósgyör, tu sú projekty pre stavebné povolenie, malo by sa začať tento rok.
    http://epiteszforum.hu/node/17139
    V marci idem na Szádvár, skúsim to pofotiť pred a potom niekedy po, som zvedavý, ako sa s tým popasujú, aj keď sa im ho podarilo už celkom slušne do……

  • vlcik-tlcik

    Member
    4. decembra 2010 at 19:27 in reply to: Zaujimavé a/alebo nové knihy

    Monografia, ktorú máme pred sebou, je nielen výpravná. Ide o komplexný pohľad na architekta a jeho tvorbu, opatrený zoznamom diel, biografickými údajmi, poznámkovým aparátom. Fotografie a nákresy najlepšie “opíšu”, kto vlastne Jurkovič bol, sú podčiarknuté textom, kde sa aj laik dozvie, že nebol “iba” architekt. Že sa aktívne zapájal do spoločensko-kultúrneho aj politického diania v krajine, v ktorej žil, napriek tomu, že žil v komplikovanej politickej situácii – v období rakúsko-uhorskej monarchie, Československej republiky, druhej svetovej vojny… A v roku 1946, v povojnovej Československej republike sa stal prvým národným umelcom, oceneným za architektúru.

    http://kultura.pravda.sk/kniha-tyzdna-dusan-samuel-jurkovic-basnik-architektury-p2d-/sk-kkniha.asp?c=A101203_142021_sk-kkniha_p46

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. decembra 2010 at 1:28 in reply to: Hrad Suľov

    Stačí, dík…………………………………………

  • vlcik-tlcik

    Member
    2. decembra 2010 at 23:22 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Nešlo mi o posúdenie skutkov Vlasova, iba pohľad z inej strany. Ty si povedal kde to bolo, ja som chcel iba objasniť o čo tam šlo, tiež ma prekvapilo, že kde sa môže ocitnúť postava Goetheho diela, keďže v literatúre sa trochu vyznám, ale už tomu rozumiem a dozvedel sa nové veci.
    A ak by niekto chcel, o čo tam vôbec šlo aj z širšieho kontextu, nech si vygúgli Blokádu Leningradu.
    považujem sa za pacifistu, ale v rozhlase bol rozhovor s pánom, čo pripravoval a pripravuje rekonštrukcie bojov o Tekov, tiež sa považuje v podstate za pacifistu.
    Aspoň som sa schuti zasmial.

  • vlcik-tlcik

    Member
    2. decembra 2010 at 22:59 in reply to: Hrad Suľov

    To isté si myslím aj ja, na 100 percent, ale ide mi o ten strom s odrezaným pahýľom, to by bol nevyvrátiteľný dôkaz ešte aj s tou značkou vpravo.

  • vlcik-tlcik

    Member
    2. decembra 2010 at 22:23 in reply to: Hrad Suľov

    Mohol by mi niekto potvrdiť, vyvrátiť, že je to Súľov, maďarskí kolegovia hovoria Boldogkö, ja som tam bol pred vyše 20-timi rokmi, trochu ma zmiatli, ale naozaj iba trochu.

  • vlcik-tlcik

    Member
    2. decembra 2010 at 16:12 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Prepáč Asomtam, že Ti do toho kecám,trochu ma naštartovala táto veta
    Ale na rozdiel od generála Vlasova, 2-šok armáda plnila svoje povinnosti v plnej výške
    aj keď viem, že nie je Tvoja, zaujímavý pohľad na oslobodenie Prahy

    Připomínáme-li konec druhé světové války v Československu, neměli bychom zapomínat na roli vlasovců, kteří zasáhli v květnu 1945 do pražského povstání a někeří historici o nich tvrdí, že zachránili Prahu. Velmi zajímavou knížku vydal v roce 1980 v torontském nakladatelství 68 Publishers Stanislav Auský. Mapuje v ní vznik, historii a konec “Ruské osvobozenecké armády” generála Vlasova. Byla to armáda, která vznikla během druhé světové války ze zajatců a zběhů z Rudé armády: podle Auského to byli to lidé, kteří chtěli bojovat proti Stalinově diktatuře, avšak neztotožňovali se s nacismem.

    http://www.blisty.cz/art/13929.html

  • vlcik-tlcik

    Member
    2. decembra 2010 at 15:49 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Celkom dobre je to opísané aj tu
    http://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Andrejevi%C4%8D_Vlasov

    V marci 1942 sa stal zástupcom veliteľa Volchovského frontu, ktorého cieľom bolo preraziť do obkľúčeného Leningradu. Namiesto vedenia útoku však Vlasovovu 2. údernú armádu čakali ťažké obranné boje a hroziace obkľúčenie. 27. marca prerazil so sibírskymi údernými brigádami od západu závoru pri prieseku Erika. Napriek tomu, že bola široká iba 2 km, predsa len to bola medzera, ktorou bolo možné viesť aspoň nejakým spôsobom zásobovanie. Medzi jednotkami nemeckej 58. pešej, policajnej divízie SS a Vlasovovými vojskami sa rozpútali úporné boje, ako sa ich Nemci snažili vytlačiť z prieseku. Prvý nemecký pokus o útok sa nepodaril, až druhý útok, ktorý po dôkladnej príprave uskutočnila posilnená 58. pešia divízia, viedol začiatkom mája 1942 k úspechu, čo malo za následok pevné spojenie s policajnou divíziou SS, ktorá bojovala severne od lesného prieseku. Vtedy sa Vlasov rozhodol z močaristého pekla na Volchove uniknúť. Ale jeho ťažko skúšané pluky už nemohli postupovať cez rozmrznuté močiare a v tichosti sa pohybovať naprieč lesmi. Podmáčaná lesná pôda a močiare vyháňali sovietskych vojakov na cesty. Z pekla, v ktorom sa ocitli jeho vyčerpaní vojaci existovala iba jedna cesta, bola vyrobená z guľatiny a viedla cez priesek Erika. Koncom mája už ťažké boje na Volchove doznievali. Tie jednotky Vlasovovej 2. údernej armády, ktorým sa nepodarilo prebiť z obkľúčenia sa ocitli v pasci. 9 streleckých divízií, 6 streleckých brigád a časti jednej tankovej brigády boli stratené. Ich koniec bol strašný. 32 000 mužov padlo do nemeckého zajatia. Desiatky tisíc mŕtvych červenoarmejcov ležali v lesoch a močiaroch – utopili sa, zomreli od hladu či na následky zranení. V chaose ktorý vypukol po zničení údernej armády sa vo vnútornej časti volchovského kotla pohybovalo ešte množstvo sovietskych vojakov, ktorí sa nemienili vzdať. Medzi nimi sa nachádzal aj Vlasov so svojím štábom. Nemci zhodili nad dedinami tisíce letákov so zatykačom na Vlasova aj s jeho fotografiou. Za jeho dolapenie bola vypísaná vysoká odmena.

    To, že boje v lesoch Volchova boli nesmierne kruté a nezmyselné iba potvrdzuje skutočnosť, že sa Vlasov jeden z politicky najspoľahlivejších sovietskych generálov, po ich skončení stal Stalinovým odporcom. 11. júla 1942 bol zajatý nemeckými vojskami. Ako k tomu presne došlo sa pramene rozchádzajú. Podľa prvej verzie sa vzdal dobrovoľne, podľa druhej ho vydali miestni obyvatelia. Akékoľvek už boli okolnosti jeho dolapenia, v zajateckom tábore pre vyšších dôstojníkov, prijal nemecké návrhy a začal spolupracovať. Podmienky zajatých sovietskych vojakov a dôstojníkom v nemeckom zajatí boli zložité. Boli vystavení veľkému psychickému nátlaku, jednak pre zlé podmienky, hlad a choroby ako i pre nedôveru po prípadnom úspešnom úteku zo zajatia.

    Moja generácia sa učila o vlasovcoch minimálne, a keď, tak iba jednostranne, celkom zaujímavé čítanie je ak si pozriete vo Vlasovovi externé odkazy, človek získa trochu iný pohľad, aj keď …..ťažko hodnotiť, keď človek niečo také nezažil.
    ešte jeden link
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Volchovsk%C3%BD_front
    tiež sa tam dá preklikať k rôznym informáciám

  • vlcik-tlcik

    Member
    1. decembra 2010 at 2:13 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Nie som znalec nemčiny, preklad (expresívny) nápisu z tej istej tabule, ale druhej strany.
    Zmizni odtiaľto, (myslím tým na) Götz(a) von Berlichingen.
    Götz von Berlichingen (1480 -1562), kráľovský rytier, žoldnier, ktorý pri jednej bitke prišiel o ruku, ale nechcel sa vzdať svojho vojnového remesla, tak si dal vyrobiť železnú protézu.
    Z vlastného životopisu G. v. B. Z čerpal námet J. W. von Goethe pre svoju slávnu divadelnú hru Götz von Berlichingen, ktoré však historicky presná nie je.

    Tu je niečo, čomu nie príliš rozumiem, Sašom vložená tá tabuľa sa nachádza v Rusku, teda Sovietskom zväze, tu sa píše čosi iné.
    Götz, (Gottfried) bol príkladom vernosti svojim pánom i vernosti danému slovu. Využili to propagandisti tretej ríše a nazvali tak
    17.SS-Panzergrenadier Division „Götz von Berlichingen“ byla německá mechanizovaná pěchotní divize Waffen-SS, která bojovala během druhé světové války na západní frontě.

    Neoficiálně byla nazývána LMA division v souvislosti s von Berlichingenovým slavným výrokem: „Er kann mich im Arsche lecken!“ („On mi může políbit prdel!“), zjednodušeno na „Leck Mich am Arsch“ („polib mi prdel“).

    Ďalšia „prdel“ je
    Leck mich im Arsch (česky Vyliž mi prdel) je třídílný šestiveršový kánon v B-dur, jehož autorem je Wolfgang Amadeus Mozart. Jedná se o jeden z řady nejméně šesti kánonů vytvořených pravděpodobně ve Vídni v roce 1782. Je určen pro šestihlasý zpěv.
    Za života skladatele nebyl zveřejněn, až v roce 1799 ho jeho vdova Constanze Mozartová zaslala lipskému vykladatelství Breitkopf & Härtel k publikaci s poznámkou, že text je třeba pro zveřejnění upravit. Vydavatel změnil název a první verš kánonu na „Laßt froh uns sein“ (tj. „Buďme rádi, že“), takže první a druhý verš byly stejné.
    Dílo dostalo v Köchelově seznamu číslo 231. Od svého třetího vydání v roce 1937 je vedeno pod číslem 382c a je tedy zařazeno ve skupině drobných příležitostných děl, jakým je i dílo Leck mir den Arsch fein recht schön sauber (Vyliž mi prdel pěkně správně krásně dočista – 382d), o němž se však později ukázalo, že je zřejmě nesložil Mozart, nýbrž Wenzel Trnka (1739–1791).
    A ešte linky
    http://www.lexikon-der-wehrmacht.de/wbb2/print.php?threadid=11635&page=1&sid=7a4e004c2f30d55476844fcd551d2cf4
    http://en.wikipedia.org/wiki/G%C3%B6tz_von_Berlichingen
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Leck_mich_im_Arsch

  • vlcik-tlcik

    Member
    30. novembra 2010 at 14:40 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. novembra 2010 at 20:18 in reply to: Stare fotky – poznate kde to je ?

    Už si pripadám dosť smiešny, neviem určite, ale tipol by som si : eredeti Rabló-menedékház

    A sok takaró ellenére az éjszaka nagyon fáztak, s Peter Tomčik megállapította, „itt fönt csak rablók lakhatnak”. Rövidesen egy felirattal lepte meg a társaságot Štefan Zamkovský. Szénnel egy kartonra a következőket írta: „………..” (Rabló-menedékház), és a bejárat fölé helyezte a táblát. Másnap a völgy aljában a Zerge-menedékháznál is elhelyezett egy táblát a „………… KČST” (a Csehszlovák Turista Klub Rabló-menedékháza) felirattal. A klub elnöksége eleinte ellenszenvvel fogadta az elnevezést, mondván: ez rontja a látogatottságot, de végül elfogadták, hiszen a Nagy-Tarpataki-völgyben több földrajzi név viseli a rabló elnevezést.

  • vlcik-tlcik

    Member
    24. novembra 2010 at 0:13 in reply to: Konferencia Hrady 2010-Výskum a obnova hradnej architektúry

    Ľady ani nespomínaj, aby to nezamrzlo. Keď už, tak lazy sa pohli.
    Počkáme, uvidíme.

  • vlcik-tlcik

    Member
    23. novembra 2010 at 23:54 in reply to: Hrady v Maďarsku

    Lietavu som vycapil schválne, ak pomohla som len rád.
    Mne ďakovať netreba, Mlynárovie Jankovi treba a jeho záľube, pochodil a fotografoval v Egypte, Bulharsku, Srbsku, Konštantinopole, no a doma.
    V knižnici Univerzity výtvarných umení pod taktovkou König Frigyes-a majú vydať aj sériu fotografií máp prvá má 17, druhá pozostáva z 37 obrázkov, ale aké neviem, to už nepíšu.

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. novembra 2010 at 15:19 in reply to: Hrady v Maďarsku

    Aby som nezabudol, za informácie a “katalóg” ďakujem nášmu maďarskému kolegovi zo Szádváru Tamásovi, alias nagyonvárbarát-ovi, aj za Bibraxa.

Page 33 of 72