vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Spomínaný katalóg, formát A4, na strane fotografia veľkosti pohľadnice, pod ňou pôdorys, podľa rukopisu König Frigyes. Sú tam :
— Bajmóc {1}, Beckó {2}, Budetin {1}, Csejte {1}, Detrekő {1}, Déva {2{, Diósgyőr {1}, Divény {1}, Fogaras {1}, Fraknó {2}, Késmárk {1}, Kőhalom {1}, Korlátkő {1}, Krasznahorka {1}, Küküllő {1}, Léka {1}, Likava {1}, Munkács {1}, Murány {1}, Oroszlánkő {1}, Sebesvár {1}, Simontornya {1}, Sirok {1}, Somló {2, de ugyanaz!}, Sümeg {1}, Szalónak {1}, Szelindek {1}, Szepesvár {1}, Szerdahely {1}, Szilgliget {1}, Szklabinya {1}, Sztrecsény {2}, Törcsvár {2}, Torockószentgyörgy {1}, Trencsén {1}, Vajdahunyad {2}, Zólyom {2}, Zsolnalitva {1}
Mnou už spomínaný Anjouovský Nagylajosov Diósgyör
Lietava
Korlátka
pôdorys, hlavne čo sa týka “podveže” dozná zmeny, ale nikdy by som si nedovolil povedať, že všetci, okrem jedného, čo ju zdokumentovali jsou břídilové.
-
horský vodca, cepín, pôvod asi z fokoša, keďže aj v Tatrách sa kedysi ťažilo.
Viac ale poznám bane na zlato v Nízkych Tatrách, Boca, Jasenie, tam som dokonca meral v bani, robili sme geofyzikálny prieskum na wolfrám, zlato.
Prvú známu a písomne dochovanú túru na Kriváň podnikol 4. augusta 1773 Jonáš Andrej Czirbes, evanjelický farár zo Spišskej Novej Vsi, ktorý bol na obhliadke baní pod vrcholom Kriváňa, v ktorých mal vložený nejaký kapitál. Ako uvádza Ivan Bohuš, Alojz Lutonský a Ján Olejník v knižke Kriváň (vydal Okresný národný výbor v Poprade v roku 1968), nie je vylúčené, že zlatonosné bane na Kriváni vznikli už v časoch kráľa Žigmunda (1387 – 1437), isté je, že funkčné boli za vlády Mateja Korvína (1458 – 1490) a zanikli postupne koncom 18. storočia. Keď 17. júla 1788 vystúpil na Kriváň nadporučík c. k. vojenského zemepisného ústavu Karol Brixen, našiel všetky bane definitívne opustené. Po baníckej minulosti Kriváňa ostali dnes len pozostatky štôlní s limbovými výstužami, haldy vyťažených skál a zvyšky kamenných múrov niekdajších baníckych obydlí. To všetko je však dnes ťažké nájsť. Zachovali sa však zemepisné názvy spod Kriváňa: Podbanské, Nadbanské, v severozápadnom svahu Priehyby je lokalita Bane, pamiatku uhliarov, ktorí pre krivánske bane pracovali, pripomína Uhlisko a Pálenica. -
Zoznam hradov na fotografiách od kamaráta zo Szádváru.
A fotóimat végignézve megpróbálom a várakat felsorolni, úgy ahogyan körbejártam őket:
— Felvidék:
Éleskő, Detrekő, Pozsony, Beckó, Borostyánkő, Appony, Bajmóc, Csejte, Berencs, Keselőkő, Jókő, Korlátkő, Temetvény, Budetin, Lednic, Oroszlánkő, Óvár, Hricsó, Sztrecsény, Trencsén, Zsolnalitva, Léva, Saskő, Árva, Blatnica, Szklabinya, Turóc {Znió}, Likava, Dobronya, Végles, Garamkirályfalva — várkastély, Zólyom, Bozók, Csábrág, Korpona — Őrtorony, Divény, Fülek, Szepesvár, Krasznahorka, Murány, Kapi, Medgyes, Sáros, Tarkő, Makovica, Torna, Barkó, Csicsva, Királyhelmec, Nagykövesd.
— Kárpátalja:
Szerednye, Ungvár, Munkács, Nyalábvár, Huszt.
— Erdély:
Aranyosmeggyes, Erdőd, Sólyomkő, Kőrösszeg, Bélavár, Sebesvár, Almás, Solymos, Torockószentgyörgy, Küküllővár, Kőhalom, Barcarozsnyó, Földvár, Fogaras, Törcsvár, Ojtoz, Kelnek, Szelindek, Vöröstorony, Vajdahunyad, Versec.
— Várvidék {Burgenland}:
Szalónak, Monyorókerék, Fraknü, Lánzsér, Szarvkő.
— Trianoni Magyarország:
Szerencs, Szigliget, Sümeg, Rezi, Csobánc, Nagyvázsony, Somló, Csesznek, Sárvár, Döbrőköz, Szigetvár, Kisvárda, Visegrád, Szanda, Somoskő, Hollókő, Várgesztes, Szarvaskő, Sirok, Csókakő, Diósgyőr, Ónod, Siklós, Pécsvárad, Gyula, Regéc, Boldogkő, Füzér.Jaj a kamarát na index fóre to trochu uviedol na pravú mieru, nie je to katalóg, ale iba kniha s kreslenými rekonštrukciami. Možno je zaujímavejšia kniha, čo som na ňu dal ten druhý link o poschodie vyššie, ale ide zrejme o celkové pohľady, nie detaily.
http://www.torzsasztal.hu/Article/showArticle?t=9038753 -
Quo vadis pamiatky…ako vidno nie je to len náš problém
Krajina, ktorá má najviac pamiatok svetového kultúrneho dedičstva, šetrí tak, že sa kultúrni pracovníci vzbúrili. Pád domu gladiátorov v Pompejach nemusí byť podľa nich posledný.Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5637219/taliani-sa-buria-rucaju-sa-im-pamiatky.html#ixzz159QyUiGg
-
Ach jaj, je to veľmi smutné, keď ľudia z kultúry namiesto toho, aby stáli v prvom šíku proti takýmto barbarstvám im dnes robia reklamu.
Momentálne by sa skôr hodilo niečo takéto
http://www.youtube.com/watch?v=UNEL_44qBRo&NR=1
s pár riadenými raketami vzduch-zem.
A kľudne by tam nad jamou mohol potom zahrať pán JLP
http://www.youtube.com/watch?v=bKkMvBvyqvE&feature=related -
igen……………………………………………
-
Výstava špeciálnych fotografií hradov zo začiatku 20. storočia od Müllner-a János-a v Budapešti.
1062 Budapest, Andrássy út 69-71)
http://mult-kor.hu/20101108_kulonleges_varfotok_a_20_szazad_elejerol
A pár slov od nášho maďarského kolegu, zúčastnivšieho sa otvorenia výstavy.Táto výstava je povinná pre všetkých (.. a kto vie, treba prepašovať foťák, pretože väčšina vystavovaných obrázkov nie je k dostaniu, a práve tie naj…… nie sú ani v katalógu, hlavne tie z atraktívnych hradov.
(Pokiaľ som dobre pochopil, tak ten katalóg predávajú za 2000 HUF.)*
Sú tu neuveriteľné, ako britva ostré, ešte nepublikované fotografie napr. Kamenica? (tuším ešte nejaký Tarkö niekde evidujem*) vysoké torzá múrov, Čičva….
Pár som ich poznal (Lietava, Lednica) – ale tu sú v 100 násobne lepšej kvalite.Ako Dr. Feld, aj ja by som uvítal, aby sa celý materiál dostal do samostatnej knihy.
*moje poznámky, a ešte jedna, link na už dakedy vyjduvšiu knihu fotografií od toho istého autora
http://www.telekiteka.com/site/index.php?mid=vasarlas&cid=20&pid=1058 -
Ešte v nedávnej minulosti sa tu stretávalo v deň sv.
Juraja až 40 000 pútnikov, bolo to i v roku 1935, keď sa sv.
púte zúčastnil Andrej Hlinka. V roku 1942 bol účastníkom
i Dr. Jozef Tiso. -
Keď polystyrén, tak polystyrén, teraz čo s tými “piškótami”, radšej asi zjesť.
(Autor príspevku Jozefus “obrázkar” lietavský).
O rok na to pri opätovnej návšteve to bolo inak. Vnútorný portál zdobilo krásne kamenné ostenie … ibaže pôsobiace akosi umelo – akoby z plastu “odliate” … Wau, pomyslel som si, nejaká produkcia vylepšila “obraz” … Prekvapenie v 2001 roku – “plastové” ostenie bolo ešte po 4 rokoch na svojom mieste …
Aktuálna návšteva vďaka “zubu času” odhalila filmársku fintu Smile … Polystyrén !!!
-
Nevšimol som si, žeby to tu niekde bolo, tým, čo nepočúvajú Devín, relácia o Hrady a zámky na Slovensku, v sobotu o 11. 30
link na prvú časť
http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=2&page=showNews&id=81813 -
Voľne citujúc F.M.D. Ak teda naozaj nie je Boh, (vkus, zdravý rozum), tak potom je všetko dovolené, (vrátanie vraždy pamiatky).
A to sa považujem za človeka rozumného kompromisu. -
Emer, spolu s Jozefom a spol. ste zrejme nezachytili nový trend obnovy, (čítaj valcovanie)
pamiatok. Ešteže majiteľ je “milovník histórie.”
Dcéra má na to výstižné pomenovanie grc, spolu s komisiou, a mohol tam sedieť ktokoľvek. -
Priznám sa, že Vám nie vždy úplne rozumiem, to že je to na hovno vieme všetci, vrátane pána MB. Otázka je ako z toho von. Topoľčanom už aj tak veľmi nepomôžeme, ale pred ďalšou etapou, by sa kompetentní mohli naozaj trochu zamyslieť ako z toho von a aspoň v ďalšej fáze urobiť nejaké opatrenia na zmiernenie škôd.
Určité riešenie mám, môžem poskytnúť a skúste aj Vy navrhnúť nejaké, kecať o tom, že je to na h. vie každý a Tomáš Michalík, to môže posunúť vyššie aj s prípadnou odpoveďou niekoho kompetentného. -
Petike, nič v zlom, ale kto by pykal, Fico, jeho bratranec, asi sotva a ako vieš, že by bolo aj druhýkrát, to by si im poslal odporúčanie, že týmto áno, lebo sú fasa ?
V poriadku Peťo, prestaňte mlátiť prázdnu slamu, keď si myslíš, že treba niečo urobiť, tak mám pre Vás návrh napíšte priamo na KPÚ, pani riaditeľke, prípadne aj ministrovi čo Vás trápi ako podnet na riešenie, podložený fotografiami, popisom výhrad, prípadne aj riešení náprav. Podnetom sa musí zaoberať a musí naň zo zákona aj odpovedať.
Nemyslím si, že poslať to nórskemu kráľovi je dobré riešenie, skutočný problém to aj tak nevyrieši. Ak riešiť, tak tu doma.
Inak porovnávať Lietavu s Topoľčanmi sa veľmi nedá, ide predsa len o čosi iné, aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že je to to isté.