vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Ps. Inak Európu minimálne čo sa týka poľnohospodárstva považujem za tuším ešte viac ako komunistickú.
-
Pôvodne som to sem chcel dať ihneď po prečítaní, nevedel som kam a nebol som si istý, či to niekoho bude zaujímať, žil som dosť dlho aj v Bratislave, ale vedel som, že iba do času, som zarytý vidiečan. Pri výkone svojho povolania som prechodil takmer celé Slovensko, videl pomaly aj Bohom zabudnuté krásne kúty, doliny, kde ešte aj ku koncu komunizmu sa dali pozorovať stopy ľudskej činnosti, zarastené políčka, vinohrady, zarastajúce pasienky, bohužiaľ aj toto má čiastočne na svedomí komunizmus.
Oňahdy som sa aj s MS ocitol v Poltári, okresnom meste, hľadajúc miesto, kde by sa dalo najesť. Márne, v jedinej reštaurácii bola akcia, mali sme smolu. Pritom stačí prejsť hranice, je jedno ktorým smerom, tuším okrem východu, pomaly aj v tej najzapadlejšej dedine to nie je problém. Skoro všetko je v ľuďoch, ……..ja viem.Jedzte zdravo, ako jedli naši predkovia
Jozef Sedlák | 13. októbra 2010 6:44
Zdravé a dobré je to, čo sa vypestuje v našej blízkosti. Potraviny by mali byť čo najčerstvejšie, ovocie a zelenina prirodzene zrelé a nie zbierané predčasne.
http://zdravie.pravda.sk/jedzte-zdravo-ako-jedli-nasi-predkovia-dh6-/sk-zvyziva.asp?c=A101012_222551_sk-zvyziva_p29 -
… alebo to môže znamenať aj to, že používali horúcu maltu, teda kusové vápno hasili v kope piesku.
Presne tak, práve toto mám na mysli, trochu kostrbato som to napísal nižšie, ale nakoniec to vyšlo ako hlúposť, to vyberanie z jamy bolo jasné aj mne.… takže mohli hasiť buď mimo jám v hasniciach, alebo dali do jám striedavo ako Pali pri horúcej malte vápno s pieskom, ktoré zaliali vodou, vápno sa čiastočne zahasilo z naliatej vody, neskôr z vody vsiaknutej do vrstiev piesku, tu tiež môžu vzniknúť hrudky.
Ja neviem, ale mne by sa nechcelo hádzať piesok najprv do jamy a potom ho odtiaľ vyťahovať, keď sa to isté dá urobiť aj na rovnej zemi (alebo v malom množstve dajme tomu priamo vo fúriku).
Bol to tak trochu môj príspevok k Benignusovej otázke na Teba, či vieš percentuálne vyjadriť, že koľko bolo postavených objektov z horúcej malty a koľko z haseného vápna. Tá technológia skôr svedčí o hasení vápna nie v prebytku, ale nie priamo v nedostatku, ale primeranom množstve, či ako to nazvať. Tak ako sa našli vápenné jamy, napr. pod Füzérom, ktoré ale priamo nedokazujú, že boli použité pri výstavbe hradu, (dolu boli remeselné objekty), tak sa priamo pri hradoch našli vápenné fľaky svedčiace o výrobe malty, možno horúcej.Ešte by som sa vrátil na začiatok, Apple, ten Tvoj dôkaz, naozaj nebol priamy dôkaz, lebo z rozprávania môjho deda viem, že v dobe, o ktorej sa v tom článku píše, t.j. koniec 19 a zač. 20 storočia sa v Budapešti, predpokladám, že aj v Bratislave už hasilo vápno v hasniciach.
Pri mojom výskyte v rôznych starých barabizniach v Bratislave z čias už Márie Terézie, (cca od pol 18. stor. pri skúmaní ložnej malty vidieť inú štruktúru mált, vápenné hrudky síce sú, ale podstatne menej a menšie, predpokladám, že už išlo o novšiu technológiu hasenia vápna, asi takú, akú poznáme dnes, (a nemyslím tie hotové vrecované malty).
Neprisudzujem si právo na pravdu, som iba, možno trochu informovanejší, ale v tejto oblasti určite iba laik. -
Apple,
odpovedal som Ti tak, ako som odpovedal hlavne z dôvodu, že keby si chcela náhodou hasiť vápno, aby Ťa ani vo sne nenapadlo hasiť vápno v jame, Nesie to v sebe priveľa rizík, mohla by si jedno podceniť a výsledok by bol …..nehovoriac o tom, že by si si musela zaobstarať kusové vápno, nie vrecové.
Asi by bolo naivné sa domnievať, že pri náhodnom objavení vápna už kedysi v 9 až 8 storočí predri Krstom začali vápno hasiť v hasniciach, ale to je príliš dávno aby sme si to vedeli vôbec predstaviť, presuňme sa do stredoveku, trebárs k výstavbe hradov. Ak si všimneš, malta je zvyčajne hrubozrnná a vyskytujú sa v nej v dosť veľkom množstve hrudky čistého vápna. Znamená to asi toĺko, že určite nepoužívali tú technológiu hasenia ako Benignus s chlapcami a dievčatami na Katarínke, ale priamo v jame. Koniec koncov, tohto roku také vápenné jamy vykopali archeológovia tesne pod hradom Füzér.
Predpokladám, že kusové vápno jednoducho nahádzli do jamy, (možno podľa únosnosti pôdy mohli použiť bednenie okolo ako katarínkáči) a vápno iba zaliali vodou, s miešaním sa asi veĺmi nehrali. Lenže, časť vody určite vsiakla do okolitej zeme, takže vápno sa nemuselo tak dokonale do hĺbky vyhasiť, možno preto tie hrudky.
Keď som nad tým tak rozmýšĺal, tak napríklad svokor na banke, alebo Csákiovci v Moravanoch, pri kopaní jám narazili na spodu na štrky a piesky, do ktorých môžeš liať vodu koľko chceš, všetko vsiakne, takže mohli hasiť buď mimo jám v hasniciach, alebo dali do jám striedavo ako Pali pri horúcej malte vápno s pieskom, ktoré zaliali vodou, vápno sa čiastočne zahasilo z naliatej vody, neskôr z vody vsiaknutej do vrstiev piesku, tu tiež môžu vzniknúť hrudky.
Samozrejme, sú to len moje konštrukcie, presne neviem povedať ani odkedy sú hasnice, ale predpokladám, že nástupom baroka, keď sa začali robiť na fasádach tie rôzne čačky mačky,
to si už vyžadovalo asi tú šĺahačku z Benignusovho vápna, čiže to čo bolo navrchu. Neviem.
Paľo, alebo Harp o tom vedia určite viac. -
Cítim sa zodpovedný za túto tému, tak skúsim odpovedať ja.
Pridaním prachu, drvy, kúskov tehál malta určite nestráca paropriepustnosť. Či si získal maltu s hydraulickými vlastnosťami neviem, záleží od množstva pridaného prachu, drvy. Každopádne si ale dospel k poznaniu, že tehlová drť, prach pridané do malty spôsobujú lepšiu priĺnavosť, a získala mne dosiaĺ neznáme pozitívne vlastnosti.
K potrebe pevnejšej malty na Tvojej chalupe, nevidím dôvod, najmä ak je dom starší, neodizolovaný, trebárs menej kompaktný povrch muriva. Tu by som to určite neskúšal s hydraulickou maltou a uspokojil by som sa s obyčajnou, buď z haseného vápna, alebo aspoň na sokel by som dal horúcu maltu, zdá sa mi byť pórovitejšia, vzdušnejšia a povrch nevyhlaď nechaj drsnejší.
Myslím si, že omietka je dostatočne chránená strechou.Ešte späť ku kúskom tehál či drte ako plnivu v ložnej malte či omietke, určite ju vyľahčujú, malta získa lepšiu priľnavosť a podĺa pridaného množstva vylepšujú jej vlastnosti možno tak, ako horúcu maltu tým, že ju hasíš v priamom kontakte s pieskom, kde sa dosiahne teplota cca 100 stupňov a už aj pri takto nízkej teplote môže dôjsť k nejakým chemickým reakciám, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na maltu, tak ako tehla rôznej frakcie na maltu, ktorá ju obsahuje.
Jeden ujo to nazval, že je latentne hydraulická, znamená to asi toľko, že získava na dobrých, mne zatiaĺ neznámych vlastnostiach aj keď treba povedať, že nie je priamo hydraulická. -
Ja som ani nechcel reagovať, iba ma namíchla poznámka, že fokoš prebrali maďari zo slovenčiny, pritom si neviem vôbec spomenúť na slovenské slovo so základom fok, jediné čo mi napadlo je fokus, aj to je prebraté.
Článok v maďarčine uvádza v podstate to čo som tvrdil aj ja. Zbraň podobnú fokošu používali už skýti, zaujímavé je, že v žiadnom hunskom hrobe sa fokoš nenašiel, pritom v avarských a maďarských dosť často, rôznych typov.
Aj ten fok – obuch, nebol iba rovná plocha, zakončenie mohlo byť rôzne, ani na opačnej strane nebola vždy iba sekera, bolo aj ihlicovité zakončenie a to už pri fokošoch z čias “zaujatia vlasti” spomína sa 11 typov.
Typ so zakriveným ostňom sa začal používať proti plechovému či aké to je brnenie, a tu ho už maďari nazývajú csákányfokos.
Zbrane ma nezaujímajú, ani valašky, fokoše, ale sekery už hej. -
Zasa som sa vyjadril ako mongol, pointa je v tom, že fokos nemusí mať nutne ostrie, môže tam byť bodec, gulička, dôležitý je obuch – fok.
-
Sklamem ťa apple, nie je to dôkaz. Je to iba dôkaz toho, že ak sa vyjadríš skrátene, čiže vynecháš podrobný postup prác, môže sa stať, že ľudia, ktorý ho nie úplne poznajú si ho môžu vysvetliť po svojom. Postup bol tak, ako ho opisujem, hasené v hasnici, z hasnice vypustené do vápennej jamy x iks.
-
Ale napriek všetkému, si myslím, že pravdu môžeš mať aj Ty, aj keď si sa jej vzdal.
Thököliovský a Rákocziovský fokos majú iný tvar. Najviac sa podobá (Kozinovmu), aj keď ide pôvodne o zbraň, neskôr akýsi symbol, povedzme honor.
Baníci sekerky nepoužívali, (občas pri výdreve), ich symbol, alebo používaný nástroj je kladivo. Tá gulička na opačnom konci oproti obuchu je kvôli bezpečnosti, bodcom by sa mohli zraniť.
Čiže viem si to predstaviť ako fokos v rukách baníka, tak ako fokos v ruke Thököliho, aj keď všetky (bányász fokos) vyzerajú inak.
A neviem si predstaviť čudesné kladivko (zdobené ryhovaním) ako pracovný nástroj, má priveľa zbytočných finesov. -
Nie je to prevzaté zo slovenčiny, je to z maďarského slova fok – obuch, sekery, čiže protiľahlá, opačná strana ostria.
-
Aj som, začal písať odpoveď, ale v polovici som to vzdal. Už nemám chuť nič vysvetĺovať …
V poriadku beriem,, zmýlil som sa.
Prepáč Kardinál, ale po Tvojom poslednom príspevku….neviem, možno to bude tým, že Ty uznávaš Messnera, ja Kukuczku, ale absolútny frajer bol pre mňa Hermann Buhl.
Messner bol asi lepší, prežil, tí dvaja neprežili, tak ako ja tieto diskusie.
Ale aj tak dík za tip na Ottlyka. Kónya sa mi zdá lepší ako Mrva.
Všetko dobré v.t.v.l. -
… na jednej strane pomaly reštaurátorský prístup ibavápnom, …
Podľa mojich skúseností slovenskí, komorovým zákonom chránení reštaurátori “ibavápnom” nechcú a nevedia robiť. Všade musia aspoň cvrknúť nejakej disperzie, bieleho cementu alebo použijú rovno nejakú priemyselne vyrábanú maltovú zmes, ktorá sami nevedia čo všetko obsahuje…
iba som sa zle vyjadril, nechcelo sa mi podrobne všetko popisovať a viem, náhodou som sa dostal k tomuto
http://www.antar.sk/DaB/clanok.php?id=43 -
ajhľa, čo je to malé červené v malte?
Peťo, to je skoro na každom hrade, keby si sa pri murovaní ostenia prechodu na Gýmeši otočil, tak by si na neskorogotickom vežovom paláci videl omietku aj ložnú maltu toho istáho zloženia. Ja som len chcel kardinálovi dať recept na “lektvar” na odolnejšiu a tvrdšiu maltu na korunu muriva. V podstate dobrý, teda určite lepší ako šedý ako píše Benignus je biely cement, aj svojim chemickým zložením, obsahuje viac CaO, okrem toho aj bieliace zmesi (trebárs kaolín)…
Tiež som zástanca zatrávňovania, podĺa mňa je to najlepší spôsob ochrany koruny muriva, (to mám ešte zo Starého Zvolena, dr. Hanuliak), aj keď tam je to trochu iné. Nechcel som iba o tom hovoriť, ten Benignusov elaborát poznám, rešpektujem mlčanie, tak ako Uhrovec.
Peťo, tu máš tiež ten dolomitický makadam, myslím, že to je to isté, murované líca a po vrstvách nasypaný “makadam”, zalievaný, alebo možno zasypaná vrstva kameňov pieskom zmiešaným s nevyhaseným vápnom a následne zaliatym vodou, tento postup sa vraj použil na starej veži Spišského hradu, ale 100% neviem, iba som to čítal.
Benignus, nikto tu nevzýva betón, strombus sa možno trochu zle vyjadril, sme TGM vďační, že ho tam dali, inak je už dávno po klenbe, nakoniec aj ten betón je dnes už predmetom ochrany.
Foto je z Tematína, východná veža, zhruba z polovice 13 storočia, vekovo by to so spišskou aj súhlasilo (tretina 13. stor.) -
Už som naozaj nechcel, ale vidím, že treba, aby nedošlo k zbytočným nedorozumeniam.
Pri konzervácii a častočnej rekonštrukcii múrov na hornom hrade Starého Zvolena bola používaná vápennocementová malta. Múry, alebo múr v neviem akom rozsahu ani mieste sa vraj rozpadá.
Samozrejme za vinníka bol označený cement. Pritom viem ako sa to robilo, ja tých príčin vidím viac, a nemyslím si, že cement je úplne tá najhlavnejšia príčina.
Takže tu treba hĺadať pôvod onej vety.
Nato došlo podľa mňa zasa k ďalšiemu extrému, dolný donžon skoro reštaurátorským spôsobom konzervovať iba vápennou maltou, podĺa mňa nie najvhodnejším, ale určite by sa o tom dalo polemizovať. Tú istú vetu som použil aj pri Vígľaši.
Tu treba vidieť ten rozpor, na jednej strane pomaly reštaurátorský prístup ibavápnom, na druhej strane ” ťažká bojová technika pri dobíjaní (nie je to ypsilonka, je to schválne) hradu a pomaly tony cementu, aj keď mi je jasné, že ide o rozdielne práce, aj rozsah.
Každý spôsob, čiže použitie vzdušnej vápennej, hydraulickej, ale aj použitie cementu je samozrejme prípustné tam, kde sa to najviac hodí.
Veta, cement je cesta do pekla, je obyčajný mediálny dríst, aký používajú politicia a iní “dôležití ” ľudia, vlastne neviem na čo, a tak to treba aj brať.