[vlcik-tlcik]

Predsa mi len nedá, dosť ma zamrzela poznámka o fotografovi čo lezie cez ploty, lebo tam šiel z Tematína, neviem, kto všetko o tom vedel, ale ja som ho v tom podporil, nech tam ide a nech sem zavesí fotky. Takže sa hlásim ako spoluvinník, lebo som ho nebonzol.
Pre niekoho sa možno budem zdať smiešny, ale pre mňa je to dôležité.
Dúfam ,že na konferencii sa všetko vysvetlí, aj keď antik mal dobrú pripomienku o prípadnom predĺžení času takýchto realizácií, nevidím to ako reálne, uvidíme.

[vlcik-tlcik]

Na začiatok trochu hudby k čítaniu, ktoré by som nazval podľa názvu piesne Private investigation.
http://www.youtube.com/watch?v=ezIkeddv_pA

Kardinálovi,
vrecované malty, KVK obsahuje cement, tá druhá neviem, ale ak je tam tiež, tak ani keď by bola od NASA.
Chcel by som Ti odpovedať na otázku, že ktoré vápno je ku ktorému druhu horniny, (kameňu) najvhodnejší. Varín som vynechal, takže iba závody Calmitu v Žiranoch, Tisovci, Margecanoch.
Je to úplne jedno, pretože do pece vstupuje už len kvalitný vysokopercentný vápenec, ktorého produktom je dnešné čisté až 90%, mäkko pálené vápno, Cao (1000 – 1100 stupňov Celzia). Čiže tie zvyšné percentá sú malé na to, aby vápno, resp. maltu nejak výrazne ovplyvnili.
Nechcem tu spomínať celú históriu výroby a používania malty, začal by som neskororománskou, alebo ranogotickou maltou. Najskôr na Starom Zvolene, neskôr na Tematíne, som si všimol v malte drevené uhlíky z halúzok priemere cca 1cm, dĺžka podobná. Laboratórne sa zistilo (Hošek), že už 7.67dielov drevného uhlia na 100 dielov malty spôsobuje rýchlejší počiatočný nárast pevnosti a než malta tradičná, ako aj lepšiu kvalitu a trvanlivosť.. Spôsobovalo to pálenie vápna v milieroch, kde po vyberaní vypáleného vápna sa čiastočne znečistilo drevným uhlím, ktoré spôsobilo rýchlejšiu karbonatizáciu v celom objeme malty.
Vápenec na stavbu hradov sa pálil v čo najbližšej vzdialenosti od hradu na mieste výskytu vápenca. Ten mal samozrejme špecifické zloženie dané miestom výskytu. Podiel vápennej zložky v stredovekých maltách bol rôzny pre ložné, (murovacie) malty a pre omietkové.
Prvkovou analýzou bol odokázané, že vápno bolo pálené z vápencov obsahujúcich i určité množstvá hliníka, železa a iných prvkov, ktoré sa stali povedzme latentnou hydraulickou zložkou vápna. Čiže podľa množstva a druhu prímesí, mohlo ísť o čisté vápna až z vyše 90 % podielom CaO, alebo menej čisté, s vlastnosťami vzdušného vápna, alebo hydraulické, a to buď slabo, stredne, alebo silne hydraulické vápna.
Ale treba spomenúť, že stále sa jedná o mäkko hasené vápna, to jest pálené pri teplote od cca 650 do 1050, max 1100 stupňov Celzia.
Nechcem tu spomínať ani ďalšie veci okolo, chcem iba zdôrazniť, že aj keď sa hornina, (aj s rôznym možným znečistením) svojim zložením výrazne blížila k surovine na výrobu cementu, (zmes CaO, Fe2O3, Al2O3, SiO2 tak výsledný produkt, dal by sa nazvať rímsky cement, alebo hydraulické vápno pri vypálení pod medz slinutia, to jest do tých 1100 stupňov má iné vlastnosti, ako keby bola vypálená nad medz slinutia (1250-1450 stup. Celzia), čo by už bol portlandský cement a toto vidím ako kľúčové.
Pridaním cemenu sa tiež získa hydraulická malta, ale mne naozaj nesedí, skôr by som hľadal cestu vo využití už mnou a Harpom spomínaných hydraulických prímesí, myslím tým malty len na použitie pri viac počasím namáhaných častí, nič viac.

Priznám sa dosť ma vytočil liberál od pamiatok svojou slávnou vetou, že cement je cesta do pekla.
Takže za komunizmu bola modla betón, teraz bude bez rozmyslu modla hasené, najlepšie odležané vápno. Nemám proti nemu nič, iba si myslím, že pri objekte kde sa jeho použitie spomínalo, nie je zrovna najvhodnejším riešením, z viacerých dôvodov. Jedná sa o torzo donžonu na dolnom hrade Starého Zvolena, ktorého horná časť, teda pahýľ, čo trčí, bude zrekonštruovaný ako pahýľ, s nepravidelne vymurovaným plášťom okolo celého horného torza, čo je metodicky správne, do toho sa ani nemiešam, len tá vzdušná malta mi akosi nesedí, je tam dosť rizík premŕzania a poveternostných vplyvov.

Ale zasa, v živote som nepoložil kameň na maltu na ktorejkoľvek zrúcanine, takže možno iba táram.

The End, a myslím tým naozajstný The End,
predsa len ešte s jednou poznámkou.
Pripadá mi dosť smiešne, keď sa dvaja podávači malty bavia o niečom, čo malo byť už dávno laboratórne vyskúmané, v rôznych variantách, s jasným odporúčaním pre prax a dnes už aj s akými-takými možnosťami porovnávať.

Použitá literatúra, viac menej pan Hošek, internet, ešte pár linkov
http://books.google.sk/books?id=twxgxuPWG24C&pg=PA64&lpg=PA64&dq=ost%C5%99e+vyp%C3%A1len%C3%A9+v%C3%A1pno&source=bl&ots=vBUSXzAAL9&sig=2w-w58xlvqTJW7WSgCnhKyb8dHY&hl=sk&ei=yEGvTN-OL47oOb6fiMoF&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=6&ved=0CDgQ6AEwBQ#v=onepage&q=ost%C5%99e%20vyp%C3%A1len%C3%A9%20v%C3%A1pno&f=false

http://www.keim.cz/info/00-1/info1.htm
http://is.muni.cz/th/175462/prif_b/Rekonstrukce_vyrobnich_postupu_historickych_malt_a_omitek-_baklarka.txt
http://is.muni.cz/th/257139/prif_b/Bakalarska_prace.pdf
http://il.youtube.com/watch?v=qc16dQcKq7s&feature=related

[vlcik-tlcik]

Kedykoľvek sa pod to, čo tu asomtam a otto napísali bohorovne podpíšem, nakoniec sám som to tu už ikskrát spomínal.

[vlcik-tlcik]

Presne to isté povedal aj Tomáš, nagyon…, je to iba zväčšenina toho horného, vykopal to kdesi tuším Šnôrka a Tomáš okopčil od neho, tak ako ty od Tomáša.

[vlcik-tlcik]

Práve tu by som videl jedného z tých zakopaných psov, česi mali vlastných, českých kráĺov, alebo aspoň jeden z titulov kráľov, čo im vládli bol kráľ český), kdežto my sme sa od Uhorska akoby dištancovali, veď ktorého uhorského kráľa sme prijali za svojho. Maximálne tak Mateja (Hunyadiho) Korvína, aj to iba v povestiach a rozprávkach, prípadne v Detvanovi.
Keď sme už pri tom Detvanovi, ktorýže slováčik ho aj čítal, myslím celého, škoda reči.
Ale späť k Ľudovítovi Veĺkému a hradom, čo dal postaviť rozhodne najpopulárnejší je hrad Törcsvár, Bran v Rumunsku pri Brašove.
Svojho času ho vlastnil Vlad III. Tepes, známy ako Dracula.

Vždy som si myslel, že hodnota zrekonštruovanej veci spočíva v čo najväčšom zachovaní pôvodnej hmoty prezentovanej v jej čo najprirodzenejšom stave.
Na Slovensku je to inak. Predstavy niektorých architektov víťazia, aj nad zdravým rozumom a to ja som rozhodne umiernenejší, ako trebárs antik, alebo Jozef. A o archeológii sa asi najvýstižnejšie vyjadril insane, o zbieraní a odovzdávaní črepov. vsjo

[vlcik-tlcik]

Z tria Nagy Lajos-ových, várkastél-yov sa najlepšie javí asi Zvolen, lebo chudátko Diósgyör v Miskolci, je tiež pekne do .. pokazený.
Tie “čertovské realizácie”, neviem, vlastne nikoho by som nevedel jednoznačne poslať do čerta, čosi sa pokazilo a dodnes sa to akosi nevie dať do správnych koľají, nehovoriac o našom vzťahu k histórii, pamiatkam. Tiež by sa to dalo nazvať, kde nič nie je ani čert neberie.
Ale úplne to zaklincoval jeden pán, ako ho tu ktosi nazval pamiatkový liberál, vo videu zo Starého Zvolena.
Citujem : “Cement je cesta do pekla!” Nuž a tam sa precementovaný Vígľaš poberá.
Priam diabolské prirovnanie.

[vlcik-tlcik]

Treba povedať, že to je len hypotéza, aj keď mne osobne sa javí ako logická. Ale čítal som aj úvahu od Markó Ágnes, ktorá tvrdí, že treba byť opatrný, lebo sa nedá jednoznačne povedať, či sa to dá považovať za hrad, alebo iba pozorovateľňa, kde sa mohlo nachádzať iba pár strážcov. V roku 1992 tam kopal Simon Zoltán dve sondy, jednu zhruba v strede, druhú naprieč valom. Stopy po koloch nenašli, iba zbytky nasucho murovaného opevnenia, z kameňa vydolovaného z priekopy okolo opevnenia, ale múr bol aj tak veľmi pevný.
našla sa keramika z neolitu, bukovohorská kultúra, nálezy z konca 13, začiatku 14 a potom z 15. storočia.
Ešte k tomu názvu, teta Agnes vraví , že pôvod názvu temetvény možno nájsť v töltést, dombot csinált, (robil kopec, val), čiže v maďarskom slovese temet, čo znamená to isté.
Neviem, toto neriešim, ale môžem ponúknuť niečo z detstva.
V dedine odkiaľ pochádzam, (absolútna rovina), sme mali jediný “kopec” protipovodňovú hrádzu, val, po maďarsky töltés, dodnes to nevoláme inak ako týteš, iba neviem s akým i,y?
Agnes má tých pochybovačných argumentov viac, ale Zsoldosa nespochybňuje.

[vlcik-tlcik]

Konečne niečo, čo sa dá nazvať slušná práca. Sledoval som a nekradol, iba raz a iba trošku, ako príklad.
Som rád, že tie tehly sú tam, kde sú. Srdečne zdraví v.t.v.l.

[vlcik-tlcik]

Nie Evi, súhlasím s Radom, majster sa k takémuto produktu nemal dať dokopať za žiadne peniaze.
Dokonca to ani nie je ako pôvodné, nová zárubňa bola rovná, dali ste novú, priznali ste oblúk, zväčšil sa otvor. Orámovanie dverí zvonka malo kopírovať otvor, aj oblúk, zvnútra sa mi nezdá umiestnenie pántov, ani tých priečnych drevečiek, ak už áno prekryl by som nimi pánty a určite umiestnil asi inak.
Opakujem, mňa by si k tomuto nikdy, ani pod výstrahou smrti nedokopala, a neber to ako kritiku, iba konštatujem, tiež sa občas seknem, ale v takýchto prípadoch asi nie.

[vlcik-tlcik]

Blahoželám herr oberarcheológovi Hoššovi k excelentne s citom a šarmom zvládnutému výskumu, komisii k pozoruhodnému výsledku,
Veľmi by som bol zvedavý na tie odpovede, keby sa ich vlastné deti po prezretí si tejto témy chceli na niečo spýtať.

[vlcik-tlcik]

Saša obávam sa, že dôjde na Tvoje slová.
Vážený vĺčik
vyslovil som svoj názor a žiadna konferencia, vedecká publikácia alebo svetová kapacita ma nepresvedčí o opaku. Latrínu, kráľovskú korunu alebo vrabca nemožno nahradiť ich trojdimenzionálnym (alebo štvordimenzionálnym) modelom, respektíve maketou! Pokiaľ by to bolo možné, o ďalších desať rokov budeš nezamestnaný a nielen Ty ale všetci čo žijú zo správy a ochrany kultúrneho dedičstva. A možno aj tak bude – IT titáni ľahko presvedčia mladých titánov na ministerstve, vo vláde a možno bude Slovensko prvou krajinou bez histórie a s virtuálnym kultúrnym dedičstvom. Aká to krása!
Píšeš “existuje podrobná dokumentácia” – nuž natoľko podrobná ako podrobne bola vyhotovená a ruku na srdce, na nič ste nezabudli? Istý múdry človek napísal, že najlepším modelom mačky je mačka samotná a súhlasili s ním aj celé generácie pamiatkárov a múzejníkov.
O seba a svoju robotu sa nebojím, o pamiatky však áno.
Aj tak si myslím, že z hľadiska hradov si to predstavujú ako Hurvínek vojnu.

http://www.sme.sk/c/5575061/stare-zbrane-brnenia-aj-hrady-budu-3d.html

[vlcik-tlcik]

Viem, že ide o studňu, ale aj o chodník a sokel.
Problém vidím v tom, že studňa je prekážkou v prirodzenom a priamom prúdení vody a kombináciou dažďovej a spodnej vody sa v mieste nad studňou povedzme voda akumuluje a dostáva sa pod chodník, betón vlhkosť nasáva a dostáva sa tým pádom aj k soklu.
Podľa Tvojho opisu som urobil približný náčrt. Ak ste približne takto obkopali studňu, problém ste čiastočne vyriešili, ale nie úplne, zostali dve problémové miesta, viď obrázok, pričom ten pri tomto pohĺade hore je väčší. Voda v drenáži síce pôjde vo vykopanom jarku, ale zároveň bude mať tendenciu ísť rovno, tým pádom bude ten ostrovček čiastočne dotovať vodou a ešte pri zrážkach bude namáčaný zhora. Tento problém sa dá vyriešiť tak, že treba prekopať ešte tunel pod chodníkom, ako som naznačil tou čiarkovanou fialovou čiarou,kde voda pôjde zhruba rovno a nič jej nebude stáť v ceste a ostrovčeky (neviem aké sú veĺké) sa môžu zrušiť tiež, aspoň tak aby sa nedotýkali chodníka.
Ešte si pozri aj môj predchádzajúci príspevok, možno mu už porozumieš viac.

[vlcik-tlcik]

Asi tak, ako hovorí Doky, mala si sa obrátiť skôr na veštcov.
Teraz k veci, aj podľa toho skúpeho opisu si myslím, že problém neväzí v spodnej vode, ale povrchovej. Z opisu nevyplýva, či sa beton dotýka studne, ak áno, tak určite by som styk prerušil, aby bola cca 10 cm medzera.
Nie úplne rozumiem vedeniu drenáže ale asi toľko, že ak je popri chodníku nad, okolo studne a pod, tak by som to pri studni znova otvoril, zhora aj zdola a pod chodníkom popri studni drenáž spojil.
Skús to ale aspoň slovne opísať, aj ako je spád, či tam nie je oproti ostatým častiam tieň, skrátka čosi, inak je to naozaj iba veštenie, ale napriek tomu si myslím, že by Ti to mohlo pomôcť.

[vlcik-tlcik]

Nedá, poznačilo by to aj Lietavu. Tematín Ti neodporúčam, tam takých premúdrelých truhlíkov hádžeme z balkóna a už by si mohol prestať drístať o veciach ktorým nerozumieš.

[vlcik-tlcik]

Na Václavským václaváku, prahákúm, těm je hey