Forum Replies Created

Page 37 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    28. septembra 2010 at 21:38 in reply to: Trenčín

    Záhadné krypty otvorili na pár hodín

    Najtajomnejšie novomestské hlbiny odkryli svoju tvár. Dve tajomstvom opradené krypty pod rímskokatolíckym kostolom na niekoľko hodín otvorili aj pre verejnosť.

    Čítajte viac: http://trencin.sme.sk/c/5566084/zahadne-krypty-otvorili-na-par-hodin.html#ixzz10r3kFpZk

  • vlcik-tlcik

    Member
    28. septembra 2010 at 21:37 in reply to: Trenčín

    Rekonštrukčné práce na hrade sa začnú až na jar

    S opravou Trenčianskeho hradu sa začne až na jar, najskôr sa musí vyriešiť jeho odvodnenie.

    Čítajte viac: http://trencin.sme.sk/c/5569113/rekonstrukcne-prace-na-hrade-sa-zacnu-az-na-jar.html#ixzz10r3Pd834

    /// vložené aj do témy Trenčiansky hrad /// reakcie prosím do tejto témy…
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=57186&sid=8349caa7a18f1c0598118564edd5a402#57186

  • vlcik-tlcik

    Member
    27. septembra 2010 at 22:50 in reply to: ako nás vidia iní

    Ako vidíme my iných.
    Mal som tú česť merať ako druhú spomínanú Komárňanskú pevnosť, hneď ako z objektu rudoarmejci vytiahli päty.
    Nová pevnosť suterén, merané za svetla jaskyniarskych čeloviek (od kamarátov jaskyniarov z BB), v rohu zalomenia krídla som sa ako rybár vlastniaci vysoké čižmy brodil vyše kolien v hovnách. Praskla kanalizácia a doslova srali na to.
    Stará pevnosť, spôsob upratovania v jednej z kazemát, na konci sa vymurovala priečka a bordel sa hádzal za ňu, ak už bordel kypel, tak sa to zamurovalo.
    Bytovka vedľa, odniesli úplne všetko, aj obkladačky, zostali holé múry, neskutočný bordel a smrad.
    Ko(a)nec vklada.

  • vlcik-tlcik

    Member
    23. septembra 2010 at 2:41 in reply to: Košická citadela

    Dal by som do pozornosti všetkým potomkom starých slovákov. Napriek tomu, že vraj geneticky patríme k tomu najstaršiemu, čo v Európe je, mám skôr dojem, že sme sem padli z vesmíru len včera, a to priamo na hlavu. Inak si neviem vysvetliť tú ignoranciu určitej kultúry, ktorá sa tu kontinuálne po stáročia vyvíjala a zmysel niektorých, podľa mňa dôležitých úradov, ktoré, ako ďalej vidno sú žiaľ asi len na okrasu, alebo ako folkloristické krúžky bez rešpektu.

    Stavebný úrad: Nezáväzne

    Stavebný úrad zdôrazňuje, že ÚHA nie je účastníkom stavebných konaní, ani dotknutým orgánom, preto jeho stanoviská nie sú záväzné. “Stavebný úrad je viazaný stavebným zákonom, súvisiacimi predpismi a záväznou časťou územného plánu, pričom od ÚHA ako poradného orgánu potrebujeme iba stanovisko, či stavebný zámer je alebo nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou,” vysvetľuje vedúca staromestského pracoviska stavebného úradu Košíc Iveta Kramárová.
    Ostatné hodnotenia alebo odporúčania ÚHA, napríklad k estetike, ak idú nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z územného plánu, môže stavebník akceptovať, ale nemožno ich vynútiť a uložiť v rozhodnutí stavebného úradu.

    Čo na to pamiatkári

    Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) nemá v tejto oblasti silné slovo. “Náš názor na novostavby nie je smerodajný, nie sme konečným povoľujúcim orgánom. Tým je stavebný úrad. My určujeme nanajvýš základné regulatívy k novostavbám. Tie adresujme vlastníkom nehnuteľností. Mohli by ste žasnúť, aký je rozdiel medzi našimi odporúčaniami a tým, čo sa v skutočnosti zrealizuje,” vyjadril sa architekt R. Mokriš z KPÚ.

    Ako príklad uvádza stavbu oproti Jakabovmu palácu. V stanovisku KPÚ k zámeru stavby z roku 2005 sa nachádza napríklad podmienka potlačiť krídlo v úrovni rímsy tak, aby nepresahovalo historickú uličnú čiaru. Túto podmienku však vlastníci nerešpektovali. Podobne to bolo s Hiltonom, vydali niekoľko záväzných stanovísk, ktoré neboli rešpektované.
    Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5559349/kosicki-architekti-sa-zhodli-najhorsou-stavbou-je-hilton.html#ixzz10J9wfRZH

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. septembra 2010 at 19:42 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?

    Samozrejme dub alebo agát by bol ideálny, buk určite nie, to je už oveľa lepší aj smrek, ale vyskytuje sa tam aj borovica,, ak by bola dostatožných rozmerov, nevidel by som problém. Neviem, niečo sa mi marí, že aj nadokenné preklady vo veži sú z mäkkého dreva, nie z dubu, ale možno si to len zle pamätám. Skôr som zvedavý na rozmery (toho prahu).

  • vlcik-tlcik

    Member
    17. septembra 2010 at 14:08 in reply to: Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

    Zhodou okolností som sa vlani potuloval po krove Sesslerovej sladovne, zostalo mi pár nepodstatných foto. Prvá, mne neznámy erb, či znak, je tam napísané Civitatis Tyrnaviensis, (mesto Trnava), 1783 – rok založenia (sladovne).


    Z takýchto tehál je to postavené napr. MITTACSEK P, DOMOTOR, to je asi z maď. Dömötör=Demeter, ďalej tehla s hlavou, vyskytujúca sa aj v tom erbe, sú na nej písmená W, K, R, viac neviem, ale Ján Čáni by to vedel, keď ho Sme furt cituje. Nám možno bude stačiť aj Porsena.

    Pohľad z krovu na výrobnú časť

  • vlcik-tlcik

    Member
    14. septembra 2010 at 22:07 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?

    Zabudol som povedať, že murivo bolo omietané, v Čechách vo veľa prípadoch (skôr viac, ako menej), hydraulickou maltou, na Slovensku neviem, ale rád by som sa dozvedel.

    Kúsky tehly v omietke. Objekt tzv. csiga, Szádvár (HU)

  • vlcik-tlcik

    Member
    14. septembra 2010 at 21:56 in reply to: Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?

    Aj so Šnúrkom sme o tom dali reč, že musíme si dať veľmi záležať na kvalite pieskov, vápna, opracovania kameňa a v neposlednej rade aj na kvalitu samotného murovania.
    Díky Rado, povedal si to presne, k takémuto niečomu som sa chcel opatrne dopracovať obkľukou.
    Teraz by som sa chcel ešte vrátiť k Bacilovi a Kardinálovi. Je jasné, že niektoré časti hradu boli prestrešené, ale nie všetky. Koruny múrov nemuseli byť vymurované z extra vápna, stačilo aj to, ktoré používali.

    Na obrázku vidíte predprseň a ochodzu obvodovej hradby Starého Zvolena, ešte zachovaná románska omietka, bola aj na pochôdznej časti ochodze, bohužiaľ po viac ako desiatich rokoch sa už rozpadla.
    Práve pri tejto ochodze, a vidiac kúsky liatej, či akej maltovej podlahy na Lietave mi napadlo, že asi nečakali cca 70 dní kým vytvrdne, ale zrejme použili niečo na urýchlenie tvrdnutia. Čo neviem, ale bola asi dosť odolná, tak prečo ju nepoužiť ako pojivo do koruny múru.

  • vlcik-tlcik

    Member
    13. septembra 2010 at 16:09 in reply to: Lietavsky hrad

    Ďalší od stola drístajúci špekulant (Jozef, nenechám Ťa v tom samého), ale podľa mňa celkom správna Jozefova úvaha o hydrofobizácii koruny muriva.
    Neviem prečo, ale vo všeobecnosti sa tu hovorí iba o vzdušnom vápne a jeho odležanej forme, hydroxide, prípadne o horúcej malte, ale o hydraulickom ani slovo (teda na Slovensku, na rozdiel od bratov Čechov), možno preto, že sa už nevyrába a možno ani nevyrábalo, (zatiaľ neviem).

    Pritom už v dávnej, aj nedávnej minulosti, sa jeho dobré vlastnosti využívali, napríklad aj pri priamom kontakte s vodou, prístavné hrádze, budovy.
    Možno by bolo riešením, keď sa už hydraulické vápno nevyrába, si vyrobiť maltu s hydraulickými vlastnosťami, a to
    a) buď pridaním tehlového prachu, drvy, antuky do maltovej zmesi
    b) pridaním metakaolínu, vo forme Mefisto
    c) prípadne iné hydraulické zmesi
    Nie je to môj výmýsel, o väčšej odolnosti voči poveternostným vplyvom, aj menšej nasiakavosti hydraulických mált hovoria všetci poprední českí „maltológovia a maltologičky“, tak prečo to neskúsiť, trebárs na korune múru.

  • vlcik-tlcik

    Member
    12. septembra 2010 at 20:56 in reply to: LEVICE – predané námestie.

    Levice Lajosa Grendela

    Levice nie sú cieľom školských výletov. Nenarodil sa tu žiaden z národných dejateľov. A predsa sa toto malomesto dostalo do próz autora, ktorý sa tu narodil a žil až do absolvovania gymnázia a ku ktorému sa hlásia hneď dva národy – Lajosa Grendela.

    http://kultura.sme.sk/c/5543911/levice-lajosa-grendela.html

  • vlcik-tlcik

    Member
    11. septembra 2010 at 23:43 in reply to: Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

    Technické pamiatky sú prehliadané aj na Záhorí

    Pamiatkové hodnoty Záhoria nestoja len na hradoch a kostoloch. Čoraz viac cenené začínajú byť aj technické objekty, ktoré okrem významných architektonických hodnôt vypovedajú aj o hospodárskych pomeroch, či výrobných technológiách danej doby. Iné sú zas výnimočné z hľadiska svojej konštrukcie – ako mosty či cesty.

    Čítajte viac: http://zahorie.sme.sk/c/5542088/technicke-pamiatky-su-prehliadane-aj-na-zahori.html#ixzz0zGAFXQL4
    http://zahorie.sme.sk/c/5542088/technicke-pamiatky-su-prehliadane-aj-na-zahori.html

  • vlcik-tlcik

    Member
    10. septembra 2010 at 5:44 in reply to: Omietka

    Nie je vápno ako vápno, niekde inde píše Paľo.
    Odležané hasené vápno sa dá tiež kúpiť v stavebninách alebo vo “farboch-lakoch” v plastových kýblikoch pod názvom “maliarske vápno”, ale vyjde to dosť draho. Posledne som videl tuším 6 kg za 120 Sk.
    Ale tiež aj Eo Ipso na otázku,
    ako dlho sa musí zhasené vápno ležať, aby sa dalo použiť?
    U nás (v Malohonte) bolo zvykom, že kto chcel na jar začať stavať, najneskôr v jeseni predošlého roka zahasil vápno (zväčša v jame niekde v záhrade). No stalo sa, že sa stavalo až ďalší rok a také vápno si murársky majster nevedel vynachváliť…
    ja len dodávam, že aj naše babky pri maľovaní.

  • vlcik-tlcik

    Member
    7. septembra 2010 at 0:04 in reply to: Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

    Addig elég, nagyon szépen köszönöm Porszena bácsi. hidat ismerem.

  • vlcik-tlcik

    Member
    4. septembra 2010 at 23:11 in reply to: Hasenie vapna v zemi – postup

    V jame nijako, stačilo si vygúgliť hasenie vápna a je to, ale niektoré informácie sa mi zdali byť neúplné, tak som to trochu doplnil.
    Toto som si požičal z internetu, autor ing. Marta Bieleková, ale treba k tomu poznamenať, že ide o hasenie kusového CaO, pri vrecovanom práškovom vzdušnom vápne je to naopak, najskôr voda (môže sa hasiť aj v prebytku vody), potom vápno na cca 100 kg vápna od 200 do 330 litrov vody, spodná hranica sa viaže skôr k dolomitickému vápnu horná ku klasickému CaO, vlastne tak, ako uvádza autorka, od 250 do 330 l.
    Hasnice si pamätám aj z plechu. Dá sa hasiť aj v sudoch, čítal som aj také, že sa to neodporúča (hrozí výbuch, pri opačnom postupe vápno-voda), zatiaľ som sa našťastie s takým nestretol, ale opatrnosti nikdy nie je dosť.
    Ešte k hasnici a sudu, záleží, koľko toho potrebuješ, aj keď hasnica je v každom prípade pohodlnejšia a bezpečnejšia, ale chce to minimálne okuliare.

    Hasenie za mokra (bežné mäkko pálené vápna)

    Na stavbe sa vápno hasí v hasniciach, ktoré sú ručné alebo na veľkých stavbách mechanizované. Ručné hasnice sú nádrže zbité z fošien o pôdorysnom rozmere 2,0 x 2,0 m a výšky 25 až 30 cm. V jednej zo stien hasnice je uzatvárací a vypúšťací otvor.

    1 – hasnica, 2 – jama na odležanie vápna

    Vápno (kusové) v hasnici sa rovnomerne rozloží, najskôr sa pokropí vodou a postupne sa pridá asi 1/3 až ½ vody za súčasného miešania. Až po hrubom rozhasení pridáme zvyšok vody a vápno dohasíme. Na hasenie vápna za mokra treba 2,5 a 3,3 – násobok vody (t.j. 250 až 330%) k hmotnosti vápna. Množstvo vody je pri hasení veľmi dôležité. Pri nedostatočnom množstve vody sa vápno celkom nedohasí. Nadbytok vody zmenší pevnosť vápna. Vápno sa počas hasenia musí premiešavať a po vyhasení sa prepúšťa cez sito do vápennej jamy na odležanie. Jama má nespevnené dno a steny (v súdržných zeminách), prípadne sa vymuruje tehlami alebo zapaží fošňami. Vápenné mlieko v jame hustne, zmení sa na plastickú vápennú kašu odparením a vsiaknutím časti vody. Aby sme zabránili vápennej kaši prijímať kysličník uhličitý zo vzduchu a teda jej zatvrdnutiu, posypeme ju asi 10 cm vrstvou piesku a jamu potom z bezpečnostných dôvodov prikrývame doskami. Čerstvo vyhasené vápno sa môže ihneď použiť na výrobu malty na murovanie (neodporúčam). Na omietanie sa môže použiť až po dôkladnom odležaní vo vápennej jame (aspoň mesiac).
    A ešte dôležitá poznámka, ak má byť v jame aj cez zimu, horná vrstva vápna by mala byť pod hĺbkou zamŕzania pôdy, cca 80 cm, ale pri určitom vylepšení stačí aj trochu menej.

    A ako bonus, výroba horúcej malty, môžeš 5x hádať, kto je ten šarmantný pán s lopatou.

    http://www.youtube.com/watch?v=ifumsZruExA

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. septembra 2010 at 23:43 in reply to: Hrady v Maďarsku

    Kardinál, nepozorne si čítal, písal som o nevhodných až brutálnych betónových čiapkach na
    korunách murív, čo to robí vidíš aj sám

    Teraz malta Trassz habarcs MM3
    V Maďarsku používaná na obnovu pamiatok, je to murovacia zmes odolná voči mrazu, zamedzuje tvoreniu výkvetov, zvetrávaniu, dýcha.
    Či tomu je tak, ukáže čas, ale treba povedať že klimatické podmienky na Szádváre sú iné ako trebárs na Tematíne, alebo Lietave.
    Nevedel som preložiť slovíčko TRASSZ, ale už viem o čo ide, pozrel som si zloženie malty, obsahuje piesok, zrná do 2 mm, calcium hidroxid,
    trasového prášku a chemických zošľachťujúcich prísad.

Page 37 of 72