[vlcik-tlcik]

Dieselová elektráreň z roku 1906 v Piešťanoch.
Režné murivo sa mi páči, potom sa len stačí pohrať s tehlou a vytvoriť rôzne plastické vzory, tzv. zuborezy a krása je na svete.

[vlcik-tlcik]

Fotografie z oboch príspevkov zo dňa 31. 07. 2010, sobota,deň púte na Gýmešský hrad.
Nakoniec sa to uskutočnilo pred hlavným vstupom na hrad, aj to iba vďaka tomu, že to Jozef vykosil, ináč neviem, kde by sa hrajkali.
Všetko bolo tak, ako som predpovedal, až na tie dámy, okrem Stanky a Uskalienky som žiadnu nezaregistroval. A “nobilita” sa zachovala presne…..ale radšej nič, nakoniec pre samotný hrad to bola nepodstatná záležitosť.
Akurát sv. Ignáca mi bolo ľúto, lebo to bol pravý aristokrat a caballero.

[vlcik-tlcik]

Doplním Peťa, spomínaný kopec na veži, sčasti odprataný

Čo si tam asi šuškajú

Maďarský legionár v službách Leustachu

Strombus č. 72 Turecký

Kamil murár antický

O čom sníva PeťoG

[vlcik-tlcik]

Matej, maltou to nebude, skôr vidím problém v “majstrovi”, skús navštíviť miestnu krčmu, investovať pivo a poldeci do nejakého miestneho murára a spýtaj sa ho na postup prác.

[vlcik-tlcik]

Tak sa skús spýtať tu
http://www.museum-neukoelln.de/ausstellungen-99-neukoelln-karbidlampen.php

[vlcik-tlcik]

ja na to mnemám čas ale skús toto
Firma Hermann Riemann in Chemnitz-Gablenz/Sachsen

[vlcik-tlcik]

Niečo len pre silnejšie nátury, Jozefovi lietavskému odporúčam aspoň 4 poldecáky domoviny a pre istotu si ešte dýchni na bríle.
Surovo citlivé zásahy, ithac-a i onac še da archeologovac, rucac, bagrovac.

Ešteže vynašli kinedril, človeku by prišlo aj zle, ale nie z tých výšok, ale z hĺbky citlivosti.

[vlcik-tlcik]

Ahoj kardinál,
nechcel som spochybňovať Tvoje znalosti, ani teórie, iba ma vždy zdvihne zo stoličky veta :
” Nemám rád umelý nemecký termín “Sťahovanie národov”, lebo sťahovali sa len vojenské elity, roľníci na vidieku sa nemenili… “
To, čo je napísané o Aba Samuelovi považujem za viac-menej rozprávku, iba som chcel objasniť niektoré mená miest a udalostí okolo jeho smrti, istá je len tá bitka pri Ménfö (Györi), a možno spomínaný Abasár. Pokiaľ viem, tak v 12. stor. tam postavili kláštor benediktínov, aj keď im asi kostol nepatril, nie je mi úplne jasné ako sa mohol Samuel ocitnúť v kláštore augustínov vo Veľkom Šariši, aj keď netvrdím, že to tak nemôže byť.
Slovo Csiga sa dá do slovenčiny preložiť ako, slimák, kladka, jednoduchý stroj (po slovensky neviem, česky šnek), napr. pri strunových nástrojoch kolík na utiahnutie strún, gitare…
Kamarát Tomáš to na inom fóre nakreslil asi takto, voz ťahaný hrubým lanom

podľa mňa ako prevod použitý “csiga” šnek, samozrejme masívnejší a hrubší ako toto

Ešte k tej použitej malte, je to hrubozrnná vápenná malta s trochu väčším obsahom cementu, asi ako baumit grobputz, čisto betónové čiapky som už spomínal, nehovoriac o betónových komínoch, klenbách, podlahe….keby to bolo na Slovensku, tak by som povedal, že sa pomiatli na rozume, ale takto, už som spomínal páči sa mi to, až na pár detailov…
Čo sa týka toho cementu v malte, dá sa, pri zachovaní určitého pomeru, niekde to tu je spomínané aj viackrát, ale záleží aj od kameňa, napríklad gýmešské kremence znesú aj viac cementu (ale neskúšame), ako trebárs vápence. Ale ako oberpamiatkar herr Sura vraví, cement to je cesta do pekla.
Dokonca si tento jeho apel zobrali k srdcu aj Maďari, najnovší trend je vápenné malty, (príklad Szádvár, ale zasa špeciálna hotová vrecovaná od tuším Lasserbergeru) zrúcanina má mať zachované kontúry zrúcaniny.
Ako my slováci hovoríme meglássuk (uvidíme).
Ešte poznámka, koruny múrov, to bude asi večná dilema, u nás sa to niekde rieši tak, (Katarínka), inde inak, problém to bude vždy….

[vlcik-tlcik]

Ďakujem vlčkovi za pekné fotky.
Aba Samuel nebol Chazar. Profesor Marsina má pravdu, a aj na internete sú správy, že je to z kmeňa Kabarov, ktorí mohli žiť v rámci Chazarského kaganátu, ale priamo turkický Chazar nebol,tu treba asi odlišovať jednotlivé kmene.Desiatky kmeňov.Takto by sme za Chazarov mohli považovať desiatky kmeňov…Abovci mali veľmi blízko k Slovanom, veď pochádzali z oblasti ,odkiaľ prišlo veľa kmeňov, často spolu boli vo vojenských zväzkoch.
Rod Abovcov ako kráľovský rod sa dostal do strednej Európy v rámci presunu kmeňov z východu na západ v časoch Attilu. Nemám rád umelý nemecký termín “Sťahovanie národov”, lebo sťahovali sa len vojenské elity, roľníci na vidieku sa nemenili…
A tiež ku hrobu Abu Samuela:podľa jednej z teórií bol síce prvotne pochovaný pri Abasáre (dnešné Maďarsko), kde bola posledná bitka, ktorú prehral (v piesočnej búrke…), ale po niekoľkých rokoch bol jeho hrob otvorený, jeho telo malo atribúty svätosti, a potom bolo toto telo prenesené a pochované v kláštore pod Šarišským hradom.V miestnom múzeu je kostra k videniu, nech sa páči.
Uznávam, že táto hypotéza je veľmi odvážna, ale má svoje racionálne prvky.
Zväčšujúci sa počet maďarských bádateľov vo Veľkom Šariši je tiež dôkazom…
Pozdravuje
Kardinál
Okolnosti jeho smrti nie sú celkom známe. Sú zdroje, ktoré naznačujú, že kráľ po boji pri Ménfö, /možno už súčasť Györu (ménfői csata 1044-ben)/, z bojiska utiekol utiekol do Füzesabony, (cca 10 km juhozápadne od Feldebrö), kde ho dobehli a zabili. Ďalšia alternatíva je, že bol zabitý priamo na bojisku. Telo bolo najskôr pochované vo Feldebrő. Keď o niekoľko rokov neskôr otvorili hrob, videli, že jeho oblečenie bolo neporušené a rany sa zahojili, bol odtiaľ prenesený na miesto posledného odpočinku do kláštora Abasári, čo je zasa od Feldebrö cca 10 km na západ.
Toľko vraví maďarská wikipédia o Aba Sámuelovi, s tým, že bol kabar máš pravdu.
Jeden zdroj vraví , že bol žid (Samuel), iný, že bol nestorián,
Aba – po turecky a hebrejsky otec.
K sťahovaniu vojenských elít sa radšej vyjadrovať ani nebudem, ale ja nikomu nič vyvracať nechcem, každý nech si verí čomu chce.
Ešte k Szádváru, páčila sa mi Csiga, (šnek, výťah), krásne splynutie časti hradu s prírodou, stromami, machom, skalou…

http://picasaweb.google.sk/100621266228285778007/Szadvar2010?authkey=Gv1sRgCJCW2YuYj8LnJQ#

[vlcik-tlcik]

Vieš Jozef, bol som teraz na Szádváre 3 dni, takže spolu už 5 dní. Býval som s dvomi dôchodcami (vekom som bol k nimi najbližšie), ale najmä s jedným som sa dosť veľa rozprával. Je to naozaj veľmi dobrý chlap, kvôli hradom cestoval kade tade po Európe, ale samozrejme jeho maďarské hrady sú mu najmilšie. O Füzéri mi rozprával ako o pekne zrekonštruovanom hrade, síce si myslím niečo podobné ako Ty, ale kvôli takým ľuďom, ako je Jóska, (tiež Jozef ako Ty), by som ja o Füzéri nikdy nič zlé nepovedal.
Čo sa týka ďalších rekonštrukcií, teraz dva roky nerobili nič, ale teraz niekedy začnú, lebo získali dosť peňazí. Budú robiť hore na hrade, ale aj dolu na predhradí, chcú dolu urobiť aj nejaké pôvodné remeselné dielne, kde by ľuďom chceli ukázať, tradičné remeslá. Uvidíme.
Inak mne sa páčia tie ich rôzne aktivity pre deti, ale aj dospelých pod hradmi, v tom na nich nemáme, ani mať nebudeme.
Ešte k tej veži, základy miestami má z betónu, je to nnatreté dosť hrubou vrstvou vápna ale tie kvádre sa mi zdali, akoby tiež boli z betónu.

Priznám sa, že veľmi sa mi páčila konštrukcia schodníc dreveného výlezu vo veži

[vlcik-tlcik]

Samuel Aba tretí uhorský kráľ.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Aba

[vlcik-tlcik]

Nabudúce pôjdem pozrieť tieto dva najstaršie kostoly v Maďarsku, tip od Ďuriho,
prvý Feldebrö, Ďuri vraví, že tu je pochovaný Samuel Aba, (pôvodom, žid, chazar, inak švagor sv. Štefana, ale pán profesor Marsina píše, že je pochovaný nevedno kde.
Druhý je kúsok severnejšie v Tarnaszentmaria.
http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=hu&geocode=&q=Feldebr%C3%B5,+Magyarorsz%C3%A1g&sll=37.0625,-95.677068&sspn=34.259599,56.162109&ie=UTF8&hq=&hnear=Feldebr%C3%B5,+Magyarorsz%C3%A1g&ll=47.986245,20.110474&spn=1.808916,3.510132&t=h&z=8
foto, Feldebrö


Tarnaszentmaria

[vlcik-tlcik]

Szádvár, ním som vlastne mal začať, lebo toto bolo moje prvé trojdňové zastavenie v Maďarsku. Zúčastnil som sa prác na záchranu hradu, konkrétne na odkrývaní severného múru opevnenia v prvom predhradí. Nejaké foto od kamarátov Tomášov.
http://picasaweb.google.com/nagyonvarbarat/Szadvar2010Augusztus28#
http://picasaweb.google.hu/vigi68/Szadvar_Varmentes_2010_augusztus#
Prvý deň som bol v tričku Leustachu, druhý Tematína, tretí v “civile”.
Mám pozdraviť všetkých ľudí pracujúcich na záchrane hradov, takže zdravím.
Kezét csókolom.

[vlcik-tlcik]

v rámci mojej cesty Tematín – Temetvény som navštívil Hrad Füzér, ktorý ešte pred pár rokmi bol normálnou zrúcaninou. Značenie na hrad mizerné, parkovisko 300 Ft, vstupné dospelí 500 Ft. Z parkoviska výstup cca 15 minút v absolútnej pohode.
Celkom sa mi páčil, až na pár detailov ako betónové komíny, záklenky, betónové čiapky na korunách múrov…ale zasa hovorím, lepšie urobiť niečo, ako neurobiť nič.

http://picasaweb.google.sk/100621266228285778007/Fuzer?authkey=Gv1sRgCLr9z5rNz8ybNA#

[vlcik-tlcik]

Páni, myslím si, že Porsena sa vyjadril veľmi jednoznačne, v rámci slušnosti. Akékoľvek rozoberanie doktora Pietu by bolo, nie ako mierne hovorí Porsena naivné, ale neslušné a hlúpe. Berte to ako ukončenie rozpravy o doktorovi Pietovi.

Téma je : Detektor: Nestraste nam male deti