[vlcik-tlcik]

Niečo pre Tvojich murárov, niečo o čom hovorí aj Doky, ale treba povedať , že sa jedná iba o akúsi betónovú “čiapku” na múroch murovaných z vápennocementovej malty, obsah cementu trochu väčší, čiapka čistý betón, do neho uložené kamene. (Hrad Füzér, HU)

Priznám sa, že nie úplne Ti rozumiem, ak teda ide o rozmer 1×1.5 m nazväm to pätkou.
Nerozumiem, že ak to bude v zemi, prečo by to nemohlo byť z čistého betónu, prípadne do neho nahádzať pár šutrov, aby si ho nemusela robiť toľko, potom nejak zakamuflovať pätku okolo kamennou drvou tak, aby ho nebolo vidieť, kúsok nad horizontálnu izoláciu, (základ treba zaizolovať, naň môžeš murovať vápenná malta, kameň.
Ale ak by si silou mocou chcela základ z kameňa a malty, (podľa mňa zbytočne) použil by som nasledovnú technológiu, pretože som ju ešte nikdy neskúšaj, tu sa mi to práve celkom hodí. Zmiešať nasucho piesok so vzdušným vápnom v pomere 7 : 1, nasucho vymurovať v základe do výšky cca 30 cm (iba kvôli tomu, že neviem presne ako sa to bude chovať, totižto tá suchá zmes keď na ňu naleješ vodu zvňčší objem), a podĺa toho, ako sa to bude chovať, by som postupoval vyššie, na vrchole zarovnal maltu, na ňu hydroizoláciu.

Ešte poznámka k zreniu zahaseného vápna, už v antike zo zákona muselo zrieť tuším štyri roky, (dokonca aj komunisti v niektorých prípadoch takéto vápno používali), novšie myslím podĺa brnianskej tety maltologičky zahasené vápno po troch týždňoch už nejako dramaticky nemení svoje vlastnosti.
Kezét csókolom. (autor príspevku nie je pamiatkár)
A ešte poznámka, vody ako češi vravia přiměŕeně.

[vlcik-tlcik]

Z Tematína na Tematín, s trojdňovou pracovnou zastávkou na Szádváre.
Na základe vyššie spomínanom článku od Zsoldosa Attilu som sa bol pozrieť na podľa neho spomínanom “Tematíne”, fungujúcim pod menom Örhegy, (Strážny vrch). Je zaujímavé, že je vyššie položený ako náš Tematín, pri päte veľkej veže cca 604 metrov, maďarský má výšku 634 metrov.
Pohľad z Füzéra, najskôr som sa bol spýtať, ktorý kopec to presne je (ten najvyšší), a zvolil smer výstupu zhora.

na príhodnom mieste som objavil ledva viditeľný chodník, časom sa stratil

na kopci ešte viditeľné zvyšky zemnokamenného valu opevnenia


vrchol kopca

aby som videl a mohol odfotografovať Füzér, musel som vyliezť hore na bod a zdvihnúť foťák nad hlavu

Niečo o opevnení nájdete v jazyku maďarskom aj na
http://jupiter.elte.hu/terkep+lista2.php Füzér, Örhegy

[vlcik-tlcik]

Tiež by som chcel byť radšej vôl čo videl, ako blbec, ktorý sa tam zastavil minimálne štyrikrát a nič, asi som bol málo trpezlivý, alebo neviem.
Namiesto toho, aby dali na takéto miesta informované tety, vyberali vstupné, trebárs aj za fotografovanie, zo vstupného a iných zdrojov dali zabezpečovacie zariadenia, kamery, tak tam radšej nikoho nevpustia, zakážu fotografovať. Ešteže viem, že tu som doma, inak by ma už dávno vystrelo. (Inak dík za foto Jozef)

[vlcik-tlcik]

Komu tato chatka, s ucelom na ktory bola vytvorena, a ktory urcite uspesne plni.. moze prekazat??

http://www.pustyhrad.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=127&Itemid=190

Opat mozem len verit vo vitazstvo zdraveho rozumu. A ze som sa tu niekde “obtieral” o cestne clenstvo prezidenta SR medzi Rytiermi PH, tak … ale to uz zas srsi zo mna naivita a ironia. Drzim palce zdruzeniu.

Peťo rozprávaš o niečom o čom nevieš a nerozumieš. Víťazstvo zdravého rozumu bude, ak tá chatka pôjde odtiaľ preč, minimálne mimo areál hradu.
Už dávno neplní ten účel kvôli čomu bola postavená, vedeniu mesta sa dá vyčítať možno všeličo, ale v tomto prípade určite nič, ku cti mu napríklad slúži aj to, že vlastne mesto financovalo výskum a obnovu hradu.
K činnosti “rytierov” som sa už kdesi vyjadroval, fungujú ako gastronomický spolok, tých “tisíce” odpracovaných hodín, ktoré zazneli v českom rádiu je jeden veľký dríst. Ak tam niekto makal, tak to bola profi firma, študenti, Oskarovci , Boris, Milan, Braňo ……
Byť na mne, tak ich na hrad ani nepustím, možno pár.

[vlcik-tlcik]

Ja viem asomtam, bola to iba taká slovná nadsázka, ale tá podobnosť ma pobavila, samozrejme zdieľam Tvoj názor na úroveň diel.

[vlcik-tlcik]

Podobnosť čisto náhodná




Tá posledná vizualizácia od asomtama sa mi pozdáva najviac, nie je síce architekt, ale kreativita mu nechýba.

[vlcik-tlcik]

Dnes som počúval rozhovor s generálnou riaditeľkou Pamiatkového úradu pani Kosovou, všetko by to bolo fajn, keby človek nevidel doslova v priamom prenose ničenie vyššie spomínaných pamiatok, Vígľaš, citadelu v Košiciach, Štiavnicu…
Pritom viem, že minimálne o Zvolene vedeli a nič. Ako keby si neuvedomovali, že tu už nejde iba o ten múr opevnenia, alebo o pána Hošša, ale o to, že učí študentov a tí vidia, čo a ako sa robí, nehovoriac o zmysluplnosti takýchto stavieb, aké sa stavajú v historických centrách.
Alebo psi (vlci), štekajú a karavána (cirkus), idú ďalej.

[vlcik-tlcik]

Do určitej miery by som aj súhlasil, iba sa tu zbytočne pletú rôzne udalosti, inštitúcie a ľudia.
Neviem, čo so všetkým, čo spomínaš má KPÚ Trenčín a predsunuté mestské opevnenie.
Držal by som sa faktov, tie zatiaľ nijako nespochybňujú, že sa jedná o predsunuté opevnenie, ktoré má vďaka KPÚ štatút NKP.
Myslel som si, že pán riaditeľ má presvedčivé dôkazy, že sa stal omyl. Tie ale zatiaľ nemá.
A už vôbec nerozumiem tomu divadielku okolo. Neviem, televízor nevlastním, takže som možno iba prehliadol správu, že sa pán riaditeľ AÚ SAV od tých teatrálnych a imbecilných komentárov novinárov a primátora dištancoval.
Inak nemám rád spojenie čo by bolo, keby bolo, lebo ja si zasa myslím, že KPÚ Trenčín by sa zachovalo tak isto, keby to kopal, nie bagroval, pán Hoššo. Otázka by možno bola, či by to svojvoľne nezrovnal so zemou ako v Leviciach, Zvolene, presný priebeh odstránenia Žilinského hradu nepoznám.

[vlcik-tlcik]

Prekúsavám sa knihou… :
Tu niekde by som hľadal rozdiel medzi domestikovaným pitbulom a slobodným a kozmopolitným karpatským vlkom, ktorý takéto výplody ducha zďaleka obchádza, nie že by do nich ešte kúsal, bŕŕŕŕ…
U-hory, ak náhodou nepoznáš, tento skvost rozvíjal v Literárnom týždenníku
http://dolezite.sk/Cie_bolo_Uhorsko.html
Osobne mám radšej Slovákov, ktorí dejiny tvorili, napr.moji menovci Milanovia Štefánik, ale najmä Hodža, a nie takí, ako hejslováčik tkáčik, ktorý ich (dejiny) przní.
A ešte menšie odĺahčenie na záver, moja interpretácia slova Uhor.
Idú zdatní trojpoľnohospodáriaci starí slováci územím obývaným škaredými zlými pastiermi turulov starými maďarmi, hľadajú obrobené polia a nič, iba samý úhor, ako keby ho jedna úhorská mater mala.

[vlcik-tlcik]

Asi je dobré si pozrieť aj toto
http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/z-chatrajucej-budovy-hotel.html

[vlcik-tlcik]

Pardón, ešte k tomu patrí aj toto
Poprádi-tavi ház

Poprádi-tavi Hegyi Szálló (1498 m)
Chata pri Popradskom plese

Horský hotel pri Popradskom plese Chata kpt. Morávku pri Popradskom plese
A régi menedékház mellett már 1958-ban kezdték építeni L. Bauer és F. Čapka épitészek tervei szerint az új Hegyi Szállót, mely a mai napig szolgálja a turistaforgalmat.

[vlcik-tlcik]

Ja viem, nechcel som povedať všetko, iba niekomu dať nápovedu. Poznám Ivana Bohuša mladšieho, čo sa týka Tatier sú naozaj dobrí, ale ja ak sa chcem niečo dozvedieť zo slovenskej histórie skoro vždy použijem maďarov napr.
Majláth-menedékház

Majláth-ház Majláth-kunyhó
Majláthova chata 1879-ben nőtt ki a földből a Magyarországi Kárpát Egyesület kisebb fa turistaháza, a Poprádi-tó partján az első un. Majláth ház, (az MKE Liptói Osztályának I. alelnökéről, Majláth Béláról, Liptó vármegye alispánjáról nevezték el) de egy évvel később 1880. július 18-án teljesen leégett. Állítólag gyógynövénygyűjtők gyújtották fel mivel azt hitték, a turistákról, hogy valamiféle konkurenciát jelentenek a számukra.

Poprád-tavi menedékház

Poprád-tavi menház
Popradská chata

Chata pri Popradskom plese
1881-ben egy azonos méretű kőházzal helyettesítették, ahol Záborszky Pál, volt kalauz lett a gondok, aki élelmet is felszolgált a turisták részére. 1890-ben ez az épület is a tűz martalékává vált és vele együtt a vendégek névsorával teleírt falak, ajtók és ablakok is, melyek a turistaforgalom tanúi voltak. A ház kétszeres elvesztése kedvét szegte az MKE-nek a pótlásra, így harmadik házat 1892-ben építette a terület tulajdonosa Máriássy Ferenc. Az épület három helyiségből állt, kőből és fából épült. Később a terület új tulajdonosa Hohenlohe herceg teljesen kitiltotta a területről a turistákat és a menedékházat is, elbontatta. Hohenlohe herceg a Poprád-tavi menház elbontásával nagy felháborodást váltott ki, és kénytelen volt felépíteni egy földszintes faépületet, mely több átépítésen és bővítésen esett át, míg végül 25 helyiségében 150 férőhely lett később turistaszállóval bővítették. Az épület 1961-ig működött mikor összedölt a nagy mennyiségű hó súlya alatt. A helyén épült munkás szálló (mely a Poprád-tavi Hegyi Szálló építőinek épült) 1964-ben leégett.

je to z http://wapedia.mobi/hu/Magas-T%C3%A1tra?t=17.

Čím ďalej tým viac sa mi ani nechce hovoriť po slovensky, pretože akosi prestávam slovákom rozumieť a archeoriaditeľom nerozumiem vôbec, napriek tomu, že v slovenčine som celkom doma.

[vlcik-tlcik]

Naozaj inšpiratívne čítanie, človek už len na záklede prečítaného v téme, si môže urobiť úsudok, že kto je kto. Iba jednej veci nerozumiem, prečo je nutné zničiť historický artefakt, v ďalšom historickom centre.
To nižšie spomínaný Žilinský hrad, okrem iného nazvaný objav storočia nestačí, fara, bašta v Leviciach, Zvolen, Košice…,,,vedel by som to napísať aj inak, ale som už maximálne znechutený tým, čo sa tu deje.
Možno ešte jedna otázka, čo je pre dnešného archeológa tak cenný objav, kvôli ktorému by bol ochotný čo i len slovko utrúsiť za jeho nezničenie.

[vlcik-tlcik]

Začnem trochu od buka. Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia sme chodievali vlakom do Pešti. Idúc cez Komárno sa dalo vidieť cigánske geto. Cigáni “obsadili” jeden z tamojšćh bastiónov a vybudovali si tam tábor. Ten bol typický latami, asfaltovou lepenkou, plechmi od asfaltových sudov a všadeprítomným povievajúcim rozvešaným prádlom.
Vstúpiac do areálu dnešného Uhrovského hradu som si v prvom momente pomyslel, že ho tiež obsadili cigáni.
Pre ilustráciu. Príbytok vajdu, (latové asfaltovo lepenkové strechy môžte vidieť na Jozefových fotografiách, nebudem opakovať)

Interiér

Teraz späť do reálu, Predchádzajúce slová prosím berte s nadhľadom, nechcel som nikoho uraziť ani chlapov z Uhrovca, ani cigánov. Tie strechy tam majú neodškriepiteľný význam, chránia architektúru, ktorá bez nich by už dávno bola na pravde Božej a nepomohlo by ani modliť sa.

Skôr by to chcelo nejako pomôcť, ako, môžte sa spýtať http://www.facebook.com/home.php#!/group.php?gid=255504211970

A ešte niečo k mostu. Pre logistiku je veľmi dôležitý, dnešná trubková konštrukcia môže byť nie najlepšie, ale fungujúce riešenie, ale most je lepšie. Požičiam si Šnôrkovu starú fotografiu

Pôvodne tu bol väčší most, ktorý asi zničili Jožom spomínaní povstalci, ktorý neskôr nahradili lávkou, ktorú vidíte na Šnôrkovej foto.
Dnešný most je kompromisom medzi veľkým a malým mostom (lávkou), tá lávka by bola malá, most zasa z hľadiska financií a práce priveľký, aj zo statického hľadiska (musel by sa urobiť ešte ďalší pilier), nehovoriac o pilieri hneď pod vstupnou bránou, resp. po jeho zvyškoch, ktoré treba zo statických dôvodov (je totálne zvetralý, malta je úple rozsypaná) rozobrať a vymurovať nanovo.
Samozrejme k veľkosti, teda šírke sa vyjadrovali aj pamiatkári, je to maximálny možný kompromis. Osobne si viem predstaviť, ako po ňom premáva s materiálom napríklad Daewo Tico, prerobený na kamión.

[vlcik-tlcik]

Elsö nemtudom, második kép egy Magas Tátrai tó Majláth menedekházzal.