vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Strombus,
je to na veľmi krátku debatu, v takom stave v akom hrad momentálne je, takáto akcia hraničí, dokonca ďaleko prekračuje hranice zdravého rozumu. Nehovoriac o tom, že pôvodná trasa procesií viedla cez opevnenie bočného vstupu, Vstup samotný musel Zolikám magyar barátom podchytiť, aby sa nezrútil, tak či tak, sa bude musieť už rozobrať a premurovať. Ten prechod a samotná kaplnka sv. Ignáca podľa mňa patrí k najrizikovejším miestam na zrúcaninách stredovekých hradov na Slovensku. Ostatné prístupové chodníky v areáli hradu sú strmé a šmykľavé. Dámy v mojom veku ich zdolávajú po štyroch.
Mimochodom bol som si pozrieť sčasti zrekonštruovaný Forgáchovský kaštieľ v Jelenci.
S vlčím inštinktom som hneď šiel k “štukovému” plastickému nárožnému kvádrovaniu. Zaklopal som a nemýlil som sa. Polystyrén, umelý a dutý, ako celá tá slovenská nobilita.
Peter Kubínyi, aj keď si len potomok zemänov, pre Teba to nepatrí. -
Milí přátelé,
z celého srdce Vám děkujeme za podporu, kterou jste nám podpisem v petici, finančním darem či osobní angažovaností, vyjádřili. Poslední dva úseky z 32 se díky Vám všem opravují citlivě, práce nejsou Hlavním městem dodnes převzaty a Národní památkový ústav (NPÚ) se zdráhá provedené práce posvětit.
Další etapa, při které má být opraven kamenný plášť mostu, pilíře a klenby je odložena na neurčito, dokud nebude vlastník dostatečně odborně na tyto důležité práce připraven. U paty mostu bude také otevřena kamenická dílna, kde se budou kameny opracovávat ručně.
Další naše požadavky související s Karlovým mostem naleznete na úvodní straně našeho webu http://www.zachrante-karluv-most.cz/
DALŠÍ ODBORNÍCI PROTESTUJÍ
Od prací se distancují další osobnosti. Poslední z nich je ing. arch. Jiří Merger, předseda pracovní skupiny pro památkovou péči České komory architektů. Jeho článek je zde:
http://www.zachrante-karluv-most.cz/res/data/002/000385.jpg
http://www.zachrante-karluv-most.cz/res/data/002/000386.jpg
http://www.zachrante-karluv-most.cz/res/data/002/000387.jpgĎaľšie kauzy, akoby nás jedna mater mala.
LÁZNĚ KYSELKA
Vzhledem k obrovskému množství podnětů na záchranu památek ve Vašem okolí jsme se rozhodli otevřít další kauzy. První z nich bude záchrana krásného souboru památkových objektů bývalých lázní Kyselka:
http://www.vinarske-noviny.cz/files/lazne-kyselka.pdfKOSTEL SV. MICHAELA ARCHANDĚLA U STAROMĚSTSKÉHO NÁMĚSTÍ
Dále se pokusíme zachránit jednu z nejvýznamnějších sakrálních staveb v Evpropě, kostel, jehož vznik se datuje k roku 1150 a vněmž od roku 1402 kázal Mistr Jan Hus. Dnes se v něm pořádají diskotéky, promo akce ad.
Více zde: http://www.svmichael.cz/ -
Photo ešte z piatka
Neviem, čo by som mohol dodať k Asomtamovmu komentáru, snáď len toľko, že asi naozaj nejde o predsunuté opevnenie, ale aj tak som rád, že ešte dodnes stojí vďaka KPÚ Trenčín.
V podstate ku cti slúži aj archeológovi, že sa snaží k niečomu dopátrať, aj keď to okolo asi nemuselo byť nutné. Komentovať kvázi novinárov nestojí ani za reč, nie je čo, v serióznych médiách by si ani neškrtli.
Neviem, jednoznačne sa asi nedá povedať nič, niečo napovie architektonicko-historický výskum, o archívnom mám pochybnosti, nájsť niečo za posledný mesiac, to by musela byť náhoda.
Čo keby archeológ a KPÚ našli spoločnú reč, že nakoľko nájdený objekt síce asi nie je to, čo mal byť, ale s určitosťou nevieme povedať nič, takže jednoznačne sa nedá ani povedať, že objekt je menej významný, tým pádom tam zostane, pekne sa zahrabe a na povrchu sa spraví zelená oáza, ktorá absentuje v celom centre Trenčína. Amen.
PS Pán Celler Vy sám ste jeden veĺký omyl. -
Mýlil som sa, nie úmyselne, ale z nedostatku času, pozrel som si ešte raz a poriadne všetky fotografie, takže základy Citadely sú vlastne v tej západnej časti, čo je paradox je zhruba paralelná s najdlhšou sondou VI, vlastne ju tými sondami ani nemohli zachytiť.
Tak či tak, postup bol jasný, urobiť čo najviac, potom ju akože nájsť, keď sa už nedalo inak priznať, lebo je to riadny kus…etc myslím, že to je jasné každému, keby sa to našlo hneď na začiatku, tak by to celé mohlo dopadnúť inak.
Záhadou sú mi tie sondy v západnej časti, najmä tá paralelná VI a krátka X, keby bola o čosi dlhšia tak ju musia nájsť. Nechcem zbytočne filozofovať, ale prečo je to tak by mohla povedať tá mapka, čo mal archeológ v ruke. Naozaj ju mohol mať zle zakreslenú, neviem. -
Už ixtý raz si môžem vynadať do naivných blbcov, keby som sa nad tým bol viac zamyslel, tak mi to malo byť jasné. Bol som tam totižto v januári 2008 vytyčovať pravouhlú štvorcovú sieť 10×10 metrov pre archeológov a naplánované sondy. Pôvodne som ani veľmi nechcel, Auparky a podobné masové svätostánky sú mi proti srsti, ale potom som si povedal, že keď protestu proti sa zúčastnilo iba 200 ľudí, tak čo sa budem … nakoniec získané peniaze som investoval do hradov, naposledy napríklad do Hanigovského.
Takúto robotu ale už nikdy viac, aj keby som mal ísť robiť trebárs drevorubača.
Plocha pozemku budúceho Auparku bola rozdelená v strede cestou. Západná časť, pri hoteli Slovan, a východná. Najskôr začali kopať východnú časť, pokiaľ si to ja pamätám, tak nie veľmi do hĺbky, neskoršie západnú, tam šli do väčšej hĺbky, lebo Citadela sa mala nachádzať vo východnej časti, čo som iba veľmi letmo videl v archeológových rukách.
Zhrniem to, robilo sa tak, aby sa urobilo čo najviac a potom priznali aj tú Citadelu, čo sa s ňou stalo ste mali možnosť vidieť.
Je pre mňa zarážajúce, že sa niečo takéto, najmä po určitých skúsenostiach mohlo stať, aj keď sa priznám, že som si myslel, že druhýkrát to snáď už neurobia. Keď za toto nepôjde už konečne niekto do basy, tak platí môj výrok, že na východ od rieky Moravy začína Orient,
(dúfam, že nie nejaký stavbyvedúci).
Západná časť, fialová hranica pozemku, dve sondy, jedna s malými fúzmi
Východná časť, žltou sondy, už sú viditeľné objekty z 19. a 20 storočia, cca meter pod terénom (inak korešpondujú s katastrom z 20-tych rokov 20 storočia, (prekrýval som zameranie s tým katastrom, sedelo to presne), minimálne dve sondy v strede pretínajú múr Citadely
Foto objektov je z marca 2008 -
Toto len potvrdzuje to, čo som napísal vyššie, tých 2000 hlasov je žalostne málo.
Ľudia zrejme potrebujú akoby Robko povedal svoje novodobé pútnické miesta bezduchého konzumu. V poriadku, len prečo sa pritom ničia pamiatky nerozumiem. -
Pre mňa je to ako keby sme sa zriekali svojej histórie. Kvôli takému nezmyslu.
Sme hovädá, inak to nazvať neviem. -
V poriadku Steve, lenže aj v Tvojom prípade sa dá povedať, že si odstránil príčinu vlhnutia.
Pre Atillu môže platiť niečo iné, možno nie aj keď ten betón nemusí byť zrovna najlepší a často býva príčinou vlhnutia (nielen). -
Atilla, už z princípu zlé riešenie, ak zaizoluješ ten podlahový betón + do určitej výšky steny, docieliš iba to, že tá vlhkosť, ktorá sa doteraz cez tieto plochy sčasti vyparovala sa sústredí do stien a vyženieš ju ešte vyššie, dovolím si tvrdiť že až nad izoláciu, čo plánuješ. Tým vonkajškom sa to nevyparí, vyparí sa iba to čo doteraz, povedzme trochu viac.
Myslím, že Milo to vystihol, pokiaľ neodstrániš príčinu, problém zostane. Veľa vecí sa “ofajčiť”
dá, niektoré však nie, toto je ten prípad. -
Mám takú svoju obľúbenú frázu:
…vlk je nažratý ,a ovca je celá – a po bačovi len krpce ostali.A zostalo tam ešte stádo na čele s baranom.
Asi sa čaká, kým sa voda z jamy vyparí, zaseje sa tráva, aby sa mali kde pásť.
V prvom rade to chcelo od mesta naozaj kvalitne právne ošetrené zmluvy, možno menšie oči, dodržiavanie zmlúv…
Otázka je aj financovanie archeo výskumu na takýchto lokalitách, viď Aupark Košice, Žilina, Vígĺaš, Levice… mal to financovať štát, výskum mali robiť poriadne a nie bagristi, v dostatočnom predstihu, toto je ako vraví pán Sura, (síce v inej súvislosti) naozaj cesta do pekla, alebo čo nie je Veľká Morava a “Staroslovenské”, ale iba škaredé a hnusné Uhorsko, to už nemá žiadnu cenu?
A samozrejme bastion, hrad, citadela tam (mali, majú) zostať, najlepšie preskúmané, zdokumentované, zahrabané, tie hovadiny, čo tam(majú,budú)stáť, tých tam naozaj netreba, dali sa postaviť aj inde, nehovoriac o tom, či sú v takej podobe a funkcii vôbec potrebné. -
niečo o mydle
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=771&start=0&postdays=0&postorder=asc&highlight=Mám síce rád experimenty,ale skús si najskôr pozrieť výrobok Holzwachs od firmy Clou, poslal to sem Jirka z Jižních Čech, použil som, som nadmieru spokojný.
http://www.clou.sk/vosk-olej-na-drevo/w1-holzwachs-tekuty-vosk-na-rozpustadlovej-baze.htmla píše sa včelí vosk
-
Cesta do pekla sú pamiatkári ako herr Sura.
To murivo na hornom hrade sa nerozpadá, (teda ak sa rozpadá), iba kvôli použitému cementu, ale aj kvôli niečomu inému, kto problém pozná tak vie. -
Ále chlapi, konečne to tu bude vyzerať ako “u nás” v Maďarsku, raz darmo, to prepojenie tu vidieť.
-
Dúfam, že to bude vidieť, malta, buď horúca, alebo vápenná z aspoň 3 týždne odležaného haseného vzdušného vápna, môžeš nadstaviť cementom, buď biely, alebo šedý, pomery tu niekde nájdeš, možno to trochu upresní Paľo.
Text je z knihy Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine, včera som si na ňu spomenul a našiel aj toto.
-
Som skeptik.
V prvom rade treba povedať, že hradné ruiny sú týmto štátom nechané na pomalé skapíňanie, či už to boli ideologickoneviemaké dôvody ešte za čias komunizmu, ale aj po 89. Svedčia o tom trebárs absolútne nevysporiadané majetkoprávne pomery. Pokiaľ sa nemýlim boli rokovania medzi Lesmi a Minist. kultúry, ale MK ich nechcelo, lebo nemá na ne peniaze. Podľa mňa by mali všetky prejsť pod Min. kultúry, je úplne jedno či naň kašlú Lesy alebo MK, ale aspoň niektoré veci by boli pre združenia jednoduchšie, napríklad vybavovanie kadejakých povolení, platenie nezmyselných prenájmov Lesom. Pýtam sa za čo?
Pred 89 a chvíľu po vykonával práce na pamiatkach Pamiatkostav, ich robota nebola bohviečo, bola poplatná dobe, ale aspoň dačo sa urobilo.
Ak teda môžem považovať knihu od kolektívu autorov Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine za akúsi príručku k ochrane a konzervácii zrúcanín, tak potom mi chýba nejaká špecializovaná firma, ktorá by tieto myšlienky napĺňala. Viem iba o chlapcoch z Obnovy, ale ak by sa tento štát systematicky zaoberal záchranou zrúcanín, čo mu vlastne vyplýva zo zákona, tak je to strašne málo.
Čiže to čo vidíme teraz na Topoľčianskom hrade, je len dôsledok neschopnosti štátu sa o tieto pamiatky postarať.
Tak trochu som krivdil remeselníkom z Topoľčianskeho hradu, možno niektorí sú aj dobrí murári, dokonca možno vedia robiť aj s kameňom, ale robiť nejaké oporné či aké múriky je niečo úplne iné, ako murovanie na hrade.
Nuž a ambicióznosť zháňačov peňazí je niekoľko násobne väčšia ako poznanie, čo táto robota obnáša.
Dalo by sa aj za veĺa peňazí, (trebárs európskych) urobiť aj veľa muziky, ale nemá kto, tých, čo to vedia je iba pár.
Preto Topoľčiansky hrad ……..radšej nepokračujem ….. a nevytrhne to ani 1000 prísnych KPU, 1000 MS, 1000 MB, 1000 MM