vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Rozmýšľal som, kam to dať, tak som si spomenul na kaviareň, presne pred rokom zomrel doktor (Hanuliak), archeológ Starého Zvolena. Zvykol som ho voziť z hradu na železničnú stanicu vo Zvolene, alebo zo stanice na hrad. Keďže vždy všetko (ako ja), nechával na poslednú chvíľu, tak sme si naše posedenia na káve odbavili postojačky s kávou od automatu. Odvtedy som ju nepil.
V kaviarni sa okrem iného zvyknú robiť aj čítačky, jednu, vo forme písačky ponúkam. Je to od vtedy ešte mladého študenta, brigádnika na Starom Zvolene, ktorý má čosi spoločné aj s coffee, aj s príbehmi.
(úryvok z krátkej poviedky Ďalšie nové svety)
Keď som išiel hore, nechával som za sebou a pod sebou svetlá mesta, pomaly mi v ušiach doznieval tlkot jeho chorého srdca a náramky a šperky na jeho tele v podobe vysvietených ulíc a domov sa ma márne snažili zlákať späť. Teraz som sa znovu a rád ocitol v oáze pokoja a na plné pľúca som nadýchaval vzduch presýtený históriou a priateľskými vzťahmi. A žili tu aj iní ľudia, zvláštne rozprávkové bytosti :
DOKTOR
bol prvý čarodej, ktorého som tu stretol, keď som sem prišiel prvýkrát s úmyslom nájsť si letnú brigádu. Povedal som mu, čo mám na srdci, on zatiaľ myslel nad ďalšími dvadsiatimi vecami naraz, hneď mi čosi strčil do ruky, aby som mu to odniesol a vypytoval sa ma, čo som zač. Nikdy potom som mu nepovedal, že ani zďaleka nie som tým, za koho ma považoval: chlapec z dediny, ktorého otec už odmalička zapriahal do roboty a naučil ho mnohým zručnostiam a remeslám, ktoré sa raz človeku môžu zísť, ak sa nemieni živiť duševnou prácou. ide o to, že síce nie som žiaden babrák s obomi rukami a viem si poctivo odrobiť osem aj viac hodín denne, ale to s tým otcom viem ja sám najlepšie, ako to v skutočnosti je, a bolo. No čo, tento veľmi múdry človiečik, roztržitý ako lovec motýľov, no nie tak zábavný, si ma bohvieprečo obľúbil a ja som mu až do konca bol zaviazaný, že mi dal robotu a svoju dôveru. A rukavice, ktoré sa netrhali, najmä tie mu nezabudnem.Ani ja nezabudnem, na všetko dobré, ale aj zlé, to všetko je už za nami. Zdravím doktor Milan
-
Bohužiaľ sa nemýliš vrak, z hľadiska archeológie je toto Zvolenská jama na entú, a to ostatné okrem iks prebúraní hradieb pre stavebné mechanizmy ešte len v nemom úžase na svoj likvidačný osud iba čaká.
Harp, tu by som sa už o cene ani nebavil, kde už nič nie je, (alebo skoro nič), tam už ani čert neberie.
Iba nechápem, načo máme zákony, takú zbytočnosť, na ktorú aj tak nikto (kompetentný) nehľadí. -
Na jednej strane chápem, že fyzicky sa nemôžu každému pozerať na paprče a stáť pri nich ako strážny pes, ale toto sa mi už zdá ako totálna rezignácia.
Ale zasa si to viem predstaviť vycapené na katedre architektúry, ako príkladná obnova, ako oňahdy tie paškvily. A bystrický PÚ, to je len inštitúcia s vyprázdneným obsahom, (teda jej vedenie, vrátane najvyššieho). -
vlcik-tlcik
Member23. apríla 2010 at 1:36 in reply to: Vsetok respekt zachrancom.. a hned par otazok na murivo :)Neviem prečo hrad Plaveč vyixkovalo, veď to snáď nie je nadávka.
-
vlcik-tlcik
Member23. apríla 2010 at 1:32 in reply to: Vsetok respekt zachrancom.. a hned par otazok na murivo :)Vidím, že sa snažíš, (viď Starhrad) a myslím, že je slušné odpovedať, (aj keď Tvoje otázky sú, dosť laické), a neviem, či ja som zrovna ten najkompetentnejší.
1. Sutina- nedá sa paušálne povedať, že či jej padlo viac von, či dovnútra, ak trebárs interér obsahoval klenby, ktoré sa zrútili, je pravdepodobnejšie, že je jej viac vovnútri, ako vonku.
Skál by malo byť dosť, či už priamo v areáli hradu, prípadne v jeho najbezprostrednejšej blízkosti dosť, ale môže nastať problém ala Lednica, kde by si ho mohol (kameň) nájsť zabudovaný v rôznych stavbách po dedine, alebo ako Plaveč a Kamenica, z ktorých sa kameň použil na postavenie na východe, (a nielen tam) prepotrebných liehovarov, (to kvôli kultúre a folklóru).
Ak by si bol na hrade v zime napr. pri topení snehu, počul by si šušťanie padajúcich kamienkov, alebo buchot po páde väčšej skaly. Občas sa stáva, že sa urve aj kus múru, ako napr. teraz v zime Uhrovec, Katarínka, niektoré sa rozsypú, napr. kus múru pri kaplnke sv. Ignáca z Loyoly na Gýmeši, alebo celé bloky napr. Tematín, Dobrá Voda, Blatnica …
2. Tehly v murive, môžem Ťa ubezpečiť, že komunisti ich tam nedávali, aj keď sú červené, lebo tie ich by to do dneska už neprežili,(pre svoju povestnú kvalitu). Veľa ĺudí sa ma na to pýta, ale tehla je veľmi starý stavebný materiál, myslím, že väčší rozmach jej použitia, (pálená tehla), začal v starom Ríme, na Slovensku sú známe románske kostoly okolo roku 1100, napr. Boldog, Diakovce, kde je použitá vo väčšej miere pálená tehla. Neskoršie v renesancii tehlové delové bašty, napr. Gýmeš, Szádvár (maďari ich volajú vörös bástya, (červená bašta) pre ich červenú farbu, úžasná pevnosť v Komárne….a to by asi aj stačilo. -
Už tu podobná diskusia bola, http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=30272&sid=7dde834f6009b688ff69699c9b4455eb
Ak je to naozaj starý olej, a ako vravíš dosť páchne, obávam sa, že omietka ho neprekryje, resp. dávať omietku, bez jeho určitej eliminácie, by asi nebolo najšťastnejšie riešenie. -
247. Mesto Sereď
Námestie republiky 1176/10,
926 01 Sereď
okres: Galanta
kraj: Trnavský
IČO: 003 06169
evidenčné číslo žiadosti: MK-1436/2010/1.1 Ďalší krok k záchrane stredovekého hradu Šintava (2257 – kaštieľ a park, Sereď, Námestie Slobody 1) – prebudovanie kazemát zo 16. storočia na výstavnú sieň 1.1 54 928 Eur
(1 654 761 Sk)Som rád, že napriek všetkému sa v prácach bude pokračovať, pretože aktivity združenia vodnyhrad vnímam veľmi pozitívne.
Janko tu tiež niekde zavesil projekt rekultivácie parku s projektom na zaujímavé ihrisko.
http://www.vodnyhrad.sk/index.php?action=3_8_3
Tie nechutnosti sú dielom, zrejme ešte hnedého Sokolova a jeho suity.
Čo sa týka neprávostí páchaných v minulosti cirkvou, za to sa ešte všetkým ospravedlnil
Ján Pavol II., mne osobne to stačí.
Nuž a cirkev, ak bude mať takých múdrych, otvorených kňazov, ako je napríklad pán arcibiskup Bezák, alebo ľuda v http://www.teoforum.sk/
nemuselo by to byť zlé.
Lentiločka, Marco, Vladimíra Vám sa ospravedlňujem, určite to nebolo myslené proti Vám, iba proti tomu hnedému, čo dúfam, už odletel. -
Nebojsa rotor, nechcem uhádnuť všetko, to bola len taká finta, aby mohli hádať ešte aj iní.
-
Poviem to takto, jeden z jeho majiteľov mal priezvisko ako pán, ktorý zhotovil makety hradu Hrušov a Živánskej veže.
-
vlcik-tlcik
Member1. apríla 2010 at 23:47 in reply to: Nové fotky – výberové “haluze”-Slovensko a okolieasi o 300 metrov ďalej
-
Iba pre ilustráciu.
Pod pojmom perlit v petrografickom zmysle sa rozumie vulkanická hornina, ktorá obsahuje felsosférolity, v technologickom zmysle sa za perlit považuje sopečná hornina, ktorá je pri nahrievaní schopná priemyselne významnej expandácie (Slávik 1967). Expandáciu perlitu spôsobuje obsah chemicky viazanej vody v sklovitej hmote sopečnej horniny.
Liapor je velmi lehký granulát vyráběný expandováním přírodního jílu. Svou podstatou se Liapor řadí mezi keramické hmoty, které jsou jedním z nejstarších a nejosvědčenějších stavebních materiálů. Jedná se však o vyšší stupeň zpracování výchozího materiálu, což umožňuje, že k základním vlastnostem keramických materiálů, jako je pevnost, malá nasákavost, stálost, zdravotní nezávadnost, přistupují u Liaporu ještě další, jako např. velmi nízká objemová hmotnost a vynikající tepelně izolační schopnosti.
Íl je nespevnená usadená hornina zložená z viac ako 50 % ílovitej zložky. Tvoria ju ílové minerály, pelitovej frakcie s veľkosťou jednotlivých zŕn pod (2 μm resp. 4 μm). Hornina môže mať rôznou farbu závislú na obsahu prímesí. Íly s 25 – 75 % vápenatej prímesy sú označované ako sliene. Íly s významnou prímesou kalcitu a piesku sa označujú ako šlíry. Spevnením ílu vzniká ílovec a ílovitá bridlica. -
Súhlasím doky, iba s poznámkou, že perlit a liapor sú úplne odlišné materiály.
-
vlcik-tlcik
Member27. marca 2010 at 22:00 in reply to: Nové fotky – výberové “haluze”-Slovensko a okolieNa sašovu vilu to nemá, ale zasa na dedinu skromný dvojkrídlový kaštieľ v mojom terajšom pôsobisku
(Lúka) bežná stavba, viď starý kaštieľ (na 1. fotke vľavo hore), ale ten im to iba kazí.
takto sa chlapci lietavskí robia armované nárožia a kvôli použitému drahému kameňu nainštalovaná aj kamera
Teraz druhý, teda v poradí tretí kaštieľ
už teraz by som ich vyhlásil za NKP, len neviem stopercentne určiť štýl -
To je iba ďalší zo smutných príbehov, ale dočítal som sa aj toto
http://nitra.sme.sk/c/4912894/zo-zdevastovaneho-kastiela-ma-byt-palac.html
Vieš o tom aj niečo viac?
Inak zabudol som do môjho výhľadu na spustnuté pamiatky zarátať aj kaštieľ v Brunovciach, tiež tuším osirel, keď budem mať čas pôjdem omrknúť, Bercsényi by mi to neodpustil.