[vlcik-tlcik]

No dobre Peťo, odvolávam, si vtipnejší.
Obávam sa, že tiež nie všetko si pochopil správne.
Myslím, že Ťa poznám dostatočne dobre na to, aby som Ti rozumel.

Iba ma rozladilo, že sem pletieš nejakých magorov, ako keby sme ich nemali dosť aj doma. Môžem Ťa ubezpečiť, že sú pre nás ďaleko nebezpečnejší a horší, ako Tí maďarskí.
Aj dnes na tej archeologickej seanse, problém bol ten, že ako je to možné, že kolega špehuje kolegu, to je predsa vrcholne neetické, že. Možno by aj bolo, keby daný archeológ vykonával výskum tak ako sa má, lenže on ho vykonával tak, ako si mal možnosť vidieť tu v inej téme.
Takže z toho plynie ponaučenie, že sviňa nie je ten, čo ničí to, čo by mal chrániť,ale ten, čo na to poukázal a nazval to pravým menom.
Že je Ti z toho na grcanie? Mne tiež.

És szia, a Gimes váron találkozunk. Már most örülök neki.
(Ahoj na Gýmeši, už teraz sa teším),
a v auguste na Szádváre, chlapci sú fajn, ale murovať moc nevedia, aspoň im to natrieš, maďarom.

[vlcik-tlcik]

Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV a SNM-Archeologické múzeum v Bratislave
si Vás dovoľujú pozvať na konferenciu

AKTUÁLNE PROBLÉMY ARCHEOLOGICKÉHO BÁDANIA NA SLOVENSKU (2. diskusné fórum)
Téma konferencie: Etika v archeológii (príprava etického kódexu a komory archeológov)

23. marca 2010
v SNM – Archeologickom múzeu v Bratislave, Žižkova ul. 12,
v pivničných priestoroch expozície Laterárius.

Nemohol som sa zúčastniť, bol niekto, a vedel by napísať krátke info?
Ďakujem.

Ak máme Pamiatkový zákon, ktorý sa veľakrát absolútne ignoruje, neviem, či zrovna etický kódex niečo vyrieši.
Možno by stačilo, keby sa dodržiavalo to, čo už máme.

[vlcik-tlcik]

a preco mesto ani KPU neriesi buranie zakladov “kulturnej pamiatky”? preto lebo mestu ide o to aby sa tam daco postavilo a KPU asi ma dovod, mne bol dnes tusim prezentovany ale poziadali ma aby som ho nezverejnoval cize nic sa nerobi bezdovodne a bezcielne a ci uz mi verit budete alebo nie je na vas…

Ach jaj, staré dobré časy sa vrátili,(alebo nikdy neodišli?), zasa raz niekto rozmýšľa za nás, a vie, čo je pre nás najlepšie. Pre istotu to však neprezradí, aby sme niečo neposrali. Vlastne by sme sa mali poďakovať.
( To nebolo pre Teba Attilio.)
Hana Hegerová spieva: účel světí prostředky, kdo však světí účely? …
Na Slovensku obmedzenci, nevidiaci ďalej od nosa a vlastnej peňaženky pani Hanka, bez akéhokoľvek zmyslu pre cit a mieru.

A tá bašta citlivo preskúmaná lyžicou bagra, je tiež na odstrel, tak ako bolo pôvodne zamýšľané, bez nálezov, bez akejkoľvek hodnoty, ako bol bagrista povedal.

[vlcik-tlcik]

So židmi sa vysporiadali fašisti s Jožkom svätým Tisom, s ich stavbami komunisti.
Kto to nečítal, zaujímavé
http://www.bratislavskenoviny.sk/kultura-skolstvo/synagoga-pripominala-orientalnu-stavbu-vrcholom-kacirstva-bol-organ.html?page_id=12049

[vlcik-tlcik]

Toto sa mi naozaj nechce komentovať. Zvyknem zo srandy hovorievať, že všetci sme maďari, iba o tom nevieme. Minule, keď som bol na Szádváre, bol tam jeden taký zvláštny chlapík. Celý deň iba makal a neprehovoril ani slovo. Ku koncu sa chlapi, neviem už presne o čom bavili, nakoniec ten rozhovor zaklincoval spomínaný chlapík vetou:
“Neviem, čo sa seriete, aj tak sma všetci slováci.”
Bol vtipnejší.

[vlcik-tlcik]

Bacil, si ty excelentný výpalník……..

[vlcik-tlcik]

lerombolták komunisták, szlovák fövárosba

[vlcik-tlcik]

Asi som naozaj z inej planéty, na vek naivný až …
Informoval som sa, v podstate aj KPÚ môže dať zbúrať pamiatku, síce sa kvôli tomuto zvoláva nazvem to rada múdrych, ale môže sa stať, že aby mali čisté ruky hodia to na krk samotnému KPÚ, ktoré rozhodne ako rozhodne, napr. pre zlú statiku….skrátka dôvod sa vždy nejaký nájde eventuálne vymyslí.
Ako hovorí klasik, na Slovensku je to tak, iba zvyknúť som si nestihol, ani to už nestihnem.

[vlcik-tlcik]

Alebo mi chcete povedať ,že ak začnem búrať NKP to nebude nikoho zaujímať,ani majeteľa ,v tomto prípade mesto Zvolen?
Má KPÚ kompetenciu povoliť búrať NKP?
ODPOVEDZTE,KTO VIETE.
Nie som síce právnik, ale určite nie.

Ochranu pamiatkového fondu zabezpečujú orgány štátnej správy:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v Bratislave
krajské pamiatkové úrady (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina)

Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu definuje Národnú kultúrnu pamiatku ako hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu

Vyhlasovanie národnej kultúrnej pamiatky
Pamiatkový úrad vypracuje návrh na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Na návrh Pamiatkového úradu vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu, za národnú kultúrnu pamiatku.

Zbúraním vlastne dochádza k zániku NKP, podľa mňa sa tak môže udiať zasa len týmto postupom, čiže zrušiť ju môže len ten, kto ju za NKP vyhlásil
a KPÚ to nebolo.

Nuž a či to niekoho zaujíma, som dosť skeptický, okrem nás možno ešte pár ľudí, ale kompetentných určite nie. To by to všetko vyzeralo inak.
Po tom minuloročnom prúsere som sa naivne domnieval, že si dajú pozor, ale ako vidno, nemusia, KPÚ v BB robí dokonca v prospech investora nadprácu. PÚ svojou nečinnosťou im de facto kryje chrbát, alebo sa to akože potichu zahrá do stratena?
Keď som sa pozrel na foto sz bašty, je tak odkopaná, že stačí lepší dážď a ľahne sama.

Ázia, to naozaj už dačo zbúrali?

[vlcik-tlcik]

Domáce
Gazdiné, čo varili dejiny
Márius Kopcsay | 20. marca 2010 7:13
Čo môže byť jednoduchšie než navariť, upratať, utrieť prach a prestrieť pre hostí? Úkony na prvý pohľad samozrejmé – a predsa vždy existovalo množstvo odbornej i “odbornej” literatúry, ktorá radila ženám, gazdinám, ako sa vyrovnať s kuchárskym umením a s domácimi prácami.
Žena v domácnosti je prežitok

V šesťdesiatych rokoch bol nedostatok čerstvého mäsa, v obchodoch boli zväčša len konzervy. Gazdinky si na nedostatkový tovar museli vystáť dlhočizné rady.
Autor: archív

Pravdaže, aj na radách pre domácnosť sa nezmazateľne podpísal duch doby. Napríklad obdobie reálneho socializmu, ktoré sa snažilo o emancipáciu ženy, i keď svojským spôsobom – odložením detí do jaslí či materských škôl, vyzdvihovaním verejného stravovania a zverením čo najväčšieho množstva domácich povinností do rúk skúsených a profesionálnych komunálnych služieb. Utópia?

Socialistické sci-fi

Takmer ako sci-fi vyznievajú predstavy Ľudmily Reichlovej-Kuchárikovej, autorky knihy Moderná domácnosť, ktorá tvrdí: “V mestách, kde už sú zavedené Komunálne služby, je veľkou fyzickou úľavou pre celú rodinu, keď sa väčšie práce spojené s riadením zveria tejto službe, ktorej pracovníci sa už postupne vyškoľujú a svojou odbornou prácou vedia uspokojiť aj náročných ľudí. Sú omnoho lepšou náhradou za bývalé pomocnice v domácnosti…”

Autorka si takisto zhlboka povzdychla, že “aj keď sa verejné stravovanie stane masovým, ešte dlho budeme približne 50 % stravy jedávať doma”. Hovoríme o časoch, keď podľa štatistík pracovala väčšina dospelých zamestnaných žien 12 až 13 hodín denne, čo bolo na hranici ich fyziologickej výkonnosti. Ktovie, ako je to dnes…

Rady a kuchárske recepty pre domáce panie zachytávajú módne vlny, keď niektoré potraviny boli “v kurze” a iné, naopak, neobľúbené. Napríklad publikácia “Domácí hospodářství” z roku 1923 usudzuje o dnes preferovanom olivovom oleji: “V některých krajinách je zvykem mastiti saláty olejem olivovým (provánským). Olej ten na vzduchu se však brzy mění v olej dřevěný, jímž lze mazati jen nástroje.” Úsmevne pôsobí časť venovaná alkoholickým nápojom: “Kořalku by měli prodávati jenom v lékárnách. Starým lidem může mírné požití prospěti, mládeži škodí však vždycky.” Samozrejme, tento smelý plán sa nikdy nepodarilo realizovať.

Vojnová kuchyňa

Kuchárske knihy a príručky určené gazdinám však prezentujú nielen pohľad na stravovacie návyky. Neraz predstavujú aj kroniku jednotlivých historických období. Do tohto žánru napríklad zablúdila slovenská spisovateľka Terézia Vansová. Jej kuchárska kniha Recepty prastarej matere dojemne odráža dozvuky relatívne prajného obdobia pred prvou svetovou vojnou: “Romantika spojená s príchodom velikého rodinného koča alebožto korábu, z ktorého na dvor vysypalo sa početné družstvo veselých a hladných hostí, uniká do minulosti. Len kde-tu ešte zjavujú sa nečakaní ale vítaní hostia. Nečakaní. Obyčajne prídu vtedy, keď domáca pani má najviac práce a najmenej príprav v kuchyni. A tu pribehne slúžka: Hostia idú! Len – čo im dáme?”

Prízrak neprajných vojnových čias prezrádza samotný predslov autorky: “Túto knihu som sostavila, keď hospodárske pomery našej vtedajšej vlasti boli sriadené, keď bolo všetkého dosť a keď pri jednaní platilo ešte slovo: To je ako za groš žemľa. Prišla vojna a sprevracala všetko jestvujúce čím hore, tým dolu.”

Podobne i obdobie druhej svetovej vojny opisuje Slovenská ľudová kuchárka pre každý stôl autorky Žely Inoveckej z mája 1944: “Žiaľ, ešte vždy zúri neľútostná vojnová víchrica, a preto pripojujeme do tohto vydania stať “vojnová kuchyňa”, ktorá podáva z praxe niektoré dobré rady s ohľadom na úsporu masti, cukru, atď…” A reklamná brožúra Dr. Oetkera len bezmocne pritakáva: “Dnes sa vyskytujú určité ťažkosti, zapríčinené nedostatkom istých vecí, ktorých bolo ináč nadostač.”

Dobrá rada stojí groš

V hojných časoch reálneho socializmu nebolo treba zápasiť s vojnovým nedostatkom, ale skôr s nedostatkami trhu. Podľa jeho vrtochov raz gazdinám radili používať rastlinné, inokedy zas živočíšne tuky. Raz boli vajíčka nezdravé, inokedy zdobili bratislavské električky nápisy: “Jedno vajce denne”.

Na otázku zdravého stravovania museli svoj názor vysloviť aj politici. Napríklad podpredseda slovenskej vlády Ján Gregor sformuloval novodobé desatoro správnej výživy, hoci niektoré body sa javia ako ťažšie zrozumiteľné.

Napríklad bod 6, ktorý káže “zabezpečiť minimalizáciu negatívnych javov pri uspokojovaní potrieb daktorými minerálnymi látkami”. Čitateľ príručky Čítanie ´84 o správnej výžive sa však predsa len dozvie aj adresnejšie posolstvá. Napríklad, že “človek počas života prijme veľké množstvo potravy”. Konkrétne vraj predstavujú nákladný vlak s desiatimi vagónmi, medzi ktorými by bol aj vagón zemiakov či tri až štyri vagóny tekutín.

Domáce panie dostávali dostatok praktických rád aj v časoch, keď ich denne neponúkali médiá. Mnohé rady sú dodnes užitočné, iné vyznievajú kuriózne, ak nie rovno nezmyselne. Nevedno, či je i dnes za groš žemľa. Ale že dobrá rada stojí groš, platí predsa stále.

Zdroj Pravda

[vlcik-tlcik]

Foto z akcie

slideshow od jedného uja dôchodcu, ktorý sa takto zabáva, Szádvár, marec 2010
http://szogliget.com/

[vlcik-tlcik]

Keby som si stal doprostred slávneho Letanovského geta hľadiac smerom severoseverozápad, tak by sa mi mohol črtať takýto výhľad.

[vlcik-tlcik]

Až teraz som si všimol, že ma Porsena predbehol, ten objekt pricapený ku kostolu vpravo dnes už nie je.meral som ho v máji 2002, pod názvom radnica, šlo o nejakú starú radnicu.

[vlcik-tlcik]

Nagyon hasonlít szent Erzsébeth templomra Zolyom városba.

[vlcik-tlcik]

Stanica električky na Štrbskom plese, a to predtým?