vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Jediné, čo mi napada´je blato s machom.
-
Robo, neviem prečo by to niekoho nemalo zaujímať, a súčasný svet je taký aký je, iný nebude, ibaže by sa ľudia zmenili, v čo neverím.
-
Však ai AINOVA osvetuje,
majú tam celkom dobré veci, ako je prezentácia stavebno-historického vývoja, tradičné techniky a technológie konzervácie ruinálnej architektúry hrad Uhrovec.
Iba tento nový produkt, Ocenenie za príkladnú obnovu sa im akosi vymkol z rúk, pritom mená tam majú onakvejšie ako som ja s Porsenom, čo je na škodu veci, lebo by mohli niekoho naozaj zmanipulovať na príkladnú obnovu a potom ju tak isto prezentovať in situ aj s postupom prác, použitých materiálov, technológií….etc
Osvetovať by mali, aj na škole, veď jedna teta je univerzitná docentka, Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok.
Ďalšou kategóriou na osvetu sú majitelia budov a nielen historických, architekt môže navrhnúť sebelepší projekt obnovy, ak je majiteľ “necita”, potom je skoro každá snaha márna, tu by mohol pomôcť len naozaj dobrý príklad.
Však ai Obnova osvetľuje obnovu. -
Je to síce inde, ale o tom istom, arogancii, nekultúrnosti, ignorácii zákonov.
V Tatrách sa rozhoduje s vylúčením verejnosti
Je až neuveriteľné, ako sa na takom malom území, akým sú Vysoké Tatry, môže skoncentrovať toľko amorálností.
Médiami prebehla správa, že pred niekoľkými dňami poslanci mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry prijali nový územný plán tohto ahistorického administratívneho novotvaru, ktorý sa rozkladá na časti územia Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma.
Prečo nemôže byť nový Územný plán mesta Vysoké Tatry platný?
Apely na rozum a morálku u nás nezaberajú
V prvom rade, samozrejme, preto, lebo v sebe obsahuje celý rad vecí, ktoré sú na území nášho najstaršieho a najznámejšieho národného parku neprípustné a o ktorých nie roky, ale desaťročia všetci vieme, že do Tatier nepatria.Ak hovorím všetci, nemyslím tým len všetci ochranári alebo všetci odborníci, myslím tým všetkých ako-tak normálnych, vzdelaných, uvažujúcich, cítiacich a morálnych ľudí, ktorí neprišli o poslednú štipku rozumu, súdnosti, svedomia a citu. Keďže však apelovať rozumom, citom a morálkou na niektorých ľudí je hádzaním hrachu o stenu, použijem argumenty takpovediac oficiálnejšie:
1. V procese prípravy a schvaľovania plánu sa nerešpektovali pripomienky verejnosti. Nielenže sa neakceptovali, ale sa aj arogantne ignorovali, a to aj po opätovných urgenciách (môžem to dosvedčiť na základe vlastnej skúsenosti).
2. Prípravu územného plánu (minimálne sčasti) financoval – podľa jeho vlastného priznania – investor, ktorý má najväčší záujem vo Vysokých Tatrách ďalej stavať, a potrebuje taký územný plán, ktorý mu to dovolí, prípadne spätne legalizuje to, čo tu už pred vznikom plánu postavil, respektíve zničil. On síce neraz robí aj veci, ktoré žiadny územný plán nedovoľuje, ale takto to bude budiť väčší dojem legálnosti.
3. Ale nový Územný plán mesta Vysoké Tatry je v mnohých svojich podstatných častiach v zjavnom, do očí bijúcom rozpore aj so znením vari všetkých doteraz prijatých relevantných dokumentov, čo ho samo osebe robí v zmysle stavebného zákona neplatným.
Výkladná skriňa našej biedy
O informáciu o tom, aký postoj k celej veci zaujalo ministerstvo životného prostredia a ním riadené zložky, som pred niekoľkými dňami požiadal ministra Medveďa. Rád sa s jeho odpoveďami s vami podelím.Dôvetok: až sa človeku nechce veriť, že na takom malom území, ako sú Vysoké Tatry, je možné skoncentrovať toľko amorálnosti, právnych prešľapov, neúcty k prírode i bežným ľuďom, arogancie moci a peňazí, nevkusu, korupcie a ďalších necností, ktoré z nich robia výkladnú skriňu našej duchovnej biedy.
(Autor je geograf a environmentalista)
pondelok 22. 2. 2010 22:00 | Mikuláš Huba
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5254753/v-tatrach-sa-rozhoduje-s-vylucenim-verejnosti.html#ixzz0gLOftKPW
-
Výborné Martin, pre mňa jeden z najlepšie napísaných článkov, aké som tu čítal. Dík
(O RobertaM, mi v tomto prípade vôbec nejde.) -
Chlapci, chlapci, títo Valasi by mohli použiť aj tie najdrahšie materiály, ovčín zostane vždy len ovčín a Valach valachom, lebo na baču ešte nedorástol a ani nedorastie.
-
Možno by bolo najskôr dobré povedať si, čo to ten tepelný most vlastne je.
Tepelný most je miesto v konštrukcii kde dochádza k väčším tepelným tokom ako v bezprostrednom okolí tohto miesta. Tepelné mosty sa prejavujú chladnejším miestom v interiéri, prípadne teplejším miestom v exteriéri.
Nechcem tu teraz použť termíny tepelný odpor, alebo tepelná vodivosť, vystačím si s
ľudovým, či sa mení tepelnoizolačná vlastnosť spomínaného obvodového múru s omietkou, alebo bez omietky. Myslím si, že nejaký dramatický rozdiel, ak sa jedná o obyčajnú omietku nebude.
Zostáva len otázka, omietka, či vyšpárované režné murivo. Je to otázka vkusu. Ak niekto silou mocou to režné murivo chce, má ho mať, môj skromný názor je omietka. Chráni samotné murivo spolu s fasádnou farbou pred poveternostnými vplyvmi.
Omietka tam je, počítam že vápenná,(možno hlinená), neotĺkal by som ju a omietol aj ostatné steny vápennou, resp. hlinenou omietkou, treba si ju niekde na tomto fóre nájsť bola spomínaná viackrát, nebudem opakovať.
Ak špárovať, tak radšej vápenou maltou, (cement určite nie, stačí si ísť pozrieť napr. hrady Branč, Lednica, Trenčín, kde táto technológia špárovania bola použitá, (zrejme zmes cement, piesok pol na pol), uvidíš, čo to s kamennými múrmi porobilo. -
Už nič Attilio, dokonáno jest,
iba ďalšia nechutná a zbytočná obrovská škatuľa v centre ďalšieho slovenského mesta. a poznatok, že stačí dosadiť tých správnych ľudí na správne miesta a výsledok je zaručený. A cena, tá už nikoho nezaujíma, kompetentných určite nie, veď pri tom asistovali, prípadne im svojou nečinnosťou kryli chrbát. No čo ” extrémisti”, zvykajme si,
toto je nástup nového archeologického výskumu, skutočná avantgarda. a učiť sa bude, resp. učí sa (zatiaĺ iba príkladmi) na UK v Bratislave.
Keď už stoja pri tom bagri, mohli by sa aj zamyslieť, prípadne nazrieť do svojho, snáď ešte niekde vyskytujúceho sa svedomia. -
Dobre Attilio, lenže v príspevku zo dňa 26. januára uvádzaš, že nakopanú zeminu vysýpajú priamo v areáli, počítam krížom krážom cez seba. Odkedy ju teda vyvážajú na Čierne zeme?
Ale aj tak mi nedá nepridať poznámku. Takže sa veselo kope, nikoho nič netrápi. asi ani Pamiatkový úrad, to znamená, že je všetko v absolútnom poriadku a odteraz asi bude archeológom stačiť preukaz na bager alebo buldozér, ja by som to zjednodušil, katedry archeológie by som zrušil a licencie dal priamo bagristom a takýto “dohľad” by zvládol aj cigáň Dežo s tromi ľudovými.
Naozaj neviem, či som normány alebo tu niekomu totálne hrabe, vedel by som to povedať aj onakvejšie, ale tutok ikskujú, čo tiež nie úplne chápem, asi nečítajú modernú literatúru, prípadne tlač. -
Košická citadela
V súvislosti s opakujúcimi stavovskými povstaniami bolo rozhodnuté vybudovať predsunutú vojenskú pevnosť na južnom predbráni – päťcípu Košickú citadelu. Mala ochrániť mesto v prípade jeho prepadnutia nepriateľom a zároveň mimo neho sústrediť vojenskú posádku a delostrelectvo. Jej výstavba sa začala po roku 1672 a už v roku 1676, hoci nedostavaná, bola obranyschopná. Za Tököliho povstania (1682-1685) zbúrali jej kurtinu (stenu) obrátenú k mestu, čím sa stala nefunkčnou. Vodná priekopa, ktorá mala obklopovať citadelu, zostala nedokončená.Vrchol pevnosti za Františka II. Rákociho
V rokoch 1706-1710 v čase povstania Františka II. Rákociho prebiehali intenzívne práce na zdokonalení bastiónového opevnenia Košíc podľa projektov francúzskeho vojenského inžiniera Le Maira. Vybudoval sa nový vonkajší okruh opevnenia a stihli sa vybudovať štyri raveliny, dva na južnej a dva na východnej strane pevnostného plášťa. Tým dosiahlo košické mestské opevnenie svoj staviteľský vrchol.Stagnácia a úpadok
Po Satmárskom miery boli Košice stále považované za dôležitú pevnosť. Podľa inžinierov francúzskej pevnostnej školy sa budovali glacis na západnej, južnej a východnej strane so zhromaždiskami pre vojsko. V rámci nich sa medzi ravelinmi plánovali malé pevnôstky – reduty. Všetky práce však boli po polovici 18. storočia zastavené a v nasledujúcich desaťročiach sa investovalo iba do najnevyhnutnejšej údržby. To súviselo s presunom ťažiska bojových operácii mimo oblasť východnej časti monarchie. V 80.rokoch bolo opevnenie už značne zanedbané, až v rozklade.Zánik
V roku 1783 cisár Jozef II. zrušil štatút Košíc ako pevnosti. Už v roku 1784 bola prebúraná nová Jozefínska brána smerom na rozvíjajúce sa západné predmestie. Areály Katovej a Mlynskej bašty boli na začiatku 19. storočia využité pre umiestnenie prvých košických manufaktúr. V roku 1827 bola zbúraná Dolná brána. V 50.rokoch boli na mieste bývalých glacis naplánované veľkorysé okružné triedy.
-
Či to ovplyvní výstavbu, ešte nevedia
“Citadela” možno bude súčasťou Auparku
Pri výstavbe Auparku naozaj objavili na Námestí osloboditeľov zvyšky historického opevnenia. Z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice nám to potvrdili v piatok. Mohlo by ísť aj o niekdajšiu vojenskú citadelu. Zatiaľ nevedia, či nález ovplyvní výstavbu Auparku, nevylučujú však, že bude neskôr zakomponovaný do stavby a prezentovaný verejnosti.
KOŠICE. Podľa riaditeľky KPÚ Kristíny Markušovej pri výkopových prácach robotníci narazili na nepatrné zvyšky pevnostného muriva.
Zachytili len malý fragment
“Význam a dôležitosť nálezu posúdi komisia odborníkov, ktorých prizve správny orgán (KPÚ – pozn. red.). Doteraz bol archeologickým výskumom zachytený len malý fragment tejto stavby. Či tento nález ovplyvní výstavbu Auparku, a ak áno, do akej miery, vyplynie z ďalšieho postupu, respektíve z ďalších poznatkov, získaných o tomto náleze, z vyjadrenia prizvaných odborníkov, zo zhodnotenia nálezovej situácie a z možností vyplývajúcich z platných zákonov,” odpovedala K. Markušová na otázku, či môže objav ovplyvniť, respektíve zastaviť výstavbu Auparku.Ako dodala, možná a prípustná je aj prezentácia archeologických nálezov priamo v modernej stavbe.
Šéfka košických pamiatkarov zároveň uviedla, že citadela nebola stredoveká, ako sa mnohí Košičania domnievajú, ale novoveká stavba, ktorú začali stavať v 70. rokoch 17. storočia.
Investor prieskum podporuje
Ako sme už našich čitateľov informovali, HB Reavis Slovakia, a. s. – investor Auparku, deklaroval podporu archeologickému tímu i KPÚ, naďalej si však stoja za svojím záväzkom vybudovať na Námestí osloboditeľov štvorprúdovú cestnú komunikáciu i samotný Aupark, a naložiť so spomínaným nálezom presne podľa inštrukcií pamiatkarov.
pondelok 15. 2. 2010 | sam
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.Súvisiace články:
+ Objav zvyškov citadely nezastaví výstavbu AuparkuČítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5240848/citadela-mozno-bude-sucastou-auparku.html#ixzz0fdNtVslT
-
Je to síce mimo témy, ale podľa mňa zaujímavé
Začiatkom 16. storočia sa myšlienky reformácie rýchlo šíria aj v Liptove. Protestantizmus tu dosahuje vrchol v roku 1610. V 2. polovici 17. storočia v Rakúsko – Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thokolyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok- artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestanských cirkevných objektov niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.
Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší veľký počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5. 3. 1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11. 11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.
Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok.
Pôdorys dreveného artikulárneho kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná plocha okrem veže je 658 m2. Úžitková plocha je 1 150 m2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien.
Kostol okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu – drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emociálne.
Z vlastného vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista.
Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku.
Orgán zhotovil J. Podkonický z Banskej Bystrice v roku 1760. Luster pochádzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla.
Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou.
Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas 1. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1921 – 1922 a volajú sa: Viera, Nádej, Láska.
-
Čo sa týka hlúposti a barbarstva voči svojej histórii sme na tom neskutočne dobre, ale komunisti neviem z akého dôvodu, možno, že okrem toho, že boli komunisti, boli aj veriaci zachránili drevený artikulárny kostol, ktorý stál v dnes už neexistujúcej a zatopenej obci Paludza, prenesený do obce Svätý Kríž.
Neviem, či dnešní buldozeristi by sa s takou zbytočnosťou ešte vôbec hrali. -
Práve som sa vrátil z Tematína, čítajúc túto správu som si pomyslel na všetkých tých “bláznov”, čo sa o niečo, častokrát aj za svoje snažia, aby tu po nás ešte aspoň niečo zostalo, na slušných a poctivých pamiatkárov a archeológov. Rozmýšľam nad tým, načo bola vstupná komisia pred ďalšími prácami.
Pokiaľ viem, dohodlo sa na nej niečo iné. To si naozaj takí bastardi ako Hoššo, Sura, Valach a kopa nemenovaných budú naozaj beztrestne robiť čo chcú?
Budem sa opakovať, ale neviem ako Hoššo môže učiť deti archeológiu, ako túto, čo pred nami prezentuje, alebo na katedre architektúry vycapia nástenku ocenenia za príkladnú obnovu architektonického dedičstva, a navrhnú tam nejaké paškvily.
Čudné príklady, a nielen pre mladých. -
Ešte raz ten link od Vladimíry http://fff.truni.sk/index.php?bookId=95&type=ebook
Poznám ho, práve preto som sem dal predchádzajúci príspevok, lebo je to celkom faj, čo pán Marek napísal, ale evidentne pri Füzéri a Tematíne tápe, neviem, prečo nepoužil Zsoldosa, ktorý je na scéne už dostatočne dlho nato, aby ho niekto ignoroval a Ty si ma trochu predbehla, ale nevadí, je jedno, kto to sem dal, takže dík.
Mám toho aj viac, ale už nebudem unúvať.