vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Takéto niečo som objavil dávnejšie na nete, Steve, skús prosímŤa slovne popísať, ako asi boli vedené v tomto prípade dymovody? ťahy. Neviem Jirko, ale dávať tam nerez nebude to pravé orechové, ale možno sa mýlim, v tomto sa nevyznám.
-
Hneď na začiatok by som chcel povedať, že tento môj príspevok nie je namierený ani proti cirkvi, ani jej predstaviteľom. Pokrstený som, do kostola som nikdy nechodil, na rozdiel od Strombusa si nemyslím že kostoly sú len budovy.
Vravíte, že ctíte zákon a právo nárokovať si majetok, to ctím aj ja, preto sa pozrime akéže to vlastníctvo si cirkev nárokuje?
Poďme po poriadku.
Kaštieľ (zámok) s parkom bol Jurajovi Ohrensteinovi definitívne pririeknutý až
v roku 1925 na základe zákona č. 81/1920 Zb.z a nar. z 30. januára 1920.
V dôsledku štátoprávnych zmien koncom roka 1938 a vznikom Slovenskej republiky 14. marca 1939 bol v Seredi na krátky čas od novembra 1938 do 1. augusta
1939 zriadený Okresný úrad. Vzhľadom na nedostatok vhodných priestorov v Seredi
si okresný úrad a okresný dôchodkový úrad prenajali od majiteľov niektoré miestnosti
kaštieľa na zriadenie kancelárií.Malý exkurz do príslušnej doby
Leták, ktorý v roku 1940 vydala Hlinkova garda hlásal:
„Nás neobalamutia hlúpou frázou, že žid je tiež človek. Židia sú zástupcami a agentmi diablov. Žid nie je výtvor Boží, ale diabolský a preto žid nie je človek, len ako človek vyzerá. Ten, kto židov akýmkoľvek spôsobom podporuje, alebo chráni – toho trest Boží neminie.“
Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti, a preto sa ich dotkli
aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945,
napriek tomu, že boli cudzími štátnymi príslušníkmi.Opatrenia
Protižidovské postupy a opatrenia možno na Slovensku rozdeliť do dvoch vývojových fáz:1.fáza – Zahŕňa opatrenia vedúce k strate občianskych práv a slobôd Židov.
2.fáza – tzv. „Endlosung“ je charakterizovaná úplnou fyzickou likvidáciou Židov.A TO PROSÍM V ŠTÁTE, KDE JEHO PREZIDENTOM BOL monsignore ” SVÄTÝ” JOZEF TISO.
O akom práve tu kto hovorí, o práve nechať si skonfiškovať majetok, prísť o občianske práva, mať právo slobodne vyletieť hore komínom v niektorom z koncentračných táborov?
Čo to vlastne cirkev žiada a kde je tu právo?
Ak to nevrátili Ohrensteinovým (možno už nie je komu) malo by to zostať tak ako doposiaľ, štátu alebo mestu.
-
Sereď sa súdi s cirkvou o kaštieľ
Mesto Sereď v spore s cirkvou o klasicistický kaštieľ v prvostupňovom konaní vyhralo. Snahy o záchranu kaštieľa sa tým zväčšujú. Mesto by v budúcnosti odpredalo kaštieľ investorom, občianske združenie Vodný hrad to považuje za chybu.SEREĎ. V súdnom spore medzi mestom Sereď a Arcibiskupským úradom v Trnave o kaštieľ mesto v prvostupňovom konaní uspelo. To, že súd zamietol návrh cirkvi dať tento majetok do jej správy, potvrdil viceprimátor Serede Peter Rampašek. Pojednávania sa cirkev sa nezúčastnila, môže využiť právo na odvolanie sa.
Kaštieľ bol pôvodne šintavský hrad
Súdny spor sa na Okresnom súde v Galante vedie už viac ako rok. Cirkev v zmysle reštitučného zákona podala žalobu o vrátenie majetku, mesto argumentuje listom vlastníctva.
Rastislav Petrovič, predseda združenia Vodný hrad v Seredi tvrdí, že seredský kaštieľ nebol nikdy cirkevným majetkom.„Pôvodne to bol šintavský vodný hrad, ktorý patril najprv uhorskému kráľovi, neskôr súkromným vlastníkom. V roku 1942 ho Slovenská republika vtedajšiemu majiteľovi barónovi Ohrensteinovi zoštátnila a následne predala Študijnej základine. Študijná základina vznikla ako štátna organizácia z majetku zrušených rádov ešte za vlády cisárovnej Márie Terézie a výnosy zo základiny slúžili na vydržiavanie katolíckeho školstva. Od roku 1945 bol opäť poštátnený a teraz je majetkom mesta Sereď.”
Občianske združenie Vodný hrad v Seredi sa venuje záchrane klasicistického kaštieľa už niekoľko rokov.„Vlani sme spravili georadarový archeologický prieskum hradného opevnenia, s dobrovoľníkmi sme vyčistili okolie bastióna, namontovali sme oceľové dvere na vstupe do schodiskovej haly a demontovali sme a deponovali mozaikovú podlahu za finančnej spolupráce s Trnavským samosprávnym krajom,” povedal Rastislav Petrovič.
Myslí si, že mesto nevyvíja dostatočné úsilie, aby postupne obnovovalo túto národnú kultúrnu pamiatku. „Dvadsať rokov sa oň nestaralo, a tak sa stav historickej budovy výrazne zhoršil. Ak by bolo mesto do kaštieľa každoročne niečo investovalo, tak dnes mohla byť časť objektu funkčná a využívaná v prospech Seredčanov, nie pre bezdomovcov. Kaštieľ by sa mal využívať na reprezentačné účely mesta, slúžil by nielen ako galéria a malé múzeum, ale aj ako hudobná škola a reštaurácia,” vysvetľuje architekt.
Rokovali s austrálskym investorom
Mesto si uvedomuje, že rekonštruovaný kaštieľ by prilákal turistov a zvýšil tak cestovný ruch. Argumentuje však tým, že na obnovu nemá dostatok finančných prostriedkov. „Investícia by vyžadovala asi 20 miliónov eur (600 miliónov korún), čo je veľká čiastka. Treba rátať aj s údržbou kaštieľa, respektíve jeho prevádzkovými nákladmi,” povedal viceprimátor Peter Rampašek.Vzhľadom k finančnej náročnosti projektu mesto zamýšľalo ponúknuť kaštieľ potenciálnym zahraničným i domácim investorom.
„Uprednostnili by sme súkromného investora, samo-zrejme za vyrokovaných podmienok, ktoré by rešpektovali potreby mesta a jeho obyvateľov. Pôvodne sme mali viac záujemcov, ale vážnejšie sme komunikovali s jedným austrálskym podnikateľom, ktorý mal záujem do toho vstúpiť. Keďže sme boli stále v spore s cirkvou, nebolo možné podpísať relevantnú zmluvu o prevzatí tohto majetku,” dodal viceprimátor.
Podľa Rastislava Petroviča sa snaha mesta odpredať kaštieľ ukázala ako chyba. „Nikto ho nekúpil, a ani nekúpi. Všetci záujemcovia stratili po obhliadke kaštieľa o kúpu záujem. Ako sa niektorí z nich vyjadrili: ak by bol kaštieľ v dobrom stave, s kúpou by neváhali. Vážny záujem mal len jeden z nich, ktorý sa nechal titulovať ako knieža. Vedel presne, ako bude kaštieľ po obnove využívať. No ukázalo sa, že na obnovu nemá peniaze,” upresnil Petrovič.
Myslí si, že mesto by malo na záchranu kaštieľa využiť finančné prostriedky z Európskej únie určené na obnovu kultúrnych pamiatok, ako to už urobili mestá Galanta, Hlohovec a Holíč.
„Sereď zatiaľ váha?! Bola by škoda, keby sa takáto možnosť nevyužila. Veď aká budúcnosť čaká mesto, ktoré si neváži vlastnú minulosť? Keby nebolo hradu, tak by tu ani mesto nevzniklo. Zostaneme bezvýznamným mestom, ktoré obchádzajú významné dopravné komunikácie?” pýta sa architekt.
Arcibiskupský úrad sa k otázkam, či sa odvolá proti rozhodnutiu súdu a aký zámer by mal s kaštieľom, odmietol vyjadriť. „Nakoľko v tejto veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, nebudeme sa k veci vyjadrovať,” uzavrel Peter Repa, vicekancelár a sekretár arcibiskupa.
utorok 26. 1. 2010 7:01 | Jana Lazániová
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.Čítajte viac: http://nitra.sme.sk/c/5208633/sered-sa-sudi-s-cirkvou-o-kastiel.html#ixzz0e8YXHaHj
-
Doma – spomínané paropriepustné? akrylátové nátery, výrobcov je iks, (nepochybujem, že máš aj lepší tip) no a vo mnou spomínaných objektoch sa najlepšie osvedčila kultúra, slušnosť
-
Doky, tú reklamu sem kľudne daj, ak príde čas, tak ju využijem.
-
Chrunovia nech si zbierajú čo chcú, problém je kdesi inde, chýba kontinuita drobných a tradičných remeselníkov,(kdesi sa stala chyba) aj keby ich zostalo len zopár, ak by bol dopyt, bola by aj ponuka, aj keď výroba takýchto špeciálnych tesárskych sekier na Slovensku veľmi rozšírená nebola. Naozaj zručných remeselníkov je ako šafranu, prevažuje šeď, ozaj venuje sa klasickej tesárčine ešte niekto okrem Vás?
A kontakt môžeš posunúť aj mne, na motorovú pílu nedám dopustiť, ale je čas posunúť sa kamsi inam. -
Steve absolútne s Tebou súhlasím s dovetkom, že túto frázu treba dnes a denne otrepávať o hlavu všetkým paropriepustným inovátorom, (nemyslím tým Teba), nikdy by som nenazval Vašu olejovku nechutnou, ale ako hovoríš svoj kultúrnohistorickoestetickovýchovný (najmä na mnou spomínaných objektoch) čas má už za sebou, je čas na nové trebárs ranokapitalistické praktické odolné menej agresívne nátery. Olejovka zo stien sa odstráni ľahšie ako z našich hláv.
-
Môj opačný postup pri sušení dreva, z hrubších, cca 120x 300x2500mm u známeho vysušených trámov, ktoré som potom ešte nechal odležať, som si napílil po roku profily aké som potreboval, nechcem to zbytočne rozváczať, bolo to v poriadku.
Evi, určite si na to už prišla, vetr. mriežka prvý koniec 1 pelstra, druhý koniec 2. pelstra vetr, mriežka, vetr. mriežka 1. koniec tretieho pelstra……… tam je ten had, (aspoň podľa mňa) zakopaný. bodka -
takúto odpoveď som dostal od známeho.
Ahoj Milan,
celá problematika spočíva v tom ,že predmetná kapitálová (obchodná) spoločnosť Europa SC ZV ,a.s. nehnuteľnosti,ktoré sú zapísané na liste vlastníctva vložila ako vklad (nepeňažný) do spoločnosti.V danom prípade musí vkladateľ(akcionár) odovzdaťsprávcovi vkladu podľa §60 ods.1 Obchod.zákoníka písomné vyhlásenie vkladateľa(akcionára) o splatení nepeňažného vkladu(formou nehnuteľností) do majetku spoločnosti.Je to samostatný písomný dokument,na základe ktorého správa katastra vo Zvolene povolila vykonanie vkladu vlastníckého práva na spoločnosť Europa SC ZV ,a.s.Osobne (kupodivu) by som nehľadal ani nejaký fígeľ medzi prevodom z sro na AS, na začiatku im zrejme stačila aj sro, ale na takéto veľké projekty sa asi aj kvôli peniazom zmenili na AS.
Ak som z niečoho naozaj tľk tak to sú ekonomické vzťahy, treba si pozrieť, aké sú rozdiely medzi sro a AS, určite neviem, zasa iba dedukujem.
Inak tomu hore na prvé prečítanie nerozumiem vôbec. -
Už tomu rozumiem, ale aj mňa si tým hadom zmiatol, ´
malo byť horné nemá kto – tlačiť, dekadentný dom-iba bonmot, nič v zlom, ak sa jedná o sušenie dosiek máš pravdu, tento postup je výhodnejší, Evi s tým agátom sa netráp, skúsim sám, prípadne dám vedieť,
Pelster – možno skomolenina polstra, polster – vankúš, čiže tie trámy sťa vankúš pod doskami, ale to je len moja dedukcia -
Vidíš Evi, to čo sa Ti zdalo problematické až také problematické nie je, problémové je to čo problémové zdanlivo nebolo, len dúfam a držím palce, aby nakoniec dobre bolo. Zaslúžiš si to. Aj môj obdiv,(to nie je otázka nejakej zásluhovosti, ten jednoducho máš)
Sušenie, malo to byť presne naopak, sušenie v sušičke, potom dosušenie doma, (aspoň ja to tak robím). V prírode má všetko svoj čas, ktorý sa jednoducho “ofajčiť” nedá. Tak je to aj so sušením dreva v sušičkách, ktoré suché je, ale iba zdanlivo, je lepšie ho nechať nejaký čas dosušiť, ale pevne verím, že aj Tvoja opačná metóda nakoniec dobre dopadne.
Španglovanie, zaťaženie, horné dosky Ti zaťažujú spodné aby sa nekrútili, horné bez zaťaženia nemá kto.
Pelster, priznám sa neviem, v tomto prípade asi odvetrávacia trubica, inak US stavebný systém http://pelsterconstruction.com/
S tými štopľami to je ľahké, na to si po šoku musela prísť aj sama.
Zaujíma ma, či ten agát je chlpatý, alebo hladký, dík.
Tí original sedmoslivkári boli zo Sedmohradska, (preto sedmoslivkári) a boli chudobnejší ako kostolné myši (tie mali? aspoň vieru).
Doky, v akom dekadentnom dome si mal dubovú dlážku?(tiež mi robíš dobrú náladu, ale hlavne pocit, že vieš čo hovoríš) -
Za seba v pohode, ja osobne si Asomtama vážim, dnes je takých už málo, preto tá reakcia. Dík Attilio.
-
Jáj Pali nakoniec vysvitlo, že daný kaštieľ poznáš, to si mohol povedať skôr a nemusel som tu šaškovať s mojimi poznámkami z rýchlika. Priznám sa, že aj fotky som si pozrel iba asi štyri, glosy iba od inej práce za počítačom.
Zopár otázok, zopár poznámok.Tiež som preliezol iks starých barabizní, aj kaštiele, iba trochu väčšie, zväčša v tvare do “U”. Iba neviem, ako mám rozumieť Tvojim “priečkam” s hrúbkami od cca 600 až 1100mm. Takto “tenké” priečky museli už predsa mať základy previazané so základmi obvodového muriva. Boli previazané aj s obvodovým murivom, alebo iba na škáru, toto som nepochopil a veľmi ma to zaujíma, lebo s takýmto som sa stretol iba na hradoch, aj to iba v iných súvislostiach.
Tie tiahla mohli napadnúť aj mňa, sú naozaj používané neúrekom, mnou spomínaný žel.bet strop je asi blbosť (vysoké stojky), trámový ale nie, nechápem ho ako stužujúci prvok, ale ako komfort pre tesárov, krov, tam, kde netreba niečo vážnejšie robiť s podstrešnou rímsou, pozrel som si jedno foto, nevyzerá až tak zle by mohol aj zostať, vymeniť iba laťovanie a hnilé trámy, krokvy……prípadne použiť aj časti starých trámov ak sú v poriadku, mnohokrát sú lepšie ako nové pílené, staré kresané Miro myslím potvrdí…Ale vrátim sa na začiatok zadanie témy
Chcela by som sa preto spýtať, (ak máte skúsenosti s obnovou kaštieľov) či mi niekto viete poradiť:– Na akú sumu by ste tipovali zhodenie starej strechy a výrobu provizórneho zastrešenia?
– Na koľko by podľa vás vyšla nová strecha ?
– Na koľko zameranie objektu, statický posudok, projekt obnovy ?
– Na koľko statické zaistenie budovy ?
– Aká je šanca získať na niečo z toho grant ?
– Posledná otázka : PUSTILI BY STE SA VOBEC DO TOHO ?Ako vidíš pustili, dokonca po Paľovom príspevku by som to nevidel až tak čierno, však napíš, ako si sa rozhodla, rozhoduješ, aj keby si povedala nie, myslím, že nikto by Ti tu hlavu neodtrhol, nie je to jednoduché rozhodovanie.
-
Attilio. skús sa zamyslieť, je etické chodiť sem na toto fórum, získavať informácie, aj, a hlavne od asomtama a Ty ak máš nafotené fotky hodíš ich na internet a nám ich neposkytneš. Nemyslím si, že je to fér, ale úbohosťou by som to nikdy nenazval.
Ak máš možnosť, tak to každý deň odfoť a občas sem niečo zaves, fotiť nie je trestné a hodnotiaci komentár k tomu písať nemusíš.
Horúci vzťah k sarkastickým obrázkom nemám ani ja, ale radšej ako priamo sa vyjadrujem v metaforách a obrazoch.
Necítim sa ani ako geroj, to som mu zasa raz dal, ale je pre mňa naozaj veľmi frustrujúce každý deň chodiť okolo dakedy krásnych stavieb, dnes v ruinách, prípadne v stave pomaly sa rozpadajúcej NKP. Z domu vidím Tematín, Beckov, kaštieľ v Lúke, Moravanoch, kostolec v Ducovom, na diaľku hotely Slovan, Lipa. Postavili to naši predkovia s fortieľom nám už bohužiaľ skoro nedosiahnuteľným, môžme si tu navrávať čo chceme. Históriu máme bohatú, denne okolo nej chodíme, nevieme o nej nič, alebo skoro nič a nevážime si ju.
Preto mi je veľmi, veľmi ľúto, keď jedinou ambíciou niektorých archeológov je iba urobiť výskum, zdokumentovať napísať správu a potom nech sa deje, čo sa deje, nehovoriac o spôsobe akým sa výskum veľakrát vykonáva. Myslím si, že práve oni by nás mali učiť poznávať, vážiť si a chrániť odkazy predkov, ktoré nám tu ešte zostali. Tohto roku som navštívil viac pamiatok, na troch som našiel sondy v takom stave, že som mal skôr dojem, že tam boli lovci pokladov a nie archeológovia.Vrátim sa ku Zvolenu, myslím, že už dnes je každému jasné, že tu nešlo o nič iné iba okupáciu parciel pred konkurenciou… myslím, že toto správne popísal niekde vyššie asomtam. Pán Valach nás onehdy informoval, že archeologický výskum sa bude robiť formou dohľadu nad výkopovými prácami, aj keď on je ten posledný, kto by sa k takémuto niečomu mal vyjadrovať.
V najnovšej verzii už ide o posun, citujem:
“Povrchovú suť do hĺbky 30-50 centimetrov plánujú odstrániť strojovo, potom už bude výskum pokračovať ručne.”
Myslím, že keď sa zahajuje archeo. výskum býva vstupná komisia, kde sa dohodne spôsob a postup prác.
Otázka na Vladimíru, alebo niekoho, kto o tom niečo vie. dá sa nejakým legálnym spôsobom dostať k zápisnici z tejto komisie, podľa mňa, by takéto niečo malo existovať. -
To chce kľud attilio, dodatočne dík aj Tebe aj asomtamovi, celé mi to pripomína časy ani nie tak dávno minulé, vrcholiace boje o Stalingrad, tu vo Zvolene o kus územia v centre mesta.
Nasadenie ťažkej techniky
dočisťovacie práce
čata upratovačov
No a na záver pocta za celoživotné dielo, o. i. Hrad Šášov, Hrad Žilina, Bašta mestského opevnenia v Leviciach
Nie som fundamentalista, netvrdím, že to zbúral, ale vôbec sa nezasadil o to, aby spomínané pamiatky zostali medzi živými, resp. urýchlili ich rozpad(Šášov).
To svetielko nech nám ukazuje cestu ako sa vysporiadať s kultúrnym dedičstvom, ktoré nepatrí len nám a nemáme žiadne, opakujem žiadne právo ho ničiť.PS Asomtam, máš dar pomenovať veci správym menom.
Milan Bábik