Forum Replies Created

Page 53 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    23. januára 2010 at 17:18 in reply to: Chátrajúci Kaštieľ v Malých Zlievcach

    Trochu doplním Mira. V prvom rade treba zastabilizovať nosné múry, priečky sú nepodstatné. Nad horným podlažím vytvoriť buď drevený trámový, alebo železobet. strop, veniec, buď železobet. ale radšej nie, o tom vie viac Paľo a už sa tu aj čímsi vyhrážal, na to krov, vnútro sa dá dorobiť aj potom.
    Ale znovu zopakujem Mira: Uz tam ten statik mal byt…a hovorit konkretne veci

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. januára 2010 at 23:47 in reply to: dlazkovica

    Zasa som zabudol, pribíjali, lepili do asfaltu, a ten agát by bol zaujímavý, mám rád jeho korenistozemitohorkú vôňu a žltozelenohnedoneviemakú farbu, ale mám taký dojem, že by zostal trochu chlpatý ako brest.

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. januára 2010 at 23:25 in reply to: dlazkovica

    Som rád, že sa ozval doky, jeho poznámky sú vždy inšpirujúce, darmo doky je doky a nie tĺk. Chcel som čosi aj poznamenať, že do kúrie sa žiada podlaha dubová, to zasa viem ja, že počtu zemänov na meter štvorcový sa Turcu vyrovná, dokonca predčí iba Sedmohradsko.

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. januára 2010 at 21:11 in reply to: drevo povrchová úprava

    Ahoj Jirko, dík za tip, použil som ho síce na niečo iné, pracovnú dosku pod počítač, som veľmi spokojný. Doteraz som pužíval matný akryl-uretánový lignolak, ekologický, ale tento vosk je naozaj o niečom inom. Iba ak by si mi poradil konečnú úpravu, nejak špeciálne to leštíš, alebo? Ja som to iba tak pošúchal handričkou, som spokojný, ale chcel by som o tom vedieť niečo viac. Dík.

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. januára 2010 at 21:01 in reply to: dlazkovica

    Jaj a povrchová úprava dreva, shamman je klasik, keďže dub je drevo tvrdé, čo tak vyskúšať niečo tradičné, vosk. Neviem o tom skoro nič, ale chlapci zo západu duchamp a jirkaC sa dobre čítajú, ale hlavne jsou to mistři, aj keď asi z trochu iného fachu. Zatiaľ link na tip aj keď k niečomu inému od jirkaC. Dá sa tam nájsť všeličo.

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. januára 2010 at 20:47 in reply to: dlazkovica

    Pripadám si už ako chrobák-truhlík a nie ako nebezpečný a krvilačný zver.
    Hneď na začiatok Ťa sklamem, aj ten dub, ktorý sa tvári, že nežije pracuje.
    Tvoj systém lepenia by nefungoval, resp. fungoval tak ako hovorí Tvoj ujo stolár.
    Kotvenie klincami a lebo vrutmi zhora je ten najbezpečnejší spôsob kotvenia, ale ako som už o čomsi podobnom kdesi povedal, nechutný.
    Doska rovná, či perodrážka, určite perodrážka, ale mal by som škótske (skrblivé) riešenie, ale nejde o peniaze, iba o dub. Namiesto perodrážka dať z oboch strán drážku, pero vyrobil buď z hustejšieho smreku, borovice, alebo buk, jaseň, teda o niečo lacnejšie drevo. Spoj postrholec doska, primeraný vrut do drážky, vrut najvhodnejší aby sa drážka neštiepala Ti poradí ujo stolár, prípadne pracnejšie pri ukladaní drážku prevŕtať. Potom vsunúť pero, samozrejme široké tak aby vošlo do oboch drážok ….
    Uloženie postrholcov, Andulka síce o tom nehovorí, ale ja pre istotu by som ich uložil do asf. lepenky, bok, spodok bok, tzv. U. Medzi ne ako hovoríš keramzit. Teraz tú silnoparopriepustnú fóliu ako Hovorí Jirko, neviem , musíš zvážiť. Vsjo.

  • vlcik-tlcik

    Member
    22. januára 2010 at 20:11 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Chlapom to nemaj za zlé, ak by sa jednalo o nich, reagoval by som tak isto.

    Beriem to v pohode, nie každému sa musia určité výroky páčiť, myslím, že v podobnom duchu som sa aj vyjadril.
    K tým Hunt-Poznanovcom z čias vzniku Gýmeša, patrili medzi vyššiu šľachtu, blízku kráľovi, bez latinčiny a spomínaných jazykov sa jednoducho nezaobišli, aj keď je isté, že doma so služobníctvom a ďalšími podriadenými a pravdepodobné, že aj medzi sebou sa rozprávali starou slovenčinou, nebojím sa to tak nazvať.
    Asi toľko, ponuka na prácu na ktoromkoľvek hrade, alebo kláštore stále platí, deň alebo víkend Ťa nezabije a urobíš čosi národné.
    Inak som slovák ako repa, s maďarskými koreňmi.

  • vlcik-tlcik

    Member
    21. januára 2010 at 23:39 in reply to: Hrad Gymes / Jelenec

    Ahoj Jozef ide asi iba o nedorozumenie, bolo by to na dlhšiu debatu, ale pokúsim sa byť stručný.
    Hrad Gýmeš dal postaviť Andrej, syn Ivanku z vetvy Hunt-Poznan. Okrem toho, že sa rozprávali po latinsky, staromaďarsky, nemecky?, sa určite rozprávali aj po slovensky, lepšie povedané nejakou starou slovenčinou.
    Pokúsim sa vysvetliť tento môj výrok “madarsky, po slovensky uhorsky”,
    Maďari, neviem presne od akej doby, (možno aj odfurt, neviem, pokúsim sa zistiť) používajú názvy Magyarországh, Nagymagyarorságh, Osztrák-magyar, naše Rakúsko-Uhorsko. Ćiže, nepoznajú, alebo nechcú poznať slovo Uhorský, pritom používajú názov Hungaria, od čoho je odvodené Uhorsko.
    Dovolil som si túto terminológiu prevziať od nich, preto hovorím o maďarských, po slovensky Uhorských, ale len o hradoch na území dnešného Maďarska, vyššie som hovoril o Szádváre, nie o Gýmeši, ako si si mylne myslel. Pre pomenovanie našich hradov používam výlučne názov Uhorský, resp. stredoveké hrady na území Slovenska.

    Čo sa týka tých hesiel na konci, to je len taký zúfalý výkrik, aj tie hrady sú naša história, stretol som viac Čechov, Moravákov a Maďarov, ktorí vedeli o našich hradoch viac ako domáci, čo je hanba, ale nie moja. Pozývam Ťa na ktorýkoľvek hrad, alebo kláštor, môžeš si vybrať, pri práci možno zistíš, že všetko môže byť aj inak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Veľa zdaru

  • vlcik-tlcik

    Member
    21. januára 2010 at 22:32 in reply to: sebestačná ekofarma

    Keď už tak hamupipőke. Ach ta gramatika.

    Dík za upozornenie, zapamätal som si to v zlom tvare, je to už vyše štyridsať rokov, odvtedy som tú knižku nevidel.

    Múka je pánsky rozmar, dá sa variť aj celých zŕn jačmeňa alebo raži.

    Chýba Ti tam z, tá veta nedáva zmysel, ale to je jedno.

    Zatiaľ si sa tu prezentoval iba odkazmi a prepáč, bezobsažnými úderníckymi heslami.

    Isteže dá sa (možno) žiť bez múky, bez strojov, možno sa dá bezorbovou
    metódou vypestovať 10 ton obilia, bez kravy, koňa a iných zbytočností, možno.
    Zatiaľ viac verím Martynovi, Mirovi, ale aj Pištinovi, je vidieť, že hovoria o tom, čo už majú za sebou.
    Ak pre Teba nie je drina pokosiť hektár obilia, pozbierať, vymlátiť, uskladniť, tak potom drina ani neexistuje, iba sme si ju vymysleli.
    Pri výkone môjho povolania som pochodil takmer celé Slovensko, ešte za komunizmu, stretol rozprával sa so samostatne hospodáriacimi ľuďmi na samotách, tam som videl čo je to za život a drinu, sám by som to lepšie necharakterizoval ako Martin
    Hospodarenie je pekna myslienka – ale tvrda a jednotvarna drina. Kedysi to clovek musel robit, dnes sa pre to musi narodit.

    Ale v každom prípade Ti držím palce a pýtaj sa, minimálne Pištino (ale aj spomínaní)vyzerajú, že vedia, čo hovoria.

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. januára 2010 at 23:24 in reply to: Clanky v casopisoch a novinach

    Kedy si na Obnove budem môcť prečítať niečo takéto
    http://www.obnova.sk/clanok-1773.html&mode=thread&order=0&thold=0
    aj o chemickom zložení použitej malty trebárs na hranolovom donjone na Gýmeši akou technológiou bola vymurovaná, aké vápno použili, pri akej teplote bolo vypálené, ako a či zahasené, odležané, prečo románska a gotická malta je pevnejšia ako neskoršie, ako to, že v renesancii resp. baroku sú niektoré murivá dobré a pevné, niektoré sa rozsýpajú, v čom je rozdiel, tu sme zaspali, projektové kancelárie ešte môžu kľudne spať, zobudiť by sa mal niekto iný.

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. januára 2010 at 22:57 in reply to: sebestačná ekofarma

    V tomto prípade sito nepomôže, iba ak Hamupüpöke (HU) (Popoluška)(SK)
    Ten kameň sa zodiera pomaly , na prach, z tej múky sa dajú robiť halušky aké Janko Hraško tatkovi na pole zaniesol, fajné chrumkavé. (treba brať s nadhľadom)

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. januára 2010 at 22:17 in reply to: Chátrajúci Kaštieľ v Malých Zlievcach

    Myslim, ze tie prevalene drevene stropy, by do statiky kamennych murov zasahovat nemali – tieklo do nich, nuz zhnili a prepadli sa.
    Jasné Miro, ale tá voda tam už musela zatekať dlhšie, nevieme odkedy, odkedy je strecha otvorená, koľko vody tam natieklo, ako a kadiaľ zmizla, či to nemohlo narobiť šarapatu, iba som opatrný, nič viac.

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. januára 2010 at 22:09 in reply to: natery v dome

    1. Nemusíš, ani ja nie, kazematy Stará pevnosť v Komárne, miestami krásne žltočierne
    tu a tam červené nátery, Nová pevnosť na chodbách a nieviemkdeešte krásna khaki
    olejovka, kaštiele dokonca paláce, krásne kamenné schody, kované zábradlia,
    štuková výzdoba, olejové sokle neviemakej výšky, od 6 rokov v školách tá istá
    zelená olejovka, preto ten bytostný odpor.
    2. Súhlas, iba neodskúšané, ale videl som to takto robiž profíkov na niektorých
    zmienených objektoch.
    3. Odpozorované z prírody, okolia, keď niečo nedýcha obyčajne je zle

  • vlcik-tlcik

    Member
    19. januára 2010 at 21:32 in reply to: Chátrajúci Kaštieľ v Malých Zlievcach

    Nevšimol som si tie prevalené stropy, ako prvého, čo na to povie by som oslovil statika, on by Ti najlepšie vedel povedať čo s tým.

  • vlcik-tlcik

    Member
    19. januára 2010 at 21:24 in reply to: Chátrajúci Kaštieľ v Malých Zlievcach

    Ja Ti môžen povedať zhruba cenu za zameranie 1 – 1a pol eura za meter štvorcový, záleží od členitosti pôdorysu, vedel by som Ti s tým helfnúť aj za prijateľnejšiu cenu, za predpokladu, že nie si bohatá. Neviem, čo by som ešte dodal po Mirovi, snáď len toľko, že prvoradé by bolo odstránenie nejakých vážnejších statických porúch, nový krov, potom by sa dalo postupovať aj po častiach.

Page 53 of 72