vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
1. Olejová farba na stene je nechutná
2. Súhlasím, pomôže iba hrubá sila
3. Olejovka aj duvilax bránia stene v “dýchaní.”, na stene nežiadúce, hlavne na starších
budovách -
Ad fabulácia a dorovnanie krovu, aj taký podpriemerný tesár ako ja by to v pohode zvládol, netreba žiadne konzoly, stačí vystrčiť väzné trámy, pri šindli sa dá zvládnuť aj to vykrojenie, ale ja ako vyznavač čistých línií sa prikláňam k Tvojej previsovej verzii.
Ad hrazdené murivo, berme to ako jedu z troch alternatív.
Takže druhá, v neviem ktorej úrovni tuším nad druhým nadz. podlažím po obvode steny uložená pomúrnica, ktorá mohla byť buď zapustená v obvodovom murive, alebo zvykne (nemusí) byť vyššie podlažie uskočené, nemusí byť priamo v murive ale v rámci toho odskoku, na pomúrnici priečne stropné, resp. podlahové trámy, (z hľadiska ktorého podlažia sa pozeráme) a aj tie priečne trámy zasahujú do obvodového muriva, ktoré po odhnití trámov je v týchto miestach v lufte, takže aj toto môže spôsobiť “odstrihnutie”.
Tretia alternatíva, ešte extrémnejšie oslabenie múru, pomúrnica po obvode muriva, ale v jeho strede, priečne, stropné trámy prečnievajú cez pomúrnicu spojené nejakými skobami, takže to vytvára stužujúci raster (miečo ako kari rohož, potom sa ďalej obvodový múr vymuruje ďalej do výšky, krásny príklad je na Korlátke, dolu hospodárska budova nad prízemím. To drevo keď vyhnije ako tam, keby nebolo zviazané po obvode obdĺžnika, tak ho už dávno vyvalí.
Mohla to byť dovtedy aj klasická pomúrnica, na nej väzné trámy, iba odstránili krov a použili to ako podlahu (neviem do akej výšky to bolo postavené predtým, ber to s rezervou).
Ad MS, nebral som to tak, ale keď sa niekto vyjadruje o niečom, čo až tak nepozná, aj keď v dobrej vôli, tak je to, čo som povedal. -
Tentoraz bez komentára, aj keď určitá pikoška sa k tomu viaže, možno neskôr. Ak by sa niekto čudoval môjmu záujmu o Zvolen, tak to mesto mám rád, ako aj Bystricu, mám tam veľa kamarátov a dva články z prsteníka, ale tie asi spálili v kafilérke.
http://echo.sme.sk/echo/zvolen/ -
Dík MS, v snahe nejakým spôsobom Jozefovi pomôcť som sa dostal až tam, kam som nechcel, vyjadrovať sa k Lietave, ktorú naozaj poznám len veľmi, veľmi málo bola odo mňa hlúposť.
Maximálne sa budem snažiť zistiť niečo o tej kresbe, popritom sa podarí možno aj niečo iné. -
Evi tých ježkov bolo viac, ale v gotike, v tomto období nie až také časté a určite nie na novostavbách a neviem nie úplne súhlasím s Jozefovou vetou
…ešte som chcel dodať, že ak takýto strešný ihlanovitý “ježko” skutočne na Lietave bol, ak vznikol v ére stavebného ruchu na hrade v 16. storočí, kľudne mohol byť prestavaný do jednoduchších (a praktickejších) stanových typov striech v priebehu 17. storočia …
Ak prestavovali, tak dali nový krov a pochybujem, že tohto typu, ježkovia v spojoch sú veľmi náchylný na zatekanie, podľa mňa aj preto, aj pre celistvosť a vzhľad sa nahrádzali “zložitejšími” kompaktnými krovmi.
A ak ten krov bol, tak potom preto, lebo ho nevymenili, resp. iba čiastočne opravili.
-
Bohužiaľ nemám čas si naštudovať čo a kedy bolo postavené, ale ešte jedna informácia
(ktorú som nikde nevidel, alebo iba nevšimol) od Frivaldszkého.
1539 – 1544-ben zsindelyezik a várat. Čiže v týchto rokoch pokrývajú hrad šindľom, mne z toho vyplýva, že určite opravovali, (nehovorím, že vymieňali) staršie, nejakým spôsobom poškodené krovy. -
János Frivaldszky, jeden z členov rodu, provisor (dvorský) lietavského hradu patriaceho palatínovi Jurajovi Thurzovi, bol v roku 1583 na palatínov príhovor povýšený kráľom Rudolfom II do šľachtického stavu a k statku mu bol pridelený aj šľachtický erb.
János bol provízorom v rokoch 1574 – 1601.
Pozeral som si nejaké veci u chalanov na stránke (Lietavy), majú tam skoro to isté, čo píše Frivaldszky, ale predsa sú tam menšie nuansy. Píše o provízorových izbách nad vstupnou bránou, že na konci 16. storočia tam býval sám so synom (zjavne hovorí o svojom pradedovi), tie jeho rekonštrukcie by teoreticky mohli vychádzať z pradedových spomienok.
A tá podľa neho potom rytina, teda to zaujímavé, aj mne bolo jasné, že to ne lem tak, jednoznačne sa vymyká, dieťa bol len skoro zbytočný bonmot. Pátranie trvá, len to nebude asi také jednoduché. -
Kupředu, zpátky ni krok
Už rozvil čas a voní nadějemi
svobody slunce, prší z oblaků.
Vpřed soudruzi, hle, zaslíbenou zemi,
kde už není pánů, ani žebráků
Vpřed soudruzi k té zemi zaslíbené,
kterou chudák marně hledal od věkůrefren:
Do houfu v srdce spojme svoji víru,
muž podle muže, podle boku bok,
my dojdeme, my dojdeme!
Je čas, je čas by každý z nás svou paži k činu zved,
tam, kde se napře síla v jeden ráz, tam se pohne svět!
Do houfu v srdce jeden pevný blok!
|: Kupředu, levá, kupředu, levá, zpátky ni krok :|2. sloka
Ten stranou je, kdo hluchý je a slepý,
kdo nejde s lidem, ten se vrací zpět.
|:Vpřed soudruzi, hle, od východních stepí,
nám už jarní vítr bije do plachet :|
Teď svorně v práci podejme si ruce
a píseň lidu ať se dotkne hvězd!
|: Vpřed soudruzi, hle prapor revoluce,
proti nepřátelům ocelovou pěst :|prvá po česky, druhá po maďarsky
http://www.youtube.com/watch?v=f11-n9V3ofc
http://www.youtube.com/watch?v=bPECE3eSnuc -
ad Harp) nespĺňa ani minimálne, ale ostatné je v poriadku
ad Heretic) má pravdu, komunistické (sú červenšie) nebrať, prvá republika,
príp. staršie
Ktoré vlastnosti sú podstatné pre dobrý pocit z bývania a účtov za spotreby energií?Optimálny tepelný odpor a tepelná akumulácia muriva, difúzny odpor, objemová stálosť, odolnosť proti požiarom a, samozrejme, zdravotná neškodnosť – a to všetko by malo najlepšie fungovať v rámci jedného stavebného systému a teda aj ladiacich stavebných materiálov.
Čo hovorí normaTepelnotechnické vlastnosti obvodových múrov by sa mali vyznačovať tepelným odporom stavebnej konštrukcie R = 3,0 (m2 . K/W) alebo súčiniteľom prechodu tepla U = 0,32 (W/(m2 . K)). Čím je jeho hodnota R vyššia, tým má materiál lepšie tepelnoizolačné vlastnosti.
Hodnotu tepelného odporu ovplyvňuje objemová hmotnosť a nasiakavosť hmoty.Napríklad murivo z plnej pálenej tehly hrúbky 45 cm, laikmi vzhľadom na svoju masívnosť často mylne považované za murivo s dostatočnými tepelnoizolačnými vlastnosťami, má v skutočnosti tepelný odpor iba cca R= 0,58 m²K/W. Pritom odporúčaná hodnota tepelného odporu obvodovej steny pre rekonštruované budovy je 2,0 m²K/W a pre novostavby dokonca R= 3,0 m²K/W.
Podľa STN 73 0540 sa tepelnoizolačný odpor steny “R” vyjadruje matematickým vzorcom, ktorý predstavuje podiel hrúbky konštrukcie d (m) a súčiniteľa tepelnej vodivosti λ (Wm-¹K-¹) konkrétneho materiálu R = d/λ (m²K/W).Hrúbka obvodových stien bola v minulosti realizovaná z plných tehál hrúbky 450 mm (λ= 0,84 Wm-¹K-¹) alebo tehál CDM hrúbky 375 mm (λ = 0,69 Wm-¹K-¹). V prípade použitia pórobetónových tvárnic hrúbky 400 mm (λ = 0,26 Wm-¹K-¹).
Keď si teda vydelíme najčastejšie používané hrúbky súčiniteľom tepelnej vodivosti, dostaneme veľmi nízke tepelné odpory. 45 cm steny z plnej tehly dosiahne R = 0,53 m²K/W. Pri tehle CDM 37,5 dosiahne R = 0,54; pórobetón hrúbky 40 cm dosiahne R = 1,53 m²K/W. Výsledný tepelný odpor zvislej konštrukcie musí byť podľa súčasne platnej normy R > 2,0 m²K/W pri rekonštrukcii a R > 3,0 m²K/W pri novostavbách. Je teda zrejmé, že tepelný odpor starších rodinných domov postavených z vyššie menovaných materiálov a hrúbok nespĺňa odporúčané požiadavky na tepelnoizolačnú kvalitu stien.Ale nič proti tvojmu nápadu nemám, istým veciam sa ale nevyhneš.
-
Šéf projektu Katarínka: Neustále je čo objavovať
Chátrajúcu ruinu premenili na pozornosť pútajúcu pamiatku. Kláštor s kostolom sv. Kataríny obnovuje obnovuje občianske združenie Katarínka už 16.rok. Hlavný tvorca projektu získal koncom vlaňajška cenu Most za dlhodobý prínos v oblasti práce s deťmi a mládežou. Peter Herceg.Ako ste sa vlastne ku Katarínke dostali?
– Pred vyše pätnástimi rokmi sme boli s kamarátmi na výlete na Dobrej Vode, a jeden z nich nás zaviedol aj ku Katarínke. Vtedy to bolo neznáme miesto, ktoré ma okamžite silno oslovilo. Človek skutočne málokedy narazí uprostred lesa na ruinu barokového kostola s kláštorom.
Kedy sa vám zrodila v hlave myšlienka začať s jej obnovou?
– Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že stavba odchádza, a pomerne rýchlo sme sa rozhodli, že sa pustíme do jej záchrany. Na začiatku nám síce chýbala jasná vízia, skúsenosti s obnovami pamiatok sme však už mali z pôsobenia v Strome života. Tí však zväčša pracovali s vlastníkmi pamiatok – s múzeami a podobne. My sme do toho chceli ísť sami za seba. A vniesť do obnovy aj duchovný rozmer.
Ako sa vám podarilo získať ľudí?
– Najmä cez plagáty. Našou cieľovou skupinou boli študenti, hlavne vysokoškoláci. Snažili sme sa získať ľudí z celého Slovenska. Stavili sme na aspekt tajuplnosti – záchrana kláštora, história a tak. No a vyšlo to. Prvé leto sme poriadali dva turnusy, na oba prišlo po 30 ľudí. V jednom z nich bola aj moja súčasná manželka (úsmev). Na začiatku išlo skôr len o čistenie, až postupne sme začali komunikovať s odborníkmi a vykonávať aj odborné práce: statické zásahy, domurovávanie kaverien (dier) v múroch, či archeologické výskumy. Za tých patnäsť rokov sa tam počas turnusov vystriedalo už 1044 ľudí.
Ako pobyt na Katarínke prebieha?
– Ľudia najprv dva dni ku kláštoru putujú cez hory, počas cesty plnia rôzne úlohy. Po príchode na miesto odovzdajú mobily, hodinky, žijú bez elektriny. Na dva týždne sa úplne odrežú od civilizácie a prenesú do histórie. Spáva sa v stanoch, prípadne pod širákom, jedáva spoločne v kruhu. Doobeda sa pracuje a poobede sa organizujú rôzne hry, ale aj omše. Všetko bez alkoholu. Je to zaujímavá skúsenosť. Návrat nazad býva pre ľudí šokom: billboardy, električky, hluk. Podaktorí vravia, že prvú noc radšej spia na balkóne v spacáku.
Účastníci získavajú aj nové meno. Akým spôsobom k nemu prichádzajú?
– Rehoľné mená sa vyberajú náhodne, hoci je snaha držať sa iniciálok. I keď u mňa ako u Beningusa to neplatí (smiech). Inšpirujeme sa menami rehoľníkov, svätých. Zmysel nového mena nie je len v jeho historickom význame, ale aj v tom, že sa človek na istú dobu zrieka svojej starej identity a začína od nuly. Je to impulz, ktorý môže prepnúť myseľ zo zhonu, zabehaných stereotypov.
Aké najväčšie boje ste museli zviesť, aby mohol projekt toľké roky pokračovať?
– Vždy sa bojuje s niečím iným. Naším najväčším kapitálom sú však ľudia, do nich treba investovať najviac energie: Oslovovať nových členov, zabezpečovať organizátorov. Cez leto sa tam prestrieda okolo 140 ľudí. Je to neustály kolobeh. Snažíme sa podchytiť tých šikovných, zacvičiť ich, a tí to potom ťahajú zo tri – štyri sezóny. Máme tam gazdinky, ktoré sa starajú o jedlo, drábov – tí majú na starosti práce a dobrodružníkov, ktorí zabezpečujú voľnočasový program.
Každoročne treba zrejme žiadať aj o granty.
– To je tiež neustály kolobeh. Náš ročný rozpočet je okolo 50-tisíc eur. Do toho spadá bežnú údržba, väčšie investície. Okrem turnusov sa v lete takmer každý víkend robí nejaká väčšia akcia. Snažíme sa však fungovať tak, aby sme aj bez získania grantu boli schopní zabezpečiť aspoň stravu pre účastníkov turnusov.
Tesársky workshop na Katarínke.Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?
– Okrem obnovy veže (viď článok Katarínka bude mať rozhľadňu) chceme naďalej pokračovať v systematickom archeologickom výskume. Stále je čo odkrývať. Na začiatku to vyzeralo na jednoduchý barokový kláštor, obyčajný novovek, no objavili sme pomerne veľkú gotickú kaplnku, cintorín a pod zemou ešte zostávajú neobjavené múry prevažnej časti kláštora. A neustále treba pokračovať v konzervovaní, hoci väčšina kostola už je hotová. Roboty je stále dosť.
Ako vás vnímajú miestni?
– Pod lampou býva občas najväčšia tma (úsmev). Často sa dozvieme, že mnohí Dechtičania neboli pri Katarínke aj desiatky rokov. Každý rok pripravujeme deň otvorených dverí, omše, tvorivé dielne pre deti, guláš, divadlo a popri tom vysvetľujeme, čo sme spravili. Mnohí ľudia sa totiž čudujú, že tam trávime každé leto a z kostola zostáva naďalej zrúcanina. Vďaka našim výkladom však už väčšina chápe, čo sa našou prácou snažíme docieliť, a že napriek ruinálnemu vzhľadu je zrúcanina staticky zaistená a bezpečná. Možno vyhliadková veža bude pre nich takým väčším hmatateľným výsledkom. Nedávno sme vybudovali tiež turistický chodník, lebo Katarínka bola od Dechtíc paradoxne odrezaná. Chce to drobnú mravčiu prácu, stále sa pripomínať, ale miestni si už snáď uvedomujú náš prínos.
Práca na Katarínke vám zaberá prakticky všetok voľný čas. Zostáva vám ho aj na rodinu?
– Na Katarínke trávievame čas do veľkej miery spoločne. Prvý letný turnus organizujeme pre rodičov s deťmi, pre starších členov. Deti odmalička berieme so sebou. Už ako štvormesačné spali vo vlastnom spacáku.
piatok 8. 1. 2010 8:46 | Iveta Baková
Čítajte viac: http://trnava.sme.sk/c/5182433/sef-projektu-katarinka-neustale-je-co-objavovat.html#ixzz0cR4n1oqM
Je to sprosto šlohnuté, foto z Benignusovho statusu na maily, článok od Bibraxa z
www,castrum.sk
za čo sa im ospravedlňujem, ale podľa mňa by to tu malo byť, lebo … -
S tou severkou je to tak ako hovoríš, aj maďari píšu, že chybne ukazuje na východ, (musím pozornejšie čítať).
Čo sa týka kaštieľa prvý obrázok je plán, druhý realizácia.
Celé to je zrejme z nejakého pamiatkárskeho časopisu, alebo zborníka, táto časť sa volá Príspevok k stavebnohistorickému vývoju Lietavy (Slovensko), autor je potomok Frivaldských János, je tam aj text.
Tá rekonštrukcia zaujala aj mňa, preto som ju sem dal, vyzerá to tak, ako keby autor do seriózneho pamiatkárskeho ( ? ) chcel prepašovať kresbu svojho dieťaťa.
Nie je to staré, lebo ďalej sa píše Občianska iniciatíva, ako jedna z foriem záchrany pamiatok, tu konkrétne o Szigligete.
Inak dalo by sa na to spýtať autora, vygooglil som si Jánosa, sú traja, mohlo by sa to podariť.
A poslal mi to kolega z maďarského index fóra píšuci pod nickom Carlos san Marco. hádaj za čo, predtým mi poslal niečo o Tematíne, ale to som už mal v rukopise od M.B.
Aj tento Carlos je naozaj dobrý, skoro ako náš, je to amatér, ale profi. -
Kaštieľ Frivaldských v Rajeckej Lesnej (priznám sa nepoznám, neviem čo je s ním), patrilo to k lietavskému panstvu,
Pre prírodovedca Imricha F. naprojektoval naozaj významný maďarský staviteľ Mikuláš Ybl http://hu.wikipedia.org/wiki/Ybl_Mikl%C3%B3s
Jozef, ten gymnaziálny učiteľ dejín umenia, kreslenia a deskriptívnej geometrie na vysokej škole v Egri sa mi páči.
Vlani bola súťaž maľba 2009 a predseda poroty bol König Frigyes, rektor budapeštianskej všvu, ten istý König Frigyes, ktorý bezostychu okopčil rekonštrukcie hradov napr. M.B. P.G. M. M. , už sa polepšil, je naozaj dobrý, škoda, že aj my nemáme podobného kráľa.
http://www.mke.hu/res/konig10v01.pdf -
Niečo z maďarskej proveniencie, Lietavci to určite poznajú
Pôdorys Menclová, Pisoň, severka smeruje v tomto prípade na východ (ale je to aj tak značené)
Tatári hádžu obyvateľov Lietavy z neskoršej hradnej skaly. Časť krídlového oltára. Zhotovené asi za čias Pavla Kinižiho, (1474-94). V roku 1570 počas reformácie sa dostáva z hradnej kaplnky do kostola v dedine.
-
Jozef niečo pre Teba, ale možno to poznáš
http://ferenctamas.blogspot.com/ -
Chobi, rád Ti prídem robiť cigáňa, od červeného sa tiež neodhodím.
Uskalienka, nič v zlom, je to riť ako skala, prsia som už niekde videl, vyzerajú ináč.
Sa kukni.