vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Príklad dávkovania zložiek malty a omietok:
Vápenný
hydrát VODA
cement piesok
frakcie
0 – 2 mm
Malta na murovanie 25 kg 120 – 130 kg 30 – 50 kg 10 – 12 litrov *
Malta na omietanie 25 kg 140 – 175 kg 50 – 75 kg 11 – 13 litrov *Pre lepšiu orientáciu v objemových a hmotnostných jednotkách uvádzame, že jeden kubík (m3) piesku je vlastne 1000 litrov a podľa normy má 1 m3 vlhkého piesku 1 750 kg. Jeden liter cementu má približne 0,85 kg a jeden liter vápna v tuhom skupenstve má 0,335 kg. (Z hmotnosti vápna, uvádzaného na internete, nie je zrejmé o aký druh vápna ide, ale to nás nemusí mrzieť.)
Chcel si výsledok, zadal si priveľa neznámych, spočítaj si sám. Ak by si chcel čisto vápennú omietku, ten hydrát nie je bohviečo, pri hasenom vápne je pomer k piesku
zhruba 1 ku 2,5, 3, ale veľa závisí od použitého piesku.
Zdroj: internet, pri hasenom vápne Harp na Obnove, vlastná skúsenosť. -
Zrejme ide o kultúru Mezöcsát (o.i. mesto v ne Hungary)
Trácko-kimerský horizont
Okolo prvej polovice 8. storočia pred Kr. (podľa iných zdrojov okolo 800 pred Kr. alebo 800-700 pred Kr.) pozorujeme v Európe zmeny obrovského rozsahu. Zvýšil sa pohyb obyvateľstva, pribudli vojnové konflikty. Tak vo východokarpatských a dolnodunajských skupinách neskorých kultúr popolnicových polí, ako aj v západnej Karpatskej kotline, v nadalpskej oblasti aj okolo juhovýchodných výbežkov Álp badať výskyt bronzových a železných výrobkov kaukazsko-pontického typu s prevahou súčiastok konského postroja, ktoré spravidla prisudzujeme Kimérom a príbuzným nomadizovaným etnickým skupinám, ktorých Herodotos lokalizuje do severopričiernomorských stepných oblastí. Najintenzívnejší bol ich vplyv vo východokarpatskej a dolnodunajskej oblasti, kde aj vytvorili nové kultúrno-spoločenské zoskupenia, napríklad skupinu/kultúru Mezöcsát v severovýchodnom Maďarsku a bosutsko-banátsky kultúrny komplex vo Vojvodine a Banáte, ktoré potom značne ovplyvnili aj počas halštatskej doby niektoré okolité regióny (napr. bosutsko-banátsky kultúrny komplex juhozápadné Slovensko). V nížinách, najmä na východnom Slovensku, je najmä okolo 750 pred Kr. badateľný silný vplyv skupiny/kultúry Mezöcsát a možno aj predpokladať priame rozšírenie nositeľov tejto kultúry. Keďže (prinajmenšom) na východnom Slovensku z etnického hľadiska na konci bronzovej doby možno žili Tráci, je tu možné postulovať okolo 750 pred Kr. aj akési trácko-kimerské spolužitie. Niektorí autori hovoria pre oblasť Karpatskej kotliny a okolia pre toto obdobie o trácko-kimerskej kultúre či trácko-kimerskom horizonte (alebo len kimerskom horizonte). Treba poznamenať, že začiatok hromadného používania železa ako nového kovu v 8. storočí nesúvisí s vpádom týchto nomádov (Kimerov), hoci tí boli vyzbrojení železnými zbraňami -
Malo sa už začať pod dohľadom osvedčeného tandemu z Levíc, čiže nie priamo herr oberarcheológ, ale pod jeho slovutnými krídlami a bumážkami, ja len dúfam, že sa zasa raz nebudú archeológovia, špičkoví odborníci na bronz, tety archivárky a iní zasvätení vyjadrovať ku statike aj keď by si to hneď vedeli vedecky obhájiť,
Neviem, čo ich zdržalo, možno psí čas. -
Asomtam, Ty si prorok, len ho trošku priodej, takto mu tam bude v tomto čase zima.
-
Nehovoriac o kľučových strielňach a smolných nosoch, ale to je chronicky známe a otrepané.
-
Pohľad z Tematína na údolie Váhu, prvé sekundy nového roku, tak nech sa v ňom darí
každému čitateľovi a prispievateľovi tohto fóra, všetko dobré.
-
Keď Gýmeš, tak aj Ghymes, keď Vianoce, tak aj Ady
http://www.youtube.com/watch?v=9wo0s6lYml8Ešte jeden Ady, ešte jedny Vianoce http://www.youtube.com/watch?v=8VPir_WPoLM&NR=1
-
Dobrá práca Doky, ti Ti gratulujem, vždy sa mi zdalo, že teplo ktoré odchádza hore komínom je zbytočný luxus, ktoré by sa dalo ešte využiť.
Ako mám rozumieť tejto Tvojej vete : Tah je vyborny, regulovany a konecne kachle prestali “divo” horiet.
Niečo mi je jasné niečo nie. -
To bola iba menšia výuka jazyka maďarského pre Strombusa, aby si mohol prečítať Könyökyho, čo som mu poslal link http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt04120701/0_0_1_pg_i.html
Link som si požičal od nášho kolegu zo Szádváru, s ktorým som sa osobne stretol na tomto maďarskom, po slovensky Uhorskom hrade. -
Keby len vrhali, ale aj pracujú, peldaul falaznak. s nem is olyan szörnyen, mint néznek ki.
(pre ulitníkov: napríklad murujú a ani nie tak strašne ako vyzerajú) -
Všetky materiály, keď nasajú vlhkosť strácajú tepelnoizolačné vlastnosti, počnúc tehlou, končiac nobasilom, preto sa to má robiť tak ako treba a kam treba vrátane polystyren betónu.
Ale poznámka k perlitu je dobrá, keramzit, alebo vlastne liapor nie je hygroskopický, tam tento problém odpadá. -
Vlastne máš pravdu, polystyrén ja tiež nemám veľmi rád, možno by bol lepší ľahký betón, ako plnivo použitý keramzit alebo perlit, čo sú prírodné materiály, ale neviem, ako by pochodili pri spomínanej havárii, ja hovorím nekompetencii.
Čo sa týka rajčinovej kapusty, po prečítaní http://varecha.pravda.sk/magazin/paradajkova-kapusta/10056-clanok.html
som na ňu dostal chuť aj ja, ale to si ešte radšej počkám. -
Ahoj Doky, v tomto prípade obávam sa nezlyhali moderné technológie, ale čosi, resp. ktosi íný. Ja som hovoril o styrobetóne na odizolovanej základovej doske ako relatívne teplom podklade pod dlažbu, ale plne rešpektujem Tvoju nechuť k tomuto materiálu.
Ja napríklad nemám rád rajčinovú kapustu, čo je tiež v absolútnom poriadku. -
Na kostole plánujeme pokračovať v konzervácii a oprave veže – jej možné zfukčnenie opravou drevených podlaží ako vyhliadkovú vežu, ďalej ……
Katarínka-fararique-veža-trámy-sekera
spýtal by som sa možno tu -
Na Slovensku neviem, ale asi ťažko, lepšie ti poradí art. ktorý tu je zaregistrovaný, má tiež inšpiratívnu stránku
http://www.rezbarstvo.sk/diskusia/viewtopic.php?t=109&sid=b29d02ce5371a61a17b757473d6399d0
veľa o sekerách nájdeš aj na českom fóre a určite by si si cez niekoho dobrú širočinu, tešľu, topor zohnal
http://www.knife.cz/Default.aspx?tabid=53&g=posts&t=394&p=57