Forum Replies Created

Page 57 of 72
  • vlcik-tlcik

    Member
    16. novembra 2009 at 21:50 in reply to: Turizmus a hradné ruiny

    Práva a povinnosti… , trochu zle postavená otázka. Povinnosti žiadne, ide o to, že ak majú “Boha pri sebe” tak sa ich to ani netýka, nie je prečo, prídu, pozdravia, pokecajú, možno pomôžu, spokojne odídu. Tých, čo ho pri sebe nemajú sa to netýka tiež, pretože všetky slová sú márne, môžeš si hovoriť čo chceš, aj tak idiot budeš Ty.
    Ak by si však chcel pre výstrahu niektorých nespratníkov trebárs vyvesiť na kríž, tak si sa dozvedel, že najlepší je z libanonského cédra, ale môže byť aj smrekové.

  • vlcik-tlcik

    Member
    16. novembra 2009 at 18:06 in reply to: Stará fara v Žiline

    Trabelssieho prelud veľkolepo predstavili

    ŽILINA. Platné stavebné povolenie bez jedinej pripomienky má podnikateľ George Trabelssie pre svoj obchodný dom Mirage v centre Žiliny. V preklade ilúzia, prelud či fatamorgána bude stáť 33 miliónov eur a otvoriť ho chce už o rok. Stavia ho vedľa Farských schodov v mestskej pamiatkovej rezervácii. Výstavbu centra pripravuje od roku 2003. Projekt upravili deväťkrát.

    Zhruba 21-tisíc štvorcových metrov plochy bude pre viac ako 90 prevádzok – obchodov, reštaurácií, kín a ďalších. Prácu v nich nájde podľa Trabelssieho 500 až 600 ľudí.

    VIZUALIZÁCIA: INVESTOR

    Na rohu stavby bude kópia národnej kultúrnej pamiatky Stará fara, ktorej zbúranie Žilinčanov rozhnevalo. Vnútri bude galéria so zvyškami Žilinského hradu, ktorý našli pri vykopávkach na mieste stavby.

    Časť mestského zastupiteľstva projekt kritizuje. Obviňujú aj vedenie mesta, za údajné nadštandartné vzťahy s investorom. Trabelssie také niečo dnes pred novinármi odmietol. Povedal, že musí, napríklad, presádzať stromy, čo bude stáť 150-tisíc eur.

    Článok prevzatý zo http://zilina.sme.sk/c/5097172/trabelssieho-prelud-velkolepo-predstavili.html

  • vlcik-tlcik

    Member
    15. novembra 2009 at 20:33 in reply to: Historické zábery hradu Lietava

    Budovy sa veľmi rozpadávajú, Gregorovi Ujfalussymu sa v roku 1563 listom sťažuje Bernát Zolthay, kastelán hradu.
    Na základe majetkového vysporiadania spisuje Nádasdy Ferencz majetky manželke Csákyho Ferencza, rok 1668.
    Hradná delostrelecká výzbroj pozostáva z húfnice, jedného veľkého a jedného malého kanóna.
    Izby, komory, pivničné klenby sú vo vyhovujúcom stave, šindľová strecha je doslova nanič, obvodová hradba sa na jednom mieste rozpadla, zaplátaná je jednoduchou drevenou klietkou. To sú opisy hradu Tematín, ktoré vyjadrujú jeho stav, v určitých rokoch, tu Ti dávam aj odpoveď na jeho stav počas a kúsok po tureckých vojnách, resp. počas tureckej anexii, a stav jeho výzbroje.
    Každý pokus o rekonštrukciu je idealizovaný, teda tak trochu lasvegasovský, fotky tiež bývajú krajšie ako skutočnosť. Otázky, či tam bol komín, alebo nie, či sú strechy vežičiek
    identické s dobou, či bolo kvádrovanie tak, ako ho máš to sú skôr otázky na ľudí typu Carlos, MS.
    Ja skôr oceňujem to, že sa takou piplavou a náročnou prácou vôbec zapodievaš, na tieto časy je to dosť nezvyklé. Jedna vec ma dosť zaujala, tá persóna pri kolovo-haluzovej hradbe vpravo, najskôr som si myslel, že je to klasický schizofrenik, keď vrhá dva tiene, neskôr som pochopil, že to budeš asi Ty, so svojimi pocitmi.
    Možné je však aj to, že mojim stareckým zrakom už horšie vidím.

  • vlcik-tlcik

    Member
    15. novembra 2009 at 19:23 in reply to: Oprava hlineneho domu

    A ešte jedna menej potešujúca skúsenosť z mojej stavby: my vysokú spodnú vodu nemáme, dom nebol veľmi vlhký, ale je do svahu a zadná časť je zapustená v zemi. Bola tam betónová podlaha, ktorú sme vybúrali, je to už asi 4 mesiace, aj tam kúrime, ale steny sú stále vlhké – a vyššie, ako som si myslel: keď som oblielil vápnom, tak schlo asi týždeň. Najlepšie by bolo spraviť drenáž zvnoku, ale susedia tam majú všetko zabetónované aj trištvrte metra nad našou podlahou, preto som sa tomu snažil vyhnúť. Ale asi budem musieť, uvidím na jar…
    Neuvidíš, budeš musieť, inak sa tej vlhkosti, nezbavíš, pokiaľ sa neodstráni príčina…. všetko už bolo povedané

  • vlcik-tlcik

    Member
    15. novembra 2009 at 19:10 in reply to: Omietka

    Náter na omietkach slúži ako ochrana omietky voči poveternostným vplyvom. Na otázku, či sa môže nechať iba tak, je Tvoja, ak Ty chceš môže, ale skôr ju nahlodá zub času, prípadne už aj po kratšom čase môže získať neželateĺnú inú farbu. Určitá ochrana môže byť aj takéto niečo http://www.sika.sk/news-con-letak_sikagard_703_sk1.pdf
    Je to bezfarebné, nie síce tradičné, (nič tradičného na Tvoj problém nepoznám), mohlo by to fungovať.

  • vlcik-tlcik

    Member
    14. novembra 2009 at 18:58 in reply to: Korlatský hrad

    Stromy z hradu a spod hradu pomaly miznú, niečo pre vyznávačov holých hradných kopcov, ku podivu, tu mi to nevadí.

  • vlcik-tlcik

    Member
    14. novembra 2009 at 18:50 in reply to: Korlatský hrad

    Tak ako to vyzera na korlatke? Vzniklo tam nejake zdruzenie? Zacalo sa s konzervaciou na hrade?
    Dnes asi takto, vyzerá to na tuhú zimu


  • vlcik-tlcik

    Member
    11. novembra 2009 at 8:45 in reply to: Zvolen – vybágrované centrum

    Zdanlivo nesúvisiace, autor Ivan Kadlečík, včera v Sme
    Bájka o Zaklínačovi hadov
    Bola raz jedna veľká revolúcia októbrová, ktorá sa „svätila” v novembri, a to až niekoľko týždňov ako mesiac československo-sovietskeho priateľstva. Vrchnosť nariadila množstvo akcií, plagátov, prejavov, schôdzí a osláv. Krátko povedané politická a ideologická agitácia, propaganda, kampaň. A ako každá kampaň sa to všetko vyznačovalo vnútornou prázdnotou, vonkajškovosťou a formalizmom.

    Na počesť výročia ako vidiecky kníhkupec som mal ako jednu z úloh usporiadať pre pracujúcich niekoľko výstav kníh spojených s predajom a s dôrazom na politickú literatúru. V deň výplaty a s vedomím blížiacich sa Vianoc som na dvojkolesovú káru naukladal kuchárske knihy, atlasy, leporelá a rozprávky, „zamilované” a dobrodružné romány. Leninove spisy sa mi už nezmestili. V čase vydávania stravy som v závodnej jedálni štátneho podniku Smrečina postavil improvizovaný pult z jedálenských stolov, kuchárky mi priniesli dupľovaný obed a knihy len tak fičali, kým kára nebola prázdna. Výdatne mi pritom pomáhal jeden pochabý „týpek”, ktorý na celú jedáleň vykrikoval a vzdychal nad nejakou drahou obrazovou knihou, aká je krásna a vzácna a nevyhnutná a ako je mu ľúto, že si ju nemôže kúpiť, lebo ju už odvčera má. Hlásenia, tabuľky a grafy o priebehu, výsledkoch a vyhodnoteniach sa mierne upravili, takže občas sa mi aj podarilo splniť politické ukazovatele aj kvartálny či ročný plán maloobchodného obratu.

    Približne v tom istom kalendárnom čase dnes opäť zažívame mediálnu kampaň „svätenia” výročia revolúcie bez knižných výstaviek, ale s podobne dutým a vyprázdneným obsahom. Lebo kdeže sa podeli idey a ideály novembra 89? Počiatočné porevolučné proklamácie lásky, súcitu, bratstva a dejinného étosu nenápadne zmlčiavajú a menia sa na krikľavý boj o stranícke válovy. Mašinéria dávno zabehnutá neporušene beží ako keby nič. Žijeme v otrockých okovách obkľúčení spleťou lží a presýtenej ľahostajnosti, mocenského egocentrizmu, chamtivého a vulgárneho materializmu. Je to ako bujará veľkopanská zábava alebo cynický maškarný bál na okraji priepasti.

    „Slobodnému” občanovi ostáva už len urna. Najmä tá volebná, kde si môže demokraticky bohato a voľne vyberať z Ničoho. Tá urna, v ktorej bude občanov popol, už nie je taká istá. Ak sa totiž „strategickému investorovi” alebo tajomnému developerovi zachce postaviť na mieste cintorína golfové ihrisko alebo skládku tuhého komunálneho odpadu (po slovensky smetisko), nepomôžu mu petície, súdy, referendá, demonštrácie, ba ani svätená voda alebo onen Zaklínač hadov, čo bola prezývka toho čudného chlapíka v závodnej jedálni.

  • vlcik-tlcik

    Member
    9. novembra 2009 at 0:23 in reply to: ATRIBUTY SVATYCH Sv. Mikuláš

    Čo sa týka sv. Iliju, sú dvaja sv. Egídius, ale aj starozákonný sv. Eliáš prorok
    Svätý Egídius bol po stáročia uctievaný ako patrón poľovníkov, žobrákov, malomocných, bol taktiež patrónom pri dobrej spovedi, proti neplodnosti. Bol jedným zo štrnástich pomocníkov v núdzi, v dobách moru ho veriaci uctievali ako ochranného patróna.
    Potom prečo nie aj v baniach, tam aj dnes potrebujú pomoc všetkých svätých, a aj tak nie vždy im to pomôže.

  • vlcik-tlcik

    Member
    8. novembra 2009 at 23:27 in reply to: ATRIBUTY SVATYCH Sv. Mikuláš

    Neviem Pipo, možno sa zavináč inšpiroval týmto

  • vlcik-tlcik

    Member
    8. novembra 2009 at 1:12 in reply to: Mestské opevnenie v Trenčíne

    Napriek všetkému si myslím, že to nebol zlý počin vymenovať nájdené opevnenie za NKP. Otázka pre mňa je skôr aké má štát, (príslušné KPÚ) páky, aby sa s daným objektom zachádzalo ako s NKP. Stačí mi, keď sa pozriem z okna kaštieľ v Lúke, asi pamiatka nie je, ale stav nic moc, pozriem sa hore na Tematín detto, prejdem okolo Kostolca v Ducovom, jak by smet, kaštieľ v Moravanoch dakedy Domov zväzu slov. výtvarných umelcov, predaný nejakému juhošovi pomaly zdezolátnieva,
    citácia z MK SR, (minist. kultúry)
    Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom je vo vlastníctve zahraničných fyzických osôb, ktoré nekomunikujú s orgánmi ochrany pamiatkového fondu ani s obcou. Nie je zabezpečená základná ochrana NKP, objekt viditeľne chátra. V spolupráci s obcou KPÚ Trnava podnikol všetky právne kroky na určenie opatrovníka v správnom konaní, aby boli uložené opatrenia na nápravu účinné a splnili sa predpoklady na ďalšie kroky vo veci záchrany kaštieľa. Nakladanie s kaštieľom je v súčasnosti zablokované predbežným opatrením súdu.
    Kúsok ďalej hotely LIPA holé “zafačované” múry, dakedajšia pýcha Piešťan hotel Grand Royal, naposledy Slovan, dezolátny stav, tuším sa tam už aj bezdomovci boja chodiť, aby im dačo na hlavu nespadlo, (majetok Kúpele Piešťany), kúpalisko Eva, myslím, že to by aj stačilo. Ako keby nám to ani nepatrilo a my sme tu na Slovensku boli iba na zdvorilostnej, nezáväznej návšteve, neviem.

  • vlcik-tlcik

    Member
    8. novembra 2009 at 0:04 in reply to: Banícki svätci

    Samozrejme o sv. Pachomiovi som nemal ani šajnu. Ako k prvému som sa dostal k Pachomijovi Novému, nerozumel som tomu ako sa meno pravoslávneho svätého ocitlo pri Štiavnici.
    Potom som sa dopracoval k sv. Pachomiovi Veľkému narodenému koncom tretieho storočia. Zrejme po ňom pomenovali tajch, iba nerozumiem prečo. Jediné vysvetlenie mám, keďže tento tajch patrí k sústave piargských tajchov, že bol vybudovaný ako posledný deviaty, čo by súhlasilo s počtom vybudovaných kláštorov Pachomiom Veľkým.
    Dočítal som sa, že vybudoval prvý kláštor, mám tomu rozumieť tak, že vybudoval úplne prvý kláštor, alebo to mal byť prvý z tých deviatich?

  • vlcik-tlcik

    Member
    6. novembra 2009 at 20:33 in reply to: Nove funkcie v starych priemyslenych stavbach

    Cenu ARCH 2009 má veža v Bratislave
    BRATISLAVA. Sídlo ateliéru BKPŠ sa stalo laureátom Ceny ARCH 2009, ktorú slávnostne vyhlásili v stredu večer v priestoroch Gallerie Cvernovka v Bratislave. Porota na ateliéri, ktorý vznikol rekonštrukciou a úpravou bývalého vodojemu spoločnosti Istrochem na Nobelovej ulici v Bratislave, ocenila prístup k starej nevyužívanej industriálnej stavbe, jej zachovanie. Vyzdvihla napríklad aj rešpekt k prostrediu, keďže stromy v okolí vodojemu ostali zachované.

    Projekt “Veža – Ateliér A-BKPŠ“ súťažil o cenu s ďalšími siedmimi architektonickými dielami. Je dielom architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorí si vo vodojeme zo začiatku 20. storočia vytvorili sídlo. Na projekte spolupracovali Mária Kusá, Jana Paňáková a Martin Kusý ml.

    Cieľom Ceny ARCH je vyzdvihnúť pozoruhodné diela domácej architektonickej scény. O jej udelení rozhodovala medzinárodná porota v zložení Aleš Burian (Česká republika), Andrej Hrausky (Slovinsko), Henrieta Moravčíková (šéfredaktorka časopisu ARCH), Shane O´Toole (Írsko). Posudzovala osem architektonických diel, ktoré na tohoročnú cenu nominovala redakčná rada časopisu. Boli to Dom smútku v Modre, Veža – Ateliér A-BKPŠ v Bratislave, Polyfunkčný dom Ihla vo Zvolene, Hotel Falkensteiner v Bratislave, Dom H v Košiciach, Obnova rímskokatolíckeho kostola Zvestovania Pána v Novej Lesnej, Univerzitná knižnica a pastoračné centrum Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Bytový dom s vybavenosťou v Bratislave.

    Cena ARCH sa udeľuje od roku 1998. Od ostatných architektonických súťaží sa Cena ARCH odlišuje aj tým, že sa do nej nemožno prihlásiť. Nominácie na Cenu ARCH udeľuje každoročne redakčná rada časopisu, ktorú tvoria významné osobnosti slovenskej a stredoeurópskej architektonickej scény.

    Taký druh vyslúžilých industriálnych stavieb sa zvyčajne vníma ako problém, lebo väčšina ľudí si myslí, že ich treba zbúrať. Zbúranie je však drahé. V tomto konkrétnom prípade by sa narušilo aj jeho jedinečné okolie, a to by bola hrozná hanba. Prístup k veži je nádherne úzky a kľukatý, lebo nevyrúbali stromy, ktoré stáli na pozemku. Všetko na tomto projekte ukazuje rešpekt a bystrý úsudok, nielen vo vzťahu k architektonickému dedičstvu, ale aj k prostrediu. Tento osviežujúci prístup – že existujúceho prostredia sa treba dotýkať s maximálnou ľahkosťou – je príliš zriedkavý v súčasnej architektúre, takže architekti si zasluhujú veľké uznanie,“ uviedol člen poroty súťaže Arch 2009 Shane O´Toole
    článok prebratý zo sme
    http://kultura.sme.sk/c/5096524/cenu-arch-2009-ma-veza-v-bratislave.html

  • vlcik-tlcik

    Member
    6. novembra 2009 at 11:55 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Presakovanie vody nemuselo spôsobiť “riedke” ukladanie, ale prostý fakt, že doporučený minimálny sklon strechy pre bobrovku je 30°, stopercene to však tvrdiť nemôžem, situáciu nepoznám.
    Ak by som šiel ja na istotu, tak staré latovanie odstránim, dám strešnú fóliu, kontralaty, laty. krytinu.

  • vlcik-tlcik

    Member
    5. novembra 2009 at 18:30 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Vodné sklo určite nie, to sa vo vode rozpúšťa, našiel som takéto niečo, kemafob, silikónová impregnácia, (http://www.kema-on.net/upload/File/hydroment.pdf).
    Ale osobne nie som veľmi presvedčený, že staré pálené škridly by bolo načim impregnovať.
    Ak by si silou mocou chcela, tak je najlepšie sa spýtať výrobcu pálených škridiel, predpokladám, že Ti povedia to isté čo ja.

Page 57 of 72