vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Paľo zabudol dodať, že to vápno by malo byť hasené, odležané, napríklad moja babka si skoro každoročne kupovala ešte kusové vzdušné vápno (pamätám si, ako ho po dedine predávali chlapi z vápenky v Žiranoch idúcky po dedine na vétrieske). Doma ho zahasila, dala do vápennej jamy a o rok použila, toto vápno bolo neslíbatelné.
Mohlo sa stať, že čerstvo zahasené sa “ošuchovalo”,prípadne pri použití hydrátu na maľovku, ten by bol tiež “slíbatelný”, vtedy sa pridával latex, aby sa zamedzilo jeho ošuchu. -
vlcik-tlcik
Member2. novembra 2009 at 22:15 in reply to: Nové fotky – výberové “haluze”-Slovensko a okolieO inteligencii národa,,, zrejme je to skôr o výklade práva ešte z čias komunizmu, keď urobili parkovisko, či čo to je na cudzom pozemku. Teraz ide o to, či sa zobudil starý majiteľ, prípadne jeho dedič, alebo to kúpil jeden zo spoločenstva asomtamom vyhrabaného majiteľa úchvatnej štýlovej rodinnej vily. Stačí si vygúgliť jeho meno asmetam. Na tej vile skôr ako jej “štýl” ma zaujala druhá fotografia, tie “mierumilovné” slová majúce v pozadí obrazy svätých.
Ale páči sa mi správanie týchto majiteľov zemegule, treba dať jasne najavo čo tu komu patrí, ale do hrobu si to aj tak nevezme,.. možno. -
vlcik-tlcik
Member2. novembra 2009 at 18:29 in reply to: Nové fotky – výberové “haluze”-Slovensko a okolieMuseum Moderner Kunst (MUMOK) in Wien
-
Ale iste don Carlos, máš pravdu, dosť by sa ich veru uživilo v Sašovej haluziarni, ale…
my si ich v rámci nášmu extra pamiatkárskemu princípu necháme radšej padnúť, veď aj tak už majú polčas rozpadu za sebou, nechajme ich dôstojne zomrieť etc. V poriadku, ale potom prečo im dávame nálepky Národná kultúrna pamiatka, načo máme pamiatkový zákon, iste ho poznáš lepšie ako ja, stojí tam okrem iného aj toto :(2) Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný
a) vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky,
Zhovadilosť je jedno aj druhé, vieš mi jednoznačne povedať, ktoré je väčšie, lebo ja nie. -
Dziwny jest ten świat, a lepšie to nebude, škoda slov, naozaj by to chcelo kolty a tvrdo trénovať.
-
Jaj, ešte kto chce, nejaké linky
-
Dlhý rad na obed, ako som skonštatoval na index fórume, ako v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v našej dedine rad na mäso, s tým rozdielom, že teraz sa každému ušlo, kto chcel aj dupla
Chlapi, teda aj baby z Csobáncu
Vstup do bývalého wc
a sem to padalo
Bola to síce bleskovka, ale aj tak to stálo za to, ja osobne mám Maďarsko a maďarov veľmi rád. Inak v nedeľu ráno o pol ôsmej som už šaškoval pod jedným nemenovaným slovenským hradom, domáci ešte veselo spali. -
Skutočná správa, alebo starý vlk na prácach na záchranu hradu Szádvár.
sobota 24. október 2009
02 00 zvonenie budíka, lepšie povedané mobilu
02 30 sadol som do auta, smer Szádvár
06 30 Zaparkoval auto pri hosteli Salamander, inak svojho času báze maďarských pohraničiarov, poobzeral okolie, stretol s veľkým priateľom hradov Tamášom Szatmárim, raňajky. Ja s Tomášom sme vyrazili na hrad skôr,a by mi poukazoval hrad, porozprával niečo z histórie. Doobeda práca, popri práci sme debatovali samozrejme o hradoch, práci na nich. Potom bol obed, tešil som sa na echt dobrý maďarský guláš, mal som smolu počas obeda sa mi prihovorili po slovensky kuchárky, boli zo Silickej Jablonice, ktorá kedysi patrila k szádvárskemu panstvu, tak im občas navaria sponzorsky obed. Po obede varené červené víno, káva, medový koláč.
Po obede zasa práca, popri vymurovanej obvodovej hradbe z vonkajšej strany sa odkopávala suť, zarovnal terén, kamene sa vyberali a hrobľovali popri múre z vnútornej strany. Tiež povrchový zber kameňov medzi cisternou a múkovou baštou (lisztes bástya)
Vyčistil sa hrad od náletovej zelene v interiéri a blízke okolie hradu. Pomôcť im prišli aj osemnásti z Csobáncu, super chlapi, bolo s nimi kopec srandy, rozprával som sa s nimi, myslím, že záchrane hradov rozumejú, vedia čo a ako majú robiť, asi aj lepšie ako na Szádváre, čo je nakoniec aj na ich hrade vidieť, ako to tu už skonštatoval aj Šnúrka.
Večera, po večeri som musel ísť kvôli robote domov
18 00 odchod domov
22 00 som doma, absolvoval som cca 600 km.
Hostel Salamander
Kopec na ktorom stál starý hrad, (Óvár), dnes tam vraj nie je vidno už nič
na pôvodnej ceste ešte vidno stopy kolies po vozoch, je ich neúrekom
s Tomášom sme zobudili hada, myslel som si, že je to vretenica, ale úplne sa mi to nezdalo, pozrel som si to doma, je to užovka hladká -
vlcik-tlcik
Member26. októbra 2009 at 0:03 in reply to: Nové fotky – výberové “haluze”-Slovensko a okolieNie. že by som vedel, ale náhodou som si to chcel skopírovať, aby som si to zväčšil a uložilo mi to pod týmto názvom
k_ev_temp_eperjes_caraffa_aldozat_01
Čo je k neviem, ale ďalej by to mohlo byť Evanjelický kostol Prešov, Caraffa, obeta
zrejme sa jedná o obete smutne známych Prešovských jatiek, ale za svet neviem prísť na to, z akého dôvodu si to sem dal, nad tým dumám už štvrtý deň, to ma zaujíma viac, ako ten obrázok. -
A odpovedám si sám:
Postava svaté Barbory a její život nejsou historicky doloženy a proto byla roku 1969 vypuštěna ze seznamu katolických svatých.K tomuto výsledku som sa dopracoval aj ja, ale zaujímavé je, že ešte stále existujú kostoly zasvätané sv. či nesv. Barbore, napr. v meste Žilina.
Viac sa mi páči tvar Varvara, tých monastirov, či manastirov je tiež požehnane. -
Možno toto by mohla byť odpoveď.
Svatá Barbora je uctívána jako svatá patronka havířů, dělostřelců, architektů a matematiků, také dalších povolání, u nichž hrozí riziko náhlé či násilné smrti, rovněž jako ochránkyně proti smrti bleskem v časech bouří a požárů. -
Nepreskočilo Jozef, šibe Ti online, ale keby som to vedel aspoň tak ako Ty, tiež by som sa sadomasochizoval, ešteže som ľavý, tak som v pohode.
-
Je pravda, že poznám iba vyjadrenie pána Valacha, ale už teraz si dovolím tvrdiť, že takých ľudí, ako je pán Sura by mali od pamiatok izolovať.
-
V prvom rade, nepovažujem sa za dlážkológa, ak teda nejaký …lóg, tak potom určitý druh dokumentaristológa, skúsim voľnú úvahu, podľa mňa nič nové, určite to už niekto niekde napísal, urobil.
Doky, opäť, všetko je fajn, len si skús predstaviť horizontálne neodizolovanú chalupu.
Vo všeobecnosti sa tu na tomto fóre betón ako taký zavrhuje, viac-menej sa vžil Andulkin makadamovo vápenný systém. Tiež som sa s ním stotožnil.
Skúsme pouvažovať aj o kacírskom betóne, myslím si, že za určitých podmienok by sa dal v pohode? použiť.
Tak teda začnime makadamom v interiéri od základovej škáry, naň na vyrovnanie medzier a podklad betónu, niečo jemnejšie, trebárs frakcia tuším 8-16, na to 70-80 mm
podkladný betón, myslím, že by to mohlo byť aj bez kari rohože, vzhľadom na únosnú vrstvu pod, pri nižšej vrstve radšej rohož použiť. Betón ale samozrejme odizolovať ipou, hydrobitom…,od základu vertikálne tak, aby prečnieval aspoň 200mm a dal sa preložiť
a neskôr spojiť s horizontálnou izoláciou betónu. Dostaneme zvrchu a z bokov (tie sú dôležité aby śa vlhkosť z betónu neprenášala do základov, následne stien), odizolovanú základovú dosku.
Na ňu Dokym spomínaný drevený dlážkový systém, alebo pre drahú Ketynu dlažbu by som odporúčal niečo takéto. Polystyrénbeton cca 100 mm, na to samonivelizačnú podlahovú stierku na cementovej báze, na to klasickými lepidlami tiež na cementovej báze nalepiť dlažbu. Polystyrénbetón od stien odizolovať 10 alebo 20 mm polystyrénom.Ako všetko, aj toto má svoje zádrhely. Nie príliš vysokú spodnú vodu, dostatočnú výšku základov, a úplne na začiatok dobré odvetranie.
V prípade trochu vyššej spodnej vode a dostatočnej výške základov by sa systém dal o čosi zdvihnúť.
Takže úplne by som nezavrhol ani Shammanov systém, OSB dosky dal pod plávajúcu podlahu, nie pod dlážkovicu, plávajúca podlaha, pod ňou istotne nášľapná izolácia, oboje dostatočne uzatvárajú plochu, takže z tých OSB dosiek by som až takú hrúzu nemal, aj keď určitý prestup tam je. -
Nemám cieľ urobiť omietky tak, aby vyzerali ako staré, ale aby vyzerali ako nové, ale vtedy, keď bolo normálne bežné robiť omietky vápennou maltou s nástrojmi vlastnými dobe.
Myslím si, že Evi už tak trochu poznám, viem, že to myslela práve takto. Jediné čo som chcel pripomenúť, aby náhodou nezabudla na prach.
Okolo stavieb sa motám od piatich rokov, tatko bol stavbár, kadečo som už videl a vyskúšal, takže aj zdanlivo okopčené postupy som osobne vyskúšal, nie úplne presne tak, ale podobne v mojich začiatkoch, prvú moju omietnutú stenu by som prirovnal k Mayovej zvlnenej prérii, štetku som použil dokonca v detstve, ostatné vrátane piesní mal byť vtip. Skoro všetko tu už totiž bolo, Doky je zrejme technický typ, takže pri úrčitých skúsenostiach sa riešenia ponúkajú samé, Porsena ako je na tom so skúsenosťami neviem, ale má veĺa vecí preštudovaných.
Čo sa týka plastových okien na drevenici, a iných skvostov, ak si niekto myslí, že to tak má byť, má to mať, maximálne mi bude vŕtať v hlavičke, že prečo to tak je, myslieť si naozaj môžem čokoľvek.