vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
Pozri si http://www.leustach.sk/ ak by si chcela niečo viac, tak sa ozvi na
hradtematin@gmail.com -
kaplnka, kostol, chrám, katedrála, bazilika… čo znamenajú, si aj vygúgliš (sranda. tiež už spisovné slovo), ale ten kostol si trafila, dá sa ním všeobecne nahradiť všetky spomínané pojmy.
-
Nedá mi nesúhlasiť, má ísť o presne opačný systém, z množstva synoným vybrať ten najvýstižnejší napr. kaštieľ, zámok, hrad, trebárs opevnené sídla, alebo kostol, chrám, katedrála, to si netrúfnem pomenovať, teda ak sa nemýlim.
-
Nie, že by som bol veľký optimista, ale rátate prípadne aj s nejakou dotlačou, zrejme to bude závisieť od financií, ak sa nemýlim?
-
Chcel by som len upozorniť, že mlyny boli aj plávajúce – lodné mlyny, neskôr mlyny na pohon parný, motorový, elektrický, čiže to kolo, čo Vám tam chýba, tam vôbec nemuselo byť. Ak im už silou mocou nejakú cenu chceli dať, tak im to mohli dať za interiér, to by už bolo o niečom inom, ale je pravda, že ja nie som architekt, tak sa tomu nemusím ani rozumieť.
-
Prepáčte, že ešte otravujem, chcel by som sa vrátiť, k tejto mojej vete:
Skôr ako jazykovedcov, som sa pýtal mojej spojky na katedre architektúry, aby mi vyhľadala pojmy týkajúce sa pamiatok,resp. ruín, zrúcanín bohužiaľ bola v BŠ, takže to budem mať až niekedy neskôr.
Viem, že na STU v Bratislave, na kadedre architektúry existuje niečo ako obnova architektonického dedičstva, ktoré nemôže existovať bez odbornej literatúry, bez základných pojmov. Okrem iného majú ku svojmu štúdiu aj skriptá s názvom “Prezentácia architektonického dedičstva”, ktoré držím práve v ruke, a kde sa okrem iného uvádza:
Pojmom torzálna architektúra všeobecne rozumieme fragmenty a zrúcaniny – torzá rôznych historických objektov.
V našej oblasti ide predovšetkým o torzá objektov stredovekých, prípadne renesančných.
Torzálna architektúra tvorí úplne špecifickú kategóriu, ktorá vyžaduje zvláštny prístup k jej ochrane a zabezpečeniu.
Miera dotvorenia torza výrazne súvisí s viacerými faktormi. Okrem statiky a funkcie je to najmä miera zachovania architektúry – buď je možné objem torza prestrešiť, alebo je objekt tak deštruovaný, že k zastrešeniu nie je možné pristúpiť.
Vo všetkých prípadoch je potrebné nájsť úmernú mieru zásahu, pri ktorom nie je jedinou úlohou iba spomaliť rozpad pamiatky, ale prezentovať ju ako kultúrny fenomén
v širšom kontexte.
To by asi už aj stačilo, je to zaujímavé a poučné čítanie.
Eo Ipso: PS: a čo táto konštrukcia: z ruiny obnovenej metódou konzervácie a čiastočnej rekonštrukcie vznikla torzálna architektúra využivaná ako archeologický pamätník (dobrá “haluz”, čo ?!
PS k PS. Veľmi sa mi to páčilo, z toho dedukujem, ruina = predtorzálna architektúra, tiež haluz nie? -
Tiež iba poznámka, odvodené je to od podstatného mena architektúra. Určite to vzniklo z potreby ako nazvať architektúru ruín, zrúcanín, vo všeobecnosti objektov v stave rozkladu, najvýstižnejšie sa im javila torzálna, aj keď pripúšťam, že Tebe ako architektovi, v prísne profesijnom pohľade to kazí zrak a drása uši. Mám tušenie, že aj tak to vymyslel nejaký Tvoj kolega architekt, kto iný by na tom mohol mať záujem.
-
Začal by som od začiatku, čiže od Harpa.
Ruina alebo zrúcanina je pozostatok architektúry alebo poškodená, rozpadajúca sa architektúra – hovorí wikipédia
RUINA – pozostatky architektúry nachádzajúcej sa v primárnom nálezovom stave /náhodný stav deštrukcie súvisiaci so spôsobom zániku pamiatky/_autentické zachovanie. – sofistikovanejšia definícia od ta.marySlovnik sl. pravopisu hovori aj o dalsich pojmoch pri hesle ruina: zrucanina, rumovisko, rozvalina.
Ruina je pôvodom cudzie slovo, ale používa sa a je kodifikovaný v slovenskom jazyku.
zrúcanina, rozvalina, rumovisko sú pri pojme ruina uvádzané ako synonymá.
Synonymum, je slovo, ktoré inak znie, ale má rovnaký význam ako iné slovo, čiže neurčuje stav rozkladu ruiny, zrúcaniny
Skôr ako jazykovedcov, som sa pýtal mojej spojky na katedre architektúry, aby mi vyhľadala pojmy týkajúce sa pamiatok,resp. ruin, zrúcanín bohužiaľ bola v BŠ, takže to budem mať až niekedy neskôr.
Podobne to vyzerá aj so stupnicou, alebo slovné pomenovaniím stavu rozkladu zrúcaniny, bolo mi povedané, že nič, také nepoznajú, ale ešte sa zisťuje. Zatiaľ jedinú odpoveď som dostal od nemenovaného odborníka na hrady, teda ja ho nechcem menovať, lebo som sa ho iba pýtal, bez udania dôvodu mojej otázky.
Neviem či existuje špeciálne na zrúcaniny takáto stupnica, keď sme v rámci realizácie aktualizácie ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok mali hodnotiť stav zachovania pamiatok, tak sme mali len jednoduché pojmy: po obnove, dobrý, narušený, havarijný, dezolátny. V prípade zrúcanín je to asi ťažko globálne vyhodnotiť, nakoľko majú miesta v rozličnej miere zachovania a ohrozenia, takže väčšinou to nazývame ako havarijný až dezolátny stav.
Čiže, ak sa jedná o rozsiahlejšiu ruinu, zrúcaninu, ako hrad a lebo kláštor, môžu byť jednotlivé objekty v rôznom štádiu rozkladu, preto by bolo veľmi ťažké až nemožné určiť štádium rozkladu celku.
Vyjadrenie k torzálnej architektúre od Jaz. ústavu Ľ.Š. SAV
Odpovedáme na Váš e-mail z 11. 3. 2009.
V slovenských slovníkoch cudzích slov (napr. v Slovníku cudzích slov z r. 2005, ktorý nájdete aj na našej stránke http://www.juls.savba.sk) sa prídavné meno torzálny charakterizuje ako zriedkavejšia obdoba prídavného mena torzovitý. Architektúru objektov, ktoré sú neúplne zachované, teda v stave torza, možno nazvať torzovitá architektúra aj torzálna architektúra.
Pýtal som sa aj v susednom Česku, pojem torzálna architektúra, používajú v tom istom zmysle ako my, ale odpovedali mi iba archeológovia, ako na potvoru ani jeden architekt,
lebo som sa ho chcel spýtať, či on nevidí určitý rozpor v definícii torza
TORZO – pozostatky architektúry prezentované ako estetické fragmenty /konsolidácia murív, dotváranie náznaku identických častí zaniknutej architektúry a pod./_t.j. ruina upravená určitými metódami obnovy.
čo máme od ta.mary a andulkou sformulované
torzálna architektúra – zakonzervovaná zrúcanina alebo ruina,
a torzálnou architektúrou, ako ju definujú oni, lebo ja v tom rozpor vidím, napriek tomu,
že ju obhajujem. Odo mňa zatiaľ toľko. -
Benzínový, plynový – druhy zapaľovačov, jablká
pokazený – stav zapaaľovača, nie druh, hrušky
gotická, baroková – časové delenie jablká
torzálna – stav architektúry hruška -
Nie neskončí pod kobercom. Pri všetkej úcte, si nemyslím, že toto je to správne fórum a forma akou sa to uskutočňuje. Vydali sme sa na veľmi tenký ľad, nie sme ani jazykovedci, ani stopercenní odborníci na danú problematiku. Snáď len Eo Ipso, Harp, okrajovo Sasha. ale nakoniec prečo nie. Včera ráno som oslovil jazykovú poradňu Ľ. Š. SAV. Dnes som tam volal, bolo mi povedané, že vyjadrenie k mojej otázke:
Dobrý deň prajem, prosím poraďte.
Naši pamiatkári používajú spojenie torzálna architektúra na pomenovanie architektúry ruín, zrúcanín hradov, kláštorov, historických objektov. Prosím Vás, je to pomenovanie “torzálna architektúra” správne, alebo iba ich výmysel. Veľmi pekne ďakujem. Milan Bábik , už príslušná pracovníčka spracovala, treba počkať do konzultácie so šéfom, to má byť zajtra. Hneď, ako ju dostanem, tak ju zavesím sem. K ich vyjadreniu môžme spísať výhrady, prípadne ďaľšie upresnenia, dúfam, že to nikomu z Vás nebude vadiť.
Slovenčinu mám naozaj rád, tiež mi naskakuje husia koža pri slovách ako – destinácia,edukácia…, ale čo už, naša slovenčina ich prijala za svoje, tak mi nezostáva nič iné ako si potajme v kútiku čítať Mináča, Hviezdoslava… a spomínať na onakvejšie časy nášho jazyka.
P.S. ako nazvať súčasnú architektúru – skurvená? -
Myslím. že som rozumel Sashovi. viem sa s Vami stotožniť, architektúra – veda o navrhovaní objektov, stavieb…..,torzálna architektúra, niečo ako ju chápete Vy. Ale zatiaľ ste sa prejavili ako kritický realisti, pomenovali ste problém, ale neponúkate riešenie. Ja ako socialistický realista Vám ho ponúkam. Súhlasím, že torzálny môže byť iba stav objektu, hrad, kláštor je aj architektonický objekt, tak ako nazvať architektúru
objektu v stave akom sa reálne nachádza teda nie ruina, zrúcanina, ale architektúra ruiny, zrúcaniny, nazveme ju ruinálna, (zrúcaninová) architektúra, alebo môžme stav pomenovať torzálny, teda nie celistvý, architektúra nachádzajúca sa v zvyškovom, nekompaktnom stave, torzálnom, prečo by sme teda nemohli odvodiť prídavné meno torzálna a pridať predmet na ktorý sa vzťahuje, čiže architektúra.
torzálna architektúra – určitý druh architektúry
torzálna architektúra – stav v akom sa architektúra ruiny, zrúcaniny nachádza
Nie som jazykovedec, iba uvažujem, ako z toho von. -
Ruina – cudzie slovo pôvod nepoznám, agl. ruin, slovensky bežne používaný ekvivalent
zrúcanina – označenie v spojení najmä s historickými objektami, napr. zrúcanina hradu, kláštora, kaštieľa….
Torzálna architektúra – to isté používané najmä odborníkmi, (aj na torzálnu architektúru)
nepoznám odborníka na ruiny, prípadne zrúcaniny
zrúcanina = rozvalina – menej používaný výraz
rumovisko – súhlasím s andulkou, iba dodávam, že používané v spojení skôr s domami,
industriálnou výstavbou -
Ahoj Pavol, máš pravdu už v dvanástom storočí, teda v ranogotickom období boli budované na hradoch cisterny, studne neviem, tie čo poznám, sú (myslím tým Slovensko) až z neskoršieho obdobia. Teraz konkrétne k tým studniam, trenčianska cca 80m, Ľubovnianska, že vraj 150m,dokonca na Muráni, hĺbku neviem, ale čo ich spája, je fakt, alebo úvaha, že ich dno je na úrovni spodnej vody, resp. doliny, kde je voda. Takže nechápem načo by tam bol prútikár, okrem toho to sú už také hĺbky, kde by naozaj nemal šancu. Ešte Červený Kameň, Lietava, prvý hrad studňa 109m. riečisko v skale, druhý hrad hĺbka okolo 104m, neviem, či v nej voda bola, ja naozaj nechcem spochybňovať prútikárov, ale tu nemali šancu vodu zistiť. Ľudia naozaj vtedy neboli blbí,
ale studne podľa mňa kopali iba tam, kde bol naozaj predpoklad výskytu vody a kopali až do hĺbky kým na vodu nenarazili a polohu studne zrejme neurčoval prútikár.
Ešte niečo z praxe, na základe určenia zdroja vody prútikármi sa vŕtali vrty, ja osobne viem o 3, z počutia viac, boli to vrty v skalnom položí, najplytší 17m, najhlbší 50m výsledky 0,000 mm hladiny vody, ja ich nespochybňujem, len ich limity sú niekde inde,
tých 10m bolo obrazných, záleží od daných podmienok.
Vodu na hrade by som riešil ako Bacil a Stratus, hľadanie ako Bibrax a Stratus. Bodka.
Na prútikárov verím, ale… -
Počul som, že na leteckou fotogrametriou zhotovených ortofotomapách sa dajú pozorovať situácie archeologických lokalít, sám som bohužiaľ nevidel ani jednu takú situáciu, ale som dosť skeptický k určeniu studne touto metódou, ale apriori nevylučujem ani toto.
Polemizoval by som aj s vlhkosťou nad studňou. Kľudne to môže fungovať presne opačne, všade okolo môže byť kompaktná skala, síce nejaké trhliny tam vždy budú, ale práve studňa
vyplnená suťou a kamením môže fungovať ako “trativod”, kde sa dažďová voda stráca. -
Opýtať sa môžeš, asi ide o Tajomný hrad v Karpatoch, tá otázka odznela pred skoro piatimi rokmi, takže už sa bavíme viac-menej teoreticky.
Ešte nejaké to slovo k prútikárom a geofyzike.V roku 1988 som sa bol pozrieť pri odkrývaní františkánskeho kláštora v Slovenskej Ľupči a zhodou okolností som mal so sebou gravimeter. Zo zvedavosti, či to bude fungovať, som zmeral profil na mieste kde sa dalo predpokladať pokračovanie už odkopaného základu, a profil kolmý na predchádzajúci profil, aby som určil ďalšiu stranu obdĺžnika. Pri meraní nad základmi mi som na gravimetri zaznamenal odchýlku, ktorá sa potom potvrdila. Lenže toto bolo priam ideálne miesto – kamenné základy múru v hlinitom podloží, kúsok pod ornicou v ovocnej záhrade. Ideálne pre
či už prútikára, zemný radar(vtedy na Slovensku ešte nebol). mikrogravimetriu, magnetometriu….. Na hradoch to však až také ideálne nie je, takže s jednoznačnými vyjadreniami by som bol opatrný, je to ovplyvnené iks faktormi, niečo sa dá niečo nie.
Ešte jedna vec, s témou súvisí na polovinu, vlani som meral starý banícky dom v Banskej Štiavnici na konci ulice priamo do kopca z Trojičného námestia. Pivnica, teda garáž bola ešte na úrovni cesty, ďalšia miestnosť už čiastočne v skale, posledná vysekaná v skale a bola to vlastne studňa. Prútikárovi by sa hore v dome virguľa aj trikrát pretočila, asi tam bude dosť narušené prirodzené elektromagnetické pole, ktovie čo by na to povedali feng-šuejisti, ale to už by bolo na inú debatu.
studňa, neviem, či ju bude dobre vidno