vlcik-tlcik
Forum Replies Created
-
[quote=vlcik-tlcik]
Nechcem komentovať, iba do miešačky by som dal o 3 lopaty viac vápna, hrubší štrk, v tomto prípade drvu a menej vody.
[/quote]
“Zhorené obrázky som doplnil, teraz mi nové zasa nejdú poslať ani na tretí pokus.
Vlani som tam bol začiatkom augusta, dostal som sa aj dnu, ale uvidiac múr obr. c 10 som sa otočil na opätku a znechutene odišiel. O to väčšie bolo prekvapenie na jar tohto roku. Zatečené múry očistili a aj keď ten konkrétny múr nie je bohvieako urobený (tu asi začínali), o ostatnom sa dá povedať, že slušne odvedená práca. O to viac mrzí omrznutá malta na korunách a aj líci muriva. Príčin bude asi viac, ale jednou dosť podstatnou chybou bolo pridávanie príliš veľa zámesovej vody do malty. Pozoroval som kolegov od miešačky, frčali v podstate v jednom kuse dvaja, murárov na lešení bolo ako lastovičiek na elektrickom drôte z mojej mladosti. Ak by miešali maltu ako my, to jest s minimom, alebo bez zámesovej vody, tak by tvrdo nestíhali a po troch dňoch by sa zodrali. Možno by to chcelo inú miešačku, alebo inú organizáciu práce, ale kolegov by som sa zastal, v podstate inak nemali šancu.Dúfam, že budú pokračovať vápenou maltou, nakoniec omrzla len do cca 5 cm hĺbky, a vápená malta je schopná určitej vlastnej regenerácie.
Ešte raz murárčinu chválim, aj keď vždy je čo zlepšovať. -
Nechcem komentovať, iba do miešačky by som dal o 3 lopaty viac vápna, hrubší štrk, v tomto prípade drvu a menej vody.
https://picasaweb.google.com/milan.babik/Csejte?authkey=Gv1sRgCNnvlue_qcPX7wE
-
Rátať ich nebudem, je ich neúrekom, aj pravopisných, sústredím sa iba na jeden výrok.
“drevený artikulárny kostolík, v ktorom sa pre zaujímavosť ženil Andrej Sládkovič so svojou Marínou”
Ja viem Antik veľmi sa to obhájiť nedá, ale ak by bolo napísané iba “ženil Andrej Sládkovič s Marínou”, tak je to jednoznačné. Ak je to však napísané v tomto tvare – “so svojou Marínou”, dôležité je “svojou” , a Marína je synonymum pre lásku. Nuž a pri veľkom, veľmi veľkom rozmare by Marína, ako láska, mohla mať meno aj Antónia Júlia
. -
[quote=gerald]
Vlastním túto nádobku. Je na nej nápis Mary crêm Mg.Ph.Dr. L.Pollak Piešťany Lekáreň Spasiťela
S tým Dr. si nie som istý. Je to pravdepodobne z niejakej liečivej mastičky alebo olejčeka.Vedel by niekto určiť obdobie alebo niejake bližšie informácie o mene alebo lekárni?
[/quote]
Nie som si istý, či to je zrovna liečivá mastička, aj keď je to iba moja domnienka. Skôr si myslím, že to je krém na pleť, (tvár, ruky). Od detstva ma trápi, že prečo sa maryna krém písala, (píše?) s ypsilonom, keď boli marina keksy a sladKosť Marína (tá Sládkovičova). Možno preto, lebo je od Mary
A ako bonus, (za tému) foto, dnes som sa tam ponevieral (bohužiaľ) aj priamo u Salvatora (Spasiťeľa), aj keď dnes sa volá Dr. Max.
-
Nazvať drevenú sochu drevenou plastikou nie je plané milý Plane, význam niektorých slov v slovenčine je široký ako ruské pláne.
Socha, plastika, skulptúra – vo svojej všeobecnosti sú výtvorom sochárovej obrazotvornosti.
Plastika (v užšom význame)– dielo tvorené modelovaním, pridávaním, ale aj uberaním hmoty (hlina, sadra…)
skulptúra (v užšom význame) – dielo tvorené uberaním hmoty (drevo, mramor….)
Čiže v tomto prípade je to delenie sochárstva, sôch podľa techniky vychádzajúcej z vlastností materiálu.
To delenie môže byť rôzne, trebárs podľa použitého materiálu.
Pre Sašu „jakožto“ muzejníka by bol priliehavý názov skulptúra (v zátvorke použitý druh dreviny, napr. pagaštan konský), resp. drevená skulptúra.
(Autor príspevku nechcel nikoho uraziť, šlo iba o hru so slovom a nie je zamestnancom JuLS) -
[quote=asomtam]
plech? mal pech?
[/quote]
Medený.
-
Môj predchádzajúci príspevok bol skôr spomienkou na Ľudovíta Veľkého a Diósgyőr. Ja viem, ako si to myslel, stačí sa pozrieť na Tvoju prácu, ale práveže nie všetci sa zhodneme, či je to na Vígľaši aj v poriadku.
Vďaka za foto, kolega zver
-
Niečo z obsahu historického románu – Gulácsy Irén: Nagy Lajos király
Príbeh sa odohráva medzi 1380 a 1382, hovorí o posledných dvoch rokoch panovania Anjou-ovcov. Autorka túto strašnú atmosféru podáva nesmierne citlivo, ako ju môže vykresliť iba ženská duša, kedy sa veľký kráľ odvrátil od pestrého a pompézneho sveta Visegrádskeho kráľovského dvora, a uzatvoril sa do vlastného sveta. Tejto hrdosti nerozumie ani vlastná žena, vysoká šľachta, biskupi. Ani tomu, že kráľ nepustil nikoho k sebe bližšie ako na dva kroky, vždy používajúc rukavice a v jeho okolí horelo veľa kadidiel. Neskôr, krok za krokom si čitateľ uvedomí, kráľ Ľudovít trpí krutou chorobou – leprou. Prostredníctvom vtedajších doktorov sa dostávame do najtemnejších zákutí pekla, na okraj spoločnosti, lesa, domova malomocných.
………… Koniec, je len hrozný koniec ……………Okrem iného, ak sa namiesto tehlami vytvarovaných ríms, podstrešnej, nad a podokennej, kordónovej lepí polystyrén ?, na pamiatku podotýkam, tak potom áno, je to pekne v ………a nie pekné.
Zhodou okolností paralelne sa mala rozbehnúť aj rekonštrukcia iného Nagylajosovho sídla Diósgyőr. Doteraz sa našťastie nič neudialo. Ten projekt bol podobne devastačný ako tento, ale čítal som o ňom aspoň jednu kritiku od uznávaného maďarského kunsthistorika Ernő Márosi-ho. Nazval ho “S Európskou úniou proti hradným zrúcaninám? s podtitulom “In memoriam castri Diósgyőr.”
U nás ani slovo.
-
Niečo z obsahu historického románu – Gulácsy Irén: Nagy Lajos király
Príbeh sa odohráva medzi 1380 a 1382, hovorí o posledných dvoch rokoch panovania Anjou-ovcov. Autorka túto strašnú atmosféru podáva nesmierne citlivo, ako ju môže vykresliť iba ženská duša, kedy sa veľký kráľ odvrátil od pestrého a pompézneho sveta Visegrádskeho kráľovského dvora, a uzatvoril sa do vlastného sveta. Tejto hrdosti nerozumie ani vlastná žena, vysoká šľachta, biskupi. Ani tomu, že kráľ nepustil nikoho k sebe bližšie ako na dva kroky, vždy používajúc rukavice a v jeho okolí horelo veľa kadidiel. Neskôr, krok za krokom si čitateľ uvedomí, kráľ Ľudovít trpí krutou chorobou – leprou. Prostredníctvom vtedajších doktorov sa dostávame do najtemnejších zákutí pekla, na okraj spoločnosti, lesa, domova malomocných.
………… Koniec, je len hrozný koniec ……………Okrem iného, ak sa namiesto tehlami vytvarovaných ríms, podstrešnej, nad a podokennej, kordónovej lepí polystyrén ?, na pamiatku podotýkam, tak potom áno, je to pekne v ………a nie pekné.
Zhodou okolností paralelne sa mala rozbehnúť aj rekonštrukcia iného Nagylajosovho sídla Diósgyőr. Doteraz sa našťastie nič neudialo. Ten projekt bol podobne devastačný ako tento, ale čítal som o ňom aspoň jednu kritiku od uznávaného maďarského kunsthistorika Ernő Márosi-ho. Nazval ho “S Európskou úniou proti hradným zrúcaninám? s podtitulom “In memoriam castri Diósgyőr.”
U nás ani slovo.
-
Ozbrojené konflikty, povstání anebo občanská válka. Jakmile se začne střílet, nestojí to jen lidské životy, ale svět často přichází o kulturní bohatství. „Cizácké“ památky ničil Tálibán v Afghánistánu i nacisté za druhé světové války. Naposledy vyprovokovali pobouření fundamentalisté v Mali a historické bohatství nenávratně mizí také v Sýrii.
-
[quote=dorotka]
ja ako lokalpatriot citim tie charakterisiticke vypary, ved byvam na Februárke…(v súvislosti Istrochem, predtým CHZJD)
[/quote]
Dorotka inde
Pre obyvateľov Račianskej od „gardy“ po „račko“ rozvoniavala čokoláda vo dne, v noci počas celého socializmu.
Pre neznalých veci, jedná sa o smrady, vône čisto ideologické
Veľmi sa mi to páči, vždy keď si na to spomeniem, musím sa usmievať, (určite nič v zlom)
Poznámka na okraj : “Na Februárke “smrdeli” aj eštébáci”.
-
Nešlo mi ani tak o samotnú maďarčinu, pointa bola v oslovení “néni”, teta. V maďarčine to je síce familiárnejšie oslovenie ženy, ale zároveň je aj dosť úctivé. Celkovo v maďarčine je oslovenie ženy komplikovanejšie, ako trebárs u nás, alebo v okolí.
-
Nem, nem, Dorotka néni, Budapesten, vagy inkább Pesten, Bródy Sándor utca 15
-
Na území Maďarska (Uhorska) na zrúcanine Vyšegrádskej Šalamúnovej veže sa zachovali stopy po komíne z XIII-XIV storočia. Napriek tomu až po búrlivých storočiach vývojom mestského života, prispôsobením životných podmienok zmenám klímy počas ročných období poskytuje architektúra pohodlie pre život
V XV. storočí sa nielen na hradoch,ale aj na panských domoch objavuje komín.Do výdavkov mesta Šoproň z roku 1432 bola zahrnutá aj čiastka zaplatená za čistenie komínov. Zápis sa nezmieňuje o osobách ktorí prácu odviedli, ale určite to neboli osoby vykonávajúce kominárske remeslo, totiž okolo roku 1500 v tomto meste je to práca, ktorú vykonávajú osoby z fachu hrnčiarskeho a tesárskeho.
Za panovania kráľa Mateja (1458-1490) došlo k výrazným zmenám v maďarských mestách, ale ani z jeho čias nie zachovaná zmienka, ktorá by spomínala kominárstvo ako remeslo, alebo živnosť. Tá sa objavuje až v XVI. Storočí.
V jednom zázname z roku 1508 sa píše, že na hrade Eger zaplatili 5 denárov dvom talianskym kominárom za vyčistenie komínov a 60 denárov za koč, ktorý ich odviezol do Budína. Nič bližšie sa o nich nevie, možno, že patrili k údržbárom komínov na kráľovskom hrade, alebo potulní vykonávači svojho remesla.
Zmienka o prvom uhorskom kominárovi je zo 17. septembra 1590. Christopher Keraus zložil občiansku prísahu v meste Šoproň.
Vyhláška kráľa Vladislava II. z roku 1514 obsahuje aj článok, ktorý ako prvý obsahuje protipožiarne nariadenie. Toto nariadenie je pozoruhodné aj tým, že je tu prvýkrát zmienka o kominároch. Pravdepodobne už v tejto dobe našu krajinu vyhľadali v západných krajinách už dlho známi, talianski kominári, a keďže boli žiadaní, tak sa tu usadili. Ak tomu neboli naklonení, tak iba putovali od mesta k mestu, od domu k domu a hľadali pre seba pracovnú príležitosť.
Poznámka z roku 1550: ” Čističovi komínov som zaplatil za vyčistenie 3 komínov.“
V roku 1567 sa spomína firma na stavbu komínov Marthinus. Zdá sa teda, že už pred dobytím Uhorska osmanmi bol komín známy aj na nižších úrovniach spoločnosti.Mesto Košice v roku 1643 nariadilo prehliadku komínov v každom dome, a kto do 15 dní zistené problémy neopraví, toho potrestajú. V mestskej zápisnici z roku 1650 sa spomína majster Kominár Adam čím sa poukazuje na priezviská dávané na základe prevádzaného remesla napr: Krajčír Jeremiáš, Čižmár Ján, Sklenár Michal.
Mestská rada v Pešti v roku 1697 nariadila demoláciu slamených a trstinových striech a ak do týždňa nepostavia riadne komíny domy im skonfiškujú.
Dom kominára Devecis-a (švajč-talianskeho pôvodu) z roku 1855
http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/
Opera Benjamina Brittena Malý kominár, podľa poviedky Charlesa Dickensa
http://www.youtube.com/watch?v=A_gQcHYcBJQŠťastie.
Ľudia s hrdlami zovretými hrôzou mlčky hľadeli na čiernu postavu s komicky rozhodenými končatinami. Dieťa, ktoré neočakávane vykuklo spomedzi ich nôh hodilo do kruhu otázku : – “Mamička prináša šťastie aj takýto kominár”?
Kornel Földváry (Príbehy z naftalínu)Pekné sviatky.