[yergush]

podľa letáku “Izolační tapety” na

je to EPS spadajúci do WLG 040 (Wärmeleitfähigkeitsgruppen … , WLG 035, WLG 040, WLG 045, … ),
takže pri hrúbke 4 mm a lambde 0,04 W/m.K tvorí tepelný odpor R = 0,004/0,04 = 0,1 m2.K/W

Príklad :
Má to zmysel toto riešenie na eliminovanie vzniku plesní na vnútorných povrchoch napr. obvodovej steny s veľmi nízkym tepelným odporom (R)?

obvodová stena z PPT (plná pálená tehla 1700 kg/m3 v ss, 450 mm, 0,8 W/m.K) a vápených omietok 2x 30mm (60mm, 0,88 W/m.K) má R=0,45/0,8 + 0,06/0,88 = 0,63 m2.K/W
odpor pri prestupe tepla na vnútonom povrchu Ri = 0,13
……. na vonkajšom povrchu Re = 0,04
výsledný odpor konštrukcie pri prechode tepla je 0,13+0,63+0,04= 0,8 m2.K/W (100%)
pri vonkajšej výpočtovej teplote -12°C a vnútornej 20°C
bude teplota vnútorného povrchu zohľadňujúca len jednorozmerné šírenie tepla 14,8°C (100%)(čo je teplota vyššia ako 12,6°C = kritická povrchová teplota na vznik plesní bez bezpečnostnej prirážky 0,2; 0,5; 1,0 či 1,5K pri ti=20°C a fii=50%)
takže “štatistické plesne” v ploche steny vznikať nebudú a preto nie je dôvod za takýchto vstupných podmienok riešiť hygienické kritérium (povrchové plesnenie konštrukcii)

ak na vyššie opísanú stenu aplikujem “tepelnoizolačnú tapetu”, teda 4 mm s lambdou 0,04 W/m.K (R0 stúpne na 0,9 m2.K/W (112,5%)
tak povrchová teplota vzrastie na 15,37°C (103,85%)
ak by niekto takýmto spôsobom nebodaj zamýšlal šetriť vykurovacie náklady, tak len pri cene materialu (odhad 1,5 eura + lepidlo + povrchová úprava) to považujem za cenovo neefektívne riešenie

ak sú steny tepelne izolujúcejšie ako vyššie opísaná stena či je vykurované lacnou kWh tepelnej energie, tak tým menšia je ekonomická efektívnosť tohto riešenia pre tento prípad.
môžu byť však aj iné prípady (milujem tapetovanie a tapety, ….)

iná vec je sú tepelné mosty (geometrické či konštrukčné), teoreticky môžu byť niekde nápomocné aj tie 4 mm čo spôsobia zvýšenie povrchovej teploty o 0,57°C no sú aj iné riešenia (napr. 10-15 mm perlitovej omietky či 6 mm perlitovej omietky vyľahčenej EPS granulami, … viac menej hocičo izolujúcejšie pretože R=0,1 je veľmi nízka hodnota dosiahnutelná viacerými materiálmi)
je to obšírna problematika závislá od viacerých faktorov či požiadaviek na finálne riešenie a preto sa vyjadrovať k takémúto hraničnému riešeniu s minimálnou rezervou bezpečnosti riešenia môže byť zavádzajúce

difúzia? predpoklad “nízka”, ak je to niečo ako eleastifikovaný EPS s uzavretou bunkovou štruktúrou,
to však rozuzlí až odpoveď od výrobcu aký faktor difúzneho odporu má predmetný výrobok (materiál)

[yergush]

Existuje nejaká náhrada na prírodnej báze namiesto PUR peny pre osadzovanie okien? Možno tiež nejaká pena, aby bežný slovenský robotník nemal problém to použiť? napadlo ma, že ak existujú rôzne latexové prírodné peny pre madrace… či sa niečo na podobných bázach nerobí aj pre stavebníctvo…

skús sa spýtať na fóre
na konkrétny “baubiologie výrobok” dávnejšie som tam čítal o natláčaní pasty (balené vo vedierkach) do škár okno-stena ktorá mierne expandovala (na PU sa nechyta), v podstate to bola korková drvina s nejakým pojivom (latex a …)

alebo to vyrieš dostupnejším spôsob a to použitím “trojzónového systému” (i3 od Tremco-Illbruck a pod.) v ktorom PU nahradíš do škáry natlačením konopným kúdolom (najodlnejšia stavebná burina pre vyšší obsah kremičianov v sušine) alebo voľnou ovčou vlnou či povrazcom

daj potom vedieť prečo si sa rozhodol a pošli foto z realizácie
“bežným SK robotníkom”želám obe ruky pravé ;)

[yergush]

:lol: ej mirko, mirko
kdo sa chce viac dozvedieť o problematike radónu, ten si môže naklikať napr. odkazy v mojom predchádzajúcom príspevku
nebudem tu vpisovať niečo čo je niekde lepšie opísané, preto len tie odkazy a už by to bolo aj off topic

maj sa dobre miro

[yergush]

ešte k spomenutým tiež slameným domom, ale sofistikovanejším nie naturálnym, ako hovorí kamarát Janko, sprepáčením “z hovna sa nedá upliesť bič”
http://www.s-house.at/BSgalerie.htm
http://www.modcell.co.uk/page/photo-galleries
či
http://www.atelierwernerschmidt.ch/videos.html

a ako vždy a všade, taketo dielka sú len otázkou financii investora,
pretože financie sú len výmenná forma (niekedy deformovaná) za čas, energiu, material, …. čo však nerozhladený investor nevie posudiť

[yergush]

Prave o Tomasovom dome som nehovoril….
A urcite som nic nezovseobecnoval – islo len o dva pripady a tak to aj bolo podane.
neviem, co je radon, mohol by si to vysvetlit.

ja ťa chápem, aj mne to tak bolo podané, povedané “S” a “V” bez súvislostí “1, 2, 3, 4, …” a niektorí si zapamatujú len tú zavádzajúcu súvislosť “slameny dom = suchý vzduch” a možno zanevrú na slamu a pritom nie je dovod z hladiska vlhkosti vnútorného vzduchu

ja som sa prave na Tomášovom snažil opísať tých pár podstatnejších suvislostí ktore v jeho prípade “suchý vzduch” spôsobujú
možno sa v ňom niektorí nájdu a príjmu príslušné opatrenia

možno môžeš opísať tie iné dva SD (slamen.dom), či pridať foto a po čase nám zase zreferovať čo obyvatelia urobili pre “vlhší vzduch” a aký to malo efekt, to by bola naozaj prinosná praktická skúsenosť, vdaka ;)

teraz ma napadá jeden z argumentov o.z. ArTUT a nie len ich ale aj iných “hlinárov” niečo v zmysle ” … aplikácia hlinených omietok a povrchov má priaznivý efekt na vlhkostný režim vnútorného prietoru …”
a to je fakt, lenže dom nesmie byť “netesný” (v zmysle vzduchotesnosti) domoch a s nedostatočnými zdrojmi vnútornej vlhkosti

ludia často prisudzujú hline vlastnosti ako keby to bol “zdroj vlhkosti”
ale nie je to tak, ty jej musíš niečo dodať aby ona neskôr mohla niečo vydať
a ked je na obvodovej (vonkajšej či teplovýmennej) stene (povrchu) tak ti vydá ešte o niečo menej do interieru lebo si to potiahne do exterieru vonkajšie chladnejšie a absolútne suchšie prostredie (píšem o zime)

a k radónu, skrátené info
napr. http://www.ag-e.sk/faq.htm
ak sa zdá byť zaujaté predmetom činnosti dotyčnej fi. tak niečo oficialne
http://www.zbierka.sk
406-1992 o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu
528-2007 obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia
http://www.sguds.sk – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
http://www.arr-radon.cz – ARR asociace radonové riziko
http://www.suro.cz – SÚRO – Státní ústav radiační ochrany

naši predkovia problematiku radónu nepoznali a preto ho neriešili, mi ho už poznáme a preto neriešenie tohto zdravotného rizika mi pripadá neetické voči životu obyvateľov daného priestoru

[yergush]

Ja len male upozornenie. Dvaja ludia, co byvaju v slamenom dome – kazdy v inom – potvrdzuju, ze je v nom mimoriadne suchy vzduch. Asi je najvacsim problemom izolacia slamou odspodu, poprve treba davat sakra pozor, aby do nej nezatieklo a po druhe sposobuje ovela suchsi vzduch ako v slamenom dome, ktory ma podlahu ulozenu tradicne – dajme tomu ako k drevenici, kde cez podlahu dycha trochu vlhka.
Tolko cista empiria

tvrdenie typu “slameny dom = mimoriadne suchy vzduch” je zavádzajúce,
pre objektivitu je potrebné uviesť celú súvislosť
napr. naturálny domček Tomáša na Bráne ktorý má steny zo slamen.balov omietaných hlinou je predovšetkým značne netesný (tesnenie v oknách len pomocou konopného úpletu, žiadny EPDM či silikon.tesnici profil, puklinky v omietke šikmín strechy kde mu cez rákos tiež trochu ťahá, …)
taktiež k “pohodovej tepelno-vlhkostnej mikroklíme” nepriespieva
1.veľká výmena vzduchu
2.množsvo prírodných hygroskopických materialov v interiery a na konštrukciach so stykom s vnútorným prostredím (neošetrované drevo, hlinené povrchy)
3.malá produkcia vnútornej vlhkosti (vodné hladiny, rastliny,osadenstvo a jeho činnosti – perie vonku aby si nevytopil podlahu, nemajú sprchu či vaňu)
4.hlinená piecka je ťažšie regulovatelna raz má 18 za chvílku 26°C, teplejši vzduch si može viac naviazať vzdušnej vlhkosti a ten môže vyvetrať
5. …

všetko je to však riešitelné, len stači vedieť ako a do akej miery
sú aj iné “slamen.domy”, možno trochu sofistikovanejšie ako s-house či zo systému modcell, tam je prijemná vlhkosť …. takže treba brať veci v súvislostiach,
inak vďaka za podnet, však o čom inom je toto fórum ako o výmene informácii

a k tomu “… cez podlahu dycha trochu vlhka” poznamenám len “Radón štatisticky spôsobuje 18% umrtí na rakovinu plúc”, a tých úmrtí je pár tisíc slovákov ročne

[yergush]

napisal “martyn” – dopisal yergush
1. namiesto rekuperacie este uvazujem nad vlasnym riesenim vetrania cez zemny register aby som usetril tepelne straty,
ked zistíš koľko ťa budú stáť výkopy kolko funkčné spádované, proti radónu tesné profi potrubie (napr.Rehau Awadukt Thermo) a nahradíš to KG či len hladkými rúrami tak je to k tomu pár stupňovému ohrevu vzduchu neefektívna investícia, to už skôr maličké lokálne rekuperač.jednotky napr. HR25 od Regulus
v podstate by sa cerstvy vzduch privadzal cca 30 – 40 m dlhym potrubim ktore planujem zakopat okolo zakladov domu, v zime by register mierne vzduch predhrieval a vlete by sluzil ako klimatizacia, stacilo by na jednom konci potrubia dat vykonny ventilator, ktory by v nejakych casovych intervaloch zapinal, samozrejme prachovy a pelovy filter, odvod odpadoveho vzduchu by som chcel riesit tak ze by potrubie viedlo vo vnutri privodneho potrubia tym padom by odovzavalo teplo privadzanemu vzduchu(na letny rezim by bolo treba urobil klapku aby sa odpadny vzduch odvadzal priamo do exterieru a nie cez zemny vymennik) dorobit este elektroniku ktora by spinala na zaklade nejakeho casoveho programu a je hotovo

[yergush]

napísal “RobertM” – dopísal yergush
Ak staviaš z hliny a slamy, zrejme chceš ekologický, zdravý dom ktorý je (skoro) zadarmo.
1. Rekuperácia je drahá a má reálnu účinnosť 30 – 50 %, čiže je vlasten zbytočná. – prosím dokáž svoje tvrdenie, zdroj info, zverejni svoj výpočet, udaj odkaz
O jej škodlivých účinkoch nechcem písať. – prosím, pouč nás a napíš v čom
2. Parozábranu netreba, pretože ti klesú merný difúzny odpor smerom von.
3. Dôležitejšie je riešiť izoláciu proti vode zo zeme, na to by stačil sokel z kameňov spájaných hlinou do výšky 30 cm. Základy stačia z udupaného štrku. Tu je inšpirácia: http://www.flickr.com/photos/smallape/sets/72157622481434893/ . – nie všetko čo sa napiše je vhodné všeobecne pre všetky prípady, bez ohľadu na lokalitu, miestnu klímu či spôsob užívania
4. Strecha môže byť aj zelená = fólia + drny trávy hrubé 10 cm. Ak sa použijú trávy s tenkými listami a husto zarastú, strecha v zime dobre tepelne izolouje a v lete funguje ako prirodzená klimatizácia. Zadarmo.
5. Polystyrén nepoužívaj. Je neekologický, treba ho kupovať a neprepúšťa vodné pary. osobne súhlasím, no voľba materialu záleží na tvojich financiach, poznatkoch a etike
Hlinená podlaha je teplejšia ako betónová. Hlinené omietky vyržia dlho pokiaľ sú v suchu, je potrebný 1 m presah strechy na poschodie.
6. Vykurovanie odporúčam realizovať akumulačnou pecou na drevo. priložíš raz za 24 hodín a už sa nastaráš. Dokáže pripraviť aj teplú vodu, dá sa do nej zamurovať bojler.
7. Prírodné materiály sú zdravé, zadarmo a keď sa rozhodneš dom zbúrať, nič po nich neostane, nijak si nezamoríš pozemok.
prírodné materialy môžeš mať v naturálnej (slama, hlina, kameň, guliače, …) alebo priemyselne vyrábanej kvalite (hofatherm,omietky rigi, rákos od maďarov, struhaný šindel z oravy) no to už je za takú cenu, že keď nebohatý ekológ rozhoduje aké ma priority a kolko času a enrgie na stavbu tak sa rozhodne pre EPS, beton, …

fandím ekologii, brat si len tolko čo potrebujem, preferovať dobrovolnu skromnoť ale ked hovorite A, povedzte aj B, ak ste ho teda zažili, lebo inak je to zavádzajúce a casti “nachytaným” ľuďom to spoôsobuje utrpenie
prajem veľa šťastia pri spoznávaní “ako veci fungujú”

[yergush]

napisal “martyn” – dopisal “yergush”
…
z vnutra von
1. hlinena omietka – 1cm
2. priecka z nepalenej tehly – 6,5cm (z dovodu akumulacie tepla, a vyrovnavanie vlhkosti v int.) – hmm na kánt, je to štihla stena, kotvy ich k stlpikom napr. “L”-kova skrutka v ložnej škáre
3. parozabrana – “L” skrutkou perforuješ parozábranu a steblami slami môžeš tiež
4. nosna konstrukcia z dreva vyplnena zlisovanymi balikmi slamy – 25cm (nahrada za min.vatu) – fosne 50-50/250? á 625 mm pre formát OSB 2500 mm
5. OSB doska – 1,25cm
6. EPS – 5cm (z cisto praktickeho dovodu, bezudrzbova fasada odolna voci vode)
7. vonkajsia omietka 1cm
hodnota tepelneho odporu tejto skladby by sa mala pohybovat okolo hodnoty 6,1 pri celkovej hrubke steny cca 40cm

vnutorne priecky: nepalena tehla
podlaha: 10EPS + bet.poter
strop: 60cm slamy rozdelenej na 4 vrstvy oddelene papierom

doplnujuce info k domu:
lokalita okolie Hlohovca, nadmorska vyska: 170m,juzna a vychodna strana najvacsie preskenie, zo severu ziadne okno, na severnej stene este uvazujem pouzit hrubsiu vrstvu EPS 10cm z dovodu castych vetrov, dom bude jednopodlazny s plochou strechou vybudovany uz na existujucich zakladoch, v dome pocitam s rekuperacnou jednotkou s teplovzdusnym vykurovanim + krb, dodatocne na jar az jesen pocitam s ohrevom vody s pouzitim solarneho kolektora

moj zamer je: sklbit priaznivu cenu vystavby s pouzitim prirodnych materialov a modernej techniky, a hlavne pri hrubke steny 40cm mat vyhodu lahkej konstrukcie drevostavby a vsetky vyhody hlinenej stavby, tym padom aj jednoducha vystavba svojpomocou
… jednodocho taký kompromis ako “gumenné želiezko z dreva”

moje otazky:
1. aky je vas nazor?
sú aj lepšie, blbovzdornejšie riešenia, inšpiruj sa Envirodomom od Tectum Novum – difuzne otvorená skladba, fúkanú celulózu nahraď vtláačanou slamou
2. je mozne v tejto skladbe uplne vynechat parozabranu ?
možné to je no po jednej-dvoch zimách užívania objektu (za normálnych podmienok ti20°C fii50% a te-10°C fie82%) budeš tú slamennú brečku vyberať, takže neodporúčam
nepouži parotesné EPS a OSB na vonkajšom povrchu, na porušenie chúlostivú parozábranu nahraď OSB a je to OK
istotu ti dá vždy projektant ktorý skladbu prepočíta na jednorozmerné šírenie tepla a vlhkosti skladbou, ktorý za návr bere zodpovednosť

[yergush]

v princípe sú dva postupy výpočtu tepelných strát

A) za účelom návrhu vykurovacich telies,sústavy, zdroja
napr.http://www.tzb-info.cz/t.py?t=16&i=107&h=38&obor=5

B) za účelom hodnotenia a porovnávania kvality riešenia tepelnej ochrany objektu
výpočet podľa STN 73 0540-1 až -4 či STN EN 832

výsledky sú odlišné lebo zohladnuju či nezohladnuju rozne parametre v roznych podrobnostiach, preto treba vedieť za akým účelom sú rátané tepelné straty

[yergush]

off topic ? nech každý posúdi sám :) … pre inšpiráciu
Stodola ako obytný priestor

[yergush]

vdaka janko, je to zaujimave, treba raz vidiet ako si 10x domyšlať, povazujem to za jedinecnu prilezitost “pričuchnutia si” pre tych čo o niečom podobnom rozmýšlajú, dostretnutia na stavbe

[yergush]

pozri si Zulassung (TO) jednotlivych vyrobcov ktore napovie aj o obsahu kadmia, chromu, zinku, … v prospektoch uvadzaju iba “cista nezavadna anorganika”
zhodnot si sam, v porovnani s inymi konvekčnejšimi materialmi je to v istych pripadoch vhodny material az na tu cenu (ked to porovnas s cenou strku :) )
inak vhodna varianta pre “bezplastovych” investorov

http://www.misapor.ch – Misapor AG

http://www.glapor.at – GLAPOR GmbH & Co KG

http://www.geocell-schaumglas.eu – Schaumglas Deutschland GmbH

http://www.technopor.com – Technopor Handels GmbH, Krems (AT)
v SK Nova Doba sro (BA) alebo STAVsystems – stavebná divízia NETsystems as (NR)

v 1.polovici 2009 mala Karpaty Trade, s.r.o, Handlová spustit vyrobu Granulex-u (odľahčený pórovitý materiál, zaklad tvorí rozomleté odpadové sklo s prísadami vápencov)
no ako vidim uz im neide ani web http://www.karpatytrade.sk, škoda

[yergush]

este sa chcem opytat,ci sa da pouzit hlinena omietka ktora uz vyschla.ci sa da rozdrvit a znova zmiesat s vodou a znovu omietat.vdaka
da sa použiť
ak sa ponahlaš, tak rozdrv,
ak je čas a nechceš sa prašiť tak nasyp do koryta, alebo do vyfoliovanej jamy a zalej vodou, sama sa rozmočí, cca obden poprepichuj ci trochu premiesaj a mas to bez “roboty” (drvenia)

pekna robota a pravakov podpis :), spravit este nejake cifrovanie, ešte ju pretrieť vapnom a vymalovať ako tu susednu (povodnu), mozno este zrezat (zaoblit) rohy a piekny, postacujuci domec je hotof
nech sa dari

[yergush]

pozri aj porovnanie na
http://www.lehm.at/fileadmin/layout/pics/wassersorption.pdf