[zavinac]

Dakujem Sasha + Vlcik,

Svaty Daniel mi z hlavy uplne vyfucal, ale mas pravdu, sv. Daniel bol medzi banickym ludom vazeny. Napriklad prvy bansky odstrel v “matke vsetkych bani” Hornej Bieber stolni bol realizovany prave v prekope sv. Daniela, a jeho patrocinium je na viacerych stolnach a sachtach v tomto reviri.
Link na knizky sa zide, ak sa mi podari najst uvedenu literaturu v elektronickej forme na webe. Precitat si ich mozem, weil bin ich in Deutschland geboren, ale nemam cas chodit do univerzitnych kniznic

Pokial sa tyka sv. Pachomia a otazky deviateho tajchu nie som si uplne isty, ci bol Bakomi tajch postaveny v Krechsengrunde ako posledny – deviaty…
Doporucujem Zbornik z konferencie o vodohospodarskom systeme v Banskej Štiavnice a okolí, vydal Bevex /Banský výskum/ Prievidza tuším roku 2003.

Gluck auf!

[zavinac]

Dakujem vlcik- tlcik za odpovede aj zaujimavy link. Sice som sa nim neinspiroval, ale potvrdil to co viem a co som doteraz zistil.

Pipo vy ste nejaky odbornik na banictvo a jeho historiu?
Nic v zlom, ale mate v tomto specifickom odbore znalosti a skusenosti? Nepovazujem sa sice za odbornika, ale 30 rokov vzdelavania a praxe + desatrocie skumania literarnych pramenov a pamiatok v tejto oblasti uz za sebou mam. A tak sa pokojne mozem nad Vasim vyhlasenim, ze sv. Mikulas nikdy nebol a nieje vyznamnym /aj/ banickym svatcom len pousmiat.
Kostol sv. Mikulasa napriklad v Trnave alebo Ziline nieje zasvateny tomuto svatcovi preto, ze by tu boli bane, ale preto ze sv. Mikulas v stredoveku pozival ovela vacsiu vaznost a uctu ako dnes.Nepletme si pricinu s nasledkom. Spravne ste poznamenal, ze o Mikulasovi je na tomto webe dost materialu. Treba ho aj precitat…

Ja by som si netrufol prezentovat svoje nazory napriklad k dejinam spracovania dreva, ani ktory svaty je patronom drevorubacov pokial by som sa tym dlhodobo nezaoberal.
Preto su pre mna cenne nazory sashi, vlcika, asomtam + historikov z SBM a inych ktori prispievaju svojimi sklickami do vitraze zacinajucej vytvarat celkovy obraz.Ale aj vas prispevok o sv. Klimentovi biskupovi s obrazkami bol dobrym sklickom.

A preco som sa pytal na Iliju/Ilju /Jiljí ? Zatial viem, ze v obci sv. Ilija kde sa tisícrocie spracovavali rudy je prastary kostol sv Egidia , ake sa nestavali len tak hoci kde… A v susednej obci za hrebenom kde sa rudy tazili je susosie Immaculaty so svatym Mikulasom a svatym Iljom, zaroven je svaty Ilija spolu so sv. Mikulasom namalovany na viacerych kostolnych freskach a obrazoch v tejto oblasti.

Zdar boh!

[zavinac]

HM….
dobrá odpoveď Sasha, ale nemyslím si ze je odpovedou celou. Premyslal som nad tym /podla datumov vidis, ze niekolko rokov/ a najpravdepodobnejsou odpovedou teda odpoviem si sam – bude toto:Ako som spomenul sochy a obrazy a sochy sv. Rozalie, kostoly sv.Rozalie najdes na obrazoch takmer vo vsetkych starych banickych obciach a mestach, rovnako ako stolne a sachty pomenovane po tejto svatici . Ale zrejme sa jedna o zamenu priciny s nasledkom: Svate Rozalie najdes Hlavne na morovych a cholerovych stlpoch a inych susosiach len par na priklad: Hlinik n /Hronom, Banska Hodrusa,Banska Stiavnica Prievidza a mnohe ine. Tym ze okolo bani vznikali jedny z najstarsich hromadnych osidleni, najcastejsie a najmarkantnejsie sa tu sirili mor, cholera, kiahne a ine vydobytky civiizacie. Sv. Rózka bola cenenou pre svoj priaznivy ucinok proti epidemiam patronkou proti moru. Kedze tieto obce a mesta mali dostatok zdrojov na stavbu susosi kostolov, malbu obrazov a podobne, najviac sa ich zachovalo prave v tychto oblastiach… A svoje zohrala asi aj samotna legenda o tejto svatici, podla ktorej cast svojho zivota stravila v jaskyni, ktora vacsine ludi akosi splyva s pojmom bana alebo podzemie.

To ze si nepocula o inych banickych svatych ako Barborke a mozno Katarine je v poriadku, 99% ludi tak isto o inych nepocula. Ale Katka ,Barborka a Rózka nastupuju do tejto svojej zivotnej ulohy az v 16 storoci, predtym tento tron okupovali hlavne Klementko a Mikulasom.
Aj roly svatych sa casom menia… c´est la vie.

Kto vie bez studia materialov povedat spamati nieco o svatom Pachomiovi?
Asi okrem cirkevnych cinovnikov malokto… A je po nom pomenovany jeden z dvadsiatich zachovanych tajchov v Stiavnickych horach. Tak to asi nebol len taky nejaky hejtypockaj svaty…. alebo nie?
:lol:

[zavinac]

Mily Pipo,

je mi uplne šumafukózne, či sa píše Clemens, Klement, Clemenius , pre tetky z našej dediny to bude aj tak vždycky Klementko. Takisto neviem posudit či je správnejšie Mykolaj, Nikola, Nicolaus. Správne je to , ako sa to miestne označuje – u nás Mikolaj štólňa a kostol sv. Mikuláša, a to ze svata Barborka uz nieje svata kvoli vyradeniu z evidencie, moze niekto skusit vysvetlit napriklad spravcovi chramu svatej Barbory v Kutnej Hore… Asi ju bude treba premenovat…. . .
Viem velmi dobre že niekde v hlbinách tejto webstránky je materiálov o Mikim aj Klemovi dost, sám som tie debaty kedysi pred pár rokmi pod iným nickom a heslom vyvolal.
Ale ako heslo- tak aj umiestnenie som zabudol.
Nechce sa mi prekopavat cely web, aby som to nasiel – takych je jednoducho vacsina navstevnikov netu.

Kedze sa za tie roky na hesle atributov svatcov nic nezmenilo, dospel som nasledne k tomu nazoru nazoru, ze to nebolo vzate na vedomie. Web ktory je staticky a ktoreho korenove subory nikto neaktualizuje za chvilu zachvati plesen, lebo debaty ktorych vysledky sa nijako neprejavia na tom co ich vyvolalo, sa automaticky samy preraduju do kategorie prazdnych reci .
Howgh a este raz Howgh – dohovoril som! /aspon k tejto veci/
PS: ale bohatá debata o Sv. Barbie ma svojim obsahom potešila a dala mi dost informacii. Asi to pouzijem vo svojej nedelnej kazni….

Zavináč :wink:

[zavinac]

dobry den co by mohol byt nastroj na foto?
Jerry, tvoj “nastroj” je len obycajny prirodny vytvor ako spravne poznamenal Asomtam, aj ked hracka prirody nieje celkom koser vyraz. Hrackou prirody by som oznacil vynimocny jedinecny vytvor, ale tento kamen je len obycajnym vysledkom selektivneho zvetravania pieskovca resp piesciteho ilovca akych pozorne oko na brehoch potokov a riek moze nazbierat stovky kusov.

Ako to vznika: ked sa v jazere/rieke/mociari usadi piesok, niektore jeho vrstvicky obsahuju vacsie mnozstvo kremena/zeleza ako ine, a tak su tieto vrstvicky pasiky tvrdsie ako okolite vrstvicky. Su teda odolnejsie voci posobeniu otierania, obrusovania vo vodnych tokoch, v niektorych pripadoch kamene obrusuje aj piesok unasany vetrom.
Najprv su z kamena odbrusene maksie vrstvy, tvrdsie vrstvy nasledkom toho ako keby vystupia nad okolity povrch kamena a vysledok moze vypadat ako vysledok ludskeho zdobenia.
Takto vznikol aj Tvoj artefakt
Zdravi Zavinac

[zavinac]

Sachsenstein,Saskew, Šášov

[zavinac]

oddychovky
Likava
Filakovo

[zavinac]

Jedná sa o bývalý dom židovského obchodníka Jakaba Weissa, ktorý aj s rodinou skončil niekde v koncentráku…
V dome bol koloniálny obchod hostinec, sklady a podobne.Po vojne slúžil tzv Weissovský dom ako obytný, v 90 rokoch ho zakúpila súkromná firma a nechala ho schátrat. po roku 2000 sa prepadla cast strechy a krovu v dvoch miestnostiach. na jar tohoto roku ho odkúpil niekto so zámerom spravit z neho chalupu. Kedze nad hlavnym vchodom sa nachadza portikus s freskou s motívom rohu hojnosti, novy majitel sa ho pokusa zachovat, ale ide na to uplne zle – kedze zbural vsetky ostatne steny, celna stena sa zacala nachylovat a tak ju podoprel. Lenze stavanie je casovo aj financne narocnejsie, a tak uz z tejto strany zimy zo stavania a zachytenia prednej steny asi nic nebude…
Burat je lahsie ako stavat…Dom nieje a nebol pamiatkovo chraneny, a v Hodrusi sa deju s domami/chranenymi/ aj horsie veci.
Zdroj niektorych udajov: Ing. Vit Priesol: Najstarsie dejiny obce Hodrusa-Hamre

Zavináč :cry:

[zavinac]

Hrad sledujem podrobnejsie asi 20 rokov, v sucasnosti uz zacal velmi podliehat zubu casu, za posledne roky sa samovolne zrutilo niekolko rozsiahlych murov. Ale inak dobre znacena cesta, nenarocny vystup, pekny rozhlad, dobra informacna tabula pri restauracii pod hradom, blizko vodacke taboriste, blizko od dialnice ktora bude coskoro dokoncena. Doporucujem, ale po hranach obvodovych murov opatrne…

[zavinac]

Suhlasim s Vlcikom-tlcikom, vacsina trasy naucnejho chodnika na Glanzenbergu je silne zarastena, neprehladna, malo co z objektov vidno bez predierania sa mladym krovim, niektore tabule su uz zial tazko citatelne. Stiavnica ma na to, aby zila z cestovneho ruchu, ale tuto atrakciu postupne straca…. skoda

[zavinac]

Tak som sa bol minulý týždeň mrknút prvý krát v živote na Breznický hrad. Hanba ma fackuje, že bývam v blízkom okolí dlhé roky, ale čas som si našiel až teraz…
Z návštevy hradu mám niekolko príjemných aj menej príjemných zážitkov:
príjemné: hrad bol počas mojej jávštevy pomerne dost navštevovaný, stretol som na ňom postupne cca 15 ludí. Druhý príjemný zážitok: zvyšky hradu sú pomerne dobre viditelné, lahko identifikovatelné v teréne, zodpovedajú plánom uvedeným v literatúre, pekná prechádzka, pekné výhlady.
Tretí príjemný zážitok, hrad nieje taký malý, ako sa uvádza v literatúre, rozsahom určite nieje ovela menší ako trebárs Šašov.
Menej príjemné prekvapenia: Mizerné značenie nástupu turistickej značky smerom k hradu. K Hradu vedie zelená turistická značka, pri obecnom úrade Tekovská Breznica, resp. medzi ním a kostolom je síce staršia tabula o historických dátach a tažko čitatelná informácia o smeroch k Putikovmu vŕšku a Hradu , pripadne Chválenskou dolinou ale značky som veru nenašiel. Mimochodom, povodný ciel mojej cesty bol Putikov Vŕšok, ale kedze som trikrat este v dedine stratil cestu, spytal som sa v Chvalenskej doline pri kriziku na cestu na hrad ako rezervny ciel cesty… :cry: Cestou naspat som sa drzal zelenej znacky, ta vsak na kraji hory zrazu zmizne v krovi a tak som sa drzal zhruba smeru vedlajsou dolinkou.
Dalsie neprijemne prekvapenie: nejaky drúk podkopava jediny zachovany mur na hrade – ten z fotografii, vybera kamene zakladu muru z horucej murovky… Asi blaznivy pokladohladac

Teraz par slov do diskusie: V literature sa viackrat uvadza dobytie hradu po jeho podkopani Matusom Cakom…. Neviem z ktorej strany ho mohol podkopavat, vlastny hrad totiz nema hluche miesta a uhly bez dostrelu kam by sa saperi dostali k murom, pod zemou od juhozapadu by to neslo, hrad je totiz postaveny na skale s velmi tenkym podnym pokryvom. Od vychodu tvori zaklad hradu strme bralo, severojuzne je strmy svah s minimom pody Ak nieco bolo podkopane, tak mozno nejaky vonkajsi hradobny mur, ktory uz dnes neexistuje?
Pri beznom skumani sutin som nasiel tri kusy hutnickej trosky – dva pemzovite lahke z tavby, jeden sklovity z roztaveneho dacitu vymurovky pece, ake sa nachadzaju v banskych oblastiach. Na hrade teda bola minimalne jedna skusobnicka pec na probovanie rud. Nejedna sa o odpad z kovacskej vyhne ani pozostatok poziaru hradu, je to klasicka hutnicka troska /viem to rozoznat :wink: /